Reforma zn. chaos

25.2.2008 | Martin Hanus a Eva Čobejová | Nielen o škole

Keď vlani začiatkom septembra zasadli žiaci do školských lavíc, dozvedeli sa priamo od ministra školstva veľkú zvesť: že naše tradičné školstvo čaká zmena. Do roka a do dňa.

„Usilujeme sa o odstránenie memorovania encyklopedických poznatkov. Dôraz bude kladený na rozvíjanie tvorivosti našich žiakov,“ prezradil minister Ján Mikolaj 3. septembra minulého roka. Žiaci, rodičia i učitelia mali dôvod na radosť. Konečne po 18 rokoch od Novembra, keď základné a stredné školstvo nikto nemal odvahu zásadnejšie reformovať, ten čas prišiel. Na ministerstve školstva sa objavil minister, ktorý má rád krátke termíny a žiadne veľké filozofovanie. Po nerozhodnom ministrovi Martinovi Froncovi bola tá akčnosť a nasadenie ministra za SNS celkom sympatickou zmenou.

.iba minitím

Mikolaj si so sebou nedoniesol pri príchode na ministerstvo žiadny veľký tím, s ktorým by na reforme dlhodobo pracoval. Napriek tomu sa v rezorte rýchlo zorientoval a začal konať. Za svojho hlavného poradcu si pozval na ministerstvo spolutvorcu koncepcie vzdelávania Milénium Mirona Zelinu. On je človekom, ktorý v posledných rokoch často hovoril najmä o výchovnej úlohe školy. Jeho slovník minister prevzal: „Tvorivo humánna výchova a vzdelávanie bude pre žiaka a študenta znamenať väčšiu aktivitu a slobodu...“ prihováral sa v septembri školám. Počúvalo sa to dobre...

A minister šliapol na plyn. Jeho školský zákon a štátny vzdelávací program majú prebudovať školy nanovo – štát by mal určovať základný rámec, zvyšok vzdelávacieho programu by mal byť ponechaný na školách. Minister Mikolaj chce reformu spustiť už v septembri 2008. Minister preto zvolal nových členov predmetových komisií do Častej na 5. a 6. decembra 2007. Tí mali v komisiách vymyslieť nový obsah: čo a ako sa bude učiť v ich predmetoch. A nedávno Mikolaj oznámil, že štátny vzdelávací program mal byť hotový do 15. februára, teda minulý piatok. Za dva a pol mesiaca mali teda dejepisári, fyzikári a odborníci z ďalších predmetov vymyslieť nový obsah a spôsob učenia predmetov, na čom pracovali predtým matematikári či slovenčinári celé roky. To však na Mikolajovej „reforme“ ešte stále nie je tá najbizarnejšia vec.

.matica nepodstatná

Médiá sa najprv zamerali iba na detail, ktorý vytiahol na svojej tlačovke exminister školstva Lászlo Szigeti. Ten upozornil, že v predmetových komisiách budú aj zástupcovia Matice slovenskej. Vyzeralo to tak, akoby celé osnovy mali robiť najmä ľudia z tejto ustanovizne, ministrovi takej blízkej. V predmetových komisiách je však vyše dvesto ľudí a len dvaja z nich sú zástupcovia, ktorých nominovala Matica slovenská. Toto teda nie je problém. Potom sa v médiách objavila správa, že ministerstvo nechce zverejniť členov jednotlivých predmetových komisií. Minister Mikolaj sa aj proti tejto výhrade bránil úspešne – mená členov komisií sú už zverejnené na stránke Štátneho pedagogického ústavu. Na pohľad je všetko v poriadku: mená, ktoré sú v tých zoznamoch, pôsobia dôveryhodne a ak by sa títo ľudia naozaj na tvorbe štátneho vzdelávacieho programu zúčastňovali, tak by mohlo vzniknúť aj čosi kvalitné a nebol by dôvod na obavy.

