Václav Klaus ml.: Netešte sa na reformu

6.10.2008 | Martin Hanus a Eva Čobejová | Nielen o škole

Je v niečom celkom ako otec a v niečom je úplne odlišný. Stojí na čele dvoch prominentných súkromných škôl, kam chodia deti vyššej strednej triedy z celej Prahy, ale pán riaditeľ nemá ani riadnu pracovňu a po škole behá v mikine. Václav Klaus mladší.

Václav Klaus (39) vyštudoval Prírodovedeckú fakultu UK, kde pôsobil aj ako odborný asistent na katedre sociálnej geografie. Ako učiteľ vyučoval matematiku a geografiu. Od roku 1998 je riaditeľom súkromného gymnázia PORG a od tohto roku stojí aj na čele česko-anglickej školy Nový PORG. Je ženatý a má tri deti. Medzi jeho záľuby patrí šach.


.vaše Prvé obnovené reálne gymnázium (PORG) vzniklo ako prvá neštátna škola v Československu po roku 1948. Existuje tu 18 rokov a stále si udržuje mimoriadne renomé. Prečo vlastne?

Zakladateľom PORG bol Ondřej Šteffl, čo je výrazná postava českého vzdelávacieho systému. Praha je bohaté mesto, a to bol jeden z dôvodov, prečo sme vznikli tak skoro. Zo začiatku bola naša škola dosť alternatívna. Išlo iba o to, robiť to inak ako na klasických štátnych školách. No ako sa postupne „zalternatívňovali“ aj štátne školy, už to nestačilo. V roku 1998 som sa stal riaditeľom a mojou úlohou bola zmena. Tú vidno aj na rodinách našich žiakov. Pôvodne boli naši typickí klienti novinári a umelci, na triednom aktíve boli všetci v čiernom. Teraz je už typickejšie, že rodičia našich detí sú lekári, podnikatelia, prírodovedci, je to teda konzervatívnejšia klientela. A v Prahe sú už oveľa alternatívnejšie školy ako sme my.

.je ťažké udržať sa na takomto trhu?

Keď ste riaditeľom štátneho gymnázia niekde v Břeclavi, tak je to úloha o čosi ľahšia. Musíte síce vyjsť s krajskou vrchnosťou, ale klientela je v podstate zaistená, do tej školy chodil často už dedko, otec a teraz syn. Navyše štátna škola nemôže skrachovať, bude tam stáť hádam naveky.

.vaši žiaci a študenti sú zrejme z bohatších rodín...

Ten pomer detí, čo môžeme prijať, je asi 7:1. Hoci sme zvýšili školné, ktoré je dnes 39-tisíc českých korún na rok. Nemáme tu deti z najbohatších rodín, ale máme deti z rodín, kde vzdelanie stojí v popredí na rebríčku hodnôt. Aj vďaka tomu je atmosféra na škole veľmi dobrá.

.čo má podľa vás naučiť dobré gymnázium?

Aby sa študent úplne plynne a umne dokázal vyjadrovať vo vlastnom jazyku – slovom aj písmom, a primerane aj v nejakom cudzom jazyku. Potom mu má otvoriť dostatok okien k rôznym veciam, aby študenti videli, že aj architektúra je zaujímavá, aj lekárstvo a podobne. Škola musí poskytnúť základné všeobecné vzdelanie, preto je to gymnázium, aby aj človek, ktorý bude raz chemik, tušil, kto bol Karel IV. Takáto škola musí mať takých učiteľov, aby dokázali tie okná k prírodným vedám či humanitným predmetom otvárať zaujímavým spôsobom.

.u nás sa veľa diskutuje o tom, či má škola v prvom rade vzdelávať alebo „alternatívne“ vychovávať. Ako to vidíte vy?

Ja som na strane vzdelávania. Veď učiteľ vychováva, aj keď nevychováva.

.vo vašich učebných osnovách nie je mediálna či ekologická výchova?

Škola má viesť deti k slušnosti. Ak deti vidia, že keď idú do lesa a pán učiteľ tam nevyhodí odpadky, ale po sebe uprace, tak je to ekologická výchova trikrát lepšia, ako keď budú v osnovách dve hodiny ekológie týždenne.

