Ako (ne)učiť literatúru

19.5.2008 | Daniel Hevier | Nielen o škole

Keďže kolega Martin Mojžiš v minulých .týždňoch načal diskusiu o vyučovaní prírodovedných predmetov, zdá sa mi produktívne prijať túto štafetu a rozpísať sa o vyučovaní či nevyučovaní literatúry.

Samotný predmet literárna výchova (nebolo by správnejšie hovoriť o výchove k literatúre?) je pomerne mladý – vznikol až v 19. storočí, hoci ľudstvo sa už stáročia predtým usilovalo využiť literatúru na výchovné ciele.

.homér ako školská látka

Jorge Luis Borges vzdáva hold gréckym študentom, ktorí sa memorovaním Homéra pričinili o to, že sa Ílias a Odysseia, tieto veľké orálne reprezentácie, zachovali do dnešných dní. Nejestvovala iná technika zachovania týchto eposov, ako bolo školské memorovanie. Ono preklenulo čas medzi písomným vákuom. (Čo by preniesli naše deti do budúcich storočí, keby sme sa spoľahli iba na ne?) Súčasná doba (ale ktorá doba nie je súčasná vo svojej dobe?) priniesla školstvu nové výzvy. Ukazuje sa, že doterajšie stratégie dostať do hláv učiacich sa toľko poznatkov, koľko sa len dá, sú pri takých kvantách informácií nesplniteľné. Zdá sa, že súčasná škola môže ísť dvoma cestami. Prvá je dávať študentom know-how pre budúce profesionálne uplatnenie. Cieľom školy tu nemôže byť naučiť láske k literatúre – ako filozofia je láska k múdrosti – ale pripraviť študenta na úspešné testy na vyšší typ školy atď. To spomína už Platón vo svojich Dialógoch, keď opisuje „propast mezi filosofií, výchovou a vzdělaností na straně jedné a znalostí všeho možného, mnohoznalectvím, ,mnohoučeností´.“

.naučiť sa učiť sa

Druhou cestou je chápanie školy ako nikdy nekončiacej sa stratégie, ktorá nás nemá naučiť niečo, hocičo či práve niečo, ale naučiť nás učiť sa, umožniť nám stráviť každé obdobie života hygienicky v rozvoji seba samého. Táto pedagogika sa vníma ako diskusia, ktorej učiteľ je iba moderátorom. O takomto pomere 1:1 hovorí Michel Foucault: „Keď človek má jedného poslucháča, je to vyučovanie; len čo má dvoch, je to vulgarizácia.“ Výzvou pre pedagogiku je zachovať tento intímny pomer jedného k jednému. Dnešný učiteľ, isteže, nemôže prednášať jednému študentovi, ale môže sa pokúsiť vytvoriť tento blízky vzťah, aby videl pred sebou vždy jednotlivého mladého človeka, ktorého zasväcuje do „náuk“ podľa jeho vnútorných predispozícií.

Zasväcovanie je svojou etymológiou späté so sacrom, s posvätným charakterom múdrosti, ktorým sa človek približuje Bohu / bohom a ktoré zároveň činí zo vzdelávania posvätnú, záväznú činnosť smerujúcu k poľudšteniu ľudstva. Zasväcovanie zároveň predpokladá hĺbku, pomalosť, trvanlivosť. Zasväcovať nemôžeme v chvate a povrchne. Tento postulát podporuje názor, že prirodzené sklony jednotlivých žiakov už vopred určujú výberovosť poznatkov. Nie všetko pre všetkých, ale pre každého niečo. A to veľmi starostlivo vyberané niečo. Nie nediferencovaná masa informácií, ktoré musia spracovať masy študentov, ale starostlivo individualizovaná suma múdrosti pre každého jedného vzdelávaného (a vychovávaného).

.vzdelanie na konci a na začiatku

Už Heidegger konštatoval, že „Věk vzdělání je u konce...“ Naše deti nás každým dňom utvrdzujú v tom, že vzdelávanie v tejto kvalite a kvantite je na konci s dychom. Hľadá sa nový model vyučovania. Tento model sa však musí sformovať zdola, iniciatívou žiakov, rodičov, pedagógov. Každá iná reforma vedená z akejkoľvek strany a z akýchkoľvek pohnútok musí stroskotať. Flusser namiesto o vyučovacích hodinách, ktorých podoba a náplň je asi už naozaj neudržateľná, hovorí o zážitkových programoch, ktoré majú pokryť oblasť „estetických, umeleckých, náboženských hodnôt“. V knihe Trialogy na okraji Západu traja vedci (McKenna, Sheldrake a Abraham) dokonca prichádzajú s tým, že úlohu školy prevezmú dobrovoľne volené workshopy, v ktorých sa zruší konvenčné delenie predmetov podľa vonkajších atribútov. Tieto anarchisticky znejúce postuláty korešpondujú s názormi niektorých vzdelancov: Richard Rorty napríklad tvrdí, že „...úlohou výchovnej filozofie nie je nájsť objektívnu pravdu, ale skôr udržiavať diskusiu.“

