Plochá Zem

27.5.2008 | Martin Mojžiš | Nielen o škole

Všetci vieme, že Zem je guľatá a že obieha okolo Slnka. Vieme, lebo nám to povedali. A my sme im uverili. Aj keď nám naša každodenná skúsenosť hovorí, že Zem je plochá a že Slnko obieha okolo nej.

Väčšinu toho, čo sa učíme, prijímame v podstate celkom nekriticky. A tak je to správne. Ak by sme chceli úplne všetko kriticky preskúmať, asi by sme sa toho veľa nenaučili.

Na druhej strane, ak sa aspoň z času na čas nezamyslíme nad tým, ako na to všetko vlastne ľudia prišli, nebudú sa naše vedomosti výrazne líšiť od vedomostí nadpriemerne inteligentného papagája. Takže hoci je pravda, že naše vzdelanie bude vždy v určitom zmysle plytké, je dôležité ponoriť sa aspoň sem-tam do väčších hĺbok.

Otázka tvaru Zeme a jej miesta vo vesmíre je jednou z tých otázok, ktoré sa dajú v školách rozobrať pomerne podrobne už na druhom stupni základných škôl. V skutočnosti je to z hľadiska hlbšieho preskúmania priam ideálna téma. Ako konkrétne bude toto skúmanie vyzerať, odkiaľ sa začne, kde skončí a do akej hĺbky sa pritom žiaci dostanú, to závisí od nich, od ich učiteľa a od učebnice, ktorú používajú. Nám by sa napríklad celkom páčilo, keby na začiatku nebola Zem, ale Plochozem (Zeměplocha, Discworld) Terryho Pratchetta.

.plochozem

Citát (v preklade Vlada Gálisa):
„Ajhľa... Prichádza korytnačka Veľká A’Tuin, pomaly pláva cez medzihviezdny záliv, na ťarbavých končatinách má vodíkovú námrazu, jej obrovský a prastarý pancier brázdia krátery po meteoritoch. Očami veľkosti mora, zakalenými vekom a prachom z asteroidov, uprene hľadí na svoj cieľ. Mozgom väčším ako mesto s geologickou pomalosťou myslí iba na tú ťarchu.
Väčšinu ťarchy majú, samozrejme, na svedomí Berilia, Tubul, Veľký T‘Phon a Jerakeen, štyri obrovské slony, ktorým na širokých chrbtoch opálených hviezdnym jasom spočíva kotúč Plochozeme...
Na kotúči Plochozeme sú dva hlavné smery: k Stredu a k Okraju. A keďže Plochozem sa každých osemsto dní otáča okolo vlastnej osi, existujú aj dva vedľajšie smery: vsmer a protismer. Keďže malé slnko osvetľujúce Plochozem si zachováva pevnú obežnú dráhu, zatiaľ čo sa pod ním pomaly otáča majestátny kotúč Plochozeme, každý si iste rýchlo vypočíta, že rok na Plochozemi sa neskladá zo štyroch, ale z ôsmich ročných období. Letá sú obdobia, keď slnko vychádza alebo zapadá v najbližšom bode na Okraji, zimy sú obdobia, keď vychádza alebo zapadá v bode posunutom asi o deväťdesiat stupňov po obvode.
Keďže Stred slabé slnko nikdy zblízka neohreje, krajiny v jeho okolí sú uväznené vo večnom ľade. Okraj je, naopak, oblasťou slnečných ostrovov a teplých dní.“
Koniec citátu

Pochopiť z tohto úryvku, prečo je na Plochozemi ročných období práve osem, to v skutočnosti vôbec nie je jednoduché. O nič jednoduchšie na pochopenie nie je ani to, prečo je stred studený a okraje teplé. Obidve tieto veci sa však stanú oveľa zrozumiteľnejšími pomocou celkom jednoduchých pokusov.

Ak si v triede urobíme model Plochozeme a jej slnko si znázorníme malou loptičkou, dokážeme si rýchlo vyjasniť, ako sa pohybuje Plochozem a ako jej slnko. Ak namiesto loptičky znázorníme slnko baterkou, môžeme si v tmavej miestnosti vyskúšať, ako sa na Plochozemi strieda deň s nocou. A ak namiesto baterky znázorníme slnko pre zmenu infračervenou lampou, môžeme si vyskúšať, ktoré časti disku sa zohrievajú viac a ktoré menej. A tiež ako sa to prejavuje na počte ročných období a na tom, ktoré oblasti sú studené a ktoré teplé.

