Čo je hlavnou úlohou školy?

4.6.2009 | Martin Mojžiš | Nielen o škole

Prednedávnom som na požiadanie svojho kamaráta Vlada Burjana napísal krátky text, v ktorom som sa snažil sformulovať jeden zo svojich extrémnejších názorov na školstvo. Štart novej web-stránky .týždňa je možno vhodnou príležitosťou na zverejnenie tohto názoru. Takže tu je:

Vety o tom, že hlavnou úlohou školy je pripraviť deti na život v takej alebo onakej spoločnosti, vyzbrojiť ich vedomosťami či kompetenciami a vychovať z nich harmonicky rozvinuté osobnosti, som vždy považoval za v podstate prázdne cvičenia v „květomluvě“. Aj prázdne vety však majú svoj obsah. V lepšom prípade je tento obsah úplne banálny, v horšom prípade je celkom mylný. A mnohé slávnostné vety o úlohe školy sa mi zdajú byť prázdne a súčasne až tragikomicky pomýlené.

Najväčší omyl týchto viet spočíva podľa mňa v ich zameraní na budúcnosť. Škola vraj pripravuje deti na život. Nuž ale ona to robí jednu až dve desiatky rokov (od škôlky po ukončenie vysokej školy je to naozaj 20 rokov) a to už ja by som smelo nazval životom samotným, a nie len prípravou naň. Ak chceme pochopiť, čo je hlavnou úlohou školy, bude asi lepšie zamerať sa na prítomnosť a spýtať sa, akú úlohu škola plní tu a teraz.

Odpoveď na túto otázku je podľa mňa jednoduchá: dnešná škola plní v prvom rade veľmi dôležitú a užitočnú úlohu profylaktického väzenia. Jej úlohou je najmä prevencia – má chrániť deti pred trávením času v pouličných bandách, pred nudnou prázdnotou a z nej vyplývajúcimi nástrahami od drobnej kriminality až po menej drobnú kriminalitu, pred príliš skorými tehotenstvami a mnohými ďalšími nedobrými vecami.

Pre väčšinu pracujúcich rodičov vykonáva škola veľmi významnú úlohu dozoru nad ich deťmi v čase, keď oni musia byť v práci. Ak niekto pochybuje o tom, že práve táto dozorná úloha je pre drvivú väčšinu rodičov najdôležitejšia, nech si skúsi predstaviť, že by sa školy v priebehu školského roku na pár týždňov zatvorili. Koľko rodičov by sa zaoberalo tým, čo všetko sa deti za ten čas nestihnú naučiť? A koľko rodičov by sa zaoberalo tým, kam preboha tie svoje decká na ten čas dajú?

Tým samozrejme nechcem povedať, že deti sa v škole nemajú učiť. Po prvé by bolo donebavolajúcim hriechom nevyužiť to, že deti v škole máme, na nejakú zmysluplnú činnosť (a máločo je zmysluplnejšie a užitočnejšie ako dobré učenie). Navyše, rozumné naplnenie času stráveného v škole pomáha udržať disciplínu, ktorá je tam úplne kľúčová.

A už vôbec nechcem redukovať úlohu učiteľa na úlohu väzenského dozorcu. Dobrý učiteľ je podľa mňa jedno z najúctyhodnejších povolaní na svete. Porovnanie školy s väzením však nie je len bonmotom. Ak uznáme, že školy naozaj plnia predovšetkým úlohu profylaktického väzenia, pomôže nám to rýchlo a ľahko sa orientovať v niektorých otázkach, v ktorých sa inak môže človek pomerne ľahko zamotať.

Vezmime si napríklad rôzne úvahy o reforme školstva. Podľa niektorých reformátorov by sa malo v škole uvoľniť úplne všetko – od množstva preberanej látky až po vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi. Predstava školy, v ktorej sa deti učia len to, čo chcú a všetci sú navzájom kamaráti vyzerá na prvý pohľad lákavo. Lenže v takejto škole sa môže veľmi ľahko stať, že disciplína v nej sa uvoľní natoľko, že škola prestane plniť svoju vyššie spomínanú základnú úlohu. Prijatie myšlienky o škole ako preventívnom väzení nám umožní rýchlo rozpoznať nebezpečenstvo, ktoré hrozí z príliš veľkorysých projektov liberalizácie školstva.

Na druhej strane nám prijatie tejto myšlienky umožní zreteľne vidieť a pomenovať aj najmarkantnejšie nedostatky školstva súčasného. Ak je napríklad systém skúšania, písomiek známkovania a nezvládnuteľného kvanta učiva jedným z účinných prostriedkov udržiavania disciplíny, nemali by sme zabúdať na to, že deti v našom väzení sa v skutočnosti ešte ničím neprevinili, takže nemáme nijaké právo ich trestať. Stupídne učebné osnovy a bacharský prístup niektorých učiteľov je hrubým ignorovaním základného faktu, že má ísť o väzenie profylaktické.

Ak sa stotožníme s myšlienkou, že jedny z najnebezpečnejších vecí, pred ktorými má škola deti chrániť, sú nuda a prázdnota, potom by sme mali okamžite začať volať po rozumnej reforme, ktorá pomôže vyhnať nudu a prázdnotu zo školských osnov a vyučovacích hodín. A ak náhodou niekto pochybuje o tom, že nuda a prázdnota sú dominantnými komoditami nášho školstva, nech sa spýta svojich detí alebo vnukov.

