Únava z blúdenia

7.11.2016 | Vladimír Burjan | Dobrá škola

„No Pán Boh nás opatruj! Ďalšia reforma!“ Ako sa dalo čakať, zverejnenie prvej verzie dokumentu Učiace sa Slovensko – Ná­rodný program rozvoja výchovy a vzdelávania vyvolalo medzi učiteľmi pestrú zmes reakcií. Obzvlášť ma zaujala jedna z facebookového profilu Slovenskej komory učiteľov. Istá učiteľka tam okomentovala dokument slovami: „Ja už som skeptická a chcem konečne pokoj pre svoju prácu!“


Prišlo mi to zvláštne. Mnoho ľudí vníma naše školstvo ako jeden veľký zaspatý skanzen, ktorý konečne potrebuje riadny budíček. Teda pravý opak pokoja na prácu, po ktorom volajú niektorí učitelia. Vŕtalo mi to v hlave, tak sme sa rozhodli opýtať sa na to aj v našej ankete. Tá potvrdila, že mnohí učitelia sa cítia unavení z „neustálych zmien“, „večného prerábania dokumentov“ a „prispôsobovania sa novej legislatíve“. 


Je to smutný vedľajší účinok dlhodobého nekoncepčného riadenia.  Zdá sa, že naše školstvo nevládze ísť ďalej, hoci sa ešte nikam nepohlo. Naši učitelia nie sú unavení z dlhej, náročnej cesty, ktorú prešli smerom k vybudovaniu moderného, kvalitného školstva. Sú una­­vení z prešľapovania na mieste, blúdenia hore-dolu či chodenia do kruhu, ktoré nezavinili.


Viete si predstaviť programátorov, ktorí by protestovali: sotva sme zvládli programovanie v Jave a už máme prejsť na Python? Alebo lekárov: ledva sme zvládli jednu liečebnú metódu a už máme používať novšiu?


Profesií, ktoré si dnes môžu nárokovať pokoj na prácu je minimum a učiteľstvo medzi ne nepatrí. Obávam sa, že čím viac pokoja si škola dopraje, tým menej pokoja jej dajú žiaci, rodičia a zamestnávatelia. Celá spoločnosť je totiž v pohybe a očakáva neustály vývoj nielen od firiem pôsobiacich na trhu, ale aj od inštitúcií, akou škola je. Zmeny a inovácie, akokoľvek sú namáhavé, dnes nemožno vnímať ako niečo nečakané a rušivé, je potrebné s nimi vopred počítať. Fínsko inovuje svoje kurikulum každých 10 rokov, Singapur každých 6 a Holandsko s Maďarskom dokonca každých 5 rokov. O nejakom pokoji tu nemôže byť ani reči... 


Autor je riaditeľom spoločnosti EXAM testing a šéfredaktorom časopisu Dobrá škola.

Článok bol pôvodne uverejnený v časopise Dobrá škola.

Dobrá škola

Nie som čarodejník, naozaj nie

Pre niekoho peklo, pre niekoho raj

Nepleťme tie peniaze do všetkého

Korupcia? Pridajme hodinu čestnosti

Pre iných bežné veci, pre nás sci-fi?

Čísla hovoria jasne – svet nám uteká

Nie je za čím banovať

Únava z blúdenia

Peter Dráľ: Treba odmeňovať iba kvalitu

Ako sa píše vízia

Radšej pomalšie, ale správne

Prečo som to urobil

Zakladám start-up

Môže za to škola?

Máme byť radi, keď OECD radí?

Vládnutie podľa PR-manuálov

Natieranie na ružovo nepomôže

Neviem, či sme mohli byť ďalej

Neviem ho definovať, ale spoznám ho

Zuzana Zimenová: Nepotrebujeme ďalšiu reformu

Keď politici počúvajú, treba hovoriť

Priveľa práva nás postupne zadusí

Diskusie treba, aj keď nič neriešia

Systém alebo panáčikovia?

Omnia sponte fluant...

Daň z pridanej slobody

Nie sme škodliví natierači

Výroky účastníkov workshopov kampane Chceme vedieť viac

Nie je nič dôležitejšie ako záujmy vlastnej strany

Wikipédia vie čoraz viac, ľudia čoraz menej

Čo sme sa dozvedeli v kampani Chceme vedieť viac

Moja revolúcia

O nemocniciach a školách

Šiesty ročník, štvrtý minister

Hodnoťte a plánujte, ale nie formálne

Chrám, výťah, poisťovňa... A čo ďalej?

Pozvánka na konferenciu: Cesty k dobrej škole

Chutný zákusok s pár kamienkami

Učiteľov musí byť vidieť a počuť

Človeče, zapoj sa!

Zmena je možná, no nádeje plané

Neo-PISA-teľná povrchnosť

Deťom chýba pomocná ruka

Stále niečo nové

Stretol som skutočného guru

Merajme, ale s mierou

O kamienkoch a knihách

Po rokoch opäť v školskej lavici

V Testovaní 9 sa podvádza!

Oceňujeme, že ste nás ocenili

Anna Chlupíková: Dôverujem svojim učiteľom

Ignorovať najlepších je hlúpe

Zemeguľa je vaša, držíme palce!

Čo z toho vyplýva pre školu?

Krátkozrakosť hraničiaca so slepotou

Nové školstvo a Dobrá škola