Skvelý nástroj

4.6.2008 | Martin Mojžiš | Nielen o škole

Počítač je skvelý nástroj. Na hodinách informatiky sa deti učia, ako tento nástroj funguje a ako sa dá používať. Čím viac hodín informatiky, tým viac sa ho učia používať. Lepšie by však bolo, keby ho čoraz zmysluplnejšie používali.

Začnime úplne kacírskou otázkou – načo je vlastne v škole počítačová učebňa? Pred takými desiatimi rokmi bola odpoveď celkom jednoduchá: na to, aby sa deti oboznámili s počítačom, aby sa s ním skamarátili a naučili sa s ním pracovať. Dnes však čoraz viac detí pozná počítač z domu, skamarátené sú s ním často až príliš, a dokonca ani staršia generácia už nemá z počítačov strach a vie s nimi robiť aspoň základné veci. Tak načo je počítačová učebňa dnes?

Časť odpovede je úplne evidentná: umožňuje deťom, ktoré by sa inak k počítaču nedostali, odstrániť alebo aspoň zmierniť tento hendikep. Ale čo ponúka ustavične sa rozširujúcej skupine žiakov, ktorí denne browsujú, chatujú a sťahujú si domáce úlohy zo stránky www.referáty.sk?

Odpoveď na túto otázku sa zrejme líši od školy ku škole, od učiteľa k učiteľovi. Jedno je však isté – počítačová učebňa má potenciál zaradiť sa do šíku nezaujímavých a neužitočných vecí, ktorým sa na našich školách tak dobre darí. Ale má aj iný potenciál, je schopná poskytnúť veľa nesmierne zaujímavých a užitočných vecí.

.tvorivosť

Jednou z hlavných predností počítača je, že umožňuje tvorivosti vyblázniť sa do sýtosti. Vezmime si už len obyčajný textový editor a v ňom napríklad možnosť výberu typu či veľkosti písma (a v prípade záujmu desiatky a desiatky ďalších možností). Alebo programy na tvorbu rôznych prezentácií, nehovoriac už o programoch na kreslenie obrázkov, na úpravu fotografií a videa alebo na komponovanie hudby.

Úžasnou výhodou týchto programov je, že sa v nich dá rýchlo a jednoducho experimentovať. A nielen rýchlo a jednoducho, ale aj celkom bezbolestne. Vždy sa totiž môžeme vrátiť k predchádzajúcemu stavu textu, obrázku či hudobnej skladby, ak nie sme s výsledkom experimentovania spokojní. Počítač tak poskytuje obrovskú tvorivú slobodu, ktorá z neho robí neoceniteľný nástroj napríklad pre vzdelávaciu oblasť Umenie a kultúra.

Ak však chceme tento nástroj naozaj poriadne využiť, potom zrejme nestačí posadiť decká pred počítač s príslušným softvérom a nechať ich, aby sa hrali (aj keď ani taký prístup nie je zlý). Oveľa efektívnejšie je, keď máme pre deti pripravené série úloh alebo námetov, v rámci ktorých ich necháme samostatne pracovať a experimentovať. Tieto úlohy a námety by mal tvorivo pripravovať učiteľ oblasti Umenie a kultúra, najlepšie s pomocou učiteľa informatiky.

Ako to vyzerá na našich školách? Nuž, zdá sa, že v tomto smere máme ešte dosť výrazné rezervy. Škola poskytuje učiteľom a deťom softvér priam stvorený na tvorivú prácu, učitelia s ním však mnohých prípadoch príliš tvorivo nepracujú. V lepšom prípade nechajú tvorivo pracovať aspoň deti, v horšom ani to nie. Ale to sa hádam časom postupne zlepší.

.simulácie

Ďalšou veľmi dôležitou vlastnosťou počítača je jeho schopnosť simulovať na základe nejakého zjednodušeného modelu reálne prírodné a spoločenské procesy. Na uvedenej schopnosti je založená značná časť priemyslu počítačových hier, v školách však zostáva táto schopnosť trestuhodne nevyužitá. Ako by sa dala využiť? No skúsme konkrétny príklad.

Asi najlepší didaktický program, s akým sa autor tohto článku vo svojom živote stretol, bola primitívna hra pochádzajúca z čias počítačov Sinclair Spectrum. Hra sa volala Diktátor, hrala sa v textovom móde (čiže bez akejkoľvek grafiky) a jedna partia netrvala dlhšie ako päť minút (to je veľmi dôležité).

Na začiatku ste ako diktátor akejsi juhoamerickej krajiny dostali od tajnej polície informácie o svojej popularite u roľníkov, statkárov, armády, partizánov a samotnej tajnej polície. Jedno kolo hry spočívalo v tom, že statkári, roľníci alebo vojaci prišli na audienciu a o niečo žiadali. Vaša odpoveď mohla byť kladná alebo záporná (okrem toho ste mohli v rámci ťahu urobiť už len dve veci: previesť polovicu štátneho rozpočtu na svoje osobné konto vo Švajčiarsku alebo si kúpiť helikoptéru). Ak ste vyhoveli statkárom, vaša popularita medzi nimi vzrástla, ale klesla medzi roľníkmi a partizánmi. Ak ste im nevyhoveli, stúpla vaša popularita u roľníkov a partizánov, ale klesla u statkárov, armády a tajnej služby. Keď klesla vaša popularita u tajnej služby pod určitú hodnotu, prestali ste od nej dostávať informácie o svojej popularite. Keď klesla pod určitú hodnotu vaša popularita u roľníkov a partizánov, vypukla revolúcia. Pred revolúciou sa dalo zachrániť odletom na helikoptére.

V tejto hre bolo takmer nemožné vydržať viac ako desať kôl. Za jednu vyučovaciu hodinu by teda mohol každý žiak odohrať niekoľko partií. Výsledkom by bolo získanie osobnej politickej skúsenosti – síce len z politiky zjednodušenej na maximálnu možnú mieru, ale ešte stále desivo realistickej. Pre vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť by táto hra predstavovala neoceniteľnú pomôcku.

Podobné je to s ďalšími strategickými počítačovými hrami, ktoré sú všetky založené na získavaní určitých zdrojov a ich investovaní buď do ďalšieho získavania zdrojov, alebo do obrany, vzdelania, infraštruktúry a podobne. Tento článok nechce nabádať na hranie strategických počítačových hier na vyučovacích hodinách, ale rád by upozornil na ich nezanedbateľný „edukačný potenciál“. Asi (určite) by stálo za to porozmýšľať, či by sa nedali priamo tieto hry, alebo ich zjednodušené verzie, využiť aj v škole.

.výpočty

Treťou významnou vlastnosťou počítača je, že dokáže celkom dobre počítať. Je prekvapujúce, ako málo sa táto jeho schopnosť využíva na hodinách matematiky alebo fyziky. Trochu tvorivejší prístup učiteľov týchto predmetov by pritom dokázal v niektorých prípadoch výučbu týchto predmetov významne zefektívniť. Skúsme to znovu ilustrovať na jednom konkrétnom príklade.

Pravdepodobne najvýznamnejší vedecký objav všetkých čias – Newtonov objav zákona sily – ostáva stredoškolákom v podstate neznámy, napriek tomu, že sa o ňom veľa učia. Dôvod je prostý: na skutočné pochopenie tohto objavu je nutný buď diferenciálny a integrálny počet, alebo počítače, ktorých školské použitie v tomto smere sa však ešte stále považuje za čosi netradičné. Pomocou počítačov by mohli stredoškoláci (aj keď pravdepodobne nie všetci) skutočne porozumieť vedeckému objavu, ktorého význam zrejme presahuje všetko, čo sa kedy z vedy v škole dozvedeli. A nebol by na to treba nijaký zvláštny software. Úplne by stačil Excell alebo iný tabuľkový procesor.

Ak by decká toho Newtona a ten Excell pochopili, dokázali by na počítači celkom jednoducho vypočítať, po akej dráhe letí basketbalová lopta vzduchom do koša, o koľko vychýli futbalovú loptu bočný vietor, po akej dráhe letí satelit okolo Zeme, a tak ďalej. Ak sa raz podarí uvoľniť ruky šikovným a iniciatívnym učiteľom, možno sa deti dokážu v škole naučiť podstatne viac a pritom s podstatne menšou námahou. A počítače k tomu môžu prispieť skutočne nezanedbateľným spôsobom.

Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň 22/2008 dňa 26. mája 2008.

Nielen o škole

Koalícia pre deti Slovensko považuje necitlivé vykonávanie súdnych rozhodnutí v prípadoch odoberania detí za neakceptovateľné

Výzva rodičov a učiteľov poslancom NR SR a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR

Školská samospráva je naďalej v ohrození

Pripomienkové konanie končí, ale aktivity proti okliešteniu školskej samosprávy pokračujú

Iniciátori hromadnej pripomienky proti okliešteniu školskej samosprávy sa obracajú na rady škôl a obecné zastupiteľstvá

Škola bez kried

Rebríček kvality vzdelávania Pearson

O využití projektu Khan Academy v prostredí bežných škôl

Ján Macek: Vytáča ma pasivita kolegýň, mám jej plné zuby

Čo bude formovať podobu vzdelávania?

Pedagógovia sa obávajú, že bude ešte horšie

Pripomienky učiteľov k správe o stave školstva

Učiteľ a zázraky na počkanie

Biela vrana v školstve

Je Čaplovič blbý, alebo nie?

O správe učiteľov o situácii v školstve

Niekoľko postrehov k situácii v slovenskom školstve

Infovek 2 je pomalý, predražený a už ho v škole nechceme

Josef Widmer: Nové modely pre náročné povolania

Infografika: There is No Homework In Finland

Vladimír Urban: Čím je škola slabšia, tým sú lepšie známky

Otvorený list kritizuje šírenie waldorfu

Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy

Koniec Planéty vedomostí

Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí

Lampa: Čo učíme naše deti?

Politické anestetikum PISA

Školstvo potrebuje víziu

Ministerstvo školstva nerobí správne kroky

Vratké nohy povinnej angličtiny

Netrápme deti angličtinou

Martin Kríž: Školy budú mať iba toľko slobody, koľko si jej vezmú

Kto zarába na učebniciach

Ministerstvo školstva nesleduje experimenty na školách

Učebnice budú meškať mesiace

Máme školstvo, aké si zaslúžime

Školská reforma je Potemkinova dedina

Rok s Mikolajovou reformou

OECD: Učitelia sú málo motivovaní

Vladimír Burjan: Nemám svedomie kritizovať učiteľov

Učebnice nebudú v Kalifornii, možno ani u nás

Čo je hlavnou úlohou školy?

Orol pamírsky

INEKO: Učitelia dostali viac slobody, chýbajú im však učebnice

Dávid Králik: Neschopný učiteľ nech má len základný plat

Aký je Váš názor na zmeny v slovnom hodnotení? Napíšte ministrovi!

Reakcie učiteľov na národnú učebnicu

Ján Mikolaj: Chcem školy zmeniť

Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola a štát (seminár)

Protimonopolný úrad, nevadí ti ministerstvo školstva?

Martin Mojžiš: Učebnica má zaujať najmä učiteľov

Václav Klaus ml.: Netešte sa na reformu

Videokomentár Anny Gottweisovej k reforme a školstvu

Čítanie na Slovensku

Prvý (druhý) september

Web portál FYZIKUS

Prečo som tak skoro alergická na slovo reforma?

Edičná politika plná pochybností

Čakanie na reformu školstva

Veľa kriku pre nič?

Chonchanó baró

Skvelý nástroj

Informačné technológie

Školská reforma odklepnutá

Plochá Zem

Učebnice

Slaná voda

Ako (ne)učiť literatúru

Mastný chlieb

Kompetencie

Čo všeličo by sa dalo...

Ako reformovali Česi

Rozumná reforma

Čo s nedobrou reformou?

Všetko naopak

Ťažká reforma

Akože reforma

Posadnutosť kompetenciami

Diskusia o reforme? Niet času

Reforma zn. chaos

Školská reforma

Čulý Mikolaj

Reforma vzdelávania alebo kozmetická úprava školstva

Branislav Pupala: Škola nemôže riešiť problémy sveta

Šlabikár – najčítanejšia kniha

K Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách

Učiť piatakov základom ekonómie

Ohrozená veda

Na kvalite nezáleží?

Základný či aplikovaný výskum?

Môžete ma citovať!

Čítanie sa učí ako spartakiáda

Odvahu školám

Kolobeh školských reforiem

Hranice školskej revolúcie

Domino reformy vzdelávania - ako ďalej?

Príbeh školského zákona

Školský zákon a politická elita

S obavami za

Šanca na rozbeh

Korešpondenčné semináre