Slabá záplata na deravé vrece /október 2011/

1.11.2011 | Zuzana Zimenová | Vláda a reforma

Novela zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch je kozmetická úprava zbytočného zákona. Hoci umožňuje drobné navýšenie príplatkov pre učiteľov, problém ich biedneho a neefektívneho odmeňovania systémovo vôbec nerieši. Ide o príliš slabú záplatu na deravé vrece, ktoré sa nedá poriadne použiť, avšak odvaha vyhodiť ho chýba.

Novelizovaný zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch upravuje kvalifikačné predpoklady učiteľov a odborných pracovníkov ako sú špeciálni pedagógovia či psychológovia. Definuje podmienky ich práce, pravidlá ich profesionálneho rozvoja a postup ich napredovania v kariérnom rebríčku. K zákonu však dodnes nebol vytvorený katalóg profesijných štandardov, ktoré by naplnili prázdne pojmy a pravidlá obsahom. Zákon vyžaduje, aby do školského prostredia vstupovali iba kvalifikovaní pracovníci, nehovorí však nič o tom, čo a na akej úrovni majú ovládať.

Otázniky okolo akreditácie

Nikde nie je zadefinované, akými pedagogickými kompetenciami má disponovať napríklad začínajúci učiteľ na konci tzv. adaptačného vzdelávania, aby sa z neho stal „samostatný učiteľ“. Jeho zaúčanie prebieha živelne až kým riaditeľ školy nenadobudne pocit, že učiteľské „ucho“ už smie pracovať bez tútora. Podobne to vyzerá so všetkými kariérnymi pozíciami, atestačné stupne nevynímajúc. Nie je jasné, akými profesionálnymi zručnosťami sa má odlišovať učiteľ s atestáciou od učiteľa bez nej. Zákon popisuje, koľko má učiteľ nazbierať kreditov a kedy môže zložiť skúšku, ktorá ho postrčí v kariérnom rebríčku vyššie, neozrejmuje však, akými pedagogickými kompetenciami má disponovať.

Problém nejasných právnych pojmov sa nijako nevyriešil ani za ministra Jurzycu. Aj po schválení novely sa vynára otázka, na základe akých kritérií sa skladajú skúšky vedúce k jednotlivým kariérnym stupňom? A na základe akých kritérií prebieha akreditácia vzdelávacích programov, ktoré musia učitelia a odborní pracovníci absolvovať, keď nie je známy základný kompetenčný rámec ich povolania?

Štátny dirigizmus a umelý dopyt

Rezort školstva na tieto otázky neodpovedá. Toto mlčanie potvrdzuje obavy, že mu ide viac o udržanie štátneho dirigizmu v systéme a plynulý tok eurofondov než o skvalitnenie vzdelávacích programov pre učiteľov. Status quo sa meniť nebude. Minister Jurzyca sa nesnažil opraviť ani Mikolajov postranný účel zákona, ktorým je umelo udržiavaný dopyt po vzdelávacích službách Metodicko-pedagogického centra.

Za Jurzycu nebola snaha vniesť viac transparentnosti a konkurencie do systému zahlteného výstupmi projektov rôznej kvality. Naopak. Novelou zákona zabetónoval Mikolajove etatistické nastavenie tzv. kontinuálneho vzdelávania učiteľov a nehorázne plytvanie verejnými zdrojmi na jeho zabezpečenie. Učitelia hodnotia štátnu ponuku vzdelávacích kurzov kriticky, no do zmysluplnejších programov sa zapájajú zriedka. Je ich ako šafranu a ak ich ponúkajú neštátne vzdelávacie inštitúcie z vlastných zdrojov, musia si učitelia zaplatiť účasť v nich zo svojho resp. zo školského vrecka. A to je stále poloprázdne. Štátne vzdelávacie kurzy sú plne hradené z verejných zdrojov a formálne sú učiteľom ponúkané „zadarmo“. Je teda zrejmé, prečo o ne javia stále záujem, hoci ich kvalitu spochybňujú.

Hlúpo nastavená motivácia

Do prijatia Mikolajovho zákona sa vzdelávali učitelia dobrovoľne a podľa toho, v čom sa chceli zdokonaliť. Zákonom sa ich ďalšie vzdelávanie nastavilo zámerne tak, aby v ňom bola hlavným motivačným prvkom vidina dosiahnutia kreditov a zaručený príplatok k platu.

Hlúpo nastavená motivácia narobila viac škody ako osohu. Učitelia sa prestali zaujímať o to, ktoré vzdelávacie programy vyhovujú ich potrebám a začali sa obzerať najmä po tých s ľahkým ziskom kreditov. Záujem o snoubordingové kurzy bol enormný. Nie všetci učitelia si to zľahčili, avšak tých, ktorí nehľadeli na kvalitu a zapájali sa do vzdelávacích programov bez rozmyslu iba kvôli príplatkom, bolo čoraz viac. Namiesto nápravy chybnej motivácie však Jurzycova novela poprela samotnú motivačnú podstatu zákona. Učiteľom vzala istotu, že ich snaha pracovať na sebe bude odmenená.

