Edičná politika plná pochybností
8.7.2008 | Oľga Zápotočná | Nielen o škole
Edičný plán učebníc, ktoré budú od budúceho školského roka, kedy sa spúšťa obsahová reforma, financované z peňazí daňových poplatníkov, bol schválený a zverejnený (nájdete ho tu).
Skúmať, ako prebehol proces rozhodovania o vybraných tituloch a vydavateľoch už asi nemá zmysel, aj keď je to proces plný pochybností. Nejasnosti a otázky, ktoré sa na jeho pozadí vynárajú, presahujú rámec mojej odbornosti, takže ich posúdenie ponechávam na iných. To, čomu by som sa chcela venovať a čo si trúfam posúdiť je jedno z „rozhodujúcich kritérií výberu“ (UN, 20, str. 28 – vo formáte PDF dostupné tu), kritérium „obsahu a kvality“ v prípade učebníc počiatočného čítania a písania, keďže nielen ich obsah a kvalitu, ale aj históriu veľmi dôverne poznám. Tá „víťazná,“ ktorá sa od septembra 2008 ako jediná dostane do školských lavíc, je šlabikár autorov A. Hirková – M. Nemčíková z Vydavateľstva Aitec, ktoré mimochodom nepoznám, tak ako ho nepozná väčšina učiteľov. (Slovenská národná knižnica neeviduje do apríla 2008 – okrem niekoľkých písaniek pre 1. ročník ZŠ od vyššie uvedených autoriek – zatiaľ žiadnu inú učebnicu z jeho produkcie). Šlabikár bol vybraný na základe toho (tamtiež), že používa „vysoko efektívne, overené a praxou potvrdené metodické postupy,“ vyhovujúce všetkým deťom („v celom spektre populačného ročníka“). S tým, až na jednu výnimku, v celku súhlasím, keďže viem (v prípade, že naozaj pôjde o upravené vydanie šlabikára Lipka manželov Nemčíkovcov), že ide o šlabikár, ktorý postupuje desaťročiami overenou hláskovou analyticko-syntetickou metódou. Tá výnimka sa týka len tej „efektívnosti,“ ktorá – ak by sme ju posudzovali z dlhodobejšej perspektívy, s odstupom času, napr. na konci prvého stupňa ZŠ – asi nie je až taká vysoká. Myslím, že výsledky štúdií čitateľskej gramotnosti našich štvrtákov (PIRLS 2001, 2006) to čiastočne dokumentujú. Napriek tomu sa nedá poprieť, že šlabikár sa od začiatku 90-tych rokov úspešne používa a aj dnes má v radoch učiteľov svojich priaznivcov, ktorí ho – aj keď len v menšinovom náklade – odoberajú. Zrejme aj preto, že im tento tradičný a zaužívaný postup plne vyhovuje, keďže sú naňho zvyknutí a majú s ním bohaté skúsenosti.
