Akože reforma

17.3.2008 | Eva Čobejová | Nielen o škole

Stalo sa to, čo sa očakávalo – vláda schválila návrh školského zákona, ktorý predložil minister Mikolaj. Komuniké z vlády nehovorí, ako dlho trvala diskusia, ale možno odhadovať, že nebola dlhá. Koľkým ministrom sa chce zaoberať obsiahlym zákonom o výchove a vzdelávaní?

Okrem toho – vedia, že času je málo a nejakú reformu treba. Lebo aj Ficova vláda má ambíciu spustiť svoju reformu. Zatiaľ totiž pôsobí len ako kazič reforiem. Aspoň v jednom rezorte by sa rada prezentovala vlastnou reformnou aktivitou. No a práve tú školskú predošlá vláda nezvládla.

Na prvý pohľad nevyzerá školská reforma zložito – čosi zoškrtať, pridať jazyky, znížiť počet žiakov v triede, trošičku ubrať centrálne nariadeného učiva. Nič zložité. A keď je na čele rezortu muž činu, do septembra to máme pod strechou, nie? Ale také jednoduché to nebude – školská reforma je v skutočnosti zložitejšia ako reforma daňová, a možno aj ako dôchodková. Tu naozaj nestačí mať kvalitný zákon, dobré prepočty či fungujúcu kampaň. Nestačí ani presvedčiť zopár osvietenejších poslancov, aby zdvihli ruku. V tejto reforme treba inak nastaviť celý školský systém a treba pre zmeny nadchnúť tisícky slabo platených a spoločensky ponížených učiteľov. Treba ich pripraviť, vyškoliť, motivovať. Školstvo ako systém má pritom oveľa väčšiu zotrvačnosť ako iné rezorty, prirodzene sa bráni zmenám, ktoré narušujú zabehnutý poriadok.

Iste, mnohí učitelia cítia akútnu potrebu zmeny, cítia ju aj rodičia, reformné očakávania sú čoraz silnejšie, lenže súčasne je v školstve aj strach, obavy a – nedostatok takých učiteľov, ktorí pre úspech reformy urobia prvé aj posledné. Napríklad, že v časovej tiesni budú ochotní sedieť celé, najmä letné dni nad školskými programami, vyrábať si sami učebné pomôcky či texty pre hodiny, ktoré nebudú učiť podľa centrálnych učebných osnov, ale podľa školského vzdelávacieho programu.

Ján Mikolaj svojím reformným tempom vzbudzuje istý údiv. Okrem toho je tu však aj silný pocit, že Mikolaj sa do reformy pustil hochštaplersky, bez pocitu zodpovednosti. Veď, čo sa jemu môže stať? Akurát, že ho Fico, znepokojený chaosom na školách, napokon odvolá. Paradoxné však je, že ani Mikolajov hlavný spojenec Miron Zelina, ideológ celej reformy, nevystupuje ako človek presvedčený o tom, že je dobre nastavená. Akurát nás všetkých utešuje, že sa to postupne všetko dorieši, lebo je to dlhodobý proces...

Reforme teda chýba silná a dôveryhodná osobnosť, ktorá by vzbudzovala pocit kompetentnosti. Ale chýbajú aj celkom praktické veci – napríklad trh s bohatšou ponukou učebníc. Otcovia reformy sa taktne vyhýbajú aj téme, kto bude lídrom v zavádzaní inšpiratívnych školských programov. Budú to, prirodzene, súkromné školy, ktoré majú kvalitnejších a lepšie motivovaných učiteľov. Ony budú tvorivou dielňou reformy, ich školské vzdelávacie programy sa budú viac či menej legálne kopírovať v ostatných školách. Súkromné školy však táto ľavicová vláda nemá v láske, preto sa o tom nahlas nehovorí. O to viac sa píše, čo sa deje napríklad v predmetovej komisii dejepisu či o zmenách na maďarských školách. Trochu tak vzniká dojem, že celá reforma sa deje najmä kvôli tomu, aby sa do vzdelávacieho procesu dostali témy a názory blízke SNS či Matici slovenskej, a aby sa maďarské školy viac poslovenčili. A aj preto, aby sa ešte stihli minúť eurofondy, určené na rýchle vyškolenie učiteľov jazykov...

V marci má byť školský zákon schválený v parlamente, do dvoch mesiacov má byť hotový štátny vzdelávací program – no a potom sa celá reforma presunie na školy. Tie budú plávať, ako vedia. Niekde bude chaos, niekde pôjde všetko po starom, akurát pár „nadbytočných“ tém sa neodučí. A reformná fajka zhasne. Bude však po Mikolajovi naše školstvo lepšie? To je otázka, na ktorú sa nedá prikývnuť.

Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 11/2008 dňa 10. marca 2008.

Nielen o škole

Koalícia pre deti Slovensko považuje necitlivé vykonávanie súdnych rozhodnutí v prípadoch odoberania detí za neakceptovateľné

Výzva rodičov a učiteľov poslancom NR SR a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR

Školská samospráva je naďalej v ohrození

Pripomienkové konanie končí, ale aktivity proti okliešteniu školskej samosprávy pokračujú

Iniciátori hromadnej pripomienky proti okliešteniu školskej samosprávy sa obracajú na rady škôl a obecné zastupiteľstvá

Škola bez kried

Rebríček kvality vzdelávania Pearson

O využití projektu Khan Academy v prostredí bežných škôl

Ján Macek: Vytáča ma pasivita kolegýň, mám jej plné zuby

Čo bude formovať podobu vzdelávania?

Pedagógovia sa obávajú, že bude ešte horšie

Pripomienky učiteľov k správe o stave školstva

Učiteľ a zázraky na počkanie

Biela vrana v školstve

Je Čaplovič blbý, alebo nie?

O správe učiteľov o situácii v školstve

Niekoľko postrehov k situácii v slovenskom školstve

Infovek 2 je pomalý, predražený a už ho v škole nechceme

Josef Widmer: Nové modely pre náročné povolania

Infografika: There is No Homework In Finland

Vladimír Urban: Čím je škola slabšia, tým sú lepšie známky

Otvorený list kritizuje šírenie waldorfu

Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy

Koniec Planéty vedomostí

Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí

Lampa: Čo učíme naše deti?

Politické anestetikum PISA

Školstvo potrebuje víziu

Ministerstvo školstva nerobí správne kroky

Vratké nohy povinnej angličtiny

Netrápme deti angličtinou

Martin Kríž: Školy budú mať iba toľko slobody, koľko si jej vezmú

Kto zarába na učebniciach

Ministerstvo školstva nesleduje experimenty na školách

Učebnice budú meškať mesiace

Máme školstvo, aké si zaslúžime

Školská reforma je Potemkinova dedina

Rok s Mikolajovou reformou

OECD: Učitelia sú málo motivovaní

Vladimír Burjan: Nemám svedomie kritizovať učiteľov

Učebnice nebudú v Kalifornii, možno ani u nás

Čo je hlavnou úlohou školy?

Orol pamírsky

INEKO: Učitelia dostali viac slobody, chýbajú im však učebnice

Dávid Králik: Neschopný učiteľ nech má len základný plat

Aký je Váš názor na zmeny v slovnom hodnotení? Napíšte ministrovi!

Reakcie učiteľov na národnú učebnicu

Ján Mikolaj: Chcem školy zmeniť

Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola a štát (seminár)

Protimonopolný úrad, nevadí ti ministerstvo školstva?

Martin Mojžiš: Učebnica má zaujať najmä učiteľov

Václav Klaus ml.: Netešte sa na reformu

Videokomentár Anny Gottweisovej k reforme a školstvu

Čítanie na Slovensku

Prvý (druhý) september

Web portál FYZIKUS

Prečo som tak skoro alergická na slovo reforma?

Edičná politika plná pochybností

Čakanie na reformu školstva

Veľa kriku pre nič?

Chonchanó baró

Skvelý nástroj

Informačné technológie

Školská reforma odklepnutá

Plochá Zem

Učebnice

Slaná voda

Ako (ne)učiť literatúru

Mastný chlieb

Kompetencie

Čo všeličo by sa dalo...

Ako reformovali Česi

Rozumná reforma

Čo s nedobrou reformou?

Všetko naopak

Ťažká reforma

Akože reforma

Posadnutosť kompetenciami

Diskusia o reforme? Niet času

Reforma zn. chaos

Školská reforma

Čulý Mikolaj

Reforma vzdelávania alebo kozmetická úprava školstva

Branislav Pupala: Škola nemôže riešiť problémy sveta

Šlabikár – najčítanejšia kniha

K Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách

Učiť piatakov základom ekonómie

Ohrozená veda

Na kvalite nezáleží?

Základný či aplikovaný výskum?

Môžete ma citovať!

Čítanie sa učí ako spartakiáda

Odvahu školám

Kolobeh školských reforiem

Hranice školskej revolúcie

Domino reformy vzdelávania - ako ďalej?

Príbeh školského zákona

Školský zákon a politická elita

S obavami za

Šanca na rozbeh

Korešpondenčné semináre