Rozumná reforma

1.5.2008 | Martin Mojžiš | Nielen o škole

Pripraviť dobrú školskú reformu je oveľa jednoduchšie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. V podstate stačí splniť niekoľko triviálnych podmienok a vyvarovať sa niekoľkých hlúpych chýb. Nie je toho veľa – celé sa to dá zhrnúť v jednom krátkom článku.

Sú určité podmienky, ktoré keď nesplníte, tak je ľubovoľná školská reforma odsúdená na neúspech. Na druhej strane, ak tieto podmienky splníte, tak reforma bude s veľkou pravdepodobnosťou úspešná. Znie to trochu podozrivo, ale naozaj všetko nasvedčuje tomu, že pre úspech reformy sú nutné podmienky zároveň podmienkami postačujúcimi. Posúďte sami.

.učitelia

Prvou podmienkou úspechu akejkoľvek vážne myslenej reformy je – nenaštvať učiteľov! Aj keby nám reformu vymyslela tá najosvietenejšia jednotka didaktického nasadenia zložená zo samých svetových géniov, realizovať ju budú naši učitelia. To znamená tí ľudia z mäsa a kostí, ktorí sú na školách a ktorí majú vo väčšine prípadov s učením mnohoročné skúsenosti. Ak budú reformátori tieto skúsenosti ignorovať, ak budú nútiť všetkých učiteľov učiť novým spôsobom, vyrobia si kopu nepriateľov práve tam, kde majú mať kľúčových spojencov.

No fajn, ale dá sa vôbec robiť nejaká skutočná reforma bez toho, aby sme naštvali značnú časť učiteľov? Mnohí z nich predsa nemajú vôbec nijakú chuť meniť svoje zvyky a budú preto automaticky proti každej reforme. Jedine, že by reforma umožňovala učiť aj po starom. Že by umožnila učiteľom učiť inak ako doteraz, ak to chcú, ale nechala by na pokoji tých, ktorí to nechcú. Rozumná reforma by nemala nové metódy a formy učenia prikazovať, ale umožňovať.

Isteže, môže sa nám to zdať primálo. Môžeme si povedať, že takto zostane všetko po starom, že ak učiteľov neprinútime niečo zmeniť, nič sa nezmení. Takéto uvažovanie je založené na dvoch mylných premisách a predstavuje jednu z tých chýb, ktorých sa treba vyvarovať. Prvou mylnou premisou je, že učiteľov, ktorí nechcú zmeniť svoj spôsob učenia, na to môžeme donútiť. No len to skúsme. Druhou mylnou premisou je, že učiteľov, ktorí chcú zmeniť svoj spôsob učenia, bude príliš málo. Nebude ich málo. Rozumná a dobrá reforma si získa veľa učiteľov. Ak nie, tak to nie je rozumná a dobrá reforma.

.osnovy

Druhou podmienkou úspechu školskej reformy tu a teraz je – výrazne zredukovať učebné osnovy! Práve osnovy prepchaté zbytočnosťami veľmi okliešťujú flexibilitu dnešných učiteľov. Pretože, ak majú so svojimi žiakmi prebrať všetko, čo je predpísané, nezostáva im čas na veľa dôležitých vecí. Na rozvíjanie tvorivosti žiakov, ich samostatnosti, schopnosti diskusie, tímovej práce a mnohých ďalších dobrôt.

No fajn, ale dokážu sa odborníci zhodnúť na tom, čo zo súčasných osnov vypustiť? Nie, nedokážu, ale to, našťastie, vôbec neprekáža. Najmä v prípade základnej školy hovoríme predsa o tom, čo sa majú naučiť všetky deti vo veku od šesť do pätnásť rokov, a to by sme my dospelí mali vlastne všetko vedieť. Prečo by mali byť v osnovách veci, ktoré priemerne vzdelaný dospelý človek nevie?

Ideálne je preto nechať robiť základné osnovy neodborníkom a odborníkov k tomu pustiť až pri vybrusovaní konečnej podoby. Toto tvrdenie možno bude znieť mnohým ušiam až rúhavo, ale treba mať na zreteli dve veci. Bez drakonickej redukcie učiva nezostane miesto na nijaké užitočné novinky a väčšina odborníkov nie je mentálne schopná drakonicky redukovať povinné školské osnovy vlastnej disciplíny.

