Základný či aplikovaný výskum?

25.2.2007 | Jordan Kolarov | Nielen o škole

V roku 1831 sa istý politik opýtal Michaela Faradaya, aký bude úžitok z nedávno objaveného princípu elektromagnetickej indukcie Odpoveď znela: „Pane, neviem, načo je to dobré, ale som si istý, že raz to zdaníte“.

Musím sa priznať, že nie celkom dobre dokážem rozlišovať medzi „základným“ a „aplikovaným“ výskumom. V biomedicínskych vedách, ktoré sú mi blízke, existujú len dva druhy výskumu. Na jednej strane je výskum kvalitný, originálny, medzinárodne uznávaný, ktorý ešte nie je, ale veľmi pravdepodobne bude aplikovaný. A potom je tu výskum nekvalitný, málo originálny, bez akýchkoľvek teoretických či praktických výstupov.

Domnievam sa, že to platí nielen v biomedicínskych vedách. Vyššie uvedený Faradayov citát sa týkal fyziky. A o chémii povedal nositeľ Nobelovej ceny Lord George Porter, že v nej nie je základný a aplikovaný výskum, ale len výskum, ktorý doposiaľ nebol aplikovaný. Medzi „základným“ a „aplikovaným“ výskumom sa naozaj často nedá nájsť hmatateľný rozdiel. Ale rozpoznať kvalitnú vedeckú prácu, perspektívny vedecký projekt, vedeckú osobnosť alebo tím nie je zložité. Na to existuje presne definovaný súbor kritérií a pravidiel, ktoré sú uznávané vo všetkých vyspelých štátoch. Tieto kritériá sú jednoznačne použiteľné pri posudzovaní vedeckých projektov a pri evaluácii vedecko-výskumných inštitúcií, ako sú výskumné ústavy, vysoké školy a ich fakulty. Podľa týchto kritérií nezávislé grantové agentúry prideľovali finančné prostriedky tým vedeckým inštitúciám a školám, ktoré vminulosti preukázali schopnosť robiť kvalitný, originálny a užitočný vedecký výskum. To všetko sú dobre známe fakty. Že by neboli známe ministrovi školstva Mikolajovi? Pán minister robí zvláštne veci: na miesta vo vedeckej agentúre dosadzuje „ľudí z praxe“, ktorí nemajú žiadny vedecký background, snaží sa presúvať dotácie na univerzity technického zamerania na úkor ostatných vysokých škôl, vymýšľa absurdné nové slovenské kritéria hodnotenia vedy a vedeckých projektov, ako je napríklad prideľovanie bodov podľa presného(!) odhadu, o koľko rokov budú predstavovať praktický prínos, plánuje zaviesť nové vedecké hodnosti (!), keďže existujúce sa nehodia pre ľudí z praxe. Čo tým chce dosiahnuť? Možno sa pýtať, prečo od čias veľkého priateľa a ochrancu vedy, súdruha Jozefa Lenárta, začal až pán Mikolaj takú masívnu podporu „aplikovaného“ výskumu na úkor výskumu „základného“.

Súdruh Lenárt veril, že aplikovaný výskum vytrhne tŕň z päty rútiacemu sa národnému hospodárstvu. Že by pán minister chcel takto zachraňovať trhovú ekonomiku? Pravdepodobne nie. To, čo chce dosiahnuť pán minister, je zrejme niečo celkom iné. Ten záchvat novátorstva nemieri na záchranu trhovej ekonomiky. Pán minister je cestár a dobre sa rozumie cestám a tunelom. Celkom okato a priamočiaro si pripravuje nástroje na budovanie bezpečnej cesty, či skôr tunela, cez ktorý budú nikým neohrozovane tiecť financie na vedu (a to nielen zo štátneho rozpočtu) tým smerom, akým bude chcieť on.

Oprávnenou obavou vedeckej komunity na Slovensku je, že prostriedky pôvodne určené na vedu a vzdelávanie pôjdu, pod rúškom výziev na aplikovaný výskum a rôznych osobných priorít ministra, namiesto do vysokých škôl a výskumných ústavov do súkromných firiem. Do tejto kategórie aktivít môžeme zahrnúť aj plánovanú podporu technických univerzít, ktorá má viesť k príprave kvalifikovanej pracovnej sily pre automobilky. Prečo, ak tieto bohaté firmy potrebujú špecializovaný personál, neinvestujú samy do vzdelávania na technických univerzitách? Prečo radšej čakajú, že im to „zatiahnu“ daňoví poplatníci? To je veru pokrútená jánošíkovská tradícia! Plánuje ju minister robiť aj na objednávku ďalších investorov? A čo keď sa po pár rokoch automobilky rozhodnú odsťahovať ďalej na východ za ešte lacnejšou pracovnou silou?