Uznanie profylaktickej a preventívnej funkcie školy ako funkcie prvoradej nám umožní rýchlu orientáciu aj v mnohých ďalších otázkach. Napríklad má byť umožnené rodičom, aby svoje deti neposielali do školy, ale učili ich doma sami? Áno, má. Majú učitelia právo bez explicitného súhlasu rodičov dávať deťom povinné domáce úlohy a obmedzovať tak čas, kedy sa rodičia a deti môžu spolu hrať? Nie, nemajú. Má mať škola právo vylúčiť žiaka, ktorý buď sám alebo v súčinnosti so svojimi rodičmi ohrozuje disciplínu v škole? Áno, má.

A tak ďalej. Rozumné východiská majú dobrú šancu viesť k rozumným záverom.

Článok bol uverejnený na webdenníku týždenníka .týždeň dňa 1. júna 2009.

Nielen o škole

Koalícia pre deti Slovensko považuje necitlivé vykonávanie súdnych rozhodnutí v prípadoch odoberania detí za neakceptovateľné

Výzva rodičov a učiteľov poslancom NR SR a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR

Školská samospráva je naďalej v ohrození

Pripomienkové konanie končí, ale aktivity proti okliešteniu školskej samosprávy pokračujú

Iniciátori hromadnej pripomienky proti okliešteniu školskej samosprávy sa obracajú na rady škôl a obecné zastupiteľstvá

Škola bez kried

Rebríček kvality vzdelávania Pearson

O využití projektu Khan Academy v prostredí bežných škôl

Ján Macek: Vytáča ma pasivita kolegýň, mám jej plné zuby

Čo bude formovať podobu vzdelávania?

Pedagógovia sa obávajú, že bude ešte horšie

Pripomienky učiteľov k správe o stave školstva

Učiteľ a zázraky na počkanie

Biela vrana v školstve

Je Čaplovič blbý, alebo nie?

O správe učiteľov o situácii v školstve

Niekoľko postrehov k situácii v slovenskom školstve

Infovek 2 je pomalý, predražený a už ho v škole nechceme

Josef Widmer: Nové modely pre náročné povolania

Infografika: There is No Homework In Finland

Vladimír Urban: Čím je škola slabšia, tým sú lepšie známky

Otvorený list kritizuje šírenie waldorfu

Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy

Koniec Planéty vedomostí

Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí

Lampa: Čo učíme naše deti?

Politické anestetikum PISA

Školstvo potrebuje víziu

Ministerstvo školstva nerobí správne kroky

Vratké nohy povinnej angličtiny

Netrápme deti angličtinou

Martin Kríž: Školy budú mať iba toľko slobody, koľko si jej vezmú

Kto zarába na učebniciach

Ministerstvo školstva nesleduje experimenty na školách

Učebnice budú meškať mesiace

Máme školstvo, aké si zaslúžime

Školská reforma je Potemkinova dedina

Rok s Mikolajovou reformou

OECD: Učitelia sú málo motivovaní

Vladimír Burjan: Nemám svedomie kritizovať učiteľov

Učebnice nebudú v Kalifornii, možno ani u nás

Čo je hlavnou úlohou školy?

Orol pamírsky

INEKO: Učitelia dostali viac slobody, chýbajú im však učebnice

Dávid Králik: Neschopný učiteľ nech má len základný plat

Aký je Váš názor na zmeny v slovnom hodnotení? Napíšte ministrovi!

Reakcie učiteľov na národnú učebnicu

Ján Mikolaj: Chcem školy zmeniť

Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola a štát (seminár)

Protimonopolný úrad, nevadí ti ministerstvo školstva?

Martin Mojžiš: Učebnica má zaujať najmä učiteľov

Václav Klaus ml.: Netešte sa na reformu

Videokomentár Anny Gottweisovej k reforme a školstvu

Čítanie na Slovensku

Prvý (druhý) september

Web portál FYZIKUS

Prečo som tak skoro alergická na slovo reforma?

Edičná politika plná pochybností

Čakanie na reformu školstva

Veľa kriku pre nič?

Chonchanó baró

Skvelý nástroj

Informačné technológie

Školská reforma odklepnutá

Plochá Zem

Učebnice

Slaná voda

Ako (ne)učiť literatúru

Mastný chlieb

Kompetencie

Čo všeličo by sa dalo...

Ako reformovali Česi

Rozumná reforma

Čo s nedobrou reformou?

Všetko naopak

Ťažká reforma

Akože reforma

Posadnutosť kompetenciami

Diskusia o reforme? Niet času

Reforma zn. chaos

Školská reforma

Čulý Mikolaj

Reforma vzdelávania alebo kozmetická úprava školstva

Branislav Pupala: Škola nemôže riešiť problémy sveta

Šlabikár – najčítanejšia kniha

K Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách

Učiť piatakov základom ekonómie

Ohrozená veda

Na kvalite nezáleží?

Základný či aplikovaný výskum?

Môžete ma citovať!

Čítanie sa učí ako spartakiáda

Odvahu školám

Kolobeh školských reforiem

Hranice školskej revolúcie

Domino reformy vzdelávania - ako ďalej?

Príbeh školského zákona

Školský zákon a politická elita

S obavami za

Šanca na rozbeh

Korešpondenčné semináre