.guľozem

Po tom, čo by sa decká pohrali s modelom Plochozeme, by sme im mohli navrhnúť, aby sa pokúsili napísať, každý sám, niečo podobné o našej Zemi. Stačilo by len zopár viet, ale mohla by byť aj celá strana – každý by napísal, koľko by chcel. Potom by si mohli svoje texty navzájom prečítať vo dvojiciach alebo trojiciach a zistiť, v čom sa ich názory líšia. Rôzne názory by mohli vyprovokovať diskusiu a v rámci tejto diskusie by im učiteľ mohol navrhnúť, aby skúsili pri argumentácii použiť podobné pokusy s loptičkami, baterkami či infračerveným lampami, ako to robili v prípade Plochozeme.

Plochozem nám však môže poslúžiť nielen ako motivácia pre pokusy s modelom zemegule. Veľmi užitočné môže byť porovnanie Plochozeme a zemegule. Čo keby sme s deťmi pouvažovali napríklad o tom, aký je rozdiel medzi smermi hore a dole na Plochozemi a na Zemi? Alebo s akým pohybom súvisí striedanie dňa a noci na Plochozemi a na Zemi? Alebo čo sa otočí raz za deň na Plochozemi a čo na Zemi? Alebo čo sa otočí raz za rok na Plochozemi a čo na Zemi? Alebo prečo je na Plochozemi zima v strede a na Zemi na póloch?

Niektoré z týchto otázok sú pomerne jednoduché, iné sú podstatne ťažšie. Na tie jednoduchšie môžu nájsť deti odpovede samy, diskusia o tých ťažších asi nepovedie k rýchlemu výsledku. Ale to vôbec neznamená, že by sme sa do nej nemali púšťať.

Keď už nič iné, taká diskusia môže byť skvelou motiváciou na ďalšie učenie sa o Zemi, Slnku, Mesiaci a planétach. Motiváciou na hľadanie experimentálnych dôkazov guľatosti Zeme, na meranie jej veľkosti (existuje niekoľko metód, ktorými môžu deti odmerať polomer Zeme priamo v škole), na meranie jej vzdialenosti od Mesiaca, na diskusiu o tom, ako súvisí Mesiac s prílivmi a odlivmi, a tak ďalej. Do akých hĺbok či výšok sa pustíme, to závisí len od žiakov, učiteľa a učebnice.

.stredozem

Myšlienka učiť sa v škole o neexistujúcich svetoch si nájde určite veľa zanietených odporcov. A to sme ešte nepovedali všetko, čo máme na srdci. Napríklad to, že by sme mohli deckám navrhnúť, aby skúsili nájsť na internete mapu Plochozeme s vyznačenými pohoriami, nížinami, riekami, jazerami a moriami, ale bez vyznačenia miest a štátov. A aby skúsili len na základe tejto mapy a znalostí o studených a teplých oblastiach na Plochozemi uhádnuť, ktoré oblasti budú obývané a ktoré budú pusté. A aby to potom porovnali s mapou, na ktorej sú zakreslené aj mestá a krajiny a prediskutovali zhody a rozdiely medzi svojimi tipmi a skutočnosťou (ktorú v skutočnosti vymyslel Terry Prachett).

A pohrať by sme sa mohli aj s inými vymyslenými krajinami, s ktorými sa stretli v rôznych knihách, filmoch či počítačových hrách. Mohla by to byť Stredozem z Tolkienovho Pána prsteňov, ale aj akákoľvek iná krajina. Na mape príslušnej krajiny by decká preskúmali, ako súvisí poloha miest a štátov s polohou pohorí, púští, riek, jazier, morí a podobne. Ich úlohou by bolo všímať si, kde sa nachádzajú hranice medzi jednotlivými štátmi, a potom by sa s nimi učiteľ mohol porozprávať o tom, ako vznikajú hranice štátov a prečo často súvisia nielen s dejepisom, ale aj so zemepisom.

A nakoniec by sme to urobili pre našu Zem. Deti by si mohli zobrať satelitnú snímku Zeme a na jej základe by sa mohli pokúsiť uhádnuť, ktoré oblasti sú obývané hustejšie a ktoré redšie. Pomocou nočnej satelitnej snímky by si potom mohli overiť, či boli ich tipy správne. Za hlasného nesúhlasného mrmlania tých, ktorí by v škole videli radi len reálne veci a nie nejaké imaginárne blbosti.

Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň 21/2008 dňa 19. mája 2008.

Nielen o škole

Koalícia pre deti Slovensko považuje necitlivé vykonávanie súdnych rozhodnutí v prípadoch odoberania detí za neakceptovateľné

Výzva rodičov a učiteľov poslancom NR SR a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR

Školská samospráva je naďalej v ohrození

Pripomienkové konanie končí, ale aktivity proti okliešteniu školskej samosprávy pokračujú

Iniciátori hromadnej pripomienky proti okliešteniu školskej samosprávy sa obracajú na rady škôl a obecné zastupiteľstvá

Škola bez kried

Rebríček kvality vzdelávania Pearson

O využití projektu Khan Academy v prostredí bežných škôl

Ján Macek: Vytáča ma pasivita kolegýň, mám jej plné zuby

Čo bude formovať podobu vzdelávania?

Pedagógovia sa obávajú, že bude ešte horšie

Pripomienky učiteľov k správe o stave školstva

Učiteľ a zázraky na počkanie

Biela vrana v školstve

Je Čaplovič blbý, alebo nie?

O správe učiteľov o situácii v školstve

Niekoľko postrehov k situácii v slovenskom školstve

Infovek 2 je pomalý, predražený a už ho v škole nechceme

Josef Widmer: Nové modely pre náročné povolania

Infografika: There is No Homework In Finland

Vladimír Urban: Čím je škola slabšia, tým sú lepšie známky

Otvorený list kritizuje šírenie waldorfu

Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy

Koniec Planéty vedomostí

Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí

Lampa: Čo učíme naše deti?

Politické anestetikum PISA

Školstvo potrebuje víziu

Ministerstvo školstva nerobí správne kroky

Vratké nohy povinnej angličtiny

Netrápme deti angličtinou

Martin Kríž: Školy budú mať iba toľko slobody, koľko si jej vezmú

Kto zarába na učebniciach

Ministerstvo školstva nesleduje experimenty na školách

Učebnice budú meškať mesiace

Máme školstvo, aké si zaslúžime

Školská reforma je Potemkinova dedina

Rok s Mikolajovou reformou

OECD: Učitelia sú málo motivovaní

Vladimír Burjan: Nemám svedomie kritizovať učiteľov

Učebnice nebudú v Kalifornii, možno ani u nás

Čo je hlavnou úlohou školy?

Orol pamírsky

INEKO: Učitelia dostali viac slobody, chýbajú im však učebnice

Dávid Králik: Neschopný učiteľ nech má len základný plat

Aký je Váš názor na zmeny v slovnom hodnotení? Napíšte ministrovi!

Reakcie učiteľov na národnú učebnicu

Ján Mikolaj: Chcem školy zmeniť

Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola a štát (seminár)

Protimonopolný úrad, nevadí ti ministerstvo školstva?

Martin Mojžiš: Učebnica má zaujať najmä učiteľov

Václav Klaus ml.: Netešte sa na reformu

Videokomentár Anny Gottweisovej k reforme a školstvu

Čítanie na Slovensku

Prvý (druhý) september

Web portál FYZIKUS

Prečo som tak skoro alergická na slovo reforma?

Edičná politika plná pochybností

Čakanie na reformu školstva

Veľa kriku pre nič?

Chonchanó baró

Skvelý nástroj

Informačné technológie

Školská reforma odklepnutá

Plochá Zem

Učebnice

Slaná voda

Ako (ne)učiť literatúru

Mastný chlieb

Kompetencie

Čo všeličo by sa dalo...

Ako reformovali Česi

Rozumná reforma

Čo s nedobrou reformou?

Všetko naopak

Ťažká reforma

Akože reforma

Posadnutosť kompetenciami

Diskusia o reforme? Niet času

Reforma zn. chaos

Školská reforma

Čulý Mikolaj

Reforma vzdelávania alebo kozmetická úprava školstva

Branislav Pupala: Škola nemôže riešiť problémy sveta

Šlabikár – najčítanejšia kniha

K Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách

Učiť piatakov základom ekonómie

Ohrozená veda

Na kvalite nezáleží?

Základný či aplikovaný výskum?

Môžete ma citovať!

Čítanie sa učí ako spartakiáda

Odvahu školám

Kolobeh školských reforiem

Hranice školskej revolúcie

Domino reformy vzdelávania - ako ďalej?

Príbeh školského zákona

Školský zákon a politická elita

S obavami za

Šanca na rozbeh

Korešpondenčné semináre