Takéto otázky však pána ministra zjavne netrápia. Presun financií na univerzity technického typu, medzi ktorými minister určite nezabudne na Žilinskú univerzitu, sa v budúcnosti zdajú neodvratné. Čo na tom, že pri posledných hodnoteniach fakúlt tieto ustanovizne skoro všetky ťahali za kratší koniec? Bolo to síce podľa medzinárodne uznávaných kritérií, ale pán minister má iné kritériá. A tak zatiaľ čo v Českej republike, Maďarsku, Poľsku, Estónsku a Slovinsku sa na pôdach zavedených univerzít intenzívne stavajú celé nové výskumné kampusy a laboratóriá, u nás budeme takýmto univerzitám znižovať rozpočet. Minister Mikolaj viackrát presvedčil verejnosť o tom, že dôležité aspekty rezortu sú mu prinajmenšom cudzie. Časť jeho návrhov je neakceptovateľná dokonca aj pre vládu, ktorej je členom. Na základe toho, čo zatiaľ pán minister urobil a čo plánuje urobiť, možno konštatovať, že predstavuje veľmi vážne nebezpečenstvo pre vedu na Slovensku. Zatiaľ najväčšie od čias súdruha Lenárta.

Autor je biochemik.

Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 8/2007 dňa 19. februára 2007.

Nielen o škole

Koalícia pre deti Slovensko považuje necitlivé vykonávanie súdnych rozhodnutí v prípadoch odoberania detí za neakceptovateľné

Výzva rodičov a učiteľov poslancom NR SR a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR

Školská samospráva je naďalej v ohrození

Pripomienkové konanie končí, ale aktivity proti okliešteniu školskej samosprávy pokračujú

Iniciátori hromadnej pripomienky proti okliešteniu školskej samosprávy sa obracajú na rady škôl a obecné zastupiteľstvá

Škola bez kried

Rebríček kvality vzdelávania Pearson

O využití projektu Khan Academy v prostredí bežných škôl

Ján Macek: Vytáča ma pasivita kolegýň, mám jej plné zuby

Čo bude formovať podobu vzdelávania?

Pedagógovia sa obávajú, že bude ešte horšie

Pripomienky učiteľov k správe o stave školstva

Učiteľ a zázraky na počkanie

Biela vrana v školstve

Je Čaplovič blbý, alebo nie?

O správe učiteľov o situácii v školstve

Niekoľko postrehov k situácii v slovenskom školstve

Infovek 2 je pomalý, predražený a už ho v škole nechceme

Josef Widmer: Nové modely pre náročné povolania

Infografika: There is No Homework In Finland

Vladimír Urban: Čím je škola slabšia, tým sú lepšie známky

Otvorený list kritizuje šírenie waldorfu

Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy

Koniec Planéty vedomostí

Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí

Lampa: Čo učíme naše deti?

Politické anestetikum PISA

Školstvo potrebuje víziu

Ministerstvo školstva nerobí správne kroky

Vratké nohy povinnej angličtiny

Netrápme deti angličtinou

Martin Kríž: Školy budú mať iba toľko slobody, koľko si jej vezmú

Kto zarába na učebniciach

Ministerstvo školstva nesleduje experimenty na školách

Učebnice budú meškať mesiace

Máme školstvo, aké si zaslúžime

Školská reforma je Potemkinova dedina

Rok s Mikolajovou reformou

OECD: Učitelia sú málo motivovaní

Vladimír Burjan: Nemám svedomie kritizovať učiteľov

Učebnice nebudú v Kalifornii, možno ani u nás

Čo je hlavnou úlohou školy?

Orol pamírsky

INEKO: Učitelia dostali viac slobody, chýbajú im však učebnice

Dávid Králik: Neschopný učiteľ nech má len základný plat

Aký je Váš názor na zmeny v slovnom hodnotení? Napíšte ministrovi!

Reakcie učiteľov na národnú učebnicu

Ján Mikolaj: Chcem školy zmeniť

Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola a štát (seminár)

Protimonopolný úrad, nevadí ti ministerstvo školstva?

Martin Mojžiš: Učebnica má zaujať najmä učiteľov

Václav Klaus ml.: Netešte sa na reformu

Videokomentár Anny Gottweisovej k reforme a školstvu

Čítanie na Slovensku

Prvý (druhý) september

Web portál FYZIKUS

Prečo som tak skoro alergická na slovo reforma?

Edičná politika plná pochybností

Čakanie na reformu školstva

Veľa kriku pre nič?

Chonchanó baró

Skvelý nástroj

Informačné technológie

Školská reforma odklepnutá

Plochá Zem

Učebnice

Slaná voda

Ako (ne)učiť literatúru

Mastný chlieb

Kompetencie

Čo všeličo by sa dalo...

Ako reformovali Česi

Rozumná reforma

Čo s nedobrou reformou?

Všetko naopak

Ťažká reforma

Akože reforma

Posadnutosť kompetenciami

Diskusia o reforme? Niet času

Reforma zn. chaos

Školská reforma

Čulý Mikolaj

Reforma vzdelávania alebo kozmetická úprava školstva

Branislav Pupala: Škola nemôže riešiť problémy sveta

Šlabikár – najčítanejšia kniha

K Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách

Učiť piatakov základom ekonómie

Ohrozená veda

Na kvalite nezáleží?

Základný či aplikovaný výskum?

Môžete ma citovať!

Čítanie sa učí ako spartakiáda

Odvahu školám

Kolobeh školských reforiem

Hranice školskej revolúcie

Domino reformy vzdelávania - ako ďalej?

Príbeh školského zákona

Školský zákon a politická elita

S obavami za

Šanca na rozbeh

Korešpondenčné semináre