Všetko naopak

31.3.2008 | Peter Zajac | Nielen o škole

ImageNa strednú školu som chodil v čase, keď sme už začali rozumieť veršom Ladislava Novomeského, že „pieseň chlapca/podobu sveta nezmenila.“ Len učiteľ slovenčiny nás ešte stále učil, že bol buržoázny nacionalista a nepriateľ ľudu.

Chceli sme ho zaskočiť a na stužkovej sme ho nechali Báseň zarecitovať. Urobil to s citom a bez mihnutia oka. Až potom si uvedomil, ako sme v tej chvíli pohŕdali jeho oportunizmom a dôkladne sa nám pomstil. Keď sme si raz robili medzi sebou posmech z ruštinárky, netušiac, že nás počuje, oznámil to riaditeľstvu, a takmer sme nezmaturovali. Pred ním sme však mali skvelého učiteľa slovenčiny, ktorý sa nás neskôr verejne zastal, keď z nás robili po roku 1968 „pravicových oportunistov“. Ale hrôzostrašnosť takéhoto školstva vo mne uviazla ako kosť v krku.

Naše deti chodili do školy v čase normalizácie. Jedného dňa si nás zavolal triedny učiteľ a stroho nám oznámil, že majú dlhé vlasy, sú pankáči a nepriatelia socializmu. Pobiede som mu vysvetľoval, že Mao Ce-Tungova Červená kniha nemá nič spoločného s punkom, ale nešlo to. Keby im nehrozilo vylúčenie zo školy, pokladal by som dodnes zámenu Veľkého kormidelníka s punkom za zábavnú.

Dvojitá skúsenosť s komunistickým školstvom bola najvnútornejším dôvodom môjho odporu voči režimu, v ktorom som strávil vyše štyridsať rokov života. Nebol to negatívny vzťah k škole ako takej, veď ani komunistická škola nedokázala celkom preťať tradície prvorepublikového školstva a bola na tom poznatkovo dobre aj v porovnaní so západnými školami, ale odmietanie brutálnej ideologizácie, ktorá ľudsky kaličila učiteľov a osobnostne deformovala žiakov.

Odideologizovanie školstva po roku 1989 prinieslo nesmiernu úľavu. Lenže medzitým sa vo svete začalo vzdelávanie radikálne meniť. Od začiatku deväťdesiatych rokov prebehli úplne pomimo nás vo viacerých európskych krajinách úspešné reformy vzdelávania. Ukázalo sa, že tradícia československého školstva, založeného na poznatkoch, už nestačí a my sme si to uvedomili dosť neskoro.

Keď som sa prvý raz stretol so Zuzanou Humajovou, chvíľu mi trvalo, kým som za jej odborným pedagogickým jazykom pochopil zmysel reformy vzdelávania a dodnes som jej vďačný za trpezlivosť. Dnes by som však radšej hovoril o dobrom vzdelávaní. Myslím, že sa dá v kocke zhrnúť do troch bodov, do redukcie a predovšetkým zmeny spôsobu vyučovania, stratégie postupného zavádzania reformy do škôl, rozsiahleho zvýšenia právomocí učiteľov, škôl a odborníkov a zníženia štátnych zásahov do vzdelávania.

A tu sa začína tretí príbeh. Pripravili sme v Konzervatívnom inštitúte stratégiu, Školský zákon, ktorý vytvoril na zmenu vzdelávania legislatívny rámec, absolvovali množstvo diskusií s odborníkmi a tréningov učiteľov. V roku 2005 sme dali návrh zákona k dispozícii politikom vtedajšej vládnej koalície. Školský zákon neprešiel v parlamente ani len prvým čítaním. Bolo po reforme. A po voľbách vstali noví bojovníci.

Tí spravili presne to, čo školstvo neznáša: zmenili reformu na politickú kampaň. Postavili ju z nôh na hlavu. So skutočnou zmenou obsahu vzdelávania sa fakticky neráta, prestavba (či čo to je) sa ide zavádzať do nepripraveného školského prostredia a smeruje k faktickému posilneniu právomocí štátu, celá zmena má podľa jej ukrývajúcich sa tvorcov trvať dvadsať rokov a pod heslom výchovy k vlastenectvu sa bude školstvo znovu ideologizovať.

Môžeme tieto chaotické zásahy do vzdelávania nazvať hocijako, trebárs aj reforma vzdelávania, ale je jasné, že dobré vzdelávanie tak nevznikne. Toto všetko by mohlo vyzerať ako akademický spor. Ale kdesi vo vzduchu už krúži otázka, ktorú mi položila nevesta a matka mojich vnukov: a čo naše deti?

