Ohrozená veda

25.2.2007 | Martin Mojžiš | Nielen o škole

Minister školstva Ján Mikolaj nemá vo vedeckej komunite veľmi dobrú povesť. Môže si za to sám. Smerom k univerzitám aj smerom k Slovenskej akadémii vied totiž neúnavne vysiela signály, ktoré je ťažko možné interpretovať inak než ako zanovitú snahu o mrzačenie kvalitného vedeckého výskumu na Slovensku.

Mnohí z vedcov, ktorí mali v poslednom čase tú česť osobne sa stretnúť s ministrom Mikolajom, boli z tohto stretnutia úprimne zdesení. Minister vraj pôsobí dojmom, že povahe vedeckého výskumu buď vôbec nerozumie, alebo nechce rozumieť.

.jedovaté bubliny

Ján Mikolaj zatiaľ nerobí nijaké zreteľné kroky, ktoré by vedu výrazne poškodzovali, pravidelne však vypúšťa akési pokusné bubliny, ktoré vzbudzujú oprávnené obavy. Väčšina týchto bublín hovorí v takej alebo onakej forme o rušení podpory základného výskumu, pričom „ušetrené“ finančné prostriedky by sa mali využiť na podporu výskumu aplikovaného. Čo je na tom zlé a prečo by nás to malo zaujímať? Zlé je to z viacerých dôvodov. Tak napríklad už len preto, že bez základného výskumu by nijaký aplikovaný výskum neexistoval. Ten prvý totiž predstavuje základy, na ktorých ten druhý stavia. To však nie je to najpodstatnejšie. Oveľa vážnejšie je, že ministrove prerozdeľovacie chúťky sa týkajú typu, a nie kvality výskumu. A to naozaj vážne vypovedá o mentálnom nastavení ministra, ktorého rezort má vedu na starosti. Nuž a mentálne nastavenie človeka, ktorý je zodpovedný okrem vedy aj za celé školstvo, by nás asi malo zaujímať.

Ako je možné, že vysokoškolského profesora Mikolaja kvalita výskumu zrejme príliš netrápi? Vari nie je profesorom preto, že práve jeho výskum bol výnimočne kvalitný? Ak áno, nemal by byť jedným z tých, ktorí budú preferovať predovšetkým „dobrú vedu“? Odpovede na tieto otázky sa môžeme pokúsiť pohľadať na webových stránkach. Skúsme si napríklad „vygooglovať“ zoznam vedeckých publikácií profesora Jána Mikolaja, čože sa nám ukáže.

.aplikácie základného výskumu

Mimochodom, keď už sme pri tom webe, ten vymysleli v CERNe, čo je inštitúcia základného výskumu par excelence. Počítač, pomocou ktorého sa na web dostaneme, pracuje na princípe tranzistorového javu, ktorý neobjavili nijakí „aplikovaní vedci“, ale fyzici tuhých látok, skúmajúci základné vlastnosti polovodičov (neskôr za to dostali Nobelovu cenu). Ten počítač je napájaný elektrinou vyrobenou pomocou elektromagnetickej indukcie, ktorú objavil Michael Faraday pri skúmaní základov vzájomného pôsobenia drôtikov a magnetov (v prípade, že používate notebook, môže elektrina pochádzať z batérie, ktorej princíp objavil Alessandro Volta v rámci výsostne neaplikovaného výskumu).

Myslím, že netreba viac príkladov na to, aby nám všetkým bolo viac-menej jasné, že základný výskum má obrovský „aplikačný“ potenciál (teda, všetkým ako všetkým – asi by sme vedeli menovať prinajmenšom jedného človeka, ktorému to jasné nie je). Takýto výskum sa pritom o nijaké aplikácie neusiluje, jeho hlavnou motiváciou je zvedavosť a snaha veciam okolo nás porozumieť. Pričom, paradoxne, práve (čiastočné) porozumenie svetu, ktoré sme vďaka základnému výskumu dosiahli, je hádam tou najdôležitejšou „aplikáciou“.

.profesori nemlčia

Čo sa dá robiť v situácii, keď má o financovaní vedy na Slovensku rozhodovať človek, ktorý rozhodne nevyvoláva v tomto smere ani len elementárnu dôveru? Keby sme tu mali Hansa Christiana Andersena, hádam by mal kto vykríknuť čosi o oblečení pána ministra. Má to kto vykríknuť aj bez neho? V kuloároch sa dá dopočuť všeličo, nuž ale vyjadriť sa verejne... Predsa len, je to minister, ktorý navyše rozhoduje a bude rozhodovať o financiách, a tak je celkom prirodzené a pochopiteľné, ak sa nikto príliš nahlas neozve.

Nakoniec, keby aj tí vedci boli úplne ticho, kto by im to mal za zlé? Veď čo už sa len dá vyčítať rozvážnemu mlčaniu? Aj je to také sympaticky skromné, aj tradície to ctí, tak čo? Ukázalo sa však, že nie všetkým tie naše tradície vyhovujú.

.týždeň oslovil troch vysokoškolských profesorov – Miroslava Urbana, Jordana Kolarova a Vlada Bužeka – s ponukou priestoru na verejné vyjadrenie sa k názorom ministra Mikolaja na základný výskum. Všetci traja majú vo vedeckej komunite prirodzenú autoritu, a to zďaleka nielen na Slovensku. Všetci traja bez váhania súhlasili. A vyjadrili sa úplne jasne.

Autor je redaktor týždenníka .týždeň.

Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 8/2007 dňa 19. februára 2007.

Nielen o škole

Webinár: Výhody a riziká domáceho vzdelávania

Koalícia pre deti Slovensko považuje necitlivé vykonávanie súdnych rozhodnutí v prípadoch odoberania detí za neakceptovateľné

Výzva rodičov a učiteľov poslancom NR SR a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR

Školská samospráva je naďalej v ohrození

Pripomienkové konanie končí, ale aktivity proti okliešteniu školskej samosprávy pokračujú

Iniciátori hromadnej pripomienky proti okliešteniu školskej samosprávy sa obracajú na rady škôl a obecné zastupiteľstvá

Škola bez kried

Rebríček kvality vzdelávania Pearson

O využití projektu Khan Academy v prostredí bežných škôl

Ján Macek: Vytáča ma pasivita kolegýň, mám jej plné zuby

Čo bude formovať podobu vzdelávania?

Pedagógovia sa obávajú, že bude ešte horšie

Pripomienky učiteľov k správe o stave školstva

Učiteľ a zázraky na počkanie

Biela vrana v školstve

Je Čaplovič blbý, alebo nie?

O správe učiteľov o situácii v školstve

Niekoľko postrehov k situácii v slovenskom školstve

Infovek 2 je pomalý, predražený a už ho v škole nechceme

Josef Widmer: Nové modely pre náročné povolania

Infografika: There is No Homework In Finland

Vladimír Urban: Čím je škola slabšia, tým sú lepšie známky

Otvorený list kritizuje šírenie waldorfu

Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy

Koniec Planéty vedomostí

Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí

Lampa: Čo učíme naše deti?

Politické anestetikum PISA

Školstvo potrebuje víziu

Ministerstvo školstva nerobí správne kroky

Vratké nohy povinnej angličtiny

Netrápme deti angličtinou

Martin Kríž: Školy budú mať iba toľko slobody, koľko si jej vezmú

Kto zarába na učebniciach

Ministerstvo školstva nesleduje experimenty na školách

Učebnice budú meškať mesiace

Máme školstvo, aké si zaslúžime

Školská reforma je Potemkinova dedina

Rok s Mikolajovou reformou

OECD: Učitelia sú málo motivovaní

Vladimír Burjan: Nemám svedomie kritizovať učiteľov

Učebnice nebudú v Kalifornii, možno ani u nás

Čo je hlavnou úlohou školy?

Orol pamírsky

INEKO: Učitelia dostali viac slobody, chýbajú im však učebnice

Dávid Králik: Neschopný učiteľ nech má len základný plat

Aký je Váš názor na zmeny v slovnom hodnotení? Napíšte ministrovi!

Reakcie učiteľov na národnú učebnicu

Ján Mikolaj: Chcem školy zmeniť

Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola a štát (seminár)

Protimonopolný úrad, nevadí ti ministerstvo školstva?

Martin Mojžiš: Učebnica má zaujať najmä učiteľov

Václav Klaus ml.: Netešte sa na reformu

Videokomentár Anny Gottweisovej k reforme a školstvu

Čítanie na Slovensku

Prvý (druhý) september

Web portál FYZIKUS

Prečo som tak skoro alergická na slovo reforma?

Edičná politika plná pochybností

Čakanie na reformu školstva

Veľa kriku pre nič?

Chonchanó baró

Skvelý nástroj

Informačné technológie

Školská reforma odklepnutá

Plochá Zem

Učebnice

Slaná voda

Ako (ne)učiť literatúru

Mastný chlieb

Kompetencie

Čo všeličo by sa dalo...

Ako reformovali Česi

Rozumná reforma

Čo s nedobrou reformou?

Všetko naopak

Ťažká reforma

Akože reforma

Posadnutosť kompetenciami

Diskusia o reforme? Niet času

Reforma zn. chaos

Školská reforma

Čulý Mikolaj

Reforma vzdelávania alebo kozmetická úprava školstva

Branislav Pupala: Škola nemôže riešiť problémy sveta

Šlabikár – najčítanejšia kniha

K Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách

Učiť piatakov základom ekonómie

Ohrozená veda

Na kvalite nezáleží?

Základný či aplikovaný výskum?

Môžete ma citovať!

Čítanie sa učí ako spartakiáda

Odvahu školám

Kolobeh školských reforiem

Hranice školskej revolúcie

Domino reformy vzdelávania - ako ďalej?

Príbeh školského zákona

Školský zákon a politická elita

S obavami za

Šanca na rozbeh

Korešpondenčné semináre