Čo sme sa dozvedeli v kampani Chceme vedieť viac

17.11.2014 | Zuzana Zimenová | Dobrá škola

V rámci kampane Chceme vedieť viac sme sa počas celého roka 2014 pýtali ľudí na ich predstavy o budúcnosti vzdelávania. Organizovali sme tvorivé workshopy pre deti aj dospelých v rôznych mestách a obciach Slovenska, diskutovali sme s odborníkmi za okrúhlymi stolmi. V rámci kampane sme dali ľuďom príležitosť diskutovať aj o vážnejších témach – o zmysle povinného vzdelávania, o tom, nakoľko sa v budúcnosti zmení rola učiteľa a do akej miery má byť vzdelávanie regulované a kým. Nazbierané odpovede, nápady a návrhy budeme prezentovať koncom novembra.


Z rôznych podnetov, ktoré v kampani odzneli, sa nám podarilo zosumarizovať zaujímavé zistenia. Napríklad, že v našej krajine ešte stále veríme, že naše školy fungujú na dobrom základe a ak občas niekde nastane nejaká problémová situácia, jej zdrojom sú obvykle deti, nie nepružný školský systém. A keďže v školách pribúda čoraz viac detí, ktoré potrebujú z rôznych dôvodov individuálny prístup učiteľov, špecifickú úpravu vzdelávacieho prostredia, či špecializovanú odbornú pomoc, viedlo nás toto zistenie k ďalšej otázke – do akej miery dokážu vlastne dnešné školy deťom v učení pomáhať?


Často pozorovaná neschopnosť bežnej základnej školy prispôsobiť sa potrebám detí nás nabádala k tomu, pýtať sa ďalej. Ako to v skutočnosti v školách naozaj funguje? Čo ak je všeobecne zdieľaná predstava, že sa učitelia žiakom venujú najviac ako môžu a ak niekde niečo náhodou zaškrípe, ide len o ojedinelý prípad nezvládnuteľného decka, iba ilúziou? Čo ak je situácia vážnejšia ako sa na prvý pohľad zdá a problémy, ktoré v kampani otvárajú najmä rodičia, majú charakter systémovej chyby?


A tak sme sa začali pýtať žiakov, rodičov, učiteľov, špeciálnych pedagógov, právnikov, psychológov a ďalších odborníkov, kde podľa nich pramení podstata problémových situácií, ktoré tak často medzi rodičmi kolujú v anekdotickej podobe a na ktoré žiadne doterajšie reformné koncepty vôbec nereagujú.


Ukázalo sa, že situácie, ktoré sa v príbehoch opisujú, nie sú v našich školách ojedinelým javom. Problémy, na ktoré v nich deti narážajú, nemajú charakter zriedkavého pochybenia jednej osoby, ale ich možno vnímať ako chybu školského systému. Tá chyba má tendenciu stále sa opakovať, hoci vždy v iných scenároch. Preto možno aj tieto príbehy, ktoré sme na webe kampane zverejnili, považovať za užitočný referenčný rámec, z ktorého možno vychádzať pri uvažovaní nad potrebnými zmenami.


Zverejnené príbehy detí zároveň ilustrujú, že v škole potrebuje individuálny prístup a pomoc pedagógov každé dieťa, bez ohľadu na to, či je alebo nie je zaradené do kategórie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ukazuje sa totiž, že aj ten najlepší žiak môže mať niekedy obdobie, kedy učivu nie veľmi rozumie, je nesústredený, alebo je opakovane chorý a veľa látky vymešká. Ani v takýchto prípadoch nie sú učitelia zvyknutí deťom pomáhať. Často ani netušia, čo je príčinou toho, že žiak v učení poľaví. Na to, aby ho dokázali „potiahnuť“, potrebujú oveľa viac komunikovať – so žiakom samotným, s rodinou, ale aj medzi sebou.


Prvé výstupy z kampane predstavíme 25. novembra 2014 v Bratislave. Už teraz však vieme povedať, čo je jedným z leitmotívov, ktoré sa v predstavách ľudí často opakujú. Deťom svojich detí v budúcnosti prajú, aby boli Slovensku školy, ktoré sa budú vedieť prispôsobovať potrebám žiakov a nie školy, ktoré budú chcieť od žiakov, aby sa prispôsobili ich obmedzeným možnostiam.


Autorka je analytička a editorka portálu noveskolstvo.sk.

Článok bol pôvodne uverejnený v časopise Dobrá škola.

Dobrá škola

Nie som čarodejník, naozaj nie

Pre niekoho peklo, pre niekoho raj

Nepleťme tie peniaze do všetkého

Korupcia? Pridajme hodinu čestnosti

Pre iných bežné veci, pre nás sci-fi?

Čísla hovoria jasne – svet nám uteká

Nie je za čím banovať

Únava z blúdenia

Peter Dráľ: Treba odmeňovať iba kvalitu

Ako sa píše vízia

Radšej pomalšie, ale správne

Prečo som to urobil

Zakladám start-up

Môže za to škola?

Máme byť radi, keď OECD radí?

Vládnutie podľa PR-manuálov

Natieranie na ružovo nepomôže

Neviem, či sme mohli byť ďalej

Neviem ho definovať, ale spoznám ho

Zuzana Zimenová: Nepotrebujeme ďalšiu reformu

Keď politici počúvajú, treba hovoriť

Priveľa práva nás postupne zadusí

Diskusie treba, aj keď nič neriešia

Systém alebo panáčikovia?

Omnia sponte fluant...

Daň z pridanej slobody

Nie sme škodliví natierači

Výroky účastníkov workshopov kampane Chceme vedieť viac

Nie je nič dôležitejšie ako záujmy vlastnej strany

Wikipédia vie čoraz viac, ľudia čoraz menej

Čo sme sa dozvedeli v kampani Chceme vedieť viac

Moja revolúcia

O nemocniciach a školách

Šiesty ročník, štvrtý minister

Hodnoťte a plánujte, ale nie formálne

Chrám, výťah, poisťovňa... A čo ďalej?

Pozvánka na konferenciu: Cesty k dobrej škole

Chutný zákusok s pár kamienkami

Učiteľov musí byť vidieť a počuť

Človeče, zapoj sa!

Zmena je možná, no nádeje plané

Neo-PISA-teľná povrchnosť

Deťom chýba pomocná ruka

Stále niečo nové

Stretol som skutočného guru

Merajme, ale s mierou

O kamienkoch a knihách

Po rokoch opäť v školskej lavici

V Testovaní 9 sa podvádza!

Oceňujeme, že ste nás ocenili

Anna Chlupíková: Dôverujem svojim učiteľom

Ignorovať najlepších je hlúpe

Zemeguľa je vaša, držíme palce!

Čo z toho vyplýva pre školu?

Krátkozrakosť hraničiaca so slepotou

Nové školstvo a Dobrá škola