Nové Školstvo

V roku 1831 sa istý politik opýtal Michaela Faradaya, aký bude úžitok z nedávno objaveného princípu elektromagnetickej indukcie Odpoveď znela: „Pane, neviem, načo je to dobré, ale som si istý, že raz to zdaníte“.

Musím sa priznať, že nie celkom dobre dokážem rozlišovať medzi „základným“ a „aplikovaným“ výskumom. V biomedicínskych vedách, ktoré sú mi blízke, existujú len dva druhy výskumu. Na jednej strane je výskum kvalitný, originálny, medzinárodne uznávaný, ktorý ešte nie je, ale veľmi pravdepodobne bude aplikovaný. A potom je tu výskum nekvalitný, málo originálny, bez akýchkoľvek teoretických či praktických výstupov.

Domnievam sa, že to platí nielen v biomedicínskych vedách. Vyššie uvedený Faradayov citát sa týkal fyziky. A o chémii povedal nositeľ Nobelovej ceny Lord George Porter, že v nej nie je základný a aplikovaný výskum, ale len výskum, ktorý doposiaľ nebol aplikovaný. Medzi „základným“ a „aplikovaným“ výskumom sa naozaj často nedá nájsť hmatateľný rozdiel. Ale rozpoznať kvalitnú vedeckú prácu, perspektívny vedecký projekt, vedeckú osobnosť alebo tím nie je zložité. Na to existuje presne definovaný súbor kritérií a pravidiel, ktoré sú uznávané vo všetkých vyspelých štátoch. Tieto kritériá sú jednoznačne použiteľné pri posudzovaní vedeckých projektov a pri evaluácii vedecko-výskumných inštitúcií, ako sú výskumné ústavy, vysoké školy a ich fakulty. Podľa týchto kritérií nezávislé grantové agentúry prideľovali finančné prostriedky tým vedeckým inštitúciám a školám, ktoré vminulosti preukázali schopnosť robiť kvalitný, originálny a užitočný vedecký výskum. To všetko sú dobre známe fakty. Že by neboli známe ministrovi školstva Mikolajovi? Pán minister robí zvláštne veci: na miesta vo vedeckej agentúre dosadzuje „ľudí z praxe“, ktorí nemajú žiadny vedecký background, snaží sa presúvať dotácie na univerzity technického zamerania na úkor ostatných vysokých škôl, vymýšľa absurdné nové slovenské kritéria hodnotenia vedy a vedeckých projektov, ako je napríklad prideľovanie bodov podľa presného(!) odhadu, o koľko rokov budú predstavovať praktický prínos, plánuje zaviesť nové vedecké hodnosti (!), keďže existujúce sa nehodia pre ľudí z praxe. Čo tým chce dosiahnuť? Možno sa pýtať, prečo od čias veľkého priateľa a ochrancu vedy, súdruha Jozefa Lenárta, začal až pán Mikolaj takú masívnu podporu „aplikovaného“ výskumu na úkor výskumu „základného“.

Súdruh Lenárt veril, že aplikovaný výskum vytrhne tŕň z päty rútiacemu sa národnému hospodárstvu. Že by pán minister chcel takto zachraňovať trhovú ekonomiku? Pravdepodobne nie. To, čo chce dosiahnuť pán minister, je zrejme niečo celkom iné. Ten záchvat novátorstva nemieri na záchranu trhovej ekonomiky. Pán minister je cestár a dobre sa rozumie cestám a tunelom. Celkom okato a priamočiaro si pripravuje nástroje na budovanie bezpečnej cesty, či skôr tunela, cez ktorý budú nikým neohrozovane tiecť financie na vedu (a to nielen zo štátneho rozpočtu) tým smerom, akým bude chcieť on.

Oprávnenou obavou vedeckej komunity na Slovensku je, že prostriedky pôvodne určené na vedu a vzdelávanie pôjdu, pod rúškom výziev na aplikovaný výskum a rôznych osobných priorít ministra, namiesto do vysokých škôl a výskumných ústavov do súkromných firiem. Do tejto kategórie aktivít môžeme zahrnúť aj plánovanú podporu technických univerzít, ktorá má viesť k príprave kvalifikovanej pracovnej sily pre automobilky. Prečo, ak tieto bohaté firmy potrebujú špecializovaný personál, neinvestujú samy do vzdelávania na technických univerzitách? Prečo radšej čakajú, že im to „zatiahnu“ daňoví poplatníci? To je veru pokrútená jánošíkovská tradícia! Plánuje ju minister robiť aj na objednávku ďalších investorov? A čo keď sa po pár rokoch automobilky rozhodnú odsťahovať ďalej na východ za ešte lacnejšou pracovnou silou?

Takéto otázky však pána ministra zjavne netrápia. Presun financií na univerzity technického typu, medzi ktorými minister určite nezabudne na Žilinskú univerzitu, sa v budúcnosti zdajú neodvratné. Čo na tom, že pri posledných hodnoteniach fakúlt tieto ustanovizne skoro všetky ťahali za kratší koniec? Bolo to síce podľa medzinárodne uznávaných kritérií, ale pán minister má iné kritériá. A tak zatiaľ čo v Českej republike, Maďarsku, Poľsku, Estónsku a Slovinsku sa na pôdach zavedených univerzít intenzívne stavajú celé nové výskumné kampusy a laboratóriá, u nás budeme takýmto univerzitám znižovať rozpočet. Minister Mikolaj viackrát presvedčil verejnosť o tom, že dôležité aspekty rezortu sú mu prinajmenšom cudzie. Časť jeho návrhov je neakceptovateľná dokonca aj pre vládu, ktorej je členom. Na základe toho, čo zatiaľ pán minister urobil a čo plánuje urobiť, možno konštatovať, že predstavuje veľmi vážne nebezpečenstvo pre vedu na Slovensku. Zatiaľ najväčšie od čias súdruha Lenárta.

Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 8/2007 dňa 19. februára 2007.

Základný či aplikovaný výskum?