.mali ste tu aj deti slovenských rodičov. Aká to bola skúsenosť?

To boli tí najlepší rodičia.

.prečo?

Zo Západu sa sem blíži taká móda, že rodičia do všetkého kecajú a všetkému dobre rozumejú. Ale keď sme tu mali slovenské mamičky, tak v nich bolo ešte niečo také staré dobré: „Tak pán učiteľ, a ako ten náš syn? Poslúcha? No ja mu dám...“ To som si celkom užíval, lebo my skôr počúvame: „Náš Matýsek je veľmi nadaný...“

.je už dnes pre školy problém zvládať ambície rodičov?

V našej škole ani veľmi nie, tu čakajú desiatky ľudí na uvoľnené miesto. Preto my tu necvičíme podľa rodičov. Ale inak to už v školách ťažké je. Videl som to aj v Amerike na drahých súkromných školách. Tie už na tento účel zamestnávajú ľudí. Kúsok od vchodu tam nájdete kanceláriu, v ktorej sedí primerane flegmatický pracovník obložený všelijakými predpismi a slúži ako nárazník, aby sa rodičia do školy veľmi nemontovali.

.v porovnaní s americkými školákmi sú vraj tí naši oveľa menej sebavedomí. Je to tak?

V Amerike je to prehnané, tam deti stále chvália. Zavolajú si do školy rodičov a hovoria im, aký je ich syn športovo nadaný, rázny a je to taký bystrý chlapec, akurát by nemusel nosiť do školy samopal...

.kým u nás sa veľa hovorí, že naše deti v školách sú udupané, priveľa a zbytočne memorujú...

To je také klišé. V dobrej škole sa bude memorovať vždy – od Ašu až po Čiernu nad Tisou. Keď sa učíte po anglicky, tak musíte memorovať anglické slovíčka. Keď neviete nič o histórii, keď neviete, v akom storočí žil Karel IV., kto bol jeho otec a jeho syn, tak čo na tom nafilozofujete? Mne na tejto dobe vadí, že často vychováva sebavedomých, seba dostatočne prezentujúcich jedincov, ale často s minimálnymi znalosťami. Neprekáža mi, keď sa v školách učí rétorika, aby deti vedeli v polemike obhájiť svoj názor, ale musia mať nejaký základ vo vzdelanosti. To o memorovaní je prázdne heslo, ktoré slúži mnohým politikom na to, aby zatienili fakt, že sa žiadna reforma nekoná, ale v novinách vyjde, že sa už nebude v školách memorovať.

.u vás už dávnejšie prebehla obsahová reforma, na Slovensku odštartovala teraz v septembri. Cítite už zmeny k lepšiemu?

Ono to nefunguje tak, že niekde zhora príde na školu befel: teraz sa zmeňte! Niečo zmenia, napíšu iné výkazy, ale v podstate školy ostanú rovnaké. Ja neverím na centrálne kampane na zmenu. Ak sa má škola zmeniť, tak to musí chcieť jej riaditeľ a musí o tom presvedčiť zamestnancov školy.

.vy si myslíte, že potreba zmeniť niečo v školách príde sama od seba?

Ja som liberál. Keď bude dávať Slovensko na školstvo dajme tomu 50 miliárd korún, a ak máte milión detí, tak na jedno dieťa bude pripadať 50-tisíc korún. Tieto peniaze majú vo forme nejakého voucheru dostať rodičia a doniesť ich na tú školu, kde chcú, aby vzdelávali ich dieťa.

.teda obsahová reforma nie je potrebná?

Ak to bude finančne takto fungovať, potom niektoré školy ostanú poloprázdne a iné budú praskať vo švíkoch a budú si dokupovať ďalší kus školského areálu a prijímať viac detí. Skutočne by som to nechal na školách.

.ale reforma – vaša aj tá naša – hovorí o tom, že dáva učiteľom väčšiu voľnosť...

