Môžete ma citovať!

25.2.2007 | Vlado Bužek | Nielen o škole

Cieľom vedeckého výskumu je získavanie nových vedomostí o zákonitostiach sveta. Na rozdiel od iných foriem poznania, vedecký výskum je založený na špecifických metódach, ktoré umožňujú považovať získané poznatky za objektívne.

Na to, aby sa dokázala objektívnosť nových poznatkov, ich treba verifikovať alebo falzifikovať. Odtiaľto priamo vyplýva nevyhnutnosť zdieľania nových poznatkov v celej (rozumej celosvetovej) vedeckej komunite. Prosím, majte ešte chvíľku trpezlivosti, už som pomaly na konci tohto spletitého úvodu. Nové poznatky treba teda distribuovať.

Najprirodzenejšia cesta distribúcie nových poznatkov je publikovať ich vo forme vedeckých článkov. Vedci ich čítajú, sú nimi inšpirovaní, výsledky iných používajú na svoju ďalšiu prácu a následne ich vo svojich článkoch citujú. Taký je kolobeh výmeny vedeckých informácií. V tomto kolobehu hrajú kľúčovú úlohu dva momenty – publikácia nového výsledku a následná reakcia vedeckej komunity vo forme citácií. Publikácie a citácie nie sú samoúčelným nezmyslom. Sú to prirodzené míľniky na ceste za poznaním.

A teraz pozor, na scénu prichádza náš odborník. Bez mrknutia oka, bez najmenšieho váhania verejne vyhlási, že publikácie a citácie nie sú dôležité. A aby sme si zapamätali túto novú paradigmu, pre istotu ju opakuje. A opakuje. Náš odborník chce aplikácie. Chce, aby sa výsledky bádania čo najskôr aplikovali v praxi. Do troch rokov (zlaté naše päťročnice). To, že náš odborník má takéto predstavy omieste vedy v spoločnosti, nie je ani také prekvapujúce. Stačí nahliadnuť do štandardných databáz vedeckých publikácií. Oveľa zarážajúcejšia je reakcia akademickej komunity. Je ticho. Viem si predstaviť, že istej skupine (žiaľ, nie malej) vedeckých pracovníkov nová situácia aj môže vyhovovať – nakoniec prišlo na ich slová a ten najpovolanejší iba potvrdil to, čo oni aktívne praktizujú už dávno. Oni publikovať nepotrebujú a citácie sú zbytočné.

Na druhej strane spektra sú takí, ktorí naozaj robia vedu a na bizarnosti nášho lokálneho folklóru nemajú čas. Mnohí však vychádzajú z historických skúseností a ponaučení. Veľmi dobre vedia, že aj toto raz prejde. Koniec koncov, nie je to tak dávno, keď sme mali na ústavoch funkčné miesta realizátorov. Takže, žiaden problém. Pár rokov si zaaplikujeme a potom sa uvidí. Ale vidieť sa dá už dnes. Okrem iného aj to, že náš odborník sa stal profesorom nie z vôle politikov. Stal sa profesorom so súhlasom akademickej obce. Tá je jednoznačne zodpovedná za absenciu dostatočne prísnych kritérií pri hodnotení výsledkov vedeckej práce. Žiaľ, akademická obec akosi nevie hľadať vo svojom okolí kvalitu a výnimočnosť. Možno aj preto, že tie sa vo vede sa najlepšie identifikujú cez vedecké publikácie a citácie.

Autor je fyzik.

Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 8/2007 dňa 19. februára 2007.

Nielen o škole

Webinár: Výhody a riziká domáceho vzdelávania

Koalícia pre deti Slovensko považuje necitlivé vykonávanie súdnych rozhodnutí v prípadoch odoberania detí za neakceptovateľné

Výzva rodičov a učiteľov poslancom NR SR a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR

Školská samospráva je naďalej v ohrození

Pripomienkové konanie končí, ale aktivity proti okliešteniu školskej samosprávy pokračujú

Iniciátori hromadnej pripomienky proti okliešteniu školskej samosprávy sa obracajú na rady škôl a obecné zastupiteľstvá

Škola bez kried

Rebríček kvality vzdelávania Pearson

O využití projektu Khan Academy v prostredí bežných škôl

Ján Macek: Vytáča ma pasivita kolegýň, mám jej plné zuby

Čo bude formovať podobu vzdelávania?

