Krátkozrakosť hraničiaca so slepotou

9.1.2013 | Vladimír Burjan | Dobrá škola

Tieto slová píšem dva dni pred koncom sveta a uvažujem, či sa to ešte vôbec oplatí. Zároveň premýšľam, či nás všetci naši predplatitelia nebudú žalovať, keď nedostanú ďalšie čísla, ktoré si zaplatili. Úprimne nás to mrzí, ale vychádzanie DOBREJ ŠKOLY po konci sveta nevieme garantovať (aj keď isté rokovania prebiehajú). Na druhej strane, načo by komu bol náš časopis po apokalypse: ak nebudú žiadne školy, nebude mať zmysel snažiť sa, aby boli dobré...

No ale pre prípad, že by koniec bol z technických príčin odložený a že by tieto riadky predsa len niekto čítal, dovoľte mi popriať všetkým pedagógom v tejto krajine, aby im rok 2013 priniesol dlho očakávaný obrat k lepšiemu. Vlastne, to znie príliš osudovo... Rok sám od seba nič neprinesie, rovnako ako politici v tejto krajine sami od seba nič nedajú (a peniaze už vôbec nie).

Zrejme bude potrebné, aby sa aj naďalej učitelia (ale aj rodičia!) verejne ozývali a poukazovali na neúnosnú situáciu v našom školstve. Pretože ona skutočne je neúnosná a pre budúcnosť tejto krajiny aj veľmi nebezpečná. Problém, ktorý tu riešime (či vlastne už roky neriešime), predsa nespočíva v tom, že učiteľ nemá na drahšiu zahraničnú dovolenku. Náš problém je v tom, že dlhodobo podfinancovanému školstvu chýba príliv mladých kvalitných ľudí, že tí, ktorí v ňom napriek tomu zostávajú, nemôžu robiť svoju prácu kvalitne a že to všetko má čoraz významnejší dopad na celú krajinu. Nízka produktivita práce, málo inovácií, rastúca nezamestnanosť, bezradnosť ľudí a ich neschopnosť postarať sa o seba bez pomoci štátu, vysoká miera kriminality – to všetko sú dôsledky zlyhávajúceho vzdelávania. Hovoriť v tejto súvislosti „Chápeme, radi by sme, ale naozaj nie je z čoho...“ je krátkozrakosť hraničiaca so slepotou.


Autor je riaditeľom spoločnosti EXAM testing a šéfredaktorom časopisu Dobrá škola.

Článok bol pôvodne uverejnený v časopise Dobrá škola.

Dobrá škola

Nie som čarodejník, naozaj nie

Pre niekoho peklo, pre niekoho raj

Nepleťme tie peniaze do všetkého

Korupcia? Pridajme hodinu čestnosti

Pre iných bežné veci, pre nás sci-fi?

Čísla hovoria jasne – svet nám uteká

Nie je za čím banovať

Únava z blúdenia

Peter Dráľ: Treba odmeňovať iba kvalitu

Ako sa píše vízia

Radšej pomalšie, ale správne

Prečo som to urobil

Zakladám start-up

Môže za to škola?

Máme byť radi, keď OECD radí?

Vládnutie podľa PR-manuálov

Natieranie na ružovo nepomôže

Neviem, či sme mohli byť ďalej

Neviem ho definovať, ale spoznám ho

Zuzana Zimenová: Nepotrebujeme ďalšiu reformu

Keď politici počúvajú, treba hovoriť

Priveľa práva nás postupne zadusí

Diskusie treba, aj keď nič neriešia

Systém alebo panáčikovia?

Omnia sponte fluant...

Daň z pridanej slobody

Nie sme škodliví natierači

Výroky účastníkov workshopov kampane Chceme vedieť viac

Nie je nič dôležitejšie ako záujmy vlastnej strany

Wikipédia vie čoraz viac, ľudia čoraz menej

Čo sme sa dozvedeli v kampani Chceme vedieť viac

Moja revolúcia

O nemocniciach a školách

Šiesty ročník, štvrtý minister

Hodnoťte a plánujte, ale nie formálne

Chrám, výťah, poisťovňa... A čo ďalej?

Pozvánka na konferenciu: Cesty k dobrej škole

Chutný zákusok s pár kamienkami

Učiteľov musí byť vidieť a počuť

Človeče, zapoj sa!

Zmena je možná, no nádeje plané

Neo-PISA-teľná povrchnosť

Deťom chýba pomocná ruka

Stále niečo nové

Stretol som skutočného guru

Merajme, ale s mierou

O kamienkoch a knihách

Po rokoch opäť v školskej lavici

V Testovaní 9 sa podvádza!

Oceňujeme, že ste nás ocenili

Anna Chlupíková: Dôverujem svojim učiteľom

Ignorovať najlepších je hlúpe

Zemeguľa je vaša, držíme palce!

Čo z toho vyplýva pre školu?

Krátkozrakosť hraničiaca so slepotou

Nové školstvo a Dobrá škola