Dobre, budem hovoriť za seba: čo sa rozhodnem, že na škole chceme, tak to tu je. Napríklad pred piatimi rokmi sme sa rozhodli, že na našej škole bude vlajkovou loďou češtiny to, aby deti čítali. Tak sme to zaviedli a máme to. Nepotrebujem na to príkaz z ministerstva podľa rámcového vzdelávacieho programu český jazyk. Tá naša reforma – neviem ako vaša – veľmi tvrdo určuje, čo sa musí učiť a minimálne koľko hodín čoho treba odučiť. Nám to komplikuje život. Reforma je taká veľkokuchárka, do ktorej sa školy musia zmestiť. Je to taký podivný „mačkopes“. Skrátka, netešte sa na to.

.máme byť teda k školskej reforme skeptickí?

Ale ja nepoznám vašu reformu detailne. Spomínam si akurát na vášho nebohého štátneho tajomníka Františka Tótha, čo bol veľmi inteligentný človek. Hovoril som mu vtedy, že takého námestníka školstva v Česku v živote nemali. Teraz ani neviem, ako sa volá váš minister školstva.

.na papieri dáva reforma väčšiu voľnosť školám pri určovaní učiva, to nie je samo osebe dobrá vec?

Zaplaťpánboh, ak majú školy viac voľnosti, ak im štát určuje menej percent toho, čo musia odučiť. To je dobrý krok, ale tá energia, čo sa vynakladá na zavedenie toho nového systému, tá nestojí za to.

.teda energia, ktorú učitelia vložia do tvorby školských vzdelávacích programov, je nanič?

Viete, zažil som školenie pre učiteľov, organizované ministerstvom, ako si školy majú vytvoriť školský vzdelávací program. A potom si riaditeľky vyvolávali: Tak ako, Miládko, už to máte? Pošli mi to, jo? A opisovalo sa vo veľkom. Ale to je logické, riaditelia majú dosť inej roboty, aby vypisovali nejaký 70-stranový elaborát.

.naozaj stačí školy motivovať finančne a ony sa budú reformovať samy?

Áno, školstvo je vlastne poskytovanie služby, a preto do toho treba pustiť konkurenciu. Konkurovať si musia aj štátne školy medzi sebou, čo vo veľkých mestách už funguje. Do roku 1993 tu fungovala konkurencia, mali sme aj školy, ktoré ostali prázdne, a vtedy sa robili aj radikálne rezy. Ale to už dávno takto nefunguje, systém je rigidný a napríklad učňovské školy sa nezmenili vôbec. A to je u nás najväčšia tragédia a myslím si, že na Slovensku to bude podobné. Učňovky sú stále rovnaké a neučia to, o čo je záujem. Ale napríklad nejaká združená škola stavebná ich učí to, ako sa stavalo kedysi v roku 1970. A pritom by sa tieto deti mohli vyučiť niekde u mäsiara, u inštalatéra alebo u pokrývača, ak by ten bol finančne motivovaný, aby si k sebe vzal učňa. Keby sa dobre vyučili, mohli by sa mať krásne...

.náš najväčší problém je asi ten, že zo slabo plateného školstva unikajú šikovní ľudia. Je to aj u vás tak?

No, ja som to videl u svojich detí, ktoré chodili do štátnej školy, a stále sa im tam menili učitelia. Vo väčších mestách je to problém, najmä v Prahe. Keď človek vidí tie mzdy, tak chápe, že štátne školy nepriťahujú ľudí...

.paradoxne v menších mestách je to asi lepšie, nie?

Stredoškolská profesorka v Břeclavi je solídne rešpektované povolanie, ale pani učiteľka základnej školy v Prahe, keď porovná svoj sociálny status s inými odvetviami, musí ju to naštvať.

.slovensku sa vyčíta, že úroveň vzdelania veľmi závisí od toho, z akej rodiny dieťa pochádza. Teda často o dosiahnutom vzdelaní nerozhoduje inteligencia dieťaťa, ale sociálne pozadie rodiny. V Česku je to o trošičku lepšie, Slovensko je v tomto smere máličko kastovnejšie, už z povahy veci alebo historicky. Dá sa to nejako vyriešiť?