Pedagógovia sa obávajú, že bude ešte horšie

Pripomienky učiteľov k správe o stave školstva

Učiteľ a zázraky na počkanie

Biela vrana v školstve

Je Čaplovič blbý, alebo nie?

O správe učiteľov o situácii v školstve

Niekoľko postrehov k situácii v slovenskom školstve

Infovek 2 je pomalý, predražený a už ho v škole nechceme

Josef Widmer: Nové modely pre náročné povolania

Infografika: There is No Homework In Finland

Vladimír Urban: Čím je škola slabšia, tým sú lepšie známky

Otvorený list kritizuje šírenie waldorfu

Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy

Koniec Planéty vedomostí

Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí

Lampa: Čo učíme naše deti?

Politické anestetikum PISA

Školstvo potrebuje víziu

Ministerstvo školstva nerobí správne kroky

Vratké nohy povinnej angličtiny

Netrápme deti angličtinou

Martin Kríž: Školy budú mať iba toľko slobody, koľko si jej vezmú

Kto zarába na učebniciach

Ministerstvo školstva nesleduje experimenty na školách

Učebnice budú meškať mesiace

Máme školstvo, aké si zaslúžime

Školská reforma je Potemkinova dedina

Rok s Mikolajovou reformou

OECD: Učitelia sú málo motivovaní

Vladimír Burjan: Nemám svedomie kritizovať učiteľov

Učebnice nebudú v Kalifornii, možno ani u nás

Čo je hlavnou úlohou školy?

Orol pamírsky

INEKO: Učitelia dostali viac slobody, chýbajú im však učebnice

Dávid Králik: Neschopný učiteľ nech má len základný plat

Aký je Váš názor na zmeny v slovnom hodnotení? Napíšte ministrovi!

Reakcie učiteľov na národnú učebnicu

Ján Mikolaj: Chcem školy zmeniť

Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola a štát (seminár)

Protimonopolný úrad, nevadí ti ministerstvo školstva?

Martin Mojžiš: Učebnica má zaujať najmä učiteľov

Václav Klaus ml.: Netešte sa na reformu

Videokomentár Anny Gottweisovej k reforme a školstvu

Čítanie na Slovensku

Prvý (druhý) september

Web portál FYZIKUS

Prečo som tak skoro alergická na slovo reforma?

Edičná politika plná pochybností

Čakanie na reformu školstva

Veľa kriku pre nič?

Chonchanó baró

Skvelý nástroj

Informačné technológie

Školská reforma odklepnutá

Plochá Zem

Učebnice

Slaná voda

Ako (ne)učiť literatúru

Mastný chlieb

Kompetencie

Čo všeličo by sa dalo...

Ako reformovali Česi

Rozumná reforma

Čo s nedobrou reformou?

Všetko naopak

Ťažká reforma

Akože reforma

Posadnutosť kompetenciami

Diskusia o reforme? Niet času

Reforma zn. chaos

Školská reforma

Čulý Mikolaj

Reforma vzdelávania alebo kozmetická úprava školstva

Branislav Pupala: Škola nemôže riešiť problémy sveta

Šlabikár – najčítanejšia kniha

K Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách

Učiť piatakov základom ekonómie

Ohrozená veda

Na kvalite nezáleží?

Základný či aplikovaný výskum?

Môžete ma citovať!

Čítanie sa učí ako spartakiáda

Odvahu školám

Kolobeh školských reforiem

Hranice školskej revolúcie

Domino reformy vzdelávania - ako ďalej?

Príbeh školského zákona

Školský zákon a politická elita

S obavami za

Šanca na rozbeh

Korešpondenčné semináre