Josef Widmer: Nové modely pre náročné povolania

11.3.2013 | Neue Zürcher Zeitung | Nielen o škole

Rozhovor s Josefom Widmerom, novým šéfom sekcie odborného a všeobecného vzdelávania švajčiarskeho ministerstva hospodárstva, vzdelávania a výskumu, ktorý bude prednášať v Bratislave dňa 27. marca 2013 na tému Duálny systém odborného vzdelávania vo Švajčiarsku (viac o prednáške tu).



Kde vidíte hlavné problémy súčasného švajčiarskeho systému odborného vzdelávania a prípravy?

Náš systém odborného vzdelávania funguje dobre. Je veľmi komplexný. Na úrovni sekundárneho vzdelávania zabezpečuje pracovníkov pre približne 300 povolaní, vo vyššom sekundárnom vzdelávaní ponúka okolo 800 rôznych ucelených programov. Celý systém však treba zjednodušiť a komunikovať ho tak, aby bol lepšie zrozumiteľný. Zároveň ho treba ďalej rozvíjať. Hospodárstvo a pracovný trh, ako aj medzinárodný kontext sa dnes rýchlo menia. Švajčiarsko nesmie zaspať na vavrínoch a podporovať mýty, to jediné je nebezpečné.


Aké mýty máte na mysli?

Napríklad by sme nemali vnímať základnú definíciu duálneho systému – pomer vzdelávania v škole a praxe – rigidne. Mali by sme premýšľať o tom, či náhodou nie je pre niektoré nové vzdelávacie modely, orientované na náročné povolania, pritesná. Klasické rozdelenie menšieho podielu teoretickej prípravy a oveľa väčšieho podielu praktického výkonu by sme mali flexibilne prispôsobovať daným potrebám.


Chcete posilniť všeobecné vzdelávanie v rámci odbornej prípravy na povolanie?

Rád by som posilnil odborné vzdelávanie ako celok. Musíme si jednoducho uvedomiť, že existujú také povolania, ktoré sa stali oveľa náročnejšími a potrebujú posilnenie teoretických základov. V príprave na tieto povolania treba preto v prvom rade naplno využívať už vytvorený priestor, ale zároveň už aj uvažovať o ich budúcnosti, samozrejme v dialógu so všetkými partnermi.


Partnerstvá kantónov, priemyselných zväzov a organizácií zamestnávateľov strácajú na dynamike. Plánujete oživiť zablokovanú komunikáciu?

Považujem za prioritu oživiť komunikáciu o budúcnosti odborného vzdelávania na úrovni všetkých partnerov, ktorí do vzdelávania vstupujú. Je potrebné vytvoriť spoločnú platformu na uvažovanie o jeho systémovej podobe. Požiadavky niektorých zamestnávateľov na skvalitnenie úrovne absolventov vyššieho odborného vzdelávania sú v mnohom legitímne, avšak zároveň od nich očakávam aj systémové návrhy. Systém odborného vzdelávania a prípravy nemožno roztrieštiť a rozporcovať.


Malo by pritiecť do odborného vzdelávania viac peňazí zo štátnej kasy?

V princípe áno, pretože je zo strany verejných prostriedkov podfinancované. Vzdelávanie na úrovni ISCED 3B (stredné odborné školy a vzdelávacie programy s odbornou maturitou, pozn. preklad.) je drahokamom nášho systému odborného vzdelávania a nemalo by byť v porovnaní s gymnaziálnym štúdiom podceňované a zanedbávané. Financie či názvy diplomov nie sú hlavným problémom. Mne osobne chýba väčšia diskusia o tom, kam má odborné vzdelávanie smerovať v budúcnosti.


Kam by malo podľa vás smerovať?

Atraktivitu nášho systému podčiarkuje vyššie odborné vzdelávanie, pretože ponúka perspektívu ambicióznym ľuďom. V iných krajinách sa naň nezameriavajú až v takej miere. Preto sa budem zasadzovať o to, aby bolo pre mladých ľudí top alternatívou. Musíme ho oveľa viac propagovať ako element terciárneho vzdelávania, ktorý je veľmi flexibilný a orientovaný na prax. Zároveň ho treba modernizovať a ďalej rozvíjať, aby ho ľudia prestali považovať iba za doplnok odborného vzdelávania a prípravy, ale ho začali vnímať ako samostatný, veľmi sebavedomý prvok systému OVP. Podiel ľudí, ktorí získajú odbornú maturitu a ľudí, ktorí vstúpia do terciárneho vzdelávania, bude musieť byť v budúcnosti vyšší ako je dnes.


Maturantov z gymnázií vychádza oveľa viac ako maturantov zo stredných odborných škôl. Prečo?

