Krátkozrakosť hraničiaca so slepotou [ 9.1.2013, Vladimír Burjan, Dobrá škola]

Tieto slová píšem dva dni pred koncom sveta a uvažujem, či sa to ešte vôbec oplatí. Zároveň premýšľam, či nás všetci naši predplatitelia nebudú žalovať, keď nedostanú ďalšie čísla, ktoré si zaplatili. Úprimne nás to mrzí, ale vychádzanie DOBREJ ŠKOLY po konci sveta nevieme garantovať (aj keď isté rokovania prebiehajú). Na druhej strane, načo by komu bol náš časopis po apokalypse: ak nebudú žiadne školy, nebude mať zmysel snažiť sa, aby boli dobré...

No ale pre prípad, že by koniec bol z technických príčin odložený a že by tieto riadky predsa len niekto čítal, dovoľte mi popriať všetkým pedagógom v tejto krajine, aby im rok 2013 priniesol dlho očakávaný obrat k lepšiemu. Vlastne, to znie príliš osudovo... Rok sám od seba nič neprinesie, rovnako ako politici v tejto krajine sami od seba nič nedajú (a peniaze už vôbec nie).

Zrejme bude potrebné, aby sa aj naďalej učitelia (ale aj rodičia!) verejne ozývali a poukazovali na neúnosnú situáciu v našom školstve. Pretože ona skutočne je neúnosná a pre budúcnosť tejto krajiny aj veľmi nebezpečná. Problém, ktorý tu riešime (či vlastne už roky neriešime), predsa nespočíva v tom, že učiteľ nemá na drahšiu zahraničnú dovolenku. Náš problém je v tom, že dlhodobo podfinancovanému školstvu chýba príliv mladých kvalitných ľudí, že tí, ktorí v ňom napriek tomu zostávajú, nemôžu robiť svoju prácu kvalitne a že to všetko má čoraz významnejší dopad na celú krajinu. Nízka produktivita práce, málo inovácií, rastúca nezamestnanosť, bezradnosť ľudí a ich neschopnosť postarať sa o seba bez pomoci štátu, vysoká miera kriminality – to všetko sú dôsledky zlyhávajúceho vzdelávania. Hovoriť v tejto súvislosti „Chápeme, radi by sme, ale naozaj nie je z čoho...“ je krátkozrakosť hraničiaca so slepotou.

Autor je riaditeľom spoločnosti EXAM testing a šéfredaktorom časopisu Dobrá škola.

Článok bol pôvodne uverejnený v časopise Dobrá škola.