Deťom chýba pomocná ruka

29.11.2013 | Zuzana Zimenová | Dobrá škola

Štrnásty november je každoročne modrý. V 160-tich krajinách sveta sa organizujú stretnutia a diskusie, pochody, rozdávajú sa modré náramky, na modro sa osvetľujú miestne pamätihodnosti, prebieha meranie cukru u širokej verejnosti... Je to svetový deň diabetu, choroby, ktorá je na vzostupe.

Na Slovensku sa do osvety a prevencie zapájajú aj školy prostredníctvom projektu Modrý kruh, aby tak prispeli k zníženiu výskytu cukrovky, najmä diabetes mellitus 2. typu, ktorý býva dôsledkom nesprávneho životného štýlu. V základnej škole v Dubnici nad Váhom zložili deti hymnu diabetu a celý týždeň jedli jedno jablko denne, školáci v Košiciach zorganizovali súťaž v behu na sto metrov, v Ráztočne pripravili malú brožúrku pre rodičov s oznámkovanými potravinami, aby aj doma vedeli, čo je zdravé a čo nie.

Informovanie o tejto zákernej chorobe je dôležité, rovnako aj osveta o zdravom životnom štýle. Ibaže... V našej krajine existuje aj druhá, tá nepekná strana prístupu škôl k diabetu, doslova odvrátená od detí, ktoré od útleho detstva s cukrovkou bojujú. Ilustrujú ju konkrétne príbehy, zverejnené koncom minulého školského roka v časopise Diabetik a otvorený list občianskeho združenia diabetikinfo.sk ministrovi Miroslavovi Lajčákovi, v ktorom zaznela prosba, aby pri príprave Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv myslel aj na diskrimináciu detí s cukrovkou. Školy ich totiž často odmietajú. Stáva sa to už pri zápise, zo strachu pred zodpovednosťou, ale aj neskôr, keď dieťa „s problémom“ začne byť pre učiteľov príťažou.

Nájsť ústretovú školu je pre rodičov malých diabetikov ťažké, no nielen pre nich. O pocitoch odmietnutia, sklamania, ba neraz až zúfalstva by vedeli hovoriť aj rodičia detí s inými diagnózami. Rezort školstva by mal preto konečne začať rozmotávať klbko nevedomosti, nepripravenosti, obáv a predsudkov v školách, nie iba tlačiť na ich výsledky.


Autorka je analytička a editorka portálu noveskolstvo.sk.

Článok bol pôvodne uverejnený v časopise Dobrá škola.

Dobrá škola

Nie som čarodejník, naozaj nie

Pre niekoho peklo, pre niekoho raj

Nepleťme tie peniaze do všetkého

Korupcia? Pridajme hodinu čestnosti

Pre iných bežné veci, pre nás sci-fi?

Čísla hovoria jasne – svet nám uteká

Nie je za čím banovať

Únava z blúdenia

Peter Dráľ: Treba odmeňovať iba kvalitu

Ako sa píše vízia

Radšej pomalšie, ale správne

Prečo som to urobil

Zakladám start-up

Môže za to škola?

Máme byť radi, keď OECD radí?

Vládnutie podľa PR-manuálov

Natieranie na ružovo nepomôže

Neviem, či sme mohli byť ďalej

Neviem ho definovať, ale spoznám ho

Zuzana Zimenová: Nepotrebujeme ďalšiu reformu

Keď politici počúvajú, treba hovoriť

Priveľa práva nás postupne zadusí

Diskusie treba, aj keď nič neriešia

Systém alebo panáčikovia?

Omnia sponte fluant...

Daň z pridanej slobody

Nie sme škodliví natierači

Výroky účastníkov workshopov kampane Chceme vedieť viac

Nie je nič dôležitejšie ako záujmy vlastnej strany

Wikipédia vie čoraz viac, ľudia čoraz menej

Čo sme sa dozvedeli v kampani Chceme vedieť viac

Moja revolúcia

O nemocniciach a školách

Šiesty ročník, štvrtý minister

Hodnoťte a plánujte, ale nie formálne

Chrám, výťah, poisťovňa... A čo ďalej?

Pozvánka na konferenciu: Cesty k dobrej škole

Chutný zákusok s pár kamienkami

Učiteľov musí byť vidieť a počuť

Človeče, zapoj sa!

Zmena je možná, no nádeje plané

Neo-PISA-teľná povrchnosť

Deťom chýba pomocná ruka

Stále niečo nové

Stretol som skutočného guru

Merajme, ale s mierou

O kamienkoch a knihách

Po rokoch opäť v školskej lavici

V Testovaní 9 sa podvádza!

Oceňujeme, že ste nás ocenili

Anna Chlupíková: Dôverujem svojim učiteľom

Ignorovať najlepších je hlúpe

Zemeguľa je vaša, držíme palce!

Čo z toho vyplýva pre školu?

Krátkozrakosť hraničiaca so slepotou

Nové školstvo a Dobrá škola