Falošná ilúzia prehlbovania decentralizácie

Učiteľom už nebudú príplatky za kredity vyplácané automaticky, ale len ak riaditeľ školy rozhodne, že daný kurz je prínosom k školskému vzdelávaciemu programu. Ide o absurdné opatrenie, nakoľko každý kurz musí byť vopred akreditovaný ministerstvom školstva, a mal by teoreticky spĺňať isté kritériá zmysluplnosti. Dodatočné uvažovanie o opodstatnenosti jeho absolvovania riaditeľom je holý nezmysel. Vonkoncom nerieši podstatu problému, ktorou je nízka kvalita vzdelávacích programov pustených rezortom „do obehu“. Jediným účelom zmeny je dať do rúk riaditeľov škôl páku, na základe ktorej môžu vyplácanie príplatkov svojvoľne regulovať. A v prípade nedostatku financií jednoducho nevyplatiť.

Ministerstvo tento krok obhajuje tým, že dáva do rúk riaditeľa viac právomocí a tak prehlbuje decentralizáciu školského systému. To je však falošná ilúzia. Štát robí z riaditeľov škôl iba poslov zlých správ, aby zakryl skutočnosť, že v systéme niet dostatok peňazí na príplatky pre všetkých, ktorým by podľa pôvodného znenia zákona mali byť vyplatené. Skutočné posilnenie právomocí manažmentu škôl je možné, ak sa zruší bezhlavé zbieranie kreditov za účasť v ďalšom vzdelávaní a nastaví sa hodnotenie učiteľov na taký mechanizmus odmeňovania, ktorý zohľadní ich výkon v triede a prínos pre žiakov.

Spravodlivé ohodnotenie v nedohľadne

Dnes riaditeľ školy hodnotí a odmeňuje zamestnancov nie podľa kvality práce, ale podľa celoplošne záväzných platových tabuliek. K tomu prihadzuje pár percent navyše podľa dosiahnutých stupňov kariérneho rebríčka, po ktorom môžu učitelia stúpať po dosiahnutí istého počtu kreditov. Čerešničkou na tejto skysnutej šľahačke má byť osobné ohodnotenie, ktoré je podobne nízke ako tie príplatky za kariérny postup. Platy učiteľov a odborných pracovníkov v školstve sú stále mizerné a žiadna novela zákona o pedagogických zamestnancoch ich vylepšiť nedokáže. Bráni tomu samotná podstata centrálne regulovaného mechanizmu odmeňovania učiteľov.

Zväzujúci systém hodnotenia podľa platových tabuliek a kariérnych stupňov je potrebné nahradiť odmeňovaním založeným na hodnotení pedagogickej činnosti učiteľa. Treba zaviesť jednotný základ platu, garantovaný štátom pre všetkých učiteľov bez rozdielu veku a dĺžky praxe. Ten by mal byť dopĺňaný o vysokú pohyblivú čiastku, ktorú by určoval manažment školy na základe objektívneho, transparentného a vopred známeho systému hodnotenia a odmeňovania. V tejto čiastke by mal byť zohľadnený objem vyučovacej činnosti učiteľa, ďalšie pedagogické aktivity, dopĺňanie vzdelania ako aj riadiace a funkčné pozície v pedagogickom tíme.

Zbabelosť pri korekciách Mikolajovej deformy

Poslanci pozmeňovacím návrhom presadili, aby sa zmienený model odmeňovania učiteľov mohol uplatňovať aspoň na súkromných školách. Považujú to za drobné víťazstvo zdravého rozumu. Prečo by to malo byť priechodné iba pri jednom type škôl? Štátne resp. verejné školy si zmeny vedúce ku skvalitneniu pedagogickej práce nezaslúžia? Alebo ich treba chrániť pred hrozbou kolapsu a experiment možno vyskúšať iba na súkromných školách, na ktorých štátu nezáleží?

Vo svojom programovom vyhlásení sa vláda zaviazala „zharmonizovať legislatívne normy platné pre školy bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom“. Táto vládna koalícia však potvrdila, že ani ona nedokáže vnímať školy bez rozdielu zriaďovateľa ako rovnocenné inštitúcie. Aj ona medzi nimi umelo živí rozdiely a z toho plynúce rozpory a spory.

Schválením novely zákona o pedagogických zamestnancoch politici opäť preukázali neznalosť problematiky a zároveň zbabelosť pri korekciách Mikolajovej deformy. Premárnili šancu povedať, že byrokraticko-administratívny balvan, ktorý tlačí naše školy k zemi, je oveľa väčší, ako ho vidí minister Jurzyca spoza bojazlivo privretých viečok. A zahodili tak príležitosť umožniť školám začať rásť.


