Vratké nohy povinnej angličtiny

26.10.2010 | Branislav Pupala | Nielen o škole

Povinná výučba anglického jazyka od tretieho ročníka základnej školy je opäť politickým rozhodnutím, za ktorým nestojí ani seriózne odborné zdôvodnenie, ani jasná koncepčná príprava. Dobre mienené predsavzatie, aby každý človek po ukončení školy plynulo hovoril po anglicky, sa ani po zavedení tejto povinnosti vôbec nemusí stať realitou. Skôr len školám pridá na starostiach ako sa s ďalšou pridanou požiadavkou vyrovnať, bez ohľadu na to, čo skorá výučba cudzieho jazyka v škole môže žiakom skutočne dať.

Dobre vyzerajúca predstava, že zavedenie povinnosti učiť sa cudzí (anglický) jazyk dostatočne dlho bude zárukou úspechu, je príliš naivná. Rovnako ako predstava, že čím skôr sa s výučbou začne, tým lepšie. V hre je totiž veľa ďalších okolností, ktoré povinnú výučbu cudzieho jazyka v školách ovplyvňujú a ktoré štát, ak to myslí vážne, musí vziať do systémovej úvahy. Vízia jazykovo vybavených ľudí a presadenie zákonnej povinnosti výučby cudzieho jazyka vôbec nie sú postačujúcimi nástrojmi štátu na to, aby zodpovedne reguloval jazykové vzdelávanie.

Na počiatku stojí otázka o optimálnom jazykovom vývine detí. Vie sa o ňom dosť veľa a dobre ho ilustrujú bilingválne deti. Tie však spravidla žijú pod permanentným vplyvom viacjazykového prostredia, k čomu organizovanú výučbu ani nepotrebujú. K jazykovému vývinu detí povinná výučba jazyka v škole môže prispieť len obmedzeným dielom. Ak je škola jediným zdrojom osvojovania cudzieho jazyka, neplatí ani to, že deti si v mladšom veku budú osvojovať jazyk „prirodzenejšie“ a rýchlejšie, ani to, že natiahnutím dĺžky povinnej výučby získajú náskok na ceste k lepšiemu zvládnutiu jazyka. Ak si deti osvojujú jazyk len prostredníctvom školských lekcií, ich postup je v skutočnosti veľmi pomalý, pričom obsah, ktorý tu zvládnu, sú schopné neskôr zvládnuť za oveľa kratší čas. Pravdou je, že zo včasnej výučby jazyka človek profituje najmä v oblasti lepšej výslovnosti. Na to však potrebuje perfektný jazykový vzor, o čom bez zabezpečenia naozaj kvalifikovanej výučby angličtiny nemôžeme ani snívať. Koketovanie s myšlienkou doškolenia exitujúcich učiteľov prvého stupňa v anglickom jazyku alebo pridanie cudzieho jazyka do prípravy budúcich učiteľov prvého stupňa je cesta do pekiel. Kvalifikovaný učiteľ s výbornou znalosťou jazyka ako základného predpokladu dobrej výučby je prosto nevyhnutný, aby vyučovanie malo pre deti zmysel. Ak sa však stále nepočíta s tým, že učitelia cudzích jazykov sú jedinou kategóriu učiteľov, ktorí sa nachádzajú na reálnom konkurenčnom trhu práce, tak sa ani s novinkami v povinnom jazykovom vzdelávaní opäť nedopracujeme nikam.

Limitované možnosti povinnej školskej výučby cudzieho jazyka sú zásadnou okolnosťou, s ktorou treba rozumne počítať. Nejde len o to presadiť, že jazyk je v škole treba učiť. Je treba vedieť povedať, čo z neho (a najmä za čo) možno reálne naučiť všetkých ako štandard, treba rovnako vedieť definovať nadštandard a spolu s tým vpustiť do jazykového vzdelávania v školskom systéme nové subjekty i ďalšie zdroje financovania, na ktorých je úspech jazykového vzdelávania závislý. Dĺžka a začiatok výučby jazyka sa aj pri riešení týchto otázok stávajú treťoradé.

Prijatá idea o povinnej výučbe angličtiny bude v praxi vyžadovať veľa kompromisov. Tie však môžu spôsobiť viac škody, ako keby sa neurobilo nič. Skutočnosť, že dôsledky vzdelávacej politiky na seba dávajú čakať príliš dlho, sú pre nešťastné politické rozhodnutia paradoxnou výhodou.