Z odborného posudku nemenovaného autora (uverejneného v UN č. 20) však vidno, že šlabikár prešiel – okrem zmeny vydavateľa a prvého autora i viacerými úpravami, takže je otázne, či je platnosť schvaľovacej doložky, na základe ktorej bol do edičného plánu zaradený (z roku 1996), oprávnená. Isté pochybnosti vyvolávajú aj viaceré sporné tvrdenia recenzenta, ktorý konštatuje, že metodický postup je nastavený na „priemerného žiaka,“ resp. dbá na to, aby sa „slabší žiak nemusel konfrontovať s výkonmi spolužiakov, ktorí dokážu viac...“. Nie je totiž jasné, ako sa bude pristupovať k tým ostatným, podpriemerným ale najmä nadpriemerným žiakom? Alebo, či je takéto nastavenie v súlade s deklarovanými zámermi školskej reformy? Aj keď sa na inom mieste spomína istá podpora diferencovaného prístupu, táto časť materiálu je ešte len v štádiu prípravy. „Zaujímavejšie“ sú však ďalšie novinky, ako napr. tá, že pri preberaní nových hlások (so všetkými písmenami) sa údajne majú využívať „pravidelne a premyslene sa opakujúce postupy... bez nutnosti používať pomocné obrázky,“ hoci neskôr sa v posudku spomína „maľovaná abeceda, pomocou ktorej bude možné vyhľadať i neznáme – ešte nepreberané písmená, čo im umožní čítať slová s doteraz neprebranými písmenami“. Okrem toho sa – „s potešením“ – dozvedáme, že v prípravnom období sa bude pracovať s veľkou tlačenou abecedou a dôraz sa bude klásť na rozvoj sluchového vnímania, s osobitným dôrazom na nácvik slabiky... a pod. S potešením o týchto zaujímavostiach píšem v úvodzovkách z dôvodu, ktorý možno pochopia len tí, ktorí poznajú iný – donedávna ešte štátom hradený šlabikár – autoriek K. Štefekovej a R. Culkovej, ktorý sa do edičného plánu nedostal (šlabikáre, ktoré uvádza www.edicny-portal.sk nájdete tu). Tí totiž za uvedenými (zvýraznenými) postupmi pravdepodobne spoznávajú rukopis a podstatné znaky metodického postupu autoriek tohoto šlabikára, ktorý – aj vďaka týmto a mnohým ďalším mimoriadne významným a zásadným inováciám – získal jednoznačné víťazstvo v ostatnom právoplatnom konkurznom konaní v roku 2007. Priniesol totiž úplne novú koncepciu, ktorá pri zachovaní všetkých podstatných a osvedčených prvkov tradičnej hláskovej analyticko-syntetickej metódy, kompenzuje prakticky všetky jej najväčšie nedostatky (Zápotočná, 2001/2002). Táto koncepcia – autorizovaná prvým vydaním metodického materiálu „Učíme sa čítať“ (Štefeková, Culková, 2001) – prešla po prvom vydaní v podobe šlabikára (2001) serióznym experimentálnym overovaním. Uskutočnilo sa na rozsiahlej vzorke žiakov 1. ročníka z viacerých slovenských základných škôl prostredníctvom kvalifikovaných učiteľov a prinieslo veľmi dobré výsledky (Mancová a kol., 2002). Napriek tomu táto koncepcia ešte niekoľko rokov trpezlivo bojovala so štátnou administratívou o svoje miesto v školských laviciach, z ktorých sa teraz – vďaka tej istej administratíve – po uplynutí jedného školského roka – opäť vytratí.
Učitelia, ktorí ho vyskúšali, vyjadrujú svoje postoje a skúsenosti na viacerých miestach i odborných fórach, (niekoľko ukážok takýchto výrokov uvádzam v prílohe bez ďalšieho komentára), žiaľ, na ich názory sa pri tvorbe edičného plánu nikto nepýtal. Štátna administratíva rozhodla a učitelia sa musia zmieriť s tým, čo určila. Aj keď verím a dúfam, že nájdu spôsob a prostriedky, aby na to neboli odkázaní.
Aby to však na záver nevyznelo sentimentálne, rada by som sa vrátila späť k tomu podstatnému. Otvorene priznávam, že tým, čo tu píšem, vyslovujem nielen veľké sklamanie, ale najmä podozrenie z nekorektnosti a netransparentnosti procesu výberu učebníc, a v prípade – aj keď ešte nepublikovaného šlabikára – aj z plagiátorstva. Domnievam sa, že viacerých podobne sklamaných čitateľov UN by zaujímalo, na základe čoho bola učebnici, ktorá mimochodom ani v minulosti v žiadnom konkurze nezvíťazila, uznaná stará schvaľovacia doložka a vydavateľstvu, ktoré ešte prakticky žiadnu učebnicu nevydalo, vyslovená taká dôvera? Na základe akého renomé si zaslúžilo takú lukratívnu štátnu objednávku? Som totiž presvedčená, že ak by proces výberu štátom financovaných učebníc prebiehal v súlade s platnými zákonmi (zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a autorsko-právnym zákonom č. 618/2003 Z. z.), na ktoré sa nová smernica o učebniciach a pomôckach (č. 2/2008-R) priamo odvoláva, minimálne s touto konkrétnou voľbou boli spojené vážne problémy.
