Kauza Waldorf na Slovensku /marec 2010/

15.3.2010 | Zuzana Humajová-Zimenová | Vláda a reforma

V školskom roku 2009/2010 rezonuje téma waldorfskej školy viac ako po iné roky. Je to spôsobené okrem iného aj tým, že práve v tomto školskom roku má byť ministerstvu školstva predložené komplexné hodnotenie jej alternatívneho výchovno-vzdelávacieho programu, na základe ktorého ministerstvo rozhodne o ďalšom osude školy.

V búrlivých mediálnych diskusiách o kvalite tzv. waldorfskej pedagogiky (viac tu), vyšlo prednedávnom najavo, že ministerstvo školstva projekt jej experimentálneho overovania v praxi vyhodnocuje príliš povrchne (viac tu a tiež tu). Najmä rodičia detí, ktoré školu navštevujú, si preto s blížiacim sa koncom školského roka kladú čoraz častejšie otázku, nakoľko dôveryhodná bude záverečná správa? A nakoľko kompetentný bude konečný verdikt ministerstva školstva? Odpovede sú stále nejasné, pretože ministerstvo školstva neurobilo žiadne kroky na posilnenie dôveryhodnosti svojich hodnotiacich štruktúr a zaužívaných mechanizmov. Aj preto je potrebné o problémoch a nejasnostiach, ktoré sa s waldorfským experimentom spájajú, hovoriť čo najviac otvorene ešte predtým, ako ministerskí úradníci o budúcnosti školy definitívne rozhodnú.

S týmto zámerom bol napísaný článok Kauza Waldorf na Slovensku, uverejnený v časopise Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity Acta Facultatis Paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis. Autori článku O. Kaščák, B. Pupala a Z. Humajová – Zimenová sa v ňom pokúsili zhrnúť hlavné charakteristiky pedagogiky Rudolfa Steinera, na ktorej základoch stoja všetky waldorfské školy, bratislavskú nevynímajúc. Načrtli hlavné problémy jej aplikácie vo vyučovacej praxi, ako i dôvody, prečo sa tieto problémy zvyknú vo väčšine waldorfských škôl pravidelne objavovať. V závere článku osvetľujú priebeh experimentálneho overovania waldorfskej pedagogiky na Slovensku a zaoberajú sa kvalitou priebežných hodnotiacich správ, ktoré garant projektu predkladal počas deviatich rokov experimentálneho overovania ministerstvu školstva. Zo spomínaného článku nižšie uverejňujeme skrátenú úvodnú časť, ktorá je pokusom o sumarizáciu verejného diskurzu o alternatívnom vzdelávaní na Slovensku. V zrkadle mediálnych výstupov zachytáva vývoj širokej spoločenskej diskusie na tému waldorfskej školy, ktorá z dôvodu absentujúcej odbornej argumentácie v rozhodujúcej miere formovala a dodnes formuje názory rodičovskej verejnosti na túto rozporuplnú vzdelávaciu alternatívu.