Asi sa s tým veľa nedá robiť a ja s tým ani nemám veľa skúseností, lebo tu v PORG-u mám samé také zlatučké detičky, ktorých rodičia sú vysokoškolsky vzdelaní a veľmi ich zaujíma, ako ich deti pokročili v angličtine alebo ako im to ide vo fyzike. Takže len ťažko môžem hovoriť o detičkách v Chánove, čo je v Čechách asi najznámejšia rómska komunita na Mostecku. A pritom. paradoxne. tá škola v Chánove je asi jedna z mála vecí, ktorá tam funguje. Keby sa merala pridaná hodnota školy, teda keby sa meralo, čo tie pani učiteľky s tými deťmi dokážu, tak v Chánove sú možno dvadsaťkrát lepší ako my. Ale ja si myslím, že tento problém je celoeurópsky „prúšvih“. V USA sú v tom ďalej.

.prečo?

Na našich partnerských školách v Amerike som videl, že tam, keď je aj v zlej verejnej škole nejaké dieťa šikovné, majú dobrý systém, aby ho posunuli vyššie. V Európe oveľa viac platí, že do akej rodiny sa človek narodí, na tej úrovni aj skončí.

.u nás chce ministerstvo obmedziť počet osemročných gymnázií, ktoré už v mestách zachytávajú 20 — 30 percent detskej populácie. Je taká skorá selekcia desaťročných detí prospešná pre celý školský systém?

Keby boli osemročné gymnázia zakázané a ja by som mal štvorročné školy, tak by mi to osobne bolo bližšie. Vyrastal som na sídlisku na Proseku, hral som tam na ulici futbal so spolužiakmi, a nemám preto dnes problém pohybovať sa v akejkoľvek spoločnosti. Na druhej strane o tomto probléme má každý, vrátane našich sociálnych demokratov, plno rečí, ale svoje deti si dávajú na súkromné školy alebo osemročné gymnáziá.

.aj vy ste napokon dali svoju dcéru na nový PORG...

Áno, lebo vidím, že na to má a nebudem jej musieť platiť pani učiteľku na doučovanie angličtiny. Jedna vec je taký ten sociologický pohľad a druhá vec je, keď to riešite doma. Navyše keď zistíte, že vášmu dieťaťu niekde na základke deti ubližujú, tak ho rýchlo dáte radšej na súkromnú školu alebo na osemročné gymnázium. S tým sa veľa robiť nedá.

.takže štát by prísnejšou reguláciou narobil viac škody?

Ja som liberál a podľa mňa má mať školský zákon tri strany. Má určovať, že v šiestich rokoch sa má ísť povinne do školy, má sa tam sedieť minimálne do pätnástich rokov, aj keď to dieťa nie je veľký vzdelávací element, môže tam byť určené minimálne penzum hodín, čo sa má v škole odučiť... Ale čím sú predpisy podrobnejšie, tým je to horšie. Ja napríklad ako riaditeľ vôbec neodoberám zákony, lebo keby som mal všetko čítať, ľudsky by som to vôbec nezvládol robiť.

.pribúda v českých školách podnikavých riaditeľov, ktorí nečakajú na zmeny zhora?

Vyvíja sa to skôr k horšiemu. Dôvody sú dva: Sociálna demokracia naliala veľa peňazí do tarifných miezd učiteľov a málo do osobného hodnotenia pre učiteľov, o ktorom rozhoduje riaditeľ. A druhý dôvod: predpisy sú také podrobné, že určujú úplne všetko, čo riaditeľ má a čo nemá robiť. Úloha riaditeľa je tým veľmi oslabená, čo je tragédia. Školu má viesť riaditeľ. Má mať možnosť vyhodiť zlého učiteľa, musí mať možnosť dobrému učiteľovi podstatne pridať. Ale u nás majú riaditelia štátnych škôl síce nádherné riaditeľské kancelárie – čo ja teda nemám, sedím v zborovni alebo s účtovníkom v kancelárii – ale inak len sedia a čakajú, čo im prikážu z krajského úradu. Maturitu či prijímačky dajako prežijú aj vďaka tým podrobným predpisom, no a potom majú dva mesiace prázdnin a v pracovni ich zatiaľ čaká ten nádherný dubový stôl.