Doc. PhDr. Oľga Zápotočná, CSc., Kabinet výskumu sociálnej a biologickej komunikácie SAV.
Pôvodne písané pre Učiteľské noviny (UN).
Na ilustráciu uvádzam výber niekoľkých anonymných i neanonymných výpovedí učiteľov:
- „Musím priznať, že po skúsenostiach so šlabikármi Virgovičeovej a Nemčíkovcov je toto úplná bomba! Všetko je v ňom iné – metódy, postupy, grafika, navyše je tvorivý. Obsahuje veľa zaujímavých úloha a hier – taktiež podporujúcich tvorivosť. Zaujímavé je využívanie nápovedných obrázkov .... Objednávam tento šlabikár“, ZŠ B.Bystrica, 6. 3. 2007;
- „My sme používali šlabikár Lipka a som nesmierne rada, že je to minulosťou. Od septembra sme objednali šlabikár Štefekovej a Culkovej. ...Suplovali sme skostnatenú metódu začiatočného čítania a písania pomocou vlastného inovačného prístupu... Nový šlabikár sa konečne prispôsobil pregramotným skúsenostiam našich 6-ročných detí. Autorkám nového šlabikára volám BRAVO!“, ZŠ Šurany, 6. 3. 2007;
- „V tomto školskom roku pracujeme s Vaším šlabikárom. Od začiatku má od nás len pozitívne hodnotenie: Výborne vypracované tzv. predšlabikárové obdobie, v ktorom sa deti naučia čítať a písať veľké tlačené písmená, čo tvorí kvalitný základ pre ďalšiu prácu. Nápovedné obrázky na každej dvojstrane umožňujú neustálu zrakovú fixáciu písmen..... Tento šlabikár naozaj umožňuje diferencovaný prístup k žiakom, na hodinách nenastávajú tzv. hluché chvíľky, každý žiak je stále zamestnaný a pritom môže pracovať svojim individuálnym tempom.... Vynikajúca príručka, ktorá pomôže tak začínajúcemu učiteľovi ako aj učiteľovi s dlhoročnou praxou“. (A. Ivanová, D. Hlavajová, ZŠ a MŠ Nižná, máj 2008);
- „So šlabikárom K. Štefekovej sa mi pracuje veľmi dobre... Pri správnom používaní a dodržiavaní jednoduchých zásad autorkinej metódy sa naučilo každé dieťa bezproblémovo čítať.... Myslí na všetko, čo je potrebné pre zvládnutie čítania... Deti sa naučili čítať v škole a čítajú radi. Rodičia sú milo prekvapení a ja, ako pedagóg som veľmi rada, že som mohla učiť z kvalitného šlabikára.... Je doslovne „ušitý na mieru“ pre deti.... vďaka úlohám sa deti rozvíjajú a posúvajú ďalej.... Informáciu o nemožnosti výberu som najprv považovala za nevhodný vtip. Veď mať na Slovensku šlabikár takejto vynikajúcej kvality a zároveň zviazané ruky pedagóga k nemožnosti využiť ho, to je skutočne krok späť“. (PaedDr. Lucia Zachardová);
- „Veľmi pozitívne hodnotím inovačné metódy uplatnené v šlabikári, čítanke a písankách pre 1. ročník od autoriek K. Štefekovej a R. Culkovej.... Nápovedné obrázky – u iných autorov sa vyvodzuje písmeno len raz, tu si dieťa vyhľadáva písmeno neustále, podľa vlastnej potreby.... poskytuje k kľúč k čítaniu ...deti dokázali čítať aj viacslabičné slová .... naučili sa čítať v škole....“ Ďalej vyzdvihuje: „Zažívanie úspešnosti a sebadôvery, pochopenie obsahu slov a viet, tvorbu kreslených príbehov, jazykolamov, komiksov, uplatňovanie humoru, dramatizáciu, využitie logického myslenia“ a pod.;
- Z listu adresovaného vydavateľstvu Orbis Pictus Istropolitana: „Viem, že Vaša organizácia nezodpovedá za rozhodnutia ministerských úradníkov..... šlabikár Štefekovej sme vyskúšali v minulom roku a kolegyne si ho veľmi pochvaľujú. So šlabikárom Lipka nemáme žiadne skúsenosti a ani teraz nemáme záujem. Nechápem, prečo iba tento jediný dostal prednosť pred inými, za ktoré treba platiť. Prečo niekto zrazu tresce školy, ktoré chcú ísť vlastnou cestou, podľa overených postupov a doteraz si mohli vyberať? Že by to bola tá slávna reforma – nedomyslená, nepripravená, zmätočná...? Prepošlite prosím tento e-mail tomu, alebo tým, ktorí sú za to zodpovední..“ Mgr. Valéria Černohorská, riaditeľka školy Liptovská Teplička.