Mediálne kontúry waldorfskej školy

Waldorfská škola v Bratislave bola zaradená do siete škôl ako súkromná škola v júli v roku 2001. Verejnosť bola od počiatku o waldorfskej pedagogike a o iniciatíve rozvíjať ju v slovenskom vzdelávacom systéme informovaná jednostranne. Spočiatku išlo prevažne o články, propagujúce novovznikajúcu waldorfskú školu, čo bolo vzhľadom na absenciu akademického diskurzu a na skutočnosť, že škola v prvých rokoch svojej existencie bojovala o záujem rodičov, pochopiteľné. Propagačné články boli uverejňované najmä v médiách, ktoré mohli osloviť širokú skupinu potenciálnych záujemcov o alternatívne vzdelávanie. Tomuto zámeru bolo plne prispôsobené i obsahové a štylistické ladenie článkov, ktoré čitateľovi romantizovali alternatívny spôsob vzdelávania na waldorfskej škole. Učiteľ Martin Kaščák v článku pre časopis Dieťa (2001) napr. školu vykresľuje ako svet, ktorý „doširoka otvára svoju vľúdnu, ľudsky preteplenú náruč všetkým prváčikom, donedávna ešte bezstarostným samopašníkom“, kde sa „v maximálnej miere využívajú prírodné materiály vyvolávajúce pocit jemnosti a tepla, prijemné na dotyk“, kde sú „ostré rohy a pravé uhly upravené tak, aby boli čo najpríjemnejšie pre vnútorné vnímanie – pre dušu dieťaťa“ a kde „pred triedou stojí učiteľ a osobne víta každého žiačika podaním ruky, čím vysiela prváčikovi signál o jeho dôležitosti, o úcte k jeho individualite a zároveň mu tak dodáva pocit bezpečia a pokoja v novom prostredí“. Podobnými článkami sa vo verejnosti postupne prehlboval dojem, že waldorfská pedagogika je významným nositeľom pozitívnych zmien v zanedbanom postkomunistickom školstve. V médiách v tom čase s týmto názorom nikto nepolemizoval. Naopak, keď waldorfskú školu krátko po jej otvorení navštívil prezident SR Rudolf Schuster (2001), bol ešte aj zo strany najvyššej štátnej autority vyslaný signál o jej jednoznačne pozitívnom pôsobení: „Škola poskytuje kvalitné vzdelanie, je organizovaná ako slobodná inštitúcia, nezávislá na spoločenskom usporiadaní v krajine. Deti sa učia bez stresu, neuróz a strachu a môžu rozvíjať svoje vlohy a tvorivý duchovný potenciál“. Prezident Rudolf Schuster ocenil založenie takejto školy na Slovensku a vyjadril vieru, že postupne pribudnú aj ďalšie.

Toto hodnotenie, bezpochyby predčasné, keďže išlo o hodnotenie školy fungujúcej iba tri mesiace, a zároveň i povrchné, keďže sa neopieralo o výsledky odborného výskumu, ale iba o príjemný pocit z krátkej návštevy, možno v začiatkoch fungovania waldorfskej školy považovať za typický pohľad slovenskej verejnosti na alternatívne vzdelávanie. Keďže sa v tom čase v médiách sýtila verejná diskusia o potrebe reformy školstva práve idealizáciou vzdelávacích praktík vo vnútri alternatívnych škôl, ktoré sa dávali do ostrého protikladu s praktikami „tradičnej školy“, podpora alternatívnych vzdelávacích programov (bez rozdielu) sa stala neoddeliteľnou súčasťou názorov, presadzujúcich potrebné kvalitatívne zmeny na základných a stredných školách. Nepochybne k tomu prispel i koncepčný dokument Ministerstva školstva SR Milénium (2001), ktorý dal potrebný formálny tvar novej reformnej vízií, smerujúcej k „humanizácii“ škôl, k individualizácii vzdelávania a k zvýšeniu záujmu o tvorivý potenciál žiakov. Verejné vyjadrenie podpory zmenám, navrhovaným v Miléniu, bolo zrazu vstupenkou do salónnych debát o reforme školstva, ktoré zďaleka neviedli iba pedagogickí odborníci, ale najmä angažovaná verejnosť. Pravdepodobne aj z týchto dôvodov bolo pre propagátorov waldorfskej školy možné (a z ich pohľadu i výhodné) formulovať pre laickú verejnosť pozitíva waldorfskej pedagogiky naivnou rétorikou, ktorá až primitívne zjednodušovala porovnanie tejto školy so školou „tradičnou“. Voči takejto idealizácii vzdelávacieho prostredia mohol neznalý rodič, ktorému záležalo najmä na tom, aby sa jeho dieťa v škole dobre cítilo, len ťažko namietať.