Autorka je analytička Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.


Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 10/2011.

Vláda a reforma

Prečo medzi mladými voličmi vyhráva Kotleba? /november 2018/

Kríza v školstve /október 2018/

Rok Lubyovej /september 2018/

Čo prinieslo leto /júl-august 2018/

Tento způsob reformy školstva zdá se mi poněkud nešťastným /jún 2018/

Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania /máj 2018/

Malé víťazstvo socializmu nad kapitalizmom za 35 miliónov eur /apríl 2018/

Výzva ministrovi vnútra a ministerke školstva /marec 2018/

Odluka škôl od samospráv nepomôže /február 2018/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2017 /január 2018/

Premiér Fico orbanizuje slovenské školstvo /december 2017/

Otvorený list o inklúzii /november 2017/

Rozpočet a reforma spolu neladia /október 2017/

K riadeniu a financovaniu školstva /september 2017/

Každý školský rok víta deti v školách iný minister /august 2017/

K zverejnenému počtu asistentov učiteľa /júl 2017/

Prehliadka strateného času /jún 2017/

Regionálne školstvo sa dnes nedá riadiť /apríl-máj 2017/

Vajce vs. sliepka v slovenskom školstve /marec 2017/

Hromadná pripomienka za asistentov učiteľov /február 2017/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2016 /január 2017/

Preto volíme, ako volíme /december 2016/

Reformný tím navrhol prekopať vysoké školstvo od základu /november 2016/

Oceňujeme prvý krok /október 2016/

Školstvo – chce to zmenu /september 2016/

Školy nedokážu čeliť extrémizmu, pretože sú neslobodné /august 2016/

Sú pre Fica s Kažimírom učiteľky kravy a vedci teliatka? /júl 2016/

Rodičia otvorili v parlamente viacero problémov nášho školstva /jún 2016/

Porušovanie základných práv detí vo vzdelávaní na Slovensku /máj 2016/

Deti nie sú v centre záujmu vzdelávania /apríl 2016/

Vzdelávanie a školstvo v programoch politických strán a hnutí /marec 2016/

Bilancia programového vyhlásenia vlády /február 2016/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2015 /január 2016/

Fico s Kažimírom sú hrobári slovenského školstva /december 2015/

Zatriasť školstvom nestačí /november 2015/

Najvyšší súd podporil inkluzívne vzdelávanie /október 2015/

Vláda zbabrala aj opravnú skúšku z reformy školstva /september 2015/

Päť dôvodov na obavy /august 2015/

Správy z prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní /júl 2015/

Školstvo potrebuje impulz /jún 2015/

Kam smerujú eurofondy vo vzdelávaní na Slovensku? /máj 2015/

Čo potrebujú angličtinári /apríl 2015/

Hromadná pripomienka proti okliešteniu školskej samosprávy /marec 2015/

Je nový Štátny vzdelávací program skutočne inovovaný? /február 2015/

Duálny model po slovensky /január 2015/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2014 /december 2014/