Použité zdroje:
Zápotočná, O.: Učíme sa čítať. Slovenský jazyk a literatúra v škole. 48, 1-2, 2001/2002, str. 53 – 55.
Mancová, M., Kollárik, K., Marušincová, E., Zápotočná, O.: Záverečná správa z overovania experimentálnej učebnice Šlabikár pre 1. roč. ZŠ. Bratislava: ŠPU, 2002.
Štefeková, K., Culková, R.: Učíme sa čítať. Pracovný zošit a Metodické poznámky k elementárnemu čítaniu. Orbis Pictus – Istropolitana, Bratislava, 2001.
Nielen o škole
Webinár: Výhody a riziká domáceho vzdelávania
2.12.2022, Nielen o škole
19.5.2016, Zuzana Zimenová, Nielen o škole
Výzva rodičov a učiteľov poslancom NR SR a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR
16.6.2015, Nielen o škole
Školská samospráva je naďalej v ohrození
13.4.2015, Nielen o škole
Pripomienkové konanie končí, ale aktivity proti okliešteniu školskej samosprávy pokračujú
2.4.2015, Nielen o škole
23.3.2015, Nielen o škole
5.9.2014, Marie Stracenská, Nielen o škole
Rebríček kvality vzdelávania Pearson
13.5.2014, Zuzana Zimenová, Nielen o škole
O využití projektu Khan Academy v prostredí bežných škôl
24.4.2014, Zuzana Zimenová, Nielen o škole
Ján Macek: Vytáča ma pasivita kolegýň, mám jej plné zuby
24.3.2014, SME, Nielen o škole
Čo bude formovať podobu vzdelávania?
21.2.2014, Zuzana Zimenová, Nielen o škole
Pedagógovia sa obávajú, že bude ešte horšie
8.12.2013, Anna Chlupíková, Nielen o škole
Pripomienky učiteľov k správe o stave školstva
26.6.2013, Braňo Kočan, Nielen o škole
17.6.2013, Peter Farárik, Nielen o škole
10.6.2013, Ján Macek, Nielen o škole
5.6.2013, Peter Farárik, Nielen o škole
O správe učiteľov o situácii v školstve
25.4.2013, Braňo Kočan, Nielen o škole
Niekoľko postrehov k situácii v slovenskom školstve
21.4.2013, Vlado Crmoman, Nielen o škole
Infovek 2 je pomalý, predražený a už ho v škole nechceme
19.3.2013, Ján Macek, Nielen o škole
Josef Widmer: Nové modely pre náročné povolania
11.3.2013, Neue Zürcher Zeitung, Nielen o škole
Infografika: There is No Homework In Finland
Vladimír Urban: Čím je škola slabšia, tým sú lepšie známky
23.1.2013, SME, Nielen o škole
Otvorený list kritizuje šírenie waldorfu
10.9.2012, Nielen o škole
Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy
2.2.2012, Vladimír Burjan, Nielen o škole
3.10.2011, Martin Mojžiš, Nielen o škole
Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí
16.6.2011, Martin Mojžiš, Nielen o škole
7.6.2011, Nielen o škole
5.4.2011, Ondrej Kaščák a Branislav Pupala, Nielen o škole
2.3.2011, Vladimír Burjan, Nielen o škole
Ministerstvo školstva nerobí správne kroky
14.1.2011, Martin Mojžiš, Nielen o škole
Vratké nohy povinnej angličtiny
26.10.2010, Branislav Pupala, Nielen o škole
6.9.2010, Branislav Pupala, Nielen o škole
Martin Kríž: Školy budú mať iba toľko slobody, koľko si jej vezmú
2.3.2010, Vladimír Burjan, Nielen o škole
7.12.2009, Pavel Sibyla, Nielen o škole
Podľa zdroja z rezortu školstva sa v učebnicovom tendri nevyberalo podľa kritérií...
