Hranice školskej revolúcie
15.5.2006 | Branislav Pupala | Nielen o škole
Únava z nekonečného omieľania krízy verejného školstva a vzdelávania má za následok presvedčenie, že školstvu môžu pomôcť už len radikálne, revolučné zmeny. Revolúciu by mala priniesť zásadná liberalizácia školského systému i liberalizácia vnútorného vzdelávacieho prostredia.
Školský systém by mal oživiť princíp dopytu a ponuky, kvalitu samotného vzdelávacieho prostredia by malo zásadne vylepšiť vzdelávanie šité na mieru každého jednotlivca.
Podporu pre takúto reformu nájdeme vo všeobecných ekonomických princípoch i v mnohých súčasných textoch z pedagogiky a psychológie, ktoré užitočnosť liberalizácie vzdelávania vysvetľujú ako súčasť svojich vedeckých poznatkov a ako nástroj na humanizáciu (teda reformu) vzdelávania.
Ústredným motívom súčasnej revolučnej pedagogiky je čo možno najdôslednejšia individualizácia vzdelávania. Požaduje sa oslabenie moci učiteľa, ktorý by mal byť skôr sprievodcom a radcom. Odmieta sa porovnávanie detí v ich výkone, pretože každý musí mať možnosť úspechu a pozitívneho zážitku. Velebia sa alternatívne prístupy k vzdelávaniu, ktoré majú dať priestor diferencovaným potrebám a záujmom žiakov i rodičov. V záujme pohody detí sa psychologizuje vzdelávacie prostredie a odporúča sa familiárnosť vzťahov v tomto prostredí. Vzdelávanie má byť plné rozvíjania tvorivosti, pozitívneho emocionálneho prežívania a spontánnej komunikácie. Určujúca je záujmová orientácia detí, ich individuálne schopnosti a nadanie. Škola už nemusí mať monopol na vzdelávanie, o slovo sa hlási možnosť domáceho vzdelávania detí.
.pedagogický konzervativizmus
Revolučná pedagogika dáva šancu reforme výchovy a vzdelávania cez koncept kultúrneho relativizmu a individualizmu a spolieha sa na aplikáciu princípov, ktoré sú typické pre rozvinuté fungovanie liberálnej spoločnosti. Menej sa však už zaujíma o to, či je aplikácia liberálnych princípov do výchovy a vzdelávania vôbec možná a prípustná a či neodporuje základnému významu výchovy a vzdelávania v ľudských spoločenstvách.
V mene liberálnych hodnôt zabúdame na to, že výchova (a vzdelávanie ako jej súčasť a osobitná forma) je zvláštnym univerzálnym prípadom sociálneho vzťahu. Vstupujú do neho tí, ktorí sa ešte len majú naučiť žiť v spoločnosti, aby sa spoločnosť mohla reprodukovať. Musia si osvojiť základné prvky a hodnoty kultúry, aby reprodukcia bola možná a aby sa u detí formovala ich kultúrna identita. Identita človeku totiž nie je vrodená, formuje sa najmä výchovou a vzdelávaním. Výchova a vzdelávanie vždy boli a sú konzervatívnym javom, lebo uchovávajú a odovzdávajú základné a stále prvky kultúry novým generáciám vo vzťahoch, kde sa nová generácia podrobuje tlaku dospelých.
Konzervatívna podstata výchovy a školského vzdelávania vonkoncom neodporuje ani liberálnej spoločnosti, pretože platí paradoxný postulát, že sociálne ciele liberalizmu vyžadujú pedagogický konzervativizmus. Lebo aj fungovanie liberálnej spoločnosti sa dosahuje osvojovaním a zdieľaním základných spoločných kultúrnych obsahov a hodnôt. Tento postulát súčasne naznačuje, že pedagogické koncepcie, ktoré chcú výchovu a vzdelávanie modelovať podľa princípov liberálneho fungovania spoločnosti dospelých, likvidujú základnú spoločenskú funkciu výchovy. Masívne uplatňovanie tohto modelu výchovy znamená pre spoločnosť obrovské riziko, pretože sa ním vlastne zablokujú základné princípy zabezpečovania integrity spoločnosti, ktorú je potrebné s príchodom nových generácií neustále obnovovať.
