Reformný tím navrhol prekopať vysoké školstvo od základu /november 2016/

1.12.2016 | Tomáš Nejedlý | Vláda a reforma

Ministerstvo školstva predstavilo základ reformy vysokého školstva. Takmer tridsať cieľov pre obdobie nasledujúcich desiatich rokov obsahuje radikálne zmeny systému – zrušenie komplexnej akreditácie, koniec udeľovania doživotných titulov profesorom a docentom či zrušenie rozdeľovania škôl na univerzitné a odborné.


„Vysoké školy potrebujú postúpiť od deklarácií k realizácii autentických akademických hodnôt a princípov vysokoškolského vzdelávania a k výraznému zvýšeniu nárokov na kvalitu práce študentov a učiteľov,“ tvrdia v dokumente autori Libor Vozár, Milan Ftáčnik a Emil Višňovský. Poradcovia ministra školstva Petra Plavčana dokumentom nadväzujú na reformné ciele pre regionálne školstvo s názvom Učiace sa Slovensko, ktorý rezort predstavil v októbri tohto roka.


Vybrané ciele reformy:


- zvýšenie zdrojov pre vysoké školstvo na priemer krajín OECD
- profesijne orientované bakalárske programy
- profilácia škôl na vzdelávanie, výskum alebo rozvoj regiónu
- viac právomocí pre rektorov vysokých škôl
- zrušenie kategorizácie škôl, komplexnej akreditácie a vymenúvania profesorov
- miesta profesorov a docentov obsadzované výberovým konaním
- zavedenie medzinárodných štandardov kvality vysokých škôl nezávislá Akreditačná komisia
- podpora špičkového výskumu a priemyselného výskumu
- britský systém hodnotenia výskumných a tvorivých činností


Zanedbané univerzity


Materiál prichádza v čase, keď zanedbané investície do školstva pociťuje čoraz širší okruh spoločnosti – zamestnávatelia trpia na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, miesto kultivácie spoločnosti dochádza k nárastu extrémistických postojov a takmer v každej domácnosti poznajú niekoho, ktorý odišiel za prácou, vzdelaním alebo vedou do zahraničia. „Rozvoj vysokého školstva je kľúčovou oblasťou, ktorá určuje perspektívy rozvoja celej spoločnosti, preto všetky investície do tejto oblasti sú strategické nielen z hľadiska ekonomickej prosperity, technologických inovácií, ekologickej udržateľnosti a kultúrnej identity, ale celkovej perspektívy Slovenska ako krajiny, ktorá chce byť dobrým miestom pre život v 21. storočí,“ podčiarkujú autori.


Systém v kríze


Materiál prichádza v čase, keď vysoké školy prechádzajú krízou. Demografia a české univerzity ich pripravujú o študentov, firmy o šikovných pedagógov a doktorandov. Tvrdý súboj o financie rozdeľované podľa počtu študentov tlačí školy k znižovaniu náročnosti prijímacieho konania. Priemysel sa sťažuje na nedostatok absolventov s potrebnou kvalifikáciou.


Nízky objem štátnych dotácií rozdelený medzi veľký počet škôl neumožňuje investovať do rozvoja, budovať špičkové pracoviská a zaplatiť a udržať si kvalitných odborníkov. Súperenie o vzácne zdroje medzi rektormi a dekanmi, univerzitami a akadémiou vied či jednotlivými pracoviskami škôl vyčerpáva všetky strany. Práve univerzity mali byť pritom priekopníkmi novej éry vzdelanostnej spoločnosti na Slovensku a pripraviť ekonomiku a spoločnosť na obdobie, keď čoraz vyššia cena práce vyženie „montážne dielne“ do lacnejších štátov.


Peniaze po prvé


„Zásadná zmena je to, že nebudeme chcieť od všetkých škôl všetko – aj vedu a výskum, aj vzdelávanie či výchovu doktorandov, ako to bolo doposiaľ,“ vysvetľuje podpredseda Slovenskej akadémie vied a jeden z tvorcov reformného materiálu Emil Višňovský.


Snaha o zmenu financovania univerzít doposiaľ narážala na odpor novších škôl k zvýhodneniu veľkých univerzít s drahým výskumom. Aj keď ministri školstva začali platiť viac za vedecké výstupy a doktorandov, išlo buď o kozmetické úpravy, alebo sa novému finančnému stimulu prispôsobili všetci hráči na trhu. Objem financií, ktoré získavali jednotlivé školy, sa tak výrazne nemenil a každá dostala akurát na prežitie.


Po novom by sa mali školy vyprofilovať v tých aktivitách, ktoré sú im najbližšie – veda a výskum, výučba študentov alebo rozvoj regiónu. Špecializáciu na vybrané poslanie im má umožniť nový spôsob prerozdelenia dotácie od štátu a postupné navyšovanie celkových výdavkov do vysokého školstva na úroveň priemeru krajín OECD.