Ministerstvo školstva nesleduje experimenty na školách
21.10.2009, Zuzana Humajová, Nielen o škole
25.9.2009, SME, Nielen o škole
Základné školy stále nemajú v reformných ročníkoch nové učebnice...
Máme školstvo, aké si zaslúžime
11.9.2009, Pavel Sibyla, Nielen o škole
Školská reforma je Potemkinova dedina
29.6.2009, Martin Hanus, Nielen o škole
Martin Hanus hodnotí školskú reformu po roku...
29.6.2009, Martin Hanus a Eva Čobejová, Nielen o škole
OECD: Učitelia sú málo motivovaní
22.6.2009, HN, Nielen o škole
Vladimír Burjan: Nemám svedomie kritizovať učiteľov
15.6.2009, Martin Hanus a Eva Čobejová, Nielen o škole
Učebnice nebudú v Kalifornii, možno ani u nás
12.6.2009, Eva Čobejová, Nielen o škole
Je veľmi otázne, či aspoň druhé reformné triedy budú mať v septembri nové knižky...
4.6.2009, Martin Mojžiš, Nielen o škole
11.5.2009, Martin Mojžiš, Nielen o škole
INEKO: Učitelia dostali viac slobody, chýbajú im však učebnice
4.5.2009, Michal Rehúš, Nielen o škole
Dávid Králik: Neschopný učiteľ nech má len základný plat
23.3.2009, SME, Nielen o škole
Aký je Váš názor na zmeny v slovnom hodnotení? Napíšte ministrovi!
3.2.2009, Juraj Droppa, Nielen o škole
Reakcie učiteľov na národnú učebnicu
9.1.2009, Nielen o škole
Ján Mikolaj: Chcem školy zmeniť
15.12.2008, Štefan Hríb a Martin Hanus, Nielen o škole
Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola a štát (seminár)
3.12.2008, Miroslav Lojda, Nielen o škole
Protimonopolný úrad, nevadí ti ministerstvo školstva?
21.11.2008, Pavol Minárik ml., Nielen o škole
Martin Mojžiš: Učebnica má zaujať najmä učiteľov
8.11.2008, SME, Nielen o škole
Václav Klaus ml.: Netešte sa na reformu
6.10.2008, Martin Hanus a Eva Čobejová, Nielen o škole
Videokomentár Anny Gottweisovej k reforme a školstvu
16.9.2008, Anna Gottweisová, Nielen o škole
Pozrite si videokomentár učiteľky matematiky Anny Gottweisovej k reforme a školstvu...
8.9.2008, Oľga Zápotočná, Nielen o škole
2.9.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
18.7.2008, Nielen o škole
Informácie o fyzike, vyučovaní fyziky a príprave učiteľov fyziky...
Prečo som tak skoro alergická na slovo reforma?
8.7.2008, Adriana Markovičová, Nielen o škole
Edičná politika plná pochybností
8.7.2008, Oľga Zápotočná, Nielen o škole
7.7.2008, Pavel Sibyla, Nielen o škole
Nový školský zákon prináša veľké vízie s pochybnou uskutočniteľnosťou...
3.7.2008, Dávid Králik, Nielen o škole
...pohľad obyčajného (m)učiteľa na dlho očakávanú reformu školstva...