Osamelá kritika nespokojnej verejnosti

Isté osamelé kritické hlasy však predsa len zazneli. V druhom roku existencie školy sa objavili v časopise Rozmer články E. Orbanovej (2002), v ktorých sa snaží odkryť okultné pozadie waldorfskej pedagogiky a zároveň naznačuje, ako je možné, že ani odborníci, ani rodičia nevidia nebezpečenstvo, skrývajúce sa pod pekným náterom „alternatívnych“ prístupov, sľubujúcich harmonickú školskú atmosféru a šťastné detstvo. Orbanová podčiarkuje skutočnosť, že vzdelávacie prostredie sa vyznačuje variabilitou a neprehľadnosťou a pre rodičov je obtiažne posúdiť tie ktoré vzdelávacie aktivity a vybrať to najlepšie pre ich dieťa: „waldorfské školy síce ponúkajú dni otvorených dverí, ale podivný vieroučný systém antropozofie ostáva neviditeľný pre toho, kto nevie, kam sa má pozrieť. Výchovná atmosféra škôl a idealizmus učiteľov je tou najlepšou páskou na zrak rodičov, ktorí vďaka nej prehliadnu to najpodstatnejšie – manipuláciu s duchovnou orientáciou svojich detí“. Zároveň upozorňuje na to, že vo waldorfskom školstve môžeme sledovať vzájomné prepojenie antropozofickej teórie a výchovno-vzdelávacieho systému. Orbanová sa v článku vyhýba hodnoteniu waldorfskej pedagogiky z pohľadu efektivity vzdelávacieho procesu, snaží sa odkryť najmä jej skryté pozadie a praktiky, ktoré sa vo waldorfských školách bežne využívajú na zahmlenie duchovnej podstaty pôsobenia na deti. Slovenského čitateľa zároveň po prvý raz oboznamuje s negatívnou medzinárodnou skúsenosťou.

V ďalších článkoch sa pre Rozmer na tému waldorfskej školy kriticky vyjadrili lekár J. Heřt (2004) a J. Šafin (2008), časopis priniesol i rozhovory s nespokojnými rodičmi (2007, 2008), ktorí sa na základe osobnej skúsenosti rozhodli vziať svoje deti z waldorfskej školy a preložiť ich na iné školy. Dosah tejto kritiky na verejnú mienku bol však minimálny, keďže časopis Rozmer je svojím zameraním zacielený na špecifickú a pomerne úzku skupinu čitateľov.

Kritika, ktorá rozčerila pokojnú hladinu pozitívneho naladenia verejnej mienky voči waldorfskej škole sa objavila až v článkoch F. Šebeja (2006), E. Čobejovej a M. Hanusa (2006), uverejnených v časopise Týždeň. Autori sa pokúsili pre širokú verejnosť zrozumiteľne odkryť ezoterické pozadie waldorfskej pedagogiky a príčiny jej úspechu a poukázať na tie súvislosti v učení Rudolfa Steinera, ktoré nie sú v súlade s empirickou vedou a tým pádom ani so štandardnými vzdelávacími obsahmi a pedagogickými postupmi na bežných základných školách. F. Šebej vysvetľuje, ako je možné, že sa waldorfským školám darí utajiť svoju ezoterickú agendu: „Mnohí predstavitelia waldorfských škôl dnes spojenie so Steinerovým učením popierajú s tým, že ide iba o historické korene. Iní tvrdia, že sa antropozofia na škole priamo nevyučuje. Tí prví klamú, tí druhí hovoria pravdu, lebo natoľko zložitý a abstraktný systém bludov, akým je antropozofia, je ťažké učiť deti na prvom stupni. Zamlčujú však, že všetko, čo v škole s deťmi robia, je aplikáciou Steinerovej antropozofie v pedagogickej praxi.“ Zároveň upozornil na nebezpečné dôsledky výučby školopovinných detí, postavenej na antropozofických základoch, keďže „škola zanedbáva zásadné veci, akými sú hľadanie kauzality vo vzťahoch, kritické myslenie, sklon klásť otázky a výchova k vedeckému mysleniu s racionálnym testovaním hypotéz. Deti sa zo školy vrátia nevybavené pre praktický život, ale s hlavičkami plnými pseudonáboženských mytológií a rituálov“.

