27.2.2006 | Martin Hanus | Nielen o škole

Kým väčšinu v našich médiách trápia hodiny náboženstva, našli sa ľudia, ktorých trápi stagnujúca úroveň školstva: výsledkom ich snaženia je návrh školského zákona, ktorý pripravili s podporou KDH a OKS odborníci okolo Konzervatívneho inštitútu. Zákon, ktorý tento týždeň predkladá Martin Fronc už ako poslanec, je prelomový: obsah učiva by už nemal centrálne určovať výlučne štát, ale významnou mierou aj samotné školy. Nie všetci komentátori celkom pochopili, o čo ide – tento návrh nie je tou reformou základného a stredného školstva, na ktorej sa minulý rok pohádal dnes už exminister so svojím štátnym tajomníkom. Froncov návrh bol vtedy skutočne nepodarený. Toto je však celkom iná káva. A námietka, že Fronc teraz iba pózuje pre médiá, nie je celkom spravodlivá: predloženie zákona avizoval už ako minister. Slovensko by pritom v prípade schválenia normy nebolo prvolezcom. V Česku podobný model začína fungovať, maďarské školy si konkurujú už dlhé roky. Slovenská uniformná škola podľa vkusu centrálnych komisií je neúnosná – napokon, všetci kritizujú, že máme prehustené učebné osnovy a že žiaci sú vedení k verklíkovaniu encyklopedických vedomostí. Lenže frfle sa už dlho. A vždy, keď niekto príde s návrhom razantnej zmeny, vládne buď pasívne ticho (ako teraz), alebo sa zdvihne rovno odpor. To, že slovenské školstvo potrebuje vzpruhu, je fakt: medzinárodné testovanie PISA z roku 2003 ukázalo, že slovenskí žiaci sú podpriemerní v dôležitých oblastiach. Frflaniu, ktoré je prejavom diktátu priemeru, však nebude koniec, kým sa školy nezmenia. Kľúčové preto je, že podľa Froncovho zákona by štát stanovoval iba povinné obsahové minimum a základné vzdelávacie oblasti, ale konkrétne predmety a konečnú podobu učiva by si volili školy samé.

Iste, netreba mať veľké oči, že školstvo bude po reforme razom lepšie. Keďže sme už zaviedli centrálne testovanie deviatakov a maturantov, veľa bude tiež záležať na tom, ako budú tieto testy vyzerať. V Česku už napríklad odborníci varujú, že školy nevyužívajú získanú slobodu, ale skôr kopírujú požiadavky centrálnych testov. Zákon sám školstvo nezlepší. Vytvoril by len prostredie, ktoré by formovali všetci zainteresovaní. Zákon je však dôležitý aj ako ochrana pred ideologizáciou školstva, ktorá dnes opäť hrozí z rôznych strán a nátlakových skupín. Ako príklad nech slúžia snahy zaviesť neviazanú podobu sexuálnej výchovy. Po obsahovej decentralizácii, ktorú prináša zákon, by to už nebolo plošne možné.

Nie je jasné, či Froncov zákon v parlamente prejde. Už jeho predloženie je však dobrým krokom – ak sa aj s pomocou médií vo verejnej mienke udomácni názor, že úroveň slovenských škôl nevyhovuje a liekom je viac autonómie, bude to dobrý rozbeh.

Autor je redaktorom týždenníka .týždeň.

Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň dňa 20. februára 2006.