.to nemyslíte vážne

Rozhodli sme sa osloviť viacerých ľudí z predmetových komisií krátko pred prvou uzávierkou, ktorú v médiách zverejnil minister Mikolaj – 15. február. Ministerstvo školstva potvrdilo aj pre .týždeň, že do 15. februára majú predmetové komisie predložiť „inovovaný a upravený obsah pre jednotlivé vzdelávacie oblasti vo všetkých stupňoch vzdelávania podľa medzinárodnej klasifikácie ISCED“.

Ďalej nás ministerstvo cez hovorkyňu ubezpečilo: „Komisie pracujú rôzne už od začiatku septembra 2007. Neboli zaznamenané zásadné problémy v ich práci.“ Redaktori .týždňa však počas telefonátov a osobných stretnutí s viacerými členmi komisií isté problémy, dokonca aj zásadné, zaznamenali: zistili sme napríklad, že o termíne 15. február mnohí členovia komisií vôbec nič nevedia, a to v niektorých prípadoch ani predsedovia komisií. Predsedníčka komisie Fyzika Viera Lapitková sa tento termín dozvedela štyri dni pred uzávierkou. „My sme ten obsah ešte neurobili, stretli sme sa len raz, 8. februára,“ povedala .týždňu. Šéf komisie Matematika Beloslav Riečan si na našu otázku, či majú do 15. februára niečo hotové, vyžiadal najprv čas, aby mohol zavolať na Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ), ktorý riadi obsahovú reformu. Potom nám spokojne oznámil, že všetky predmety budú včas pripravené a v piatok idú pracovníci ŠPU s výsledkami na ministerstvo.

Veľmi prekvapene sa tváril aj predseda komisie pre Dejepis prof. Róbert Letz, keď počul o termíne 15. február. „Neviem vám povedať, či budeme niečo do 15. februára dávať, musím sa stretnúť s tajomníkom komisie,“ povedal zjavne znepokojený. Jeho komisia je pritom ešte stále len v štádiu tvorby. Katarína Hincová z Filozofickej fakulty UCM zas nedávno zistila, že je predsedníčkou komisie Slovenský jazyk a literatúra, hoci ju nikto oficiálne nemenoval.

.naozaj mám robiť reformu?

Ešte bizarnejší bol ďalší fakt: Redaktori .týždňa mali dokonca tú česť ako prví jednému členovi predmetovej komisie oznámiť, že je jej členom. Riaditeľ Jazykovedného ústav SAV Slavomír Ondrejkovič vôbec nevedel, že je v predmetovej komisii pre Slovenský jazyk a literatúru. Prekvapene si túto informáciu overoval na ministerstve a napokon potvrdil, že naozaj je aj v tejto komisii (popri komisii pre cudzie jazyky). Matematik Roman Nedela sa fakt, že je členom predmetovej komisie, dozvedel len krátko predtým, ako sme s ním hovorili. Historik Dušan Kováč vedel, že má menovací dekrét do komisie Dejepisu, ale nikto ho zatiaľ neprizval k práci v komisii.

.v Častej ako v Číne

Po rozhovoroch s viacerými členmi komisií sa nám začal skladať obraz, ako sa veci dejú. Zadanie je jasné: čo najskôr schváliť štátny vzdelávací program. Najrýchlejší spôsob, ako to dosiahnuť, je jednoduchý: zoškrtať doterajšie osnovy a popritom hovoriť o zásadnej reforme obsahu vzdelávania a jej tvorivo-humánnom základe. Preto sa v novembri začali dopĺňať či nanovo tvoriť predmetové komisie. Tie okrem ľudí z ŠPÚ tvoria aj učitelia, vedci či akademici.

Na prvé stretnutie pozvalo ľudí z komisií ministerstvo 5. a 6. decembra 2007 do Častej. Keďže mnohé komisie ešte neboli kompletné, na seminári sa zišla len polovica ľudí. Všetci išli do Častej s predstavou, že sa dozvedia základné fakty a filozofiu reformy, aby vedeli, ako majú v nasledujúcich mesiacoch pracovať na tvorbe štátneho vzdelávacieho programu pre svoj predmet.