„Nový prístup vychádza z filozofie – Ži a nechaj žiť. Školy vynikajúce vo vede chceme odmeniť najmä za vedecké výstupy, školy plniace vzdelávaciu funkciu zase odbremeníme od naháňania sa za doktorandmi a citáciami,“ hovorí E. Višňovský.


Orientáciu na vybrané poslanie ocení rezort školstva dostatočne veľkým balíkom financií na to, aby univerzita mohla pracovať, aj keď rezignuje na ďalšie dve úlohy pre spoločnosť. Školy by sa mali takto vyprofilovať do desiatich rokov.


Istý predvýber už vláda Roberta Fica urobila, keďže v uplynulých troch rokoch nasmerovala do vedeckej infraštruktúry vybraných škôl 380 miliónov eur prevažne z eurofondov. Išlo o Univerzitu Komenského a Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Univerzitu P. J. Šafárika a Technickú univerzitu v Košiciach, Žilinskú univerzitu v Žiline a Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre.


Profesijní bakalári


Súčasťou nového systému by malo byť aj štedrejšie ohodnotenie bakalárskych programov orientovaných na prax. Ide o trojročné štúdium, v ktorom nebude primárna širšia teoretická nadstavba potrebná napríklad pre vedeckú činnosť. Absolvent však skončí s dostatkom vedomostí a zručností pre uplatnenie sa na trhu práce vo svojom odbore. „Predpokladáme, že to bude znamenať postupné vytvorenie špecializovaných škôl napojených na lokálny priemysel, ktoré budú plniť významnú hospodársku a spoločenskú činnosť vo svojom regióne,“ vysvetľuje E. Višňovský.


Bakalári sú ako plnohodnotní absolventi akceptovaní v americkom či anglosaskom vzdelávacom priestore, slovenský trh práce ich však doposiaľ v plnej miere neprijal. Tvorcovia reformy chcú preto motivovať školy, študentov aj zamestnávateľov. „Poskytovanie takýchto programov bude výraznejšie zohľadňovať systém financovania. Zamestnávateľom bude umožnené ovplyvňovať obsah vzdelávania v nich a budú motivovaní pre poskytovanie vzdelávania v pracovnom prostredí,“ uvádza materiál bez bližších podrobností.


„Všetci chcú ísť na druhý stupeň štúdia, pretože až jeho absolvovaním sa na Slovensku považuje vysoká škola za ukončenú. Nie je potrebné ani efektívne, aby každý absolvoval aj vedeckú časť vysokoškolského štúdia,“ podporuje reformný zámer analytička neziskovej organizácie Mesa10 Renáta Králiková. Pripomína, že o slabé rozšírenie bakalárov sa pričinil aj samotný štát. Legislatíva verejnej správy ani úrady tieto tituly neakceptujú ako plnohodnotné.


Spokojnosť priemyslu


Zástupcovia priemyselných zväzov si podporu „profesijných bakalárov“ pochvaľujú. Očakávajú, že im prinesie absolventov „šitých na mieru“ či aspoň viac absolventov s technickou kvalifikáciou a praktickými zručnosťami. „Sme veľmi spokojní s tým, že rezort považuje za úlohu vysokých škôl aj prípravu absolventov pre trh práce, sme spokojní s deklarovanou podporou profesijných bakalárskych programov a duálneho vysokoškolského vzdelávania,“ hovorí prezident Zväzu automobilového priemyslu a člen prezídia Asociácie priemyselných zväzov Juraj Sinay.


Odborníci upozorňujú na riziko prílišného nastavovania školstva potrebám firiem. „Ak by školstvo nebolo orientované univerzálne, každá zmena štruktúry ekonomiky, ku ktorým bežne dochádza, ale sú ťažko predvídateľné, by si následne vyžiadala vysoké náklady na jeho zmenu,“ vysvetľuje napríklad R. Králiková.


J. Sinay predstavy podnikateľov koriguje. „Nechceme, aby bola kompletná ponuka odborov orientovaná pre priemysel, skôr sa snažíme, aby boli v ponuke aspoň nejaké programy tvorené v úzkej spolupráci so zamestnávateľmi. Keď bude mať odvetvie problém, ostatné programy môžu fungovať ďalej,“ hovorí. Asociácia zamestnávateľských zväzov podľa neho na pôde Bruselu iniciovala revíziu Bolonského procesu v krajinách strednej a východnej Európy. „Európska komisia pripravuje analýzu, či má takto postavený bakalársky program zmysel v našich krajinách,“ dodal.


Peniaze po druhé


Peniaze na filozofiu „Ži a nechaj žiť“ by mal štát podľa autorov reformného dokumentu získať zvyšovaním dotácií z verejných zdrojov, najmä na podporu rozvoja vedy a výskumu, a tiež opatreniami na podