Nové Školstvo: Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy

Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy

2.2.2012 | Vladimír Burjan | Nielen o škole

Martina Mojžiša určite netreba našim čitateľom nejako osobitne predstavovať. Mnohí ho poznajú ako autora série článkov v týždenníku .týždeň, v ktorých jedinečným spôsobom popularizuje prírodné vedy. Pre iných je spätý s diskusnými televíznymi reláciami Štefana Hríba, v ktorých je častým hosťom a diskutérom na široké spektrum tém. Učitelia ho v tomto roku spoznali aj ako vytrvalého kritika centrálneho nákupu softvéru Planéta vedomostí pre školy. Okrem toho všetkého docent Mojžiš prednáša teoretickú fyziku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK a v nadchádzajúcich predčasných voľbách je jednotkou na kandidátke strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Za DOBRÚ ŠKOLU ho spovedal Vladimír Burjan, keďže spolu „drali lavice” už od strednej školy.

Tento rozhovor nemá byť o Planéte vedomostí. Na druhej strane, každý by sa asi čudoval, keby o nej v rozhovore s Martinom Mojžišom nepadlo ani slovo. Takže, aby sme to mali rýchlo za sebou: ako sa na celú tú „kauzu“ pozeráš s odstupom času? Stálo to za ten čas a nervy?

Určite to stálo za to a navyše som do toho zasa až tak veľa času a nervov neinvestoval. Išlo to v podstate až zarážajúco ľahko. A hlavnú, veľmi pozitívnu úlohu v tom zohral minister Jurzyca. Jemu totiž naozaj išlo o to, aby sa dozvedel pravdu a nielenže sa jej nebránil, ale jej dokonca svojím spôsobom pomáhal na svetlo. Ak by všetci politici chápali transparentnosť tak, ako to predviedol Eugen Jurzyca v prípade Planéty vedomostí, bola by na tom táto krajina oveľa lepšie. A keď už hovoríme o Planéte vedomostí, chcem povedať aj to, že do tohto projektu vložilo veľa úsilia množstvo dobrých učiteľov. Robili to v dobrej viere a ja nechcem nijako ich prácu znevažovať. Faktom však je, že sa pokúšali vylepšiť niečo, z čoho sa v skutočnosti dobrá vec jednoducho nedala urobiť.

Vadili ti na Planéte predovšetkým chyby, cena a spôsob obstarávania, alebo si principiálne skeptický voči takémuto druhu softvérových učebných pomôcok? Do akej miery môžu prispieť ku skvalitneniu vzdelávania?

Množstvo a vážnosť chýb boli neuveriteľné, cena a spôsob obstarávania boli škandalózne. Toto bolo a je kľúčové. Ale problematická je aj celkom nekritická viera niektorých ľudí v spasenie školstva prostredníc-tvom takzvanej digitalizácie. Títo ľudia, ktorí mi – nemôžem si pomôcť – pripomínajú občas až akúsi fana-tickú sektu, obsadili niektoré dôležité funkcie v rezorte. Počítače sú, samozrejme, veľmi užitočným didaktickým nástrojom, ale ich prehnané používanie dokáže spôsobiť oveľa viac škody ako úžitku.

Prednášaš fyziku na univerzite, ale predpokladám, že vieš, ako vyzerá jej vyučovanie na našich zá-kladných a stredných školách. Ako ho hodnotíš?

Nie je to také zlé, ale mohlo by to byť podstatne lepšie. Myslím, že najväčším problémom nášho školstva je nevyužitý potenciál. Dobrá reforma školstva, ktorá nás raz v budúcnosti čaká, nemá školám a učiteľom diktovať, čo majú a čo nemajú robiť. Má nastaviť vonkajšie podmienky tak, aby sa mohol rozvinúť ich potenciál. Ten sa však musí rozvinúť priamo na školách. Je vylúčené niečo také dosiahnuť zhora.

V niektorých prírodovedných predmetoch je učiva príliš veľa, takže sa musí iba kĺzať po povrchu. Učivo je navyše príliš teoretické, abstraktné a odtrhnuté od skúseností detí. Do akej miery sa to týka aj fyziky?

Najviac sa to týka chémie. To je podľa mňa katastrofálny predmet, z ktorého dokáže urobiť niečo zmysluplné iba mimoriadne, naozaj mimoriadne dobrý učiteľ. Fyzika je na tom o kus lepšie, ale aj tá sa dá učiť oveľa zmysluplnejšie.

Čo si myslíš o integrácii prírodovedných predmetov (najmä fyziky, chémie a biológie) do jedného predmetu „Science“? V anglofónnej oblasti je to bežné, u nás sa s tým iba veľmi nesmelo a ojedinele experimentuje.

Podľa mňa to nie je zlý nápad, ale cesta k náprave sa nemusí nutne uberať týmto smerom. Toto sú detaily, ktoré by som nechal na rozhodnutí školy. Zákon by mal umožňovať aj takúto formu učenia fyziky, chémie a biológie, ale nemal by ju predpisovať.

Večnou témou diskusií o príprave budúcich učiteľov je otázka, aký má byť pomer vzdelávania v aprobačnom odbore a vzdelávania v oblasti pedagogiky, psychológie, didaktiky atď. Ako je to s prípravou učiteľov fyziky? Venujú sa viac fyzike alebo špecifickej príprave na prácu učiteľa?

Neviem presne, aký je tam pomer, a priznám sa, že som sa o to nikdy príliš nezaujímal. Za podstatné totiž nepovažujem to, koľko je akých predmetov, ale či budúcich učiteľov učia vysokoškolskí učitelia, ktorí učia dobre. Ak sú prednášky a cvičenia dobré a zaujímavé, ak dokážu pritiahnuť pozornosť a podnecovať zvedavosť, ak sa na nich používajú rôznorodé didaktické postupy a psychologické „finty”, tak sa na nich budúci učitelia učia nielen svoj aprobačný predmet, ale aj všeličo ostatné, čo budú ako učitelia potrebovať. Nad tým musí byť, samozrejme, aj nejaká teoretická pedagogika, ale rozhodujúce sú pozitívne vzory. A tých je, žiaľ, veľmi málo.

Často sa ozývajú náreky, že dnešní mladí ľudia nejavia záujem o vedu a techniku, že ich zaujíma iba ekonómia, manažment, právo či marketing. Je to naozaj tak? Je na Slovensku dosť záujemcov napríklad o štúdium fyziky?

Prednášam hlavne štvrtákom a piatakom na teoretickej fyzike a tam si neviem študentov vynachváliť. Nie je ich síce veľa – nakoniec v tak špecializovanom odbore ich ani nemá byť veľa – ale takmer všetci sú veľmi šikovní a majú o to štúdium skutočný záujem. Viem, že to bude znieť ako fráza, ale napriek tomu poviem, že učiť takýchto študentov je naozaj radosť.

Tisíce ľudí nadšene čítajú tvoje skvelé popularizačné články v .týždni a sledujú „podlampové“ diskusie o vede v reláciách Štefana Hríba, v ktorých si častým hosťom. Je to veľká drina hovoriť a písať o zložitých veciach tak jednoducho?

Písať jednoducho nie je pre mňa drina. Keď veci pochopím, pochopím ich väčšinou práve tak, že sa dajú vysvetliť pomerne jednoducho. Drinou je písať zaujímavo. Ak chce človek čitateľa upútať, nestačí byť zrozumiteľný, musí tam byť niečo viac. Každý článok je v podstate taká malá poviedka, veľmi špecifická, ale je to predovšetkým literárny útvar. A písať dobré poviedky je drina.

Niektoré krajiny (ako napr. Veľká Británia) majú úžasnú tradíciu v oblasti popularizácie vedy. Venuje sa tam tomu veľa vynikajúcich vedcov, vychádzajú desiatky kníh a časopisov, televízie vysielajú množstvo dokumentov a seriálov o rôznych aspektoch a výsledkoch vedy. Prečo toho nemáme viac aj u nás? Nebola by to cesta, ako prilákať viac ľudí k vedeckým kariéram?

Asi to bude veľkosťou trhu. Vydávať knihy v jazyku, ktorým rozpráva päť miliónov ľudí, je predsa len niečo iné ako vydávať ich v angličtine, alebo aj francúzštine či nemčine. Ale na druhej strane, z anglických a iných kníh máme úžitok aj my, pretože veľa z nich je preložených. Síce najmä do češtiny, ale to väčšine gramotných ľudí na Slovensku nevadí. A v dobrých kníhkupectvách sú takéto knihy dostupné v hojnom počte.

Ako vnímaš naše školstvo (a teraz už nemyslím iba na fyziku) z pohľadu rodiča niekoľkých školopo-vinných detí?