Podklady k tejto víkendovej porade sa rozposielali na poslednú chvíľu a mnohým prišli až v piatok neskoro poobede, keď už neboli v práci. Niektorí dostali mailom od profesora Zelinu aj informáciu, že v Častej už majú mať pripravený návrh, čo chcú vypustiť, doplniť či presunúť.

V Častej sa členovia komisií dozvedeli prvé základné informácie o školskej reforme a spoznali kľúčových ľudí reformy: riaditeľ ŠPU Július Hauser, vedecký tajomník ŠPU Ľudovít Hajduk a poradcovia ministra Miron Zelina a Zdenko Krajčír. Duchovným otcom reformy sa ukázal profesor Zelina, spoluautor Milénia. Na stole v Častej bol už aj prvý rozpis časových dotácií pre jednotlivé predmety. Ten vzbudil u mnohých členov komisií pobúrenie, pretože viacerým doteraz kľúčovým predmetom hodiny ubudli – aby sa získal priestor na dva cudzie jazyky, ktoré sa budú povinne učiť už na základnej škole. O koncepcii výučby cudzích jazykov rozhodla vláda už v septembri 2007, takže o tomto už reč byť nemohla. Protestovali slovenčinári, fyzikári, matematikári, učitelia hudobnej výchovy...

Od ľudí z ministerstva sa však dozvedeli, že takáto je politická objednávka a nebude sa o tom diskutovať. Najmä prítomné ženy zaskočila arogancia, ktorú dávali najavo otcovia reformy. „Bolo to ako zlý sen,“ povedala .týždňu jedna z účastníčok.

Viacerí ľudia potvrdili, že boli zaskočení aj tým, že počúvali samé otrepané frázy a klišé, „ako menej učiť, viac naučiť, kompetencie pre život, dôraz na výchovný moment, dať žiakom udicu, nie ryby, cieľom je vychovať zdravých, múdrych a dobrých ľudí“. A keď sa chceli baviť o konkrétnych veciach, alebo sa pýtali na filozofiu reformy, boli nepríjemne zahriaknutí vetami typu: „Neprišli sme sem filozofovať, ale pracovať.“

Neskoro poobede dostali účastníci seminára úlohu, aby jednotlivé komisie išli a hneď zoškrtali osnovy.

Účastníci sa teda rozchádzajú po skupinkách do vestibulu, do kaviarne, do salónika a študujú dotazník, ktorý treba vypísať. Podľa inštrukcií Mirona Zelinu majú v obsahu dopĺňať, škrtať, presúvať. Na seminár má prísť na druhý deň aj minister, dovtedy by práca mala byť hotová. Minister však napokon neprišiel, nemal čas.

Redaktor Učiteľských novín, ktorý bol v Častej, o svojich dojmoch napísal: „Tempo pripomína Čínu 50. rokov a ich snahu vyvíjať sa skokmi.“

.zoškrtať osnovy!

„Keby sme neboli v komisii fyzikárov taký dobrý tím, asi by som tu už nebola,“ hovorí šéfka komisie Fyzika Viera Lapitková. „To, čo sa tu teraz deje, nenazývajme nijakou reformou. Maximálne ide o úpravu štandardov či učebných osnov. Robila som dlhé roky na ŠPÚ a v 90. rokoch sme takéto čosi robili niekoľkokrát, aby osnovy neboli predimenzované.“ Znepokojená Lapitková pokračuje: „Teraz bolo potrebné osnovy prebudovať celkom na novom základe. Ale to sa nedá škrtaním starých osnov! Keďže fyzike sa uberú hodiny, v konečnom dôsledku sa bude bifľovať ešte viac než dnes, keďže učiteľ za tú jednu hodinu týždenne bude chcieť naučiť čo najviac.“ Lapitková upozorňuje, že keďže reforma neráta ani s otvorením trhu pre učebnice, nevznikne nijaký priestor na alternatívu. „Som zvedavá, ako si s tým všetkým školy poradia.“ S úbytkom hodín pre fyziku sa znížia úväzky pre fyzikárov. Aby nemuseli zo školstva odísť, ministerstvo vymyslelo plán na bakalárske štúdium, kde sa budú fyzikári rekvalifikovať na učiteľov cudzích jazykov...

.má to ešte zmysel?

„Za našu komisiu môžem povedať, že obsah nebude iba zoškrtaný, ale bude postavený úplne inak,“ hovorí profesor Erich Mistrík z komisie Estetická výchova. Na paniku nie je z hľadiska naplnenia obsahu dôvod ani medzi slovenčinármi, matematikármi a učiteľmi cudzích jazykov, keďže tu sa začalo pracovať na novom profile ich predmetov už pred rokmi aj v rámci eurofondových projektov. Inak vládne nasledujúci obraz: ministerstvo síce pred médiami deklaruje, že chce mať štátny vzdelávací program schválený do polovice februára, ale niektoré komisie sa ani nezišli, lebo ich nezvolali pracovníci ŠPÚ. Niektoré komisie sa zišli prvýkrát iba v uplynulých týždňoch.

Zuzana Humajová z Konzervatívneho inštitútu, ktorá na kurikulárnej reforme spolu s viacerými odborníkmi pracuje už niekoľko rokov, hovorí: „Na to, čo sa má teraz stihnúť za niekoľko týždňov, mal byť podľa našej reformnej predstavy čas aspoň tri roky. Predpokladali sme totiž, že po prijatí štátnych rámcových programov budú tímy odborníkov potrebovať takýto dlhý čas na vytvorenie moderného obsahu pre jednotlivé vzdelávacie oblasti.“

Pred proreformne naladenou pedagogickou verejnosťou je teraz nepríjemná dilema: je lepšia takáto reforma alebo radšej žiadna? Prijať Mikolajovu predstavu o reforme, lebo ak sa nepresadí aspoň ona, tak dlho nebude nič iné – alebo začať proti nej z plných síl kričať? Každý, koho sa táto dilema týka, sa zrejme rozhodne inak.

Profesor Erich Mistrík z Pedagogickej fakulty UK z komisie Estetická výchova je presvedčený: „Iste, v tej rýchlosti sa narobí veľa chýb, ale mám pocit, že keď sa školský zákon a štátny vzdelávací program neschvália teraz, budeme čakať ešte prinajmenšom ďalších päť rokov. Nemusíme súhlasiť s touto vládou, ale je fakt, že práve tento minister rozbehol obsahovú reformu. To, že sa robí tak rýchlo, veci komplikuje, ale nie je to dôvod na jej úplné zavrhnutie.“

Viera Lapitková z komisie Fyzika má iný postoj: „Do septembra môžeme stihnúť vypracovať iba nový štandard s novými úlohami, kľúčovými kompetenciami a cieľovými požiadavkami na žiaka. Tieto aktivity máme pripravené. Takže do septembra len štandard, nič viac, ale nenazývajme to reforma.“ Aj Zuzana Humajová z Konzervatívneho inštitútu varuje pred používaním slova reforma na to, čo vznikne: „Ak sa reforma uskutoční v tejto verzii, hlad po skutočnej reforme klesne. Politici si odškrtnú, že spravili reformu, verejnosť to bude brať tiež tak, že reforma je za nami. Ktorý odvážlivec sa potom ešte pustí do zmeny?“

Pre každého člena predmetovej komisie je to ťažká voľba, ktorú navyše musia vyriešiť v časovom strese a pod tlakom rôznych okolností. Mikolajova reforma sa zrejme naozaj v septembri spustí – možno sa na nej bude podieľať širšia odborná verejnosť, možno ju urobia viac-menej iba ľudia z ŠPU podľa pokynov z ministerstva.

Takže ktorý postoj k Mikolajovej reforme je správny?

Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 6/2008 dňa 18. februára 2008.