Na túto kritiku, uverejnenú v mienkotvornom médiu, búrlivo zareagovala obec zástancov waldorfskej školy. Súkromná základná škola waldorfská sa od uvedených článkov v plnej miere dištancovala, nakoľko podľa jej predstaviteľov nezodpovedali reálnemu pohľadu na školu a pedagogiku, ktorú uskutočňuje. Obhajovali sa najmä poukazovaním na skutočnosť, že ide o nepochopenie podstaty ich snaženia a o typickú, i vo svete sa často opakujúcu situáciu, kedy sú práve waldorfské školy obeťou iracionálnych útokov zo strany nespokojných rodičov a médií. V texte oficiálneho stanoviska k článkom, uverejneným v Týždni, Asociácia waldorfských škôl okrem iného uvádza: „Waldorfská pedagogika má vo v svete mnohých odporcov. Existujú dva druhy skupín, ktoré chcú tematiku waldorfských škôl skresliť ako kontraverznú: na jednej strane do krajnosti idúci scientisti (skeptici) a na druhej ortodoxné klerikálne spolky.“

Kritika problematickej waldorfskej pedagogiky sa následne objavila i v elektronických médiách, z ktorých najväčší priestor jej poskytla televízia Markíza. Názorový stret odporcov steinerovej pedagogiky s waldorfskými učiteľmi v tomto médiu prerástol do otvoreného konfliktu a súdneho sporu, výsledkom ktorého bolo potvrdenie povinnosti médií informovať verejnosť nestranne a objektívne. V ďalších rokoch preto pokračovala mediálna prestrelka medzi oboma tábormi v o niečo miernejšej intenzite. Niekoľko krátkych článkov o danej téme priniesli denníky Sme, Pravda a Hospodárske noviny, pričom sa všetky snažili poskytnúť vyvážený priestor na vyjadrenie obom záujmovým skupinám.

V roku 2008 sa hlavná pozornosť denníkov, týždenníkov a elektronických médií obrátila na celkom iné súvislosti alternatívneho vzdelávania. Otvoril sa problém tzv. rodovej školy a jej závislosti na kulte Anastázie. Garant experimentálneho overovania rodovej školy bol totožný s garantom experimentálneho overovania waldorfskej školy, čo bolo pre médiá prekvapujúce zistenie. Ďalším prekvapením bolo, že M. Zelina rodovú školu v médiách až do poslednej chvíle jej existencie obhajoval: „Som garantom niekoľkých alternatívnych škôl na Slovensku, ale nezistil som ani pri jednej z nich, že by pracovali na báze sekty. Bol som sa pozrieť aj do školy profesora Ščetina v Rusku a nezistil som, že by to bola sektárska škola“ (vyjadrenie pre magazín SME Ženy, Sobotová, 2008). Zelina sa pokúsil celý problém bagatelizovať a kauzu vtesnať do známeho vzorca „moderní inovátori versus konzervatívne naladení spiatočníci“. Súčasne sa vyjadril, že sa nečuduje, že k alternatívnemu školstvu pristupuje verejnosť s určitými predsudkami. Alternatívne školstvo je podľa neho nóvum, a „najmä tradične zameraní rodičia spochybňujú možnosti škôl tohto druhu, pretože nie sú pripravení a zvyknutí prijať iné modely“. Napriek tejto jeho snahe však bol práve vďaka médiám a ich kritickému tlaku experiment rodovej školy prehodnotený a napokon pozastavený. Vyjadrenia garanta, ktorý bol pre širokú verejnosť uznávanou autoritou, zodpovednou nielen za chod viacerých alternatívnych škôl, ale i za realizáciu reformného pohybu na štandardných školách, však opätovne zľahčili nespokojnosť tej skupiny rodičov a laickej verejnosti, ktorá začala klásť nepríjemné otázky, odhaľujúce pochybné praktiky experimentálneho overovania alternatívnych vzdelávacích modelov.

V roku 2009 sa mediálne spory medzi zástancami a kritikmi waldorfských škôl vyostrili vzhľadom na skutočnosť, že v školskom roku 2009/2010 oficiálne končí experimentálne overovanie waldorfskej školy v Bratislave a rozhoduje sa o jej ďalšom osude. Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v závere roka na základe vlastných zistení zverejnil kritiku postupov Ministerstva školstva SR v procese experimentálneho overovania a upozornil na to, že rezort školstva nedostatočne sleduje a vyhodnocuje projekty, ktoré bolo povolené realizovať v špeciálnom režime. Táto kritika sa pochopiteľne vzťahovala i na problém overovania waldorfskej školy. Overovanie tohto experimentu prebehlo síce v súlade s legislatívou, avšak príliš povrchne. Do ďalšieho obdobia sa tak natíska nielen otázka či a ako možno projekt waldorfskej školy ukončiť, resp. za akých podmienok v ňom pokračovať, ale aj požiadavka formálne upraviť proces experimentálneho overovania, aby bola realizácia akýchkoľvek inovácií v školskom prostredí oveľa transparentnejšia.