9.6.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
4.6.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
3.6.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
2.6.2008, Eva Čobejová, Nielen o škole
27.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
26.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
20.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
19.5.2008, Daniel Hevier, Nielen o škole
13.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
12.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
5.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
2.5.2008, Tomáš Němeček, Nielen o škole
1.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
30.4.2008, Martin Hanus a Eva Čobejová, Nielen o škole
31.3.2008, Peter Zajac, Nielen o škole
24.3.2008, Daniel Bútora a Martin Kríž, Nielen o škole
17.3.2008, Eva Čobejová, Nielen o škole
17.3.2008, Branislav Pupala, Nielen o škole
10.3.2008, Eva Čobejová, Nielen o škole
25.2.2008, Martin Hanus a Eva Čobejová, Nielen o škole
15.1.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
27.12.2007, Eva Čobejová, Nielen o škole
Reforma vzdelávania alebo kozmetická úprava školstva
5.10.2007, Peter Zajac, Nielen o škole
Branislav Pupala: Škola nemôže riešiť problémy sveta
22.9.2007, Bohumil Synek, Nielen o škole
Šlabikár – najčítanejšia kniha
17.9.2007, Elena Akácsová, Nielen o škole
K Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách
25.6.2007, Anna Oslancová a Daniela Krajňáková, Nielen o škole
Učiť piatakov základom ekonómie
6.6.2007, Arthur E. Foulkes, Nielen o škole
25.2.2007, Martin Mojžiš, Nielen o škole
25.2.2007, Miroslav Urban, Nielen o škole
Základný či aplikovaný výskum?
25.2.2007, Jordan Kolarov, Nielen o škole
25.2.2007, Vlado Bužek, Nielen o škole
Čítanie sa učí ako spartakiáda
29.1.2007, Branislav Pupala a Oľga Zápotočná, Nielen o škole
8.1.2007, Martin Kríž, Nielen o škole
13.11.2006, Branislav Pupala, Nielen o škole
15.5.2006, Branislav Pupala, Nielen o škole
Domino reformy vzdelávania - ako ďalej?
3.4.2006, Martin Kríž, Nielen o škole
21.3.2006, Peter Zajac, Nielen o škole
Školský zákon a politická elita
11.3.2006, Peter Zajac, Nielen o škole
6.3.2006, Eva Čobejová, Nielen o škole
27.2.2006, Martin Hanus, Nielen o škole
10.10.2005, Matúš Medo a Martin Mojžiš, Nielen o škole





Analytička OZ Nové školstvo Zuzana Zimenová diskutovala spolu s ďalšími pozvanými o domácom vzdelávaní na webinári Komenského inštitútu. Pozrite si videozáznam.
Koalícia pre deti je pobúrená medializovaným necitlivým zákrokom štátnych úradníkov v prípade Marca. Rozumieme vlne negatívnych reakcií, ktoré vyvolalo video zaznamenávajúce priebeh tohto zákroku a sme presvedčení, že jeho priebeh bol v príkrom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa.
Je to výsledok dlho neriešených problémov školstve, reagovala na výsledky PISA na sociálnych sieťach riaditeľka Základnej školy na Pribinovej ulici v Novákoch Anna Chlupíková.
Dovoľujeme si Vám predložiť niekoľko učiteľských pripomienok a podnetov k ministerskej Správe o stave v školstve. V pripomienkach sa vyjadrujeme k tým najdôležitejším bodom.
Rozhovor s Josefom Widmerom, novým šéfom sekcie odborného a všeobecného vzdelávania švajčiarskeho ministerstva hospodárstva, vzdelávania a výskumu, ktorý bude prednášať v Bratislave dňa 27. marca 2013 na tému Duálny systém odborného vzdelávania vo Švajčiarsku
Ministerstvo v súčasnosti nedisponuje informáciou zo strany Štátnej školskej inšpekcie o rozširovaní alternatívnych vzdelávacích programov na iných školách, než na akých je schválené experimentálne overovanie.
"V ideálnej škole by sa deti oveľa menej nudili, ako sa nudia dnes. Organizovaná nuda, ktorá je jedným z dominujúcich znakov nášho školstva, je zároveň jeho najväčšou pliagou," hovorí Martin Mojžiš v rozhovore pre Dobrú školu...
