Neviem, či sme mohli byť ďalej

3.12.2015 | Vladimír Burjan | Dobrá škola

Denník SME ma požiadal o vyjadrenie do ankety k výročiu Nežnej revolúcie. Otázky zneli: „Prečo sa podľa vás na Slovensku nepodarilo naplniť očakávania z novembra 1989? Prečo nemáme platy ako v Rakúsku, prečo Bratislava nie je ako Viedeň s integrovanou dopravou? Prečo sa nezmenila u nás politická kultúra, fungujúce verejné služby, prečo zo Slovenska nie je moderná krajina približujúca sa Západu?“ Anketa umožňovala iba stručnú odpoveď, preto by som k nej rád niečo dodal.


Predovšetkým neviem, či možno vôbec hovoriť o „očakávaniach z novembra 1989“. V tých revolučných dňoch chcela väčšina spoločnosti skoncovať s totalitným režimom, ale ich konkrétne predstavy o novom usporiadaní a fungovaní štátu sa dosť líšili. A líšia sa podnes, preto je niekto s vývojom od roku 1989 spokojný viac, iný menej. Ale buďme objektívni: máme parlamentnú demokraciu, náboženskú slobodu, trhovú ekonomiku, môžeme slobod­ne podnikať, cestovať, blogovať... To predsa vôbec nie je málo. V lete 1989 som pochyboval, či sa niekedy dožijem čo len jednej z tých vecí.


Prečo nemáme platy ako v Rakúsku? Nuž, možno je dnes priemerná mzda na Slovensku podobná tej, ktorá bola v Rakúsku v roku 1989. Ibaže Rakúšania, Francúzi či Holanďania na nás ostatných 26 rokov nečakali a sami rýchlo napredovali. Dohnať 40-ročný náskok v situácii, keď ten, koho dobiehate, sám ďalej uteká, nie je ľahké. Nám, čo v matematike riešime slovné úlohy na pohyb, je to zrejmé. A ak sme v novembri 1989 verili, že za desať rokov zvyšok Európy ekonomicky doženieme, boli sme asi naivní. Pripúšťam, že by sme zrejme boli ekonomicky ďalej, keby naši politici boli bývali krajinu rozumne spravovali a nie bezhlavo rozkrádali. Ale veď Mečiara a ďalších jemu podobných nám nezvolili škodoradostní Rakúšania, aby spomalili naše dobiehanie. Tých škodcov sme si volili (a dodnes volíme) sami a dobrovoľne.


S dnešným stavom krajiny a spôsobom jej spravovania som veľmi nespokojný. Ale neviem posúdiť, či sme reálne mohli byť oveľa ďalej. Urobilo sa nesporne veľa chýb, ibaže bolo v silách či v schopnostiach tejto spoločnosti ich neurobiť? Mali sme potrebné skúsenosti? Mali sme v zásobe osvietenejších politikov? A boli tu niekde múdrejší voliči, ktorí by takých politikov zvolili? Vychádza mi, že sme boli všetci príliš mentálne poznačení socializmom.


Teraz však nastupuje prvá „nepoškvrnená“ generácia a začína to tu postupne dávať do poriadku. Vidím svetlo na konci tunela.


Autor je riaditeľom spoločnosti EXAM testing a šéfredaktorom časopisu Dobrá škola.

Článok bol pôvodne uverejnený v časopise Dobrá škola.

Dobrá škola

Nie som čarodejník, naozaj nie

Pre niekoho peklo, pre niekoho raj

Nepleťme tie peniaze do všetkého

Korupcia? Pridajme hodinu čestnosti

Pre iných bežné veci, pre nás sci-fi?

Čísla hovoria jasne – svet nám uteká

Nie je za čím banovať

Únava z blúdenia

Peter Dráľ: Treba odmeňovať iba kvalitu

Ako sa píše vízia

Radšej pomalšie, ale správne

Prečo som to urobil

Zakladám start-up

Môže za to škola?

Máme byť radi, keď OECD radí?

Vládnutie podľa PR-manuálov

Natieranie na ružovo nepomôže

Neviem, či sme mohli byť ďalej

Neviem ho definovať, ale spoznám ho

Zuzana Zimenová: Nepotrebujeme ďalšiu reformu

Keď politici počúvajú, treba hovoriť

Priveľa práva nás postupne zadusí

Diskusie treba, aj keď nič neriešia

Systém alebo panáčikovia?

Omnia sponte fluant...

Daň z pridanej slobody

Nie sme škodliví natierači

Výroky účastníkov workshopov kampane Chceme vedieť viac

Nie je nič dôležitejšie ako záujmy vlastnej strany

Wikipédia vie čoraz viac, ľudia čoraz menej

Čo sme sa dozvedeli v kampani Chceme vedieť viac

Moja revolúcia

O nemocniciach a školách

Šiesty ročník, štvrtý minister

Hodnoťte a plánujte, ale nie formálne

Chrám, výťah, poisťovňa... A čo ďalej?

Pozvánka na konferenciu: Cesty k dobrej škole

Chutný zákusok s pár kamienkami

Učiteľov musí byť vidieť a počuť

Človeče, zapoj sa!

Zmena je možná, no nádeje plané

Neo-PISA-teľná povrchnosť

Deťom chýba pomocná ruka

Stále niečo nové

Stretol som skutočného guru

Merajme, ale s mierou

O kamienkoch a knihách

Po rokoch opäť v školskej lavici

V Testovaní 9 sa podvádza!

Oceňujeme, že ste nás ocenili

Anna Chlupíková: Dôverujem svojim učiteľom

Ignorovať najlepších je hlúpe

Zemeguľa je vaša, držíme palce!

Čo z toho vyplýva pre školu?

Krátkozrakosť hraničiaca so slepotou

Nové školstvo a Dobrá škola