Autorka je analytička Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Celý článok bol publikovaný v Zborníku Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity a nájdete ho vo formáte PDF tu.

Vláda a reforma

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2021 /december 2021/

O chýbajúcom funkčnom strednom článku riadenia a podpory v školstve /november 2021/

Spor o vysokoškolskú reformu /október 2021/

Učitelia a učiteľky sú už „ohrozený druh“. Ľudia chcú na školách viac upratovať ako učiť /september 2021/

Čo prinieslo leto /júl-august 2021/

Stratégia inkluzívneho vzdelávania? Sme svedkami Potemkinovej dediny /jún 2021/

Deťom pobyt v nepripravených škôlkach veľmi nepomôže /máj 2021/

Tri správy o vplyve pandémie na deti a vzdelávanie /apríl 2021/

Domáce vzdelávanie sa vynára zo šedej zóny len čiastočne /marec 2021/

Nezvládnutá údržbárčina v školstve /február 2021/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2020 /január 2021/

Plán premárnených príležitostí? /december 2020/

Keď plán predbehne cieľ /november 2020/

Reformné plány a diskusia o nich /október 2020/

Vzdelávanie na diaľku prehlbuje rozdiely /september 2020/

Čo prinieslo leto /júl-august 2020/

Dopady uzatvorenia škôl podľa britského modelu /jún 2020/

Porovnanie dvoch programových vyhlásení troch vlád v školstve /máj 2020/

Ako zostať vo vzdelávaní blízko na diaľku? /apríl 2020/

Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením /marec 2020/

Odporúčania To dá rozum pre skvalitnenie školstva na Slovensku /február 2020/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2019 /január 2020/

Výsledky PISA opäť nepotešili /december 2019/

Školstvo potrebuje zmeny, no neopravujme hodiny sekerou /november 2019/

To dá rozum, že chceme vedieť viac! /október 2019/

Zistenia Komisie naďalej viac zarmucujú ako tešia / september 2019/

Čo prinieslo leto /júl-august 2019/

OECD o práci učiteľov na Slovensku /jún 2019/

Dokedy sa budeme učiť nohami namiesto hlavou? /máj 2019/

V parlamente zasadla komisia pre inklúziu /apríl 2019/

Dobré a zlé správy o deťoch a vzdelávaní /marec 2019/

Petícia za stiahnutie návrhu nového zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch /február 2019/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2018 /január 2019/

Štátny rozpočet nemyslí na zlepšenie kvality podporných služieb v školách /december 2018/

Prečo medzi mladými voličmi vyhráva Kotleba? /november 2018/

Kríza v školstve /október 2018/

Rok Lubyovej /september 2018/

Čo prinieslo leto /júl-august 2018/

Tento způsob reformy školstva zdá se mi poněkud nešťastným /jún 2018/

Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania /máj 2018/

Malé víťazstvo socializmu nad kapitalizmom za 35 miliónov eur /apríl 2018/

Výzva ministrovi vnútra a ministerke školstva /marec 2018/

Odluka škôl od samospráv nepomôže /február 2018/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2017 /január 2018/

Premiér Fico orbanizuje slovenské školstvo /december 2017/

Otvorený list o inklúzii /november 2017/

Rozpočet a reforma spolu neladia /október 2017/

K riadeniu a financovaniu školstva /september 2017/

Každý školský rok víta deti v školách iný minister /august 2017/

K zverejnenému počtu asistentov učiteľa /júl 2017/

Prehliadka strateného času /jún 2017/

Regionálne školstvo sa dnes nedá riadiť /apríl-máj 2017/

Vajce vs. sliepka v slovenskom školstve /marec 2017/

Hromadná pripomienka za asistentov učiteľov /február 2017/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2016 /január 2017/