Pravdepodobne je pre mladých ľudí, ktorí si zvolia gymnázium, pohodlnejšie chodiť ďalej do školy a žiť bezstarostným študentským životom, na rozdiel od raného vstupu do sveta práce, ktorý je úzko spojený s odborným vzdelávaním. Maturanti gymnázií majú u nás veľmi dobrú perspektívu, pokiaľ chcú pokračovať v štúdiu na univerzite. Na rozdiel od nich však majú maturanti stredných odborných škôl viac skúseností a viac možností uplatnenia, preto treba viac hovoriť o tom, že je oveľa výhodnejšie vybrať sa touto menej pohodlnou cestou.

Zhováral sa Michael Schoenenberger, publikované v denníku Neue Zürcher Zeitung dňa 22. januára 2013 tu.


Rozhovor je krátený. Preložila Zuzana Zimenová.

Nielen o škole

Webinár: Výhody a riziká domáceho vzdelávania

Koalícia pre deti Slovensko považuje necitlivé vykonávanie súdnych rozhodnutí v prípadoch odoberania detí za neakceptovateľné

Výzva rodičov a učiteľov poslancom NR SR a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR

Školská samospráva je naďalej v ohrození

Pripomienkové konanie končí, ale aktivity proti okliešteniu školskej samosprávy pokračujú

Iniciátori hromadnej pripomienky proti okliešteniu školskej samosprávy sa obracajú na rady škôl a obecné zastupiteľstvá

Škola bez kried

Rebríček kvality vzdelávania Pearson

O využití projektu Khan Academy v prostredí bežných škôl

Ján Macek: Vytáča ma pasivita kolegýň, mám jej plné zuby

Čo bude formovať podobu vzdelávania?

Pedagógovia sa obávajú, že bude ešte horšie

Pripomienky učiteľov k správe o stave školstva

Učiteľ a zázraky na počkanie

Biela vrana v školstve

Je Čaplovič blbý, alebo nie?

O správe učiteľov o situácii v školstve

Niekoľko postrehov k situácii v slovenskom školstve

Infovek 2 je pomalý, predražený a už ho v škole nechceme

Josef Widmer: Nové modely pre náročné povolania

Infografika: There is No Homework In Finland

Vladimír Urban: Čím je škola slabšia, tým sú lepšie známky

Otvorený list kritizuje šírenie waldorfu

Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy

Koniec Planéty vedomostí

Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí

Lampa: Čo učíme naše deti?

Politické anestetikum PISA

Školstvo potrebuje víziu

Ministerstvo školstva nerobí správne kroky

Vratké nohy povinnej angličtiny

Netrápme deti angličtinou

Martin Kríž: Školy budú mať iba toľko slobody, koľko si jej vezmú

Kto zarába na učebniciach

Ministerstvo školstva nesleduje experimenty na školách

Učebnice budú meškať mesiace

Máme školstvo, aké si zaslúžime

Školská reforma je Potemkinova dedina

Rok s Mikolajovou reformou

OECD: Učitelia sú málo motivovaní

Vladimír Burjan: Nemám svedomie kritizovať učiteľov

Učebnice nebudú v Kalifornii, možno ani u nás

Čo je hlavnou úlohou školy?

Orol pamírsky

INEKO: Učitelia dostali viac slobody, chýbajú im však učebnice

Dávid Králik: Neschopný učiteľ nech má len základný plat

Aký je Váš názor na zmeny v slovnom hodnotení? Napíšte ministrovi!

Reakcie učiteľov na národnú učebnicu

Ján Mikolaj: Chcem školy zmeniť

Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola a štát (seminár)

Protimonopolný úrad, nevadí ti ministerstvo školstva?

Martin Mojžiš: Učebnica má zaujať najmä učiteľov

Václav Klaus ml.: Netešte sa na reformu

Videokomentár Anny Gottweisovej k reforme a školstvu

Čítanie na Slovensku

Prvý (druhý) september

Web portál FYZIKUS

Prečo som tak skoro alergická na slovo reforma?

Edičná politika plná pochybností

Čakanie na reformu školstva

Veľa kriku pre nič?

Chonchanó baró

Skvelý nástroj

Informačné technológie

Školská reforma odklepnutá

Plochá Zem

Učebnice

Slaná voda

Ako (ne)učiť literatúru

Mastný chlieb

Kompetencie

Čo všeličo by sa dalo...

Ako reformovali Česi

Rozumná reforma

Čo s nedobrou reformou?

Všetko naopak

Ťažká reforma

Akože reforma

Posadnutosť kompetenciami

Diskusia o reforme? Niet času

Reforma zn. chaos

Školská reforma

Čulý Mikolaj

Reforma vzdelávania alebo kozmetická úprava školstva

Branislav Pupala: Škola nemôže riešiť problémy sveta

Šlabikár – najčítanejšia kniha

K Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách

Učiť piatakov základom ekonómie

Ohrozená veda

Na kvalite nezáleží?

Základný či aplikovaný výskum?

Môžete ma citovať!

Čítanie sa učí ako spartakiáda

Odvahu školám

Kolobeh školských reforiem

Hranice školskej revolúcie

Domino reformy vzdelávania - ako ďalej?

Príbeh školského zákona

Školský zákon a politická elita

S obavami za

Šanca na rozbeh

Korešpondenčné semináre