Autor je profesor pedagogiky na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity a spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Článok bol publikovaný v denníku Pravda dňa 19. októbra 2010.

Nielen o škole

Koalícia pre deti Slovensko považuje necitlivé vykonávanie súdnych rozhodnutí v prípadoch odoberania detí za neakceptovateľné

Výzva rodičov a učiteľov poslancom NR SR a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR

Školská samospráva je naďalej v ohrození

Pripomienkové konanie končí, ale aktivity proti okliešteniu školskej samosprávy pokračujú

Iniciátori hromadnej pripomienky proti okliešteniu školskej samosprávy sa obracajú na rady škôl a obecné zastupiteľstvá

Škola bez kried

Rebríček kvality vzdelávania Pearson

O využití projektu Khan Academy v prostredí bežných škôl

Ján Macek: Vytáča ma pasivita kolegýň, mám jej plné zuby

Čo bude formovať podobu vzdelávania?

Pedagógovia sa obávajú, že bude ešte horšie

Pripomienky učiteľov k správe o stave školstva

Učiteľ a zázraky na počkanie

Biela vrana v školstve

Je Čaplovič blbý, alebo nie?

O správe učiteľov o situácii v školstve

Niekoľko postrehov k situácii v slovenskom školstve

Infovek 2 je pomalý, predražený a už ho v škole nechceme

Josef Widmer: Nové modely pre náročné povolania

Infografika: There is No Homework In Finland

Vladimír Urban: Čím je škola slabšia, tým sú lepšie známky

Otvorený list kritizuje šírenie waldorfu

Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy

Koniec Planéty vedomostí

Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí

Lampa: Čo učíme naše deti?

Politické anestetikum PISA

Školstvo potrebuje víziu

Ministerstvo školstva nerobí správne kroky

Vratké nohy povinnej angličtiny

Netrápme deti angličtinou

Martin Kríž: Školy budú mať iba toľko slobody, koľko si jej vezmú

Kto zarába na učebniciach

Ministerstvo školstva nesleduje experimenty na školách

Učebnice budú meškať mesiace

Máme školstvo, aké si zaslúžime

Školská reforma je Potemkinova dedina

Rok s Mikolajovou reformou

OECD: Učitelia sú málo motivovaní

Vladimír Burjan: Nemám svedomie kritizovať učiteľov

Učebnice nebudú v Kalifornii, možno ani u nás

Čo je hlavnou úlohou školy?

Orol pamírsky

INEKO: Učitelia dostali viac slobody, chýbajú im však učebnice

Dávid Králik: Neschopný učiteľ nech má len základný plat

Aký je Váš názor na zmeny v slovnom hodnotení? Napíšte ministrovi!

Reakcie učiteľov na národnú učebnicu

Ján Mikolaj: Chcem školy zmeniť

Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola a štát (seminár)

Protimonopolný úrad, nevadí ti ministerstvo školstva?

Martin Mojžiš: Učebnica má zaujať najmä učiteľov

Václav Klaus ml.: Netešte sa na reformu

Videokomentár Anny Gottweisovej k reforme a školstvu

Čítanie na Slovensku

Prvý (druhý) september

Web portál FYZIKUS

Prečo som tak skoro alergická na slovo reforma?

Edičná politika plná pochybností

Čakanie na reformu školstva

Veľa kriku pre nič?

Chonchanó baró

Skvelý nástroj

Informačné technológie

Školská reforma odklepnutá

Plochá Zem

Učebnice

Slaná voda

Ako (ne)učiť literatúru

Mastný chlieb

Kompetencie

Čo všeličo by sa dalo...

Ako reformovali Česi

Rozumná reforma

Čo s nedobrou reformou?

Všetko naopak

Ťažká reforma

Akože reforma

Posadnutosť kompetenciami

Diskusia o reforme? Niet času

Reforma zn. chaos

Školská reforma

Čulý Mikolaj

Reforma vzdelávania alebo kozmetická úprava školstva

Branislav Pupala: Škola nemôže riešiť problémy sveta

Šlabikár – najčítanejšia kniha

K Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách

Učiť piatakov základom ekonómie

Ohrozená veda

Na kvalite nezáleží?

Základný či aplikovaný výskum?

Môžete ma citovať!

Čítanie sa učí ako spartakiáda

Odvahu školám

Kolobeh školských reforiem

Hranice školskej revolúcie

Domino reformy vzdelávania - ako ďalej?

Príbeh školského zákona

Školský zákon a politická elita

S obavami za

Šanca na rozbeh

Korešpondenčné semináre