Preto volíme, ako volíme /december 2016/

Reformný tím navrhol prekopať vysoké školstvo od základu /november 2016/

Oceňujeme prvý krok /október 2016/

Školstvo – chce to zmenu /september 2016/

Školy nedokážu čeliť extrémizmu, pretože sú neslobodné /august 2016/

Sú pre Fica s Kažimírom učiteľky kravy a vedci teliatka? /júl 2016/

Rodičia otvorili v parlamente viacero problémov nášho školstva /jún 2016/

Porušovanie základných práv detí vo vzdelávaní na Slovensku /máj 2016/

Deti nie sú v centre záujmu vzdelávania /apríl 2016/

Vzdelávanie a školstvo v programoch politických strán a hnutí /marec 2016/

Bilancia programového vyhlásenia vlády /február 2016/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2015 /január 2016/

Fico s Kažimírom sú hrobári slovenského školstva /december 2015/

Zatriasť školstvom nestačí /november 2015/

Najvyšší súd podporil inkluzívne vzdelávanie /október 2015/

Vláda zbabrala aj opravnú skúšku z reformy školstva /september 2015/

Päť dôvodov na obavy /august 2015/

Správy z prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní /júl 2015/

Školstvo potrebuje impulz /jún 2015/

Kam smerujú eurofondy vo vzdelávaní na Slovensku? /máj 2015/

Čo potrebujú angličtinári /apríl 2015/

Hromadná pripomienka proti okliešteniu školskej samosprávy /marec 2015/

Je nový Štátny vzdelávací program skutočne inovovaný? /február 2015/

Duálny model po slovensky /január 2015/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2014 /december 2014/

Fico si vylepšuje imidž Pellegrinim, na školstvo kašle /november 2014/

Svet ešte nikdy nebol tak nedorobený /október 2014/

Ilúzie o vzdelávaní na Slovensku /september 2014/

Kam kráča ministerstvo školstva /august 2014/

Pellegrini plní Kažimírov sľub /júl 2014/

Zverejňujeme ministerské návrhy na zmeny kľúčových zákonov v školstve /jún 2014/

O budúcnosti školstva rozhoduje jeden človek /máj 2014/

Koncentrácia moci školstvo nezachráni /apríl 2014/

Inšpirujme sa tým, čo funguje /marec 2014/

Hlas detí zatiaľ nepočuť /február 2014/

Čaplovičov švédsky stôl /január 2014/

Chceme vedieť viac /december 2013/

Všetko, čo nie je v poriadku, treba zverejniť! /november 2013/

Málo miest v škôlkach má riešenie! /október 2013/

Čaplovičove národné projekty /september 2013/

Štátne týranie vs. blaho detí /august 2013/

Správa z vládneho auditu vykonanom na ministerstve školstva /júl 2013/

Varovanie ministrom: Školy nie sú lego! /jún 2013/

O skutočnom duálnom modeli vzdelávania /máj 2013/

Čaplovičova utajená správa o stave školstva /apríl 2013/

Zmätky a precitnutia ministra Čaploviča /marec 2013/

Testovanie podľa INEKO – chybné rady Čaplovičovi /február 2013/

Ide o deti /január 2013/

Inkluzívne vzdelávanie /december 2012/

Zvýšme učiteľom platy a posuňme diskusie ďalej /november 2012/

Nový vzdelávací systém pre všetkých /október 2012/

K tupinám z debaty o platoch v školstve /september 2012/

Centrálne plánovaný absolvent /august 2012/

Prvých 100 dní Dušana Čaploviča v kresle ministra školstva /júl 2012/

„Akčný“ pán a jeho „akčný“ plán /jún 2012/

Výzva Iniciatívy rodičov za dobré školy /máj 2012/

Čaplovič nie je svätý Juraj a nebojuje s drakom /apríl 2012/

Volebný odpočet /marec 2012/

Ako (a načo) čítať volebné programy strán /február 2012/

Ako ohlupovať národ /január 2012/

Základná línia vzdelávacej politiky na Slovensku a jej reflexia vo verejnej diskusii /december 2011/