Nielen o škole

Koalícia pre deti Slovensko považuje necitlivé vykonávanie súdnych rozhodnutí v prípadoch odoberania detí za neakceptovateľné

Výzva rodičov a učiteľov poslancom NR SR a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR

Školská samospráva je naďalej v ohrození

Pripomienkové konanie končí, ale aktivity proti okliešteniu školskej samosprávy pokračujú

Iniciátori hromadnej pripomienky proti okliešteniu školskej samosprávy sa obracajú na rady škôl a obecné zastupiteľstvá

Škola bez kried

Rebríček kvality vzdelávania Pearson

O využití projektu Khan Academy v prostredí bežných škôl

Ján Macek: Vytáča ma pasivita kolegýň, mám jej plné zuby

Čo bude formovať podobu vzdelávania?

Pedagógovia sa obávajú, že bude ešte horšie

Pripomienky učiteľov k správe o stave školstva

Učiteľ a zázraky na počkanie

Biela vrana v školstve

Je Čaplovič blbý, alebo nie?

O správe učiteľov o situácii v školstve

Niekoľko postrehov k situácii v slovenskom školstve

Infovek 2 je pomalý, predražený a už ho v škole nechceme

Josef Widmer: Nové modely pre náročné povolania

Infografika: There is No Homework In Finland

Vladimír Urban: Čím je škola slabšia, tým sú lepšie známky

Otvorený list kritizuje šírenie waldorfu

Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy

Koniec Planéty vedomostí

Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí

Lampa: Čo učíme naše deti?

Politické anestetikum PISA

Školstvo potrebuje víziu

Ministerstvo školstva nerobí správne kroky

Vratké nohy povinnej angličtiny

Netrápme deti angličtinou

Martin Kríž: Školy budú mať iba toľko slobody, koľko si jej vezmú

Kto zarába na učebniciach

Ministerstvo školstva nesleduje experimenty na školách

Učebnice budú meškať mesiace

Máme školstvo, aké si zaslúžime

Školská reforma je Potemkinova dedina

Rok s Mikolajovou reformou

OECD: Učitelia sú málo motivovaní

Vladimír Burjan: Nemám svedomie kritizovať učiteľov

Učebnice nebudú v Kalifornii, možno ani u nás

Čo je hlavnou úlohou školy?

Orol pamírsky

INEKO: Učitelia dostali viac slobody, chýbajú im však učebnice

Dávid Králik: Neschopný učiteľ nech má len základný plat

Aký je Váš názor na zmeny v slovnom hodnotení? Napíšte ministrovi!

Reakcie učiteľov na národnú učebnicu

Ján Mikolaj: Chcem školy zmeniť

Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola a štát (seminár)

Protimonopolný úrad, nevadí ti ministerstvo školstva?

Martin Mojžiš: Učebnica má zaujať najmä učiteľov

Václav Klaus ml.: Netešte sa na reformu

Videokomentár Anny Gottweisovej k reforme a školstvu

Čítanie na Slovensku

Prvý (druhý) september

Web portál FYZIKUS

Prečo som tak skoro alergická na slovo reforma?

Edičná politika plná pochybností

Čakanie na reformu školstva

Veľa kriku pre nič?

Chonchanó baró

Skvelý nástroj

Informačné technológie

Školská reforma odklepnutá

Plochá Zem

Učebnice

Slaná voda

Ako (ne)učiť literatúru

Mastný chlieb

Kompetencie

Čo všeličo by sa dalo...

Ako reformovali Česi

Rozumná reforma

Čo s nedobrou reformou?

Všetko naopak

Ťažká reforma

Akože reforma

Posadnutosť kompetenciami

Diskusia o reforme? Niet času

Reforma zn. chaos

Školská reforma

Čulý Mikolaj

Reforma vzdelávania alebo kozmetická úprava školstva

Branislav Pupala: Škola nemôže riešiť problémy sveta

Šlabikár – najčítanejšia kniha

K Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách

Učiť piatakov základom ekonómie

Ohrozená veda

Na kvalite nezáleží?

Základný či aplikovaný výskum?

Môžete ma citovať!

Čítanie sa učí ako spartakiáda

Odvahu školám

Kolobeh školských reforiem

Hranice školskej revolúcie

Domino reformy vzdelávania - ako ďalej?

Príbeh školského zákona

Školský zákon a politická elita

S obavami za

Šanca na rozbeh

Korešpondenčné semináre