Fico si vylepšuje imidž Pellegrinim, na školstvo kašle /november 2014/

Svet ešte nikdy nebol tak nedorobený /október 2014/

Ilúzie o vzdelávaní na Slovensku /september 2014/

Kam kráča ministerstvo školstva /august 2014/

Pellegrini plní Kažimírov sľub /júl 2014/

Zverejňujeme ministerské návrhy na zmeny kľúčových zákonov v školstve /jún 2014/

O budúcnosti školstva rozhoduje jeden človek /máj 2014/

Koncentrácia moci školstvo nezachráni /apríl 2014/

Inšpirujme sa tým, čo funguje /marec 2014/

Hlas detí zatiaľ nepočuť /február 2014/

Čaplovičov švédsky stôl /január 2014/

Chceme vedieť viac /december 2013/

Všetko, čo nie je v poriadku, treba zverejniť! /november 2013/

Málo miest v škôlkach má riešenie! /október 2013/

Čaplovičove národné projekty /september 2013/

Štátne týranie vs. blaho detí /august 2013/

Správa z vládneho auditu vykonanom na ministerstve školstva /júl 2013/

Varovanie ministrom: Školy nie sú lego! /jún 2013/

O skutočnom duálnom modeli vzdelávania /máj 2013/

Čaplovičova utajená správa o stave školstva /apríl 2013/

Zmätky a precitnutia ministra Čaploviča /marec 2013/

Testovanie podľa INEKO – chybné rady Čaplovičovi /február 2013/

Ide o deti /január 2013/

Inkluzívne vzdelávanie /december 2012/

Zvýšme učiteľom platy a posuňme diskusie ďalej /november 2012/

Nový vzdelávací systém pre všetkých /október 2012/

K tupinám z debaty o platoch v školstve /september 2012/

Centrálne plánovaný absolvent /august 2012/

Prvých 100 dní Dušana Čaploviča v kresle ministra školstva /júl 2012/

„Akčný“ pán a jeho „akčný“ plán /jún 2012/

Výzva Iniciatívy rodičov za dobré školy /máj 2012/

Čaplovič nie je svätý Juraj a nebojuje s drakom /apríl 2012/

Volebný odpočet /marec 2012/

Ako (a načo) čítať volebné programy strán /február 2012/

Ako ohlupovať národ /január 2012/

Základná línia vzdelávacej politiky na Slovensku a jej reflexia vo verejnej diskusii /december 2011/

Domáca škola, mravov stodola /november 2011/

Slabá záplata na deravé vrece /október 2011/

Planéta nehorázností /september 2011/

Čo si myslia učitelia o dnešnom stave v oblasti učebníc? /august 2011/

Horká pilulka na záver školského roka /júl 2011/

Reformu školstva brzdia systémové prekážky /jún 2011/

Čo všetko musí slovenský učiteľ /máj 2011/

Planéta vedomostí /apríl 2011/

Zmena hodnotenia testu z matematiky bola zbytočná a odborne pomýlená /marec 2011/

Otvorené listy ministrovi školstva /február 2011/

Policajti poznajú vízie svojho šéfa. A učitelia? /január 2011/

Kto nečíta, nevie. Kto číta, nerozumie? /december 2010/

Smutné voľby rektora /november 2010/

Vlažné korekcie Mikolajovej deformy /október 2010/

Angličtina do každého vrecka? /september 2010/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády v oblasti vzdelávania /august 2010/

Učiteľom treba dať slobodu /júl 2010/

Vzdelávací systém - odporúčania pre budúcu vládu /jún 2010/

Tradične žalostná gramotnosť /máj 2010/

Európska óda na vzdelanie /apríl 2010/

Kauza Waldorf na Slovensku /marec 2010/

Rodičia vynechaní z reformnej hry /február 2010/

Falošný vlastenecký diktát /január 2010/

Premýšľanie o reforme /december 2009/

Reforma školstva bez učebníc podľa Mikolaja /november 2009/

Absurdné divadlo v alternatívnych školách /október 2009/

Papieroví draci na predvolebnej oblohe /september 2009/

Druhý rok reformy klope na dvere /august 2009/

Rok jeden reformy vzdelávania bez reformy /júl 2009/

(druhý) pohľad obyčajného (m)učiteľa na reformu školstva /jún 2009/

Učiteľské noviny ako čistý kšeft /máj 2009/

Mikolajov papierový drak /apríl 2009/

Nevedomosť skrytá za ústretovosť /marec 2009/

10 dôvodov, prečo dať výpoveď kvôli Mikolajovi /február 2009/

Zahmlené kontúry školskej politiky /január 2009/

Národné učebnice? Deforma /december 2008/

Pochod veľkej septembrovej obsahovej reformy /november 2008/

Reforma po slovensky: Základné omyly štátnych vzdelávacích programov /október 2008/

Ciele ministerstva školstva sledujú viac kvantitu ako kvalitu /september 2008/

Reformná prskavka /august 2008/

Edičná politika plná pochybností /júl 2008/

Ministerstvo školstva schválilo vzorové školské programy /jún 2008/

Falošné pierka kačku na páva nepremenia /máj 2008/

Reforma? - hodnotenie Štátneho vzdelávacieho programu /apríl 2008/

Otvorená výzva ministrovi školstva /marec 2008/

Školstvo v roku 2007 /február 2008/

Nový školský zákon je omyl /január 2008/

Výsledky PISA 2006 – problém zo slepej uličky /december 2007/

EuroSZM - hodnotenie návrhu zákona o podpore a rozvoji práce s mládežou /november 2007/

Pripomienka za zachovanie rovnoprávnosti vo financovaní ZUŠ a školských zariadení /október 2007/

Hodnotenie návrhov nového školského zákona /september 2007/

Hodnotenie Mikolajovho školského zákona: nebude reformný /august 2007/

Hodnotenie legislatívneho zámeru zákona o výchove a vzdelávaní /júl 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách /jún 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v SR /máj 2007/

Minister školstva vymenoval Kurikulárnu radu /apríl 2007/

Centralizácia z kuchyne ministerstva školstva /marec 2007/

Hodnotenie koncepcie profesijného rozvoja učiteľov v kariérnom systéme /február 2007/

Pripomienky k Návrhu koncepcie predškolskej výchovy /január 2007/

Hodnotenie návrhu stratégie celoživotného vzdelávania /január 2007/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády /2006/