Domáca škola, mravov stodola /november 2011/

Slabá záplata na deravé vrece /október 2011/

Planéta nehorázností /september 2011/

Čo si myslia učitelia o dnešnom stave v oblasti učebníc? /august 2011/

Horká pilulka na záver školského roka /júl 2011/

Reformu školstva brzdia systémové prekážky /jún 2011/

Čo všetko musí slovenský učiteľ /máj 2011/

Planéta vedomostí /apríl 2011/

Zmena hodnotenia testu z matematiky bola zbytočná a odborne pomýlená /marec 2011/

Otvorené listy ministrovi školstva /február 2011/

Policajti poznajú vízie svojho šéfa. A učitelia? /január 2011/

Kto nečíta, nevie. Kto číta, nerozumie? /december 2010/

Smutné voľby rektora /november 2010/

Vlažné korekcie Mikolajovej deformy /október 2010/

Angličtina do každého vrecka? /september 2010/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády v oblasti vzdelávania /august 2010/

Učiteľom treba dať slobodu /júl 2010/

Vzdelávací systém - odporúčania pre budúcu vládu /jún 2010/

Tradične žalostná gramotnosť /máj 2010/

Európska óda na vzdelanie /apríl 2010/

Kauza Waldorf na Slovensku /marec 2010/

Rodičia vynechaní z reformnej hry /február 2010/

Falošný vlastenecký diktát /január 2010/

Premýšľanie o reforme /december 2009/

Reforma školstva bez učebníc podľa Mikolaja /november 2009/

Absurdné divadlo v alternatívnych školách /október 2009/

Papieroví draci na predvolebnej oblohe /september 2009/

Druhý rok reformy klope na dvere /august 2009/

Rok jeden reformy vzdelávania bez reformy /júl 2009/

(druhý) pohľad obyčajného (m)učiteľa na reformu školstva /jún 2009/

Učiteľské noviny ako čistý kšeft /máj 2009/

Mikolajov papierový drak /apríl 2009/

Nevedomosť skrytá za ústretovosť /marec 2009/

10 dôvodov, prečo dať výpoveď kvôli Mikolajovi /február 2009/

Zahmlené kontúry školskej politiky /január 2009/

Národné učebnice? Deforma /december 2008/

Pochod veľkej septembrovej obsahovej reformy /november 2008/

Reforma po slovensky: Základné omyly štátnych vzdelávacích programov /október 2008/

Ciele ministerstva školstva sledujú viac kvantitu ako kvalitu /september 2008/

Reformná prskavka /august 2008/

Edičná politika plná pochybností /júl 2008/

Ministerstvo školstva schválilo vzorové školské programy /jún 2008/

Falošné pierka kačku na páva nepremenia /máj 2008/

Reforma? - hodnotenie Štátneho vzdelávacieho programu /apríl 2008/

Otvorená výzva ministrovi školstva /marec 2008/

Školstvo v roku 2007 /február 2008/

Nový školský zákon je omyl /január 2008/

Výsledky PISA 2006 – problém zo slepej uličky /december 2007/

EuroSZM - hodnotenie návrhu zákona o podpore a rozvoji práce s mládežou /november 2007/

Pripomienka za zachovanie rovnoprávnosti vo financovaní ZUŠ a školských zariadení /október 2007/

Hodnotenie návrhov nového školského zákona /september 2007/

Hodnotenie Mikolajovho školského zákona: nebude reformný /august 2007/

Hodnotenie legislatívneho zámeru zákona o výchove a vzdelávaní /júl 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách /jún 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v SR /máj 2007/

Minister školstva vymenoval Kurikulárnu radu /apríl 2007/

Centralizácia z kuchyne ministerstva školstva /marec 2007/

Hodnotenie koncepcie profesijného rozvoja učiteľov v kariérnom systéme /február 2007/

Pripomienky k Návrhu koncepcie predškolskej výchovy /január 2007/

Hodnotenie návrhu stratégie celoživotného vzdelávania /január 2007/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády /2006/