Nevnímam školstvo ako celok, vnímam predovšetkým konkrétne školy. A so školami, kam chodili a chodia naše deti, som celkom spokojný. Ale aj tie školy by zjavne mohli byť ešte lepšie, keby ich štátny aparát menej „buzeroval” a namiesto toho im radšej rozumne pomáhal.

Každý rodič má istú predstavu o tom, čo by mali jeho deti v škole dostávať, čo by si z nej mali odná-šať, ako by sa s nimi malo zaobchádzať. V čom sa naša školská realita najvýraznejšie líši od tvojich ideál-nych predstáv?

V ideálnej škole by sa deti oveľa menej nudili, ako sa nudia dnes. Organizovaná nuda, ktorá je jedným z dominujúcich znakov nášho školstva, je zároveň jeho najväčšou pliagou.

Obaja tvoji rodičia pôsobia v oblasti umenia a sám si vyrastal v prostredí presiaknutom umením a kultúrou. Ako sa z tohto hľadiska pozeráš na miesto umenia v našich základných a stredných školách? Nie je ho tam málo?

V našom súčasnom školstve by „viac umenia” mohlo znamenať to, že deti budú musieť vedieť vymenovať, v ktorých tóninách sú napísané jednotlivé Beethovenove symfónie. Ďakujem, neprosím. Vo voľnejšom školstve si viem predstaviť, že umenie by bolo na niektorých školách oveľa silnejšou a zmysluplnou súčasťou vzdelávania.

Mnohých ľudí prekvapilo tvoje rozhodnutie kandidovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách na kandidátke Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Mal som pocit, že si vstup do politiky nejako dlhodobo neplánoval. Čo sa udialo, že si sa tak rozhodol?

Ak sa chce táto krajina úspešne ubrániť pred ľuďmi ako Mečiar a Fico, musí byť proti nim postavená uveriteľná a neskorumpovaná alternatíva. Ja takú alternatívu vidím v SaS, OKS a KDS. Lenže samotná SaS nie je dostatočne silná a OKS či KDS sú ešte slabšie. Matovičov projekt umožnil kandidovať ľuďom z OKS a KDS tak, aby mali reálnu šancu dostať sa do parlamentu. To som veľmi privítal a chcel som to všemožne podporovať. Lenže pre krátkosť času vznikal ten projekt ťažko a dlho nebolo jasné, či sa ho vôbec podarí uskutočniť. V istej chvíli začalo byť v podstate jasné, že pre úspech celého projektu, a tým pádom aj OKS a KDS, urobím najviac tým, že aj ja budem kandidovať. To je celé.

Do akej miery by tvoj prípadný volebný úspech ohrozil ostatné tvoje aktivity – články o vede v .týždni, diskusie v Lampe, učenie na fakulte?

Som pevne rozhodnutý zostať redaktorom .týždňa zodpovedným za rubriku Veda a väčšinu článkov do tejto rubriky aj sám písať. Tiež by som chcel zostať učiť na fakulte, ak sa to bude dať časovo zvládať. Parla-ment nezasadá v pondelok ani v utorok doobeda, takže v princípe by sa to malo dať zvládnuť a veľmi by som to chcel zvládnuť. Čo sa týka Lampy vo verejnoprávnej televízii, tam som bol vždy ako hosť, o tom som nikdy nerozhodoval. Takže to bude závisieť od tvorcov relácie a od vedenia televízie.

Na čo by si sa ako poslanec chcel zamerať? Budeš sa snažiť dostať do parlamentného výboru pre vzdelávanie? Myslíš, že sa z parlamentnej pôdy dá ovplyvniť dianie v rezorte školstva?

Samozrejme, to je pre mňa najprirodzenejší výbor, v ňom by som asi vedel byť najužitočnejší. Som si istý, že z parlamentnej pôdy je možné rezort školstva ovplyvňovať. V prípade koaličného poslanca významne, v prípade opozičného nie bezvýznamne.

Rozhovor bol publikovaný v DOBREJ ŠKOLE v januári 2012.

Nielen o škole

Webinár: Výhody a riziká domáceho vzdelávania

2.12.2022, Nielen o škole

Analytička OZ Nové školstvo Zuzana Zimenová diskutovala spolu s ďalšími pozvanými o domácom vzdelávaní na webinári Komenského inštitútu. Pozrite si videozáznam.

TÝŽDEŇ V ŠKOLSTVE MAILOM

Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy

2.2.2012 | Vladimír Burjan | Nielen o škole

Nielen o škole