Český autor Krámský uvádza: „Humanitní studia... musí ,připravovat bez předpisování´, a mají tak předkládat pouze poznatky, jež zůstanou chápány jako předběžné.“

Predbežnosť sa zaiste chápe ako neukončenosť, otvorenosť voči ďalším impulzom, nie ako bezradnosť z informačného chaosu.

.internet ako škola

Literatúra má tú vlastnosť, že je sama otvoreným systémom, je neukončená a rozpínajúca sa. Ako virtuálny priestor internetu. Zároveň je sieťou, ktorej každá stránka (tu to platí doslovne), každá kniha odkazuje na tisíce iných kníh. Neexistuje kniha, ktorej existencia by bola možná osihotene od ostatných kníh. Z toho môžeme dedukovať, že v každej jednej knihe je zachytená svojím spôsobom celá literatúra. Pre školu z toho vyplýva možnosť, že z ľubovoľnej knihy, ktorú máme k dispozícii, sa dá vyčítať všetko podstatné o charaktere literatúry. Ak prijmeme tieto východiská, zjednodušene povedané, mohli by sme rezignovať na akúsi komplexnosť, ktorá sa aj tak vždy ukáže ako iluzórna. Vyučovanie k literatúre v škole sa musí diať výberovo. V tom je šanca a zároveň nebezpečenstvo, lebo štátna moc má vždy tendenciu určovať literárny kánon v zhode so svojimi mocenskými cieľmi. Preto Kratochvíl apeluje: „...vzdělanci však musí neustále nutit státní moc k tomu, aby jí nárokované vzdělání, které sleduje cíle zčásti tradiční a zčásti utilitární, bylo dostatečně otevřené také pro bytostný náhled a z něj plynoucí odpovědnost...“

.anarchaická škola

Už celé roky nechtiac i vedome vytváram pedagogickú stratégiu, ktorú som nazval anarchaická škola. V tomto novotvare sú zlúčené dve slová: archaický a anarchistický. Obidve majú svoje stáročiami budované negatívne konotácie, ale ja ich beriem ako inšpiratívne živiny, ktoré vytvárajú moju virtuálnu „akadémiu.“ Archaizmus znamená návrat ku koreňom, predovšetkým k antickej pedagogike, ktorá bola radostnou činnosťou určenou na rozvíjanie duchovných potencií najmä dospelých a slobodných občanov. Anarchizmus v oblasti vyučovania beriem ako živelnosť, životnosť, životodarnosť, nespútanosť, tvorivosť, impulzívnosť, hravosť, improvizovanosť, spontánnosť, vitalitu... Pre svoju školu som zatiaľ vytvoril niekoľko „učebníc“, napríklad Heviho Diktátor (zbierka veselých diktátov), Z poslednej lavice (O škole nevážne, vážne a odvážne) či antológiu Naháňačka áut (Básničky pre tých, ktorí neznášajú básne). Tieto svoje misie nazývam konštruktívnou sabotážou na naše školstvo a keď bude záujem, môžem o konkrétnejších princípoch porozprávať niekedy nabudúce. Zatiaľ aspoň ponúkam niekoľko postulátov, ktoré som si sám pre seba sformuloval pre svoje pedagogické pôsobenie.




Hevierove pedagogické minimum

1. Literatúra sa nedá naučiť.
2. Literatúru netreba učiť.
3. Literatúra je najľahší a najkrajší predmet.
4. Niet takého hlupáka, ktorý by musel prepadnúť zo slovenského jazyka a literatúry.
5. Čítaj. Nemusíš sa učiť.
6. Nijaké osnovy nie sú také husté, aby sa do nich nedala prepašovať tvoja iniciatíva.
7. Keď nedokážeš zapáliť, môžeš to zabaliť.
8. Všetko, čo sa len dá, nechaj na iniciatívu žiakov.
9. Nauč žiaka učiť sa.
10. Každá školská reforma je pro forma.
11. Ak sa nedokážeš učiť od žiakov, nebuď učiteľom.
12. Učenie je zasväcovanie a osvecovanie.
13. Literatúra nemá nepriateľa v internete.
14. Nelám. Zmäkčuj.
15. Nemôžeš vyžadovať čítanie kníh, ak sám nečítaš.
16. Učebnicu používaj len v najnevyhnutnejšom prípade.

Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň 20/2008 dňa 12. mája 2008.

Nielen o škole

Webinár: Výhody a riziká domáceho vzdelávania

Koalícia pre deti Slovensko považuje necitlivé vykonávanie súdnych rozhodnutí v prípadoch odoberania detí za neakceptovateľné

Výzva rodičov a učiteľov poslancom NR SR a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR

Školská samospráva je naďalej v ohrození

Pripomienkové konanie končí, ale aktivity proti okliešteniu školskej samosprávy pokračujú

Iniciátori hromadnej pripomienky proti okliešteniu školskej samosprávy sa obracajú na rady škôl a obecné zastupiteľstvá

Škola bez kried

Rebríček kvality vzdelávania Pearson

O využití projektu Khan Academy v prostredí bežných škôl

Ján Macek: Vytáča ma pasivita kolegýň, mám jej plné zuby

Čo bude formovať podobu vzdelávania?

Pedagógovia sa obávajú, že bude ešte horšie

Pripomienky učiteľov k správe o stave školstva

Učiteľ a zázraky na počkanie

Biela vrana v školstve

Je Čaplovič blbý, alebo nie?

O správe učiteľov o situácii v školstve

Niekoľko postrehov k situácii v slovenskom školstve

Infovek 2 je pomalý, predražený a už ho v škole nechceme

Josef Widmer: Nové modely pre náročné povolania

Infografika: There is No Homework In Finland

Vladimír Urban: Čím je škola slabšia, tým sú lepšie známky

Otvorený list kritizuje šírenie waldorfu

Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy

Koniec Planéty vedomostí

Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí

Lampa: Čo učíme naše deti?

Politické anestetikum PISA

Školstvo potrebuje víziu

Ministerstvo školstva nerobí správne kroky

Vratké nohy povinnej angličtiny

Netrápme deti angličtinou

Martin Kríž: Školy budú mať iba toľko slobody, koľko si jej vezmú

Kto zarába na učebniciach

Ministerstvo školstva nesleduje experimenty na školách

Učebnice budú meškať mesiace

Máme školstvo, aké si zaslúžime

Školská reforma je Potemkinova dedina

Rok s Mikolajovou reformou

OECD: Učitelia sú málo motivovaní

Vladimír Burjan: Nemám svedomie kritizovať učiteľov

Učebnice nebudú v Kalifornii, možno ani u nás

Čo je hlavnou úlohou školy?

Orol pamírsky

INEKO: Učitelia dostali viac slobody, chýbajú im však učebnice

Dávid Králik: Neschopný učiteľ nech má len základný plat

Aký je Váš názor na zmeny v slovnom hodnotení? Napíšte ministrovi!

Reakcie učiteľov na národnú učebnicu

Ján Mikolaj: Chcem školy zmeniť

Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola a štát (seminár)

Protimonopolný úrad, nevadí ti ministerstvo školstva?

Martin Mojžiš: Učebnica má zaujať najmä učiteľov

Václav Klaus ml.: Netešte sa na reformu

Videokomentár Anny Gottweisovej k reforme a školstvu

Čítanie na Slovensku

Prvý (druhý) september

Web portál FYZIKUS

Prečo som tak skoro alergická na slovo reforma?

Edičná politika plná pochybností

Čakanie na reformu školstva

Veľa kriku pre nič?

Chonchanó baró

Skvelý nástroj

Informačné technológie

Školská reforma odklepnutá

Plochá Zem

Učebnice

Slaná voda

Ako (ne)učiť literatúru

Mastný chlieb

Kompetencie

Čo všeličo by sa dalo...

Ako reformovali Česi

Rozumná reforma

Čo s nedobrou reformou?

Všetko naopak

Ťažká reforma

Akože reforma

Posadnutosť kompetenciami

Diskusia o reforme? Niet času

Reforma zn. chaos

Školská reforma

Čulý Mikolaj

Reforma vzdelávania alebo kozmetická úprava školstva

Branislav Pupala: Škola nemôže riešiť problémy sveta

Šlabikár – najčítanejšia kniha

K Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách

Učiť piatakov základom ekonómie

Ohrozená veda

Na kvalite nezáleží?

Základný či aplikovaný výskum?

Môžete ma citovať!

Čítanie sa učí ako spartakiáda

Odvahu školám

Kolobeh školských reforiem

Hranice školskej revolúcie

Domino reformy vzdelávania - ako ďalej?

Príbeh školského zákona

Školský zákon a politická elita

S obavami za

Šanca na rozbeh

Korešpondenčné semináre