Dobre vyzerajúca predstava, že zavedenie povinnosti učiť sa cudzí (anglický) jazyk dostatočne dlho bude zárukou úspechu, je príliš naivná. Rovnako ako predstava, že čím skôr sa s výučbou začne, tým lepšie. V hre je totiž veľa ďalších okolností, ktoré povinnú výučbu cudzieho jazyka v školách ovplyvňujú a ktoré štát, ak to myslí vážne, musí vziať do systémovej úvahy.
KI žiadal ministerstvo školstva o sprístupnenie informácií o alternatívnych programoch, ktoré sa realizujú na základných školách. Z odpovede ministerstva školstva vplynulo, že nevedie ani len základnú evidenciu o experimentoch, ktoré samo povolilo...
Traja slovenskí učitelia zo štyroch sa domnievajú, že nie sú motivovaní na zlepšenie svojej kvality výučby, kým zlé správanie študentov v triede narúša vyučovací proces v troch školách z piatich. Vyplýva to z novej správy OECD...
Učitelia síce dostali viac slobody, nemajú však k dispozícii učebnice a pomôcky, ktoré by mohli podporiť jej uplatňovanie. Vyplýva to z výsledkov dotazníkového výskumu, ktorý v marci tohto roka uskutočnil inštitút INEKO...
Prečítajte si reakcie a názory učiteľov na snahu ministerstva školstva vytvoriť tzv. národnú učebnicu cudzích jazykov...
Dňa 12. novembra 2008 usporiadal Ústav pre vzťahy štátu a cirkví v Bratislave odborný seminár, ktorého cieľom bolo poukázať na prenikanie často potenciálne nebezpečných spoločenstiev do edukačného systému prostredníctvom alternatívneho vzdelávania...
Edičný plán učebníc, ktoré budú od budúceho školského roka, kedy sa spúšťa obsahová reforma, financované z peňazí daňových poplatníkov, bol schválený a zverejnený. Zároveň bol v júli spustený edičný portál...
Výcvik a vzdelávanie sú dve odlišné veci, rovnako odlišné veci sú školiace stredisko a škola. Otázkou ostáva, či chceme, aby sa školy premenili na výcvikové tábory ponúkajúce tréning psychologických schopností. Ak podstúpime túto cestu, strácame kontakt s vlastnou kultúrou...
Reformu vzdelávania nemôže uskutočniť vláda, ktorá má bytostný odpor k reformám, ani vláda, ktorá reformu vzdelávania iba deklaruje. Môže ju uskutočniť len vláda, ktorá reformu vzdelávania chápe, je ochotná sa za ňu zasadiť a trpezlivo ju uskutočňovať v súlade s potrebami škôl...
Rozbiehajúca sa reforma vzdelávania na Slovensku, jeho humanizácia, nemá len prívržencov, ale aj odporcov. Jedným z nich je aj učiteľ Trnavskej univerzity Branislav Pupala...
Sú problémom šlabikárov módne ideológie, ktoré do nich tvorcovia vpašovali? Do určitej miery. Vážnejším problémom je však to, že ani 17 rokov po páde komunizmu neexistuje trh – v obsahovom ani ekonomickom zmysle – a najčítanejšia detská kniha je stále poplatná sovietskej „analyticko-syntetickej“ metóde...
„Ale kedy sa dostanete k ekonómii?“ Končil sa práve môj prvý deň, keď som ako dobrovoľník učil skupinu piatakov základy ekonómie. Keď mi učiteľka položila tú otázku, vyzerala trochu zmätene. „Veď to som presne robil,“ zašepkal som mierne odmerane. Keď si uvedomila svoje podpichnutie, rýchlo vysvetlila, čo mala na mysli: „Veď viete, to s tými grafmi, veľkými slovami a ďalšími vecami.“
Školský zákon má svoj pätnásťročný príbeh, do ktorého sme v Konzervatívnom inštitúte vstúpili pred pol druha rokom diskusiou s odborníkmi z mimovládneho sektora, Štátneho pedagogického ústavu a z vysokoškolského prostredia...