Kto má teda robiť redukciu osnov? To je takmer jedno. V skutočnosti stačí šimpanz, plniace pero a nepríliš veľa atramentu. Šimpanza s plniacim pero posadíme k osnovám a necháme ho škrtať, kým mu vystačí atrament. Ak vhodne zvolíme množstvo atramentu, (napríklad tak, aby z pôvodných osnov zostalo 40 percent) potom budú výsledkom jeho práce lepšie osnovy, než sú tie súčasné. Ak potom pripustíme odborníkov a necháme ich doplniť ešte desať percent, dostaneme ešte lepšie osnovy. Ak namiesto šimpanza použijeme rozumného človeka, výsledok sa ešte výrazne zlepší. Pre dobrú reformu nie je podstatné, ktorú polovicu zo súčasných osnov tam nechá, podstatné je, že tam nechá zhruba len polovicu.

Isteže, môže sa nám to zdať primálo. Môžeme si povedať, že úroveň vzdelania tým prudko klesne. Takéto uvažovanie je založené na dvoch mylných premisách a predstavuje ďalšiu z tých chýb, ktorých sa treba vyvarovať. Prvou mylnou premisou je, že to, čo sa dnes deti učia, naozaj vedia. Mäkšia verzia tohto omylu hovorí, že decká si aj tak zapamätajú len niekoľko percent látky, takže im tam treba napchať čo najviac, aby mali čo zabúdať. Do dokonalosti to doviedol Jára Cimrman, ktorý hneď pri výklade deťom prikazoval, ktoré časti majú zabudnúť. Druhou mylnou premisou je, že deti sa naučia len to, čo je v osnovách. Osnovy majú predstavovať minimum, ktoré môže učiteľ doplniť, napríklad tak, že tam vráti všetko, čo bolo vypustené a bude učiť po starom. Iný učiteľ môže využiť priestor, ktorý redukcia osnov poskytne, lepším a rozumnejším spôsobom.

.koncepcia

Treťou podmienkou úspešnej reformy sú – zrozumiteľné a jednoduché pravidlá! Koncepcia reformy musí byť jasná a nesmie byť príliš podrobná. Skutočnú zmenu v školstve nemožno detailne naprojektovať, tá sa tak či onak môže udiať len postupne. Koncepcia má stanoviť týmto postupným zmenám zreteľné smerovanie a základné mantinely. Čo je nad to, je od zlého.

No fajn, ale kde vziať takú koncepciu? To je jednoduché, môžeme ju ukradnúť. Môžeme ju do značnej miery prebrať od štátov, ktoré majú dobrý a úspešný školský systém (často sa v tejto súvislosti spomína Fínsko, ale aj iné krajiny). Môžeme využiť koncepcie, ktoré vznikli tu na Slovensku v rámci rôznych projektov a štúdií. Pokojne ich vykrádajme, len ich nevykrádajme barbarským spôsobom (keď vykráda obrazovú galériu profesionál, vyreže plátno z rámu a vezme len plátno, keď ju vykráda barbar, tiež vyreže plátno, ale vezme si rám – pretože ten je pozlátený, ten sa mu páči, tomu rozumie). Vykrádajme podstatu a snažme sa ju implementovať v podobe jednoduchých pravidiel.

Isteže, môže sa nám to zdať primálo. Môžeme si povedať, že ak v zákone a v pedagogických dokumentoch nestanovíme presne, čo sa má zmeniť, všetko zostane po starom. Také uvažovanie je založené na dvoch mylných premisách a predstavuje tretiu chybu, ktorej sa treba vyvarovať. Mylnou premisou je, že ak chceme niečo robiť celkom inak, musíme to vysvetliť veľmi podrobne. To je omyl. Musíme to vysvetliť zrozumiteľne, a to vôbec nie je to isté, ako podrobne. A mylnou premisou je aj názor, že učitelia učia podľa pedagogických dokumentov. V skutočnosti väčšina z nich učí čiastočne podľa učebníc a čiastočne podľa seba. Kľúčom k úspechu či neúspechu ľubovoľnej reformy budú nakoniec dobré či nedobré učebnice. Voľný trh s učebnicami, v ktorého rámci môže vzniknúť veľa rôznych dobrých učebníc, je štvrtou základnou podmienkou úspešnej reformy.

.má dať – dal

Na záver sa skúsme pozrieť na to, ako vyzerá z pohľadu vymenovaných podmienok naša mikolajená reforma (tento mimoriadne presný názov vymyslel Tomáš Gális). Učiteľov nikto neberie vážne, o reforme vedia len toľko, že bude, ale vôbec netušia, aká bude. Konkrétne informácie dostanú zrejme až prvého septembra v zapečatených obálkach. S redukciou osnov sa začalo vo veľkom štýle, ale postupne sa pod nátlakom odborníkov všetkým predmetom pridávalo, takže dnes nie je vôbec jasné, či k nejakej redukcii vôbec dôjde. Vyzerá to tak, ako keby namiesto šimpanza použili nosorožca, ktorému to s tým plniacim perom predsa len až tak nejde. Čo sa týka koncepcie, vykrádajú ako besní, ale vôbec tomu nerozumejú. Človek má pocit, že oni nekradnú ani len rámy, že vytrhávajú parkety. A učebnicová politika je presne taká, akú sme mohli od politikov SNS, HZDS a Smeru očakávať.

Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň 17/2008 dňa 21. apríla 2008.

Nielen o škole

Koalícia pre deti Slovensko považuje necitlivé vykonávanie súdnych rozhodnutí v prípadoch odoberania detí za neakceptovateľné

Výzva rodičov a učiteľov poslancom NR SR a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR

Školská samospráva je naďalej v ohrození

Pripomienkové konanie končí, ale aktivity proti okliešteniu školskej samosprávy pokračujú

Iniciátori hromadnej pripomienky proti okliešteniu školskej samosprávy sa obracajú na rady škôl a obecné zastupiteľstvá

Škola bez kried

Rebríček kvality vzdelávania Pearson

O využití projektu Khan Academy v prostredí bežných škôl

Ján Macek: Vytáča ma pasivita kolegýň, mám jej plné zuby

Čo bude formovať podobu vzdelávania?

Pedagógovia sa obávajú, že bude ešte horšie

Pripomienky učiteľov k správe o stave školstva

Učiteľ a zázraky na počkanie

Biela vrana v školstve

Je Čaplovič blbý, alebo nie?

O správe učiteľov o situácii v školstve

Niekoľko postrehov k situácii v slovenskom školstve

Infovek 2 je pomalý, predražený a už ho v škole nechceme

Josef Widmer: Nové modely pre náročné povolania

Infografika: There is No Homework In Finland

Vladimír Urban: Čím je škola slabšia, tým sú lepšie známky

Otvorený list kritizuje šírenie waldorfu

Martin Mojžiš: Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy

Koniec Planéty vedomostí

Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí

Lampa: Čo učíme naše deti?

Politické anestetikum PISA

Školstvo potrebuje víziu

Ministerstvo školstva nerobí správne kroky

Vratké nohy povinnej angličtiny

Netrápme deti angličtinou

Martin Kríž: Školy budú mať iba toľko slobody, koľko si jej vezmú

Kto zarába na učebniciach

Ministerstvo školstva nesleduje experimenty na školách

Učebnice budú meškať mesiace

Máme školstvo, aké si zaslúžime

Školská reforma je Potemkinova dedina

Rok s Mikolajovou reformou

OECD: Učitelia sú málo motivovaní

Vladimír Burjan: Nemám svedomie kritizovať učiteľov

Učebnice nebudú v Kalifornii, možno ani u nás

Čo je hlavnou úlohou školy?

Orol pamírsky

INEKO: Učitelia dostali viac slobody, chýbajú im však učebnice

Dávid Králik: Neschopný učiteľ nech má len základný plat

Aký je Váš názor na zmeny v slovnom hodnotení? Napíšte ministrovi!

Reakcie učiteľov na národnú učebnicu

Ján Mikolaj: Chcem školy zmeniť

Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola a štát (seminár)

Protimonopolný úrad, nevadí ti ministerstvo školstva?

Martin Mojžiš: Učebnica má zaujať najmä učiteľov

Václav Klaus ml.: Netešte sa na reformu

Videokomentár Anny Gottweisovej k reforme a školstvu

Čítanie na Slovensku

Prvý (druhý) september

Web portál FYZIKUS

Prečo som tak skoro alergická na slovo reforma?

Edičná politika plná pochybností

Čakanie na reformu školstva

Veľa kriku pre nič?

Chonchanó baró

Skvelý nástroj

Informačné technológie

Školská reforma odklepnutá

Plochá Zem

Učebnice

Slaná voda

Ako (ne)učiť literatúru

Mastný chlieb

Kompetencie

Čo všeličo by sa dalo...

Ako reformovali Česi

Rozumná reforma

Čo s nedobrou reformou?

Všetko naopak

Ťažká reforma

Akože reforma

Posadnutosť kompetenciami

Diskusia o reforme? Niet času

Reforma zn. chaos

Školská reforma

Čulý Mikolaj

Reforma vzdelávania alebo kozmetická úprava školstva

Branislav Pupala: Škola nemôže riešiť problémy sveta

Šlabikár – najčítanejšia kniha

K Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách

Učiť piatakov základom ekonómie

Ohrozená veda

Na kvalite nezáleží?

Základný či aplikovaný výskum?

Môžete ma citovať!

Čítanie sa učí ako spartakiáda

Odvahu školám

Kolobeh školských reforiem

Hranice školskej revolúcie

Domino reformy vzdelávania - ako ďalej?

Príbeh školského zákona

Školský zákon a politická elita

S obavami za

Šanca na rozbeh

Korešpondenčné semináre