.disciplína tela, myslenia a komunikácie
S liberálnou optikou sme sa naučili veriť, že vzdelávanie je výhradne vecou osobnou a je súčasťou budovania osobnej kariéry človeka. Menej sme už schopní vnímať vzdelávanie ako nadosobný problém so širšími sociálnymi dôsledkami, a to najmä pokiaľ ide o základné respektíve povinné vzdelávanie. Preto už vôbec nie sme ochotní vnímať, že základné vzdelávanie je najmä formovaním disciplíny.
Disciplíny tela, disciplíny poznávania, disciplíny medziľudskej komunikácie. Disciplínu tela formuje škola sama osebe svojím fyzickým a formálnym usporiadaním a aktivitami, ktoré si toto usporiadanie vynucuje. Tradícia hromadného organizovaného vzdelávania korešponduje so stavbou formálnych inštitúcií. Disciplinovanie tela vytvára schopnosti nevyhnutné na fungovanie človeka v inštitúciách verejného života a integráciu do neho.
Disciplína poznávania sa deťom vpečaťuje prostredníctvom písanej reči a jej osobitných režimov, ktorým zodpovedajú vyučovacie predmety. Tieto ukazujú modely sveta v rôznych jazykoch vedy, umenia a ich poznávacích postupov. Osobitosť školského vzdelávania a poznávania je v tom, že privádza deti k poznávacím aktivitám, ktoré nie sú bežné v praktickom každodennom živote. Vedie ich k pojmovému mysleniu, k osvojovaniu systematiky ľudského vedenia, formuje v nich schopnosť zaoberať sa myšlienkami a ideami na základe jasných pravidiel a osvedčených foriem. Pojmový spôsob školskej práce umožňuje myslenie odpútané od pragmatického kontextu a učí vidieť svet v diferencovanejšej a plastickejšej podobe. Poznatky, ktoré sprostredkúva škola, majú paradigmatickú povahu a širší poznávací a kultúrny dosah, čím obohacujú rýdzo praktické poznanie každodennej skúsenosti. K formovaniu disciplíny medziľudskej komunikácie škola prispieva tým, že deti prostredníctvom spoločného učiva odkazuje k stabilným kultúrnym hodnotám a postojom. Škola prostredníctvom tradičných učebných tém takmer až rituálne sprostredkúva všeobecne platné hodnoty tejto kultúry, ktoré v nás celý život zostávajú napriek tomu, že mnohé konkrétnosti si zo školy nepamätáme. Vnímanie a prijatie týchto hodnôt dáva človeku povedomie o tom, kým je a kam patrí. Základné vzdelávanie teda zabezpečuje minimálnu hodnotovú homogenitu ľudí, ktorá je potrebná na fungovanie medzigeneračnej, vnútrokultúrnej i medzikultúrnej komunikácie. O tom, že poruchy v týchto úrovniach komunikácie boli a stále sú zdrojom sociálnych rizík či dokonca katastrof, netreba nikoho presviedčať. Preto by nemal byť problém porozumieť ani tomu, že základné vzdelávanie, ktoré núti deti podrobovať sa nadosobným hodnotám, je viac ako len príspevkom k ich kariérnej perspektíve a k rozvoju záujmov a potrieb jednotlivca. Základná škola má, naopak, vytvoriť rovnosť pri vzdelávaní a prispieť k sociálnej integrite čoraz viac sa diferencujúceho sociálneho života.
Liberalizácia vzdelávania môže nezmazateľne prispieť k roztvárajúcim sa nožniciam fragmentácie spoločnosti či k nespravodlivej stratifikácii detí podľa sociálneho pôvodu.