.vy ako riaditeľ súkromnej školy bez problémov prepustíte učiteľa, ktorý sa neosvedčil?

Je to zložité, treba vyplatiť odstupné a ešte by vás mohol dať zamestnanec na súd, a mohli by ste prehrať.

.neriešite to teda tak, že dáte iba dočasnú zmluvu?

Nie, to je hrozné pre mladé dievčatá, a tých je medzi učiteľmi najviac, keď im zamestnávatelia nechcú dať trvalú zmluvu, lebo sa boja, že otehotnejú.

.čo potom urobíte s učiteľom, ktorého už v tíme nechcete?

Snažím sa, aby som si sem takých ľudí nenabral. A keď som nastúpil, tak som, okrem dvoch ľudí, vyhodil všetkých. Takže tak.

.keď máte skvelého učiteľa, môžete mu dať podstatne viac peňazí ako menej dobrému?

Áno, pracujeme s nejakým ziskom, niečo z neho dáme na nejaký nový pavilónik či záhradku, ale zvyšok rozdáme učiteľom. A kto lezie do zadku pánu riaditeľovi, dostane, samozrejme, najviac. (Smiech.) Samozrejme, máme presný plán, čo od ktorého učiteľa očakávame, a potom to v decembri riešime, či to bolo splnené a ako dopadli jeho hospitácie. A na základe toho potom niekto nedostane nič a niekto pár tisícok.

.prednedávnom sa v českej tlači písalo, že ste z drahej súkromnej školy Petra Kellnera pretiahli niekoľko učiteľov. Mohli ste si dovoliť preplatiť ich?

To nie. Keďže sme práve v tom čase dostali stomiliónový dar, aby som otvoril novú česko-anglickú školu, tak som rozmýšľal, kde vezmem učiteľov. A keďže v Open Gate mali nejaké turbulencie, zareagoval som a pár som si ich zobral.

.vráťme sa ešte k tomu daru, ktorý vám dal riaditeľ ČEZ Martin Roman zo svojich osobných peňazí – dostali ste od neho rovnú stovku miliónov. To sa ako stane?

On tie peniaze dostal v rámci nejakého dividendového programu a je to nejaká desatina jeho majetku. Dal teda desatinu svojho majetku ako dar... No, my s manželkou síce prispievame na charitu, ale desatinu svojho majetku sme určite nedarovali.

.prečo darovali manželia Romanovci desatinu svojho majetku práve občianskemu združeniu, ktoré je zriaďovateľom vašej školy?

No oni tu u nás sedeli, lebo majú dievčatko, ktoré malo nastúpiť do prvej triedy, a hľadali pre ňu školu. Samozrejme, mali na to, aby ju dali na The Prague British School, ale nechceli, aby mala ich dcéra britské vzdelanie, chceli mať doma Češku – a nič také tu nebolo, aby kombinovalo český systém s časťou výučby v angličtine. My v PORG-u sme už dlhšie uvažovali o nejakej expanzii, lebo každoročne odmietame päť šestín záujemcov. Urobili sme teda projekt a dohodli sme sa.

.dcéra pána Romana môže dostať aj päťku?

Tá škola sa nedá robiť tak, že my budeme nejakí gašparkovia, to je vylúčené.

.na obidvoch vašich školách študujú aj deti z chudobnejších rodín, ktoré dostávajú od školskej nadácie štipendium. Ako to financujete?

Urobili sme kampaň medzi bývalými študentmi, z ktorých prispela asi tretina. Do štipendijného fondu prispievajú aj rodičia súčasných žiakov a aj my učitelia. Ľudia radi dávajú peniaze na dobrú vec, keď jej veria. Vidíme to aj na našej novej škole – tam už chodia deti bohatších rodičov, a preto sme dostali aj oveľa viac finančných darov. Tatuškovia ich dávali len tak z radosti, že taká škola vôbec vznikla. Aj vďaka tomu môže na novom PORG-u študovať asi 10 – 15 percent detí so štipendiami.

.chýbala tu teda kvalitná škola, ktorá by naučila dobre po anglicky, ale zároveň by vychovávala Čechov, a nie Britov?

Áno. Viete, ja mám na tej škole dcéru a mojou najväčšou ambíciou nie je, aby študovala na Oxforde a ja by som potom jazdil za vnúčatami kamsi do Portsmouthu. Úprimne povedané, ja budem šťastný, keď bude trebárs zubárka tu v pražskej Libni a bude mať dobrého manžela. Nie všetky deti sú vhodné na medzinárodnú kariéru. U mnohých detí zistíte, že ich tu niečo baví a chcú ostať v Česku. A potom, mne osobne ešte prekáža, keď na tých medzinárodných školách deti píšu po česky s chybami a učia sa Tudorovcov, a nie Karla IV. To by som nechcel.

.učíte už pätnásť rokov, baví vás to ešte?

To je to najlepšie. A najväčšia tragédia rozletu našej školy je, že už tohto roku neučím, lebo to nestíham. Učenie je krásna vec, my učitelia sme ako herci, máme také trištvrtehodinové predstavenie. Keď sa hodina podarí, tak to naozaj človeka nabije energiou. To v iných povolaniach takto okamžite nefunguje.

.ale u nás sa to vníma tak, že keď chlap skončí v škole, tak vlastne žiadnu veľkú kariéru neurobil...

U nás na PORG-u učí väčšina mužov, no chce to náturu. Aj tie prázdniny majú niečo do seba. (Smiech.) Ale tie peniaze sú problém. Ani ja, keďže mám tri deti, by som nemohol zostať v škole, keby som sa nestal riaditeľom.

.keby bolo v školstve dosť peňazí, pritiahlo by školstvo naspäť mužov?

Určite, učiteľstvo nie je ženské zamestnanie. V tom som genderovo vyvážený. (Smiech.) Ale aj doba sa mení. Keď dnes pani učiteľka pohladká dievčatko po vlasoch za to, že si urobilo pekne úlohu, tak fajn, ale keď to urobí pán učiteľ, tak pozor! Ale mužský element v školách je veľmi potrebný. Zbor má byť vyvážený, musia v ňom byť také tie pedantské typy, ale aj bohémske, aj starší, aj mladší, aby to spolu dobre držalo.

.radíte niečo svojmu otcovi v oblasti školstva?

Otec sa zase o školstvo až tak ďaleko nezaujíma. Občas mu niečo píšem do nejakých prejavov, ale aby som mu radil? Na to má on dosť svojich ľudí.

.takže nelobujete cez neho za zmeny v školstve?

Nedávno som organizoval jednu petíciu za to, aby si deti mohli dávať viac prihlášok na stredné školy. Ale že by som bol čosi ako Nadežda Jeľcinová a snažil sa vybavovať niečo cez tatuška, to teda nie.

.vám sa asi nechce veľmi hovoriť o tatuškovi. Nie je to príjemné byť synom prezidenta?

Ja som už pomerne dospelý a s otcom už nejakých dvadsať rokov nebývam. Iste, je to taká determinácia. Kopa ľudí, ktorí vás ani nepoznajú, si vás hneď niekam zaradia. Ale snažím sa žiť taký normálny život, jazdím metrom, mám svojich starých kamarátov. Nových priateľov veľa ani nezískate, keď sa s vami chcú ľudia zoznamovať najmä kvôli tomu, že váš otec je prezident.

.neškodí vašej škole, že ju vedie syn politicky jasne vyhraneného človeka? Máte tu deti rodičov, ktorí patria do tábora sociálnej demokracie?

Máme tu dcéru Miloša Zemana a je veľmi šikovná. Aj na novom PORG-u máme deti sociálnych demokratov. Ale mne to neprekáža, ja som živnostník. Keď platia školné... A navyše, tie deti za to nemôžu. (Smiech.)

Rozhovor bol uverejnený v týždenníku .týždeň 40/2008 dňa 29. septembra 2008.