Autor je literárny vedec a prezident Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 12/2008 dňa 17. marca 2008.

Nielen o škole

Webinár: Výhody a riziká domáceho vzdelávania

Koalícia pre deti Slovensko považuje necitlivé vykonávanie súdnych rozhodnutí v prípadoch odoberania detí za neakceptovateľné

Výzva rodičov a učiteľov poslancom NR SR a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR

Školská samospráva je naďalej v ohrození

Pripomienkové konanie končí, ale aktivity proti okliešteniu školskej samosprávy pokračujú

Iniciátori hromadnej pripomienky proti okliešteniu školskej samosprávy sa obracajú na rady škôl a obecné zastupiteľstvá

Škola bez kried

Rebríček kvality vzdelávania Pearson

O využití projektu Khan Academy v prostredí bežných škôl

Ján Macek: Vytáča ma pasivita kolegýň, mám jej plné zuby

Čo bude formovať podobu vzdelávania?

Pedagógovia sa obávajú, že bude ešte horšie

Pripomienky učiteľov k správe o stave školstva

Učiteľ a zázraky na počkanie

Biela vrana v školstve

Je Čaplovič blbý, alebo nie?

O správe učiteľov o situácii v školstve

Niekoľko postrehov k situácii v slovenskom školstve

Infovek 2 je pomalý, predražený a už ho v škole nechceme

Josef Widmer: Nové modely pre náročné povolania

Infografika: There is No Homework In Finland

Vladimír Urban: Čím je škola slabšia, tým sú lepšie známky

Otvorený list kritizuje šírenie waldorfu

Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy

Koniec Planéty vedomostí

Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí

Lampa: Čo učíme naše deti?

Politické anestetikum PISA

Školstvo potrebuje víziu

Ministerstvo školstva nerobí správne kroky

Vratké nohy povinnej angličtiny

Netrápme deti angličtinou

Martin Kríž: Školy budú mať iba toľko slobody, koľko si jej vezmú

Kto zarába na učebniciach

Ministerstvo školstva nesleduje experimenty na školách

Učebnice budú meškať mesiace

Máme školstvo, aké si zaslúžime

Školská reforma je Potemkinova dedina

Rok s Mikolajovou reformou

OECD: Učitelia sú málo motivovaní

Vladimír Burjan: Nemám svedomie kritizovať učiteľov

Učebnice nebudú v Kalifornii, možno ani u nás

Čo je hlavnou úlohou školy?

Orol pamírsky

INEKO: Učitelia dostali viac slobody, chýbajú im však učebnice

Dávid Králik: Neschopný učiteľ nech má len základný plat

Aký je Váš názor na zmeny v slovnom hodnotení? Napíšte ministrovi!

Reakcie učiteľov na národnú učebnicu

Ján Mikolaj: Chcem školy zmeniť

Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola a štát (seminár)

Protimonopolný úrad, nevadí ti ministerstvo školstva?

Martin Mojžiš: Učebnica má zaujať najmä učiteľov

Václav Klaus ml.: Netešte sa na reformu

Videokomentár Anny Gottweisovej k reforme a školstvu

Čítanie na Slovensku

Prvý (druhý) september

Web portál FYZIKUS

Prečo som tak skoro alergická na slovo reforma?

Edičná politika plná pochybností

Čakanie na reformu školstva

Veľa kriku pre nič?

Chonchanó baró

Skvelý nástroj

Informačné technológie

Školská reforma odklepnutá

Plochá Zem

Učebnice

Slaná voda

Ako (ne)učiť literatúru

Mastný chlieb

Kompetencie

Čo všeličo by sa dalo...

Ako reformovali Česi

Rozumná reforma

Čo s nedobrou reformou?

Všetko naopak

Ťažká reforma

Akože reforma

Posadnutosť kompetenciami

Diskusia o reforme? Niet času

Reforma zn. chaos

Školská reforma

Čulý Mikolaj

Reforma vzdelávania alebo kozmetická úprava školstva

Branislav Pupala: Škola nemôže riešiť problémy sveta

Šlabikár – najčítanejšia kniha

K Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách

Učiť piatakov základom ekonómie

Ohrozená veda

Na kvalite nezáleží?

Základný či aplikovaný výskum?

Môžete ma citovať!

Čítanie sa učí ako spartakiáda

Odvahu školám

Kolobeh školských reforiem

Hranice školskej revolúcie

Domino reformy vzdelávania - ako ďalej?

Príbeh školského zákona

Školský zákon a politická elita

S obavami za

Šanca na rozbeh

Korešpondenčné semináre