.distribúcia moci
Liberalisticky motivovaná nedôvera vo vzdelávanie ako vec verejnú je založená na nedôvere voči štátu, ktorý do vzdelávania môže infiltrovať mocenské záujmy a tlaky. Toto riziko tu nepochybne hrozí, neznamená to však, že by nemala existovať regulácia vzdelávania zo strany štátu. Minimalizácia rizika spočíva skôr v distribúcii moci v regulovaní vzdelávania. Pokusom a príkladom takejto mocenskej hry je takzvaný dvojúrovňový model obsahu vzdelávania (kurikula) ako rozumný nástroj na reformu vzdelávania.
Keď hovoríme o povinnom vzdelávaní, tak tu sa nespochybniteľná moc štátu uplatňuje tak, že štát núti všetkých bez výnimky absolvovať školu a osvojiť si aspoň základy vzdelania.
Táto moc je jednoznačným prejavom starostlivosti štátu o kultúrnu reprodukciu spoločnosti, ktorá bez vzdelávania vôbec nie je možná a ponechanie vzdelávania iba na vôľu jednotlivcov by malo katastrofálne následky. Na druhej strane, starostlivosť štátu o reprodukciu spoločnosti prostredníctvom vplyvu na obsah vzdelávania nie je celkom bezproblémová. Moc štátu je ovplyvňovaná mocou politických strán, ktoré majú správu štátu v rukách, čo sa viac či menej odráža aj v tlakoch na zmeny v obsahu vzdelávania. Prejavy neadekvátneho uplatňovania moci v tomto kontexte majú napríklad podobu zaraďovania „politicky korektných“ tém do obsahu vzdelávania (napríklad multikulturalizmus, ekologizmus, sexuálna výchova) alebo nesystematických zmien na úrovni učebných osnov a plánov (spory o náboženskú výchovu v učebnom pláne základnej školy sú u nás vedené výlučne na báze politickej moci).
Rozpor medzi nevyhnutnou starostlivosťou štátu o obsah vzdelávania a rizikom politických vplyvov v tejto oblasti je do istej miery riešiteľný tak, že pri tvorbe obsahu vzdelávania sú primerané kompetencie prenesené na školy a učiteľov, čím sa diverzifikujú mocenské vzťahy v projektovaní vzdelávania. Koncept dvojúrovňovej tvorby obsahu vzdelávania je preto kľúčovým momentom v tom, ako sa mocensky rozloží vplyv na vzdelávanie. No nie je úplnou zárukou, že takto tvorené vzdelávacie obsahy budú produkovať kvalitnejšie vzdelanie. Pravdepodobnosť, že to tak bude, sa zvyšuje profesionalitou učiteľov, ktorí do tvorby programov vstupujú. Pretože moc zverená školám pri tvorbe vzdelávacích obsahov sa musí vedieť vyrovnať s tým, že mnohé takzvané pedagogické inovácie, ktoré sú pre školy často atraktívne, sú len skrytou inváziou ideologických tlakov do pedagogického prostredia.
Autor je profesor pedagogiky na Trnavskej univerzite a spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 19/2006 dňa 8. mája 2006.
Nielen o škole
Webinár: Výhody a riziká domáceho vzdelávania
2.12.2022, Nielen o škole
19.5.2016, Zuzana Zimenová, Nielen o škole
Výzva rodičov a učiteľov poslancom NR SR a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR
16.6.2015, Nielen o škole
Školská samospráva je naďalej v ohrození
13.4.2015, Nielen o škole
Pripomienkové konanie končí, ale aktivity proti okliešteniu školskej samosprávy pokračujú
2.4.2015, Nielen o škole
23.3.2015, Nielen o škole
5.9.2014, Marie Stracenská, Nielen o škole
Rebríček kvality vzdelávania Pearson
13.5.2014, Zuzana Zimenová, Nielen o škole
O využití projektu Khan Academy v prostredí bežných škôl
24.4.2014, Zuzana Zimenová, Nielen o škole
Ján Macek: Vytáča ma pasivita kolegýň, mám jej plné zuby
24.3.2014, SME, Nielen o škole
Čo bude formovať podobu vzdelávania?
21.2.2014, Zuzana Zimenová, Nielen o škole
Pedagógovia sa obávajú, že bude ešte horšie
8.12.2013, Anna Chlupíková, Nielen o škole
Pripomienky učiteľov k správe o stave školstva
26.6.2013, Braňo Kočan, Nielen o škole
17.6.2013, Peter Farárik, Nielen o škole
10.6.2013, Ján Macek, Nielen o škole
5.6.2013, Peter Farárik, Nielen o škole
O správe učiteľov o situácii v školstve
25.4.2013, Braňo Kočan, Nielen o škole
Niekoľko postrehov k situácii v slovenskom školstve
21.4.2013, Vlado Crmoman, Nielen o škole
Infovek 2 je pomalý, predražený a už ho v škole nechceme
19.3.2013, Ján Macek, Nielen o škole
Josef Widmer: Nové modely pre náročné povolania
11.3.2013, Neue Zürcher Zeitung, Nielen o škole
Infografika: There is No Homework In Finland
Vladimír Urban: Čím je škola slabšia, tým sú lepšie známky
23.1.2013, SME, Nielen o škole
Otvorený list kritizuje šírenie waldorfu
10.9.2012, Nielen o škole
Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy
2.2.2012, Vladimír Burjan, Nielen o škole
3.10.2011, Martin Mojžiš, Nielen o škole
Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí
16.6.2011, Martin Mojžiš, Nielen o škole
7.6.2011, Nielen o škole
5.4.2011, Ondrej Kaščák a Branislav Pupala, Nielen o škole
2.3.2011, Vladimír Burjan, Nielen o škole
Ministerstvo školstva nerobí správne kroky
14.1.2011, Martin Mojžiš, Nielen o škole
Vratké nohy povinnej angličtiny
26.10.2010, Branislav Pupala, Nielen o škole
6.9.2010, Branislav Pupala, Nielen o škole
Martin Kríž: Školy budú mať iba toľko slobody, koľko si jej vezmú
2.3.2010, Vladimír Burjan, Nielen o škole
7.12.2009, Pavel Sibyla, Nielen o škole
Podľa zdroja z rezortu školstva sa v učebnicovom tendri nevyberalo podľa kritérií...
Ministerstvo školstva nesleduje experimenty na školách
21.10.2009, Zuzana Humajová, Nielen o škole
25.9.2009, SME, Nielen o škole
Základné školy stále nemajú v reformných ročníkoch nové učebnice...
Máme školstvo, aké si zaslúžime
11.9.2009, Pavel Sibyla, Nielen o škole
Školská reforma je Potemkinova dedina
29.6.2009, Martin Hanus, Nielen o škole
Martin Hanus hodnotí školskú reformu po roku...
29.6.2009, Martin Hanus a Eva Čobejová, Nielen o škole
OECD: Učitelia sú málo motivovaní
22.6.2009, HN, Nielen o škole
Vladimír Burjan: Nemám svedomie kritizovať učiteľov
15.6.2009, Martin Hanus a Eva Čobejová, Nielen o škole
Učebnice nebudú v Kalifornii, možno ani u nás
12.6.2009, Eva Čobejová, Nielen o škole
Je veľmi otázne, či aspoň druhé reformné triedy budú mať v septembri nové knižky...
4.6.2009, Martin Mojžiš, Nielen o škole
11.5.2009, Martin Mojžiš, Nielen o škole
INEKO: Učitelia dostali viac slobody, chýbajú im však učebnice
4.5.2009, Michal Rehúš, Nielen o škole
Dávid Králik: Neschopný učiteľ nech má len základný plat
23.3.2009, SME, Nielen o škole
Aký je Váš názor na zmeny v slovnom hodnotení? Napíšte ministrovi!
3.2.2009, Juraj Droppa, Nielen o škole
Reakcie učiteľov na národnú učebnicu
9.1.2009, Nielen o škole
Ján Mikolaj: Chcem školy zmeniť
15.12.2008, Štefan Hríb a Martin Hanus, Nielen o škole
Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola a štát (seminár)
3.12.2008, Miroslav Lojda, Nielen o škole
Protimonopolný úrad, nevadí ti ministerstvo školstva?
21.11.2008, Pavol Minárik ml., Nielen o škole
Martin Mojžiš: Učebnica má zaujať najmä učiteľov
8.11.2008, SME, Nielen o škole
Václav Klaus ml.: Netešte sa na reformu
6.10.2008, Martin Hanus a Eva Čobejová, Nielen o škole
Videokomentár Anny Gottweisovej k reforme a školstvu
16.9.2008, Anna Gottweisová, Nielen o škole
Pozrite si videokomentár učiteľky matematiky Anny Gottweisovej k reforme a školstvu...
8.9.2008, Oľga Zápotočná, Nielen o škole
2.9.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
18.7.2008, Nielen o škole
Informácie o fyzike, vyučovaní fyziky a príprave učiteľov fyziky...
Prečo som tak skoro alergická na slovo reforma?
8.7.2008, Adriana Markovičová, Nielen o škole
Edičná politika plná pochybností
8.7.2008, Oľga Zápotočná, Nielen o škole
7.7.2008, Pavel Sibyla, Nielen o škole
Nový školský zákon prináša veľké vízie s pochybnou uskutočniteľnosťou...
3.7.2008, Dávid Králik, Nielen o škole
...pohľad obyčajného (m)učiteľa na dlho očakávanú reformu školstva...
9.6.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
4.6.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
3.6.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
2.6.2008, Eva Čobejová, Nielen o škole
27.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
26.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
20.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
19.5.2008, Daniel Hevier, Nielen o škole
13.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
12.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
5.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
2.5.2008, Tomáš Němeček, Nielen o škole
1.5.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
30.4.2008, Martin Hanus a Eva Čobejová, Nielen o škole
31.3.2008, Peter Zajac, Nielen o škole
24.3.2008, Daniel Bútora a Martin Kríž, Nielen o škole
17.3.2008, Eva Čobejová, Nielen o škole
17.3.2008, Branislav Pupala, Nielen o škole
10.3.2008, Eva Čobejová, Nielen o škole
25.2.2008, Martin Hanus a Eva Čobejová, Nielen o škole
15.1.2008, Martin Mojžiš, Nielen o škole
27.12.2007, Eva Čobejová, Nielen o škole
Reforma vzdelávania alebo kozmetická úprava školstva
5.10.2007, Peter Zajac, Nielen o škole
Branislav Pupala: Škola nemôže riešiť problémy sveta
22.9.2007, Bohumil Synek, Nielen o škole
Šlabikár – najčítanejšia kniha
17.9.2007, Elena Akácsová, Nielen o škole
K Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách
25.6.2007, Anna Oslancová a Daniela Krajňáková, Nielen o škole
Učiť piatakov základom ekonómie
6.6.2007, Arthur E. Foulkes, Nielen o škole
25.2.2007, Martin Mojžiš, Nielen o škole
25.2.2007, Miroslav Urban, Nielen o škole
Základný či aplikovaný výskum?
25.2.2007, Jordan Kolarov, Nielen o škole
25.2.2007, Vlado Bužek, Nielen o škole
Čítanie sa učí ako spartakiáda
29.1.2007, Branislav Pupala a Oľga Zápotočná, Nielen o škole
8.1.2007, Martin Kríž, Nielen o škole
13.11.2006, Branislav Pupala, Nielen o škole
15.5.2006, Branislav Pupala, Nielen o škole
Domino reformy vzdelávania - ako ďalej?
3.4.2006, Martin Kríž, Nielen o škole
21.3.2006, Peter Zajac, Nielen o škole
Školský zákon a politická elita
11.3.2006, Peter Zajac, Nielen o škole
6.3.2006, Eva Čobejová, Nielen o škole
27.2.2006, Martin Hanus, Nielen o škole
10.10.2005, Matúš Medo a Martin Mojžiš, Nielen o škole