Nielen o škole

Koalícia pre deti Slovensko považuje necitlivé vykonávanie súdnych rozhodnutí v prípadoch odoberania detí za neakceptovateľné

Výzva rodičov a učiteľov poslancom NR SR a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR

Školská samospráva je naďalej v ohrození

Pripomienkové konanie končí, ale aktivity proti okliešteniu školskej samosprávy pokračujú

Iniciátori hromadnej pripomienky proti okliešteniu školskej samosprávy sa obracajú na rady škôl a obecné zastupiteľstvá

Škola bez kried

Rebríček kvality vzdelávania Pearson

O využití projektu Khan Academy v prostredí bežných škôl

Ján Macek: Vytáča ma pasivita kolegýň, mám jej plné zuby

Čo bude formovať podobu vzdelávania?

Pedagógovia sa obávajú, že bude ešte horšie

Pripomienky učiteľov k správe o stave školstva

Učiteľ a zázraky na počkanie

Biela vrana v školstve

Je Čaplovič blbý, alebo nie?

O správe učiteľov o situácii v školstve

Niekoľko postrehov k situácii v slovenskom školstve

Infovek 2 je pomalý, predražený a už ho v škole nechceme

Josef Widmer: Nové modely pre náročné povolania

Infografika: There is No Homework In Finland

Vladimír Urban: Čím je škola slabšia, tým sú lepšie známky

Otvorený list kritizuje šírenie waldorfu

Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy

Koniec Planéty vedomostí

Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí

Lampa: Čo učíme naše deti?

Politické anestetikum PISA

Školstvo potrebuje víziu

Ministerstvo školstva nerobí správne kroky

Vratké nohy povinnej angličtiny

Netrápme deti angličtinou

Martin Kríž: Školy budú mať iba toľko slobody, koľko si jej vezmú

Kto zarába na učebniciach

Ministerstvo školstva nesleduje experimenty na školách

Učebnice budú meškať mesiace

Máme školstvo, aké si zaslúžime

Školská reforma je Potemkinova dedina

Rok s Mikolajovou reformou

OECD: Učitelia sú málo motivovaní

Vladimír Burjan: Nemám svedomie kritizovať učiteľov

Učebnice nebudú v Kalifornii, možno ani u nás

Čo je hlavnou úlohou školy?

Orol pamírsky

INEKO: Učitelia dostali viac slobody, chýbajú im však učebnice

Dávid Králik: Neschopný učiteľ nech má len základný plat

Aký je Váš názor na zmeny v slovnom hodnotení? Napíšte ministrovi!

Reakcie učiteľov na národnú učebnicu

Ján Mikolaj: Chcem školy zmeniť

Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola a štát (seminár)

Protimonopolný úrad, nevadí ti ministerstvo školstva?

Martin Mojžiš: Učebnica má zaujať najmä učiteľov

Václav Klaus ml.: Netešte sa na reformu

Videokomentár Anny Gottweisovej k reforme a školstvu

Čítanie na Slovensku

Prvý (druhý) september

Web portál FYZIKUS

Prečo som tak skoro alergická na slovo reforma?

Edičná politika plná pochybností

Čakanie na reformu školstva

Veľa kriku pre nič?

Chonchanó baró

Skvelý nástroj

Informačné technológie

Školská reforma odklepnutá

Plochá Zem

Učebnice

Slaná voda

Ako (ne)učiť literatúru

Mastný chlieb

Kompetencie

Čo všeličo by sa dalo...

Ako reformovali Česi

Rozumná reforma

Čo s nedobrou reformou?

Všetko naopak

Ťažká reforma

Akože reforma

Posadnutosť kompetenciami

Diskusia o reforme? Niet času

Reforma zn. chaos

Školská reforma

Čulý Mikolaj

Reforma vzdelávania alebo kozmetická úprava školstva

Branislav Pupala: Škola nemôže riešiť problémy sveta

Šlabikár – najčítanejšia kniha

K Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách

Učiť piatakov základom ekonómie

Ohrozená veda

Na kvalite nezáleží?

Základný či aplikovaný výskum?

Môžete ma citovať!

Čítanie sa učí ako spartakiáda

Odvahu školám

Kolobeh školských reforiem

Hranice školskej revolúcie

Domino reformy vzdelávania - ako ďalej?

Príbeh školského zákona

Školský zákon a politická elita

S obavami za

Šanca na rozbeh

Korešpondenčné semináre