Ako reformovali Česi

2.5.2008 | Tomáš Němeček | Nielen o škole

Najväčšia školská reforma od čias Márie Terézie, písali vlani české noviny. Je to humbug, ktorý sa skončí malým prelakovaním osnov a pôjde sa ďalej po starom, veštili skeptici. Dnes má za sebou reforma osem mesiacov „ostrej“ prevádzky – a výsledok? Napodiv lepší, než skeptici čakali.

Na každej z takmer 4-tisíc českých základných škôl dostali učitelia dva roky na spísanie vlastných osnov (vzdelávacích programov). Ministerstvo im na to dalo rámcový návod a ako vzor vyzdvihlo niekoľko pilotných škôl s osvieteným, reformátorským vedením. Ďalšiu inšpiráciu mohli učitelia nabrať na štedro dotovaných seminároch. Dnes podľa prieskumov asi štvrtina až tretina škôl uskutočnila skutočne zásadné zmeny a 67 percent učiteľov oceňuje novú slobodu. Zvyšok urobil zmeny skôr len formálne, pre rodičov nepoznateľné.

Po spustení v septembri 2007 sa mali zmeny týkať zatiaľ len žiakov prvých a šiestych tried a s každým školským rokom sa rozširovať. Niektoré radikálne školy však už teraz spájajú pre určité predmety rôzne ročníky, iné posunuli výučbu na 9. hodinu. Mnohé z nich sa pustili do projektové výučby, počas ktorej napríklad deti mapujú históriu a prírodu svojej dediny či štvrte. Fyzika, chémia, prírodopis a zemepis sa smú zlúčiť do predmetu „Človek a príroda“. Školská inšpekcia už nemá skúmať, ako vedia deti odriekať násobilku, ale skôr ako si osvojili šesť kľúčových „kompetencií“, napríklad schopnosť pracovať v kolektíve či kriticky myslieť.

„Slovo kompetencia ma spočiatku iritovalo,“ citoval denník Aktuálně riaditeľku pražskej školy Křesomyslova (ide o jednu z lepších, nie však pilotných škôl). Potom však v reforme rozpoznala šancu na odstránenie dlhoročného balastu. „Niektoré veci, ako napríklad rozbory viet, druhy zámen som s deťmi preberala len preto, že som musela. Keď sa ma spýtali, načo im to v živote bude, priznávala som, že nanič. Že sa to učí len na prijímačky na strednú.“ Nešla pritom cestou vyloženej revolúcie, len sa spolu s ďalšími pedagógmi viac zamerala na to, v čom bola ich škola tradične dobrá – na dramatickú výchovu. Iné školy našli svoju prednosť napríklad v rozšírenej výučbe jazykov či v práci s ťažšie zvládateľnými deťmi.

Konzervatívni kritici namietali, že reforma povedie k zníženým nárokom a hodnotovo rozriedenej výučbe, kde sa deti „budú len hrať“. Pilotné školy sú však príkladom nápaditej výučby, ktorá neubíja v deťoch prirodzenú zvedavosť a zároveň neznižuje ich úspešnosť v prijímacích skúškach na gymnáziá. Zato sa ukazuje iné slabé miesto: výučba sa decentralizovala natoľko, že to môže robiť ťažkosti pri prestupoch na inú školu. Niekde Napoleona či prvoky preberajú v šiestej triede, inde v siedmej, prestupujúce dieťa by sa o nich teoreticky nemuselo učiť nikdy.

Z pohľadu „reformistov“ robili vlády príliš málo: v televízii napríklad nevystúpil – na rozdiel od Británie či Dánska – premiér s rezortným ministrom, aby detailne vysvetlili, o čo v reforme pôjde. Zmena sa začala chystať v roku 1998, sociálnodemokratickí ministri školstva ju však nechali na expertoch (zaujímal ich skôr stret gymnáziá vs. učilištia). Až ich nástupkyňa z radikálneho krídla Strany zelených začala zmeny naozaj propagovať, vo funkcii však vlani nevydržala ani rok.

Osnovy spisovali vo svojom voľnom čase české učiteľky (pomer žien a mužov je na základnom stupni 9:1, na strednom 3:2), nijako mimoriadne platené (nástupný plat na dedinskej škole je 14 280 českých korún, na veľkej mestskej o 1 200 viac, mestský riaditeľ berie 32 000 korún). Do značnej miery ide preto o „riaditeľskú reformu“: školy sa menia len do tej miery, nakoľko zapálená osobnosť stojí v ich čele. V Česku im k tomu nahráva slušný trh s učebnicami (od tradičného SPN a Fortuny cez vedeckú Scientiu a Prometheus až po reformný Alter a alternatívnu Novú školu) či metodický server www.rvp.cz. V septembri 2009 spustia vlastné „osnovy“ i všetky gymnáziá a väčšina stredných odborných škôl.

Autor je komentátorom českých Hospodářských novin

Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň 17/2008 dňa 21. apríla 2008.

Nielen o škole

Webinár: Výhody a riziká domáceho vzdelávania

Koalícia pre deti Slovensko považuje necitlivé vykonávanie súdnych rozhodnutí v prípadoch odoberania detí za neakceptovateľné

Výzva rodičov a učiteľov poslancom NR SR a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR

Školská samospráva je naďalej v ohrození

Pripomienkové konanie končí, ale aktivity proti okliešteniu školskej samosprávy pokračujú

Iniciátori hromadnej pripomienky proti okliešteniu školskej samosprávy sa obracajú na rady škôl a obecné zastupiteľstvá

Škola bez kried

Rebríček kvality vzdelávania Pearson

O využití projektu Khan Academy v prostredí bežných škôl

Ján Macek: Vytáča ma pasivita kolegýň, mám jej plné zuby

Čo bude formovať podobu vzdelávania?

Pedagógovia sa obávajú, že bude ešte horšie

Pripomienky učiteľov k správe o stave školstva

Učiteľ a zázraky na počkanie

Biela vrana v školstve

Je Čaplovič blbý, alebo nie?

O správe učiteľov o situácii v školstve

Niekoľko postrehov k situácii v slovenskom školstve

Infovek 2 je pomalý, predražený a už ho v škole nechceme

Josef Widmer: Nové modely pre náročné povolania

Infografika: There is No Homework In Finland

Vladimír Urban: Čím je škola slabšia, tým sú lepšie známky

Otvorený list kritizuje šírenie waldorfu

Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy

Koniec Planéty vedomostí

Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí

Lampa: Čo učíme naše deti?

Politické anestetikum PISA

Školstvo potrebuje víziu

Ministerstvo školstva nerobí správne kroky

Vratké nohy povinnej angličtiny

Netrápme deti angličtinou

Martin Kríž: Školy budú mať iba toľko slobody, koľko si jej vezmú

Kto zarába na učebniciach

Ministerstvo školstva nesleduje experimenty na školách

Učebnice budú meškať mesiace

Máme školstvo, aké si zaslúžime

Školská reforma je Potemkinova dedina

Rok s Mikolajovou reformou

OECD: Učitelia sú málo motivovaní

Vladimír Burjan: Nemám svedomie kritizovať učiteľov

Učebnice nebudú v Kalifornii, možno ani u nás

Čo je hlavnou úlohou školy?

Orol pamírsky

INEKO: Učitelia dostali viac slobody, chýbajú im však učebnice

Dávid Králik: Neschopný učiteľ nech má len základný plat

Aký je Váš názor na zmeny v slovnom hodnotení? Napíšte ministrovi!

Reakcie učiteľov na národnú učebnicu

Ján Mikolaj: Chcem školy zmeniť

Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola a štát (seminár)

Protimonopolný úrad, nevadí ti ministerstvo školstva?

Martin Mojžiš: Učebnica má zaujať najmä učiteľov

Václav Klaus ml.: Netešte sa na reformu

Videokomentár Anny Gottweisovej k reforme a školstvu

Čítanie na Slovensku

Prvý (druhý) september

Web portál FYZIKUS

Prečo som tak skoro alergická na slovo reforma?

Edičná politika plná pochybností

Čakanie na reformu školstva

Veľa kriku pre nič?

Chonchanó baró

Skvelý nástroj

Informačné technológie

Školská reforma odklepnutá

Plochá Zem

Učebnice

Slaná voda

Ako (ne)učiť literatúru

Mastný chlieb

Kompetencie

Čo všeličo by sa dalo...

Ako reformovali Česi

Rozumná reforma

Čo s nedobrou reformou?

Všetko naopak

Ťažká reforma

Akože reforma

Posadnutosť kompetenciami

Diskusia o reforme? Niet času

Reforma zn. chaos

Školská reforma

Čulý Mikolaj

Reforma vzdelávania alebo kozmetická úprava školstva

Branislav Pupala: Škola nemôže riešiť problémy sveta

Šlabikár – najčítanejšia kniha

K Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách

Učiť piatakov základom ekonómie

Ohrozená veda

Na kvalite nezáleží?

Základný či aplikovaný výskum?

Môžete ma citovať!

Čítanie sa učí ako spartakiáda

Odvahu školám

Kolobeh školských reforiem

Hranice školskej revolúcie

Domino reformy vzdelávania - ako ďalej?

Príbeh školského zákona

Školský zákon a politická elita

S obavami za

Šanca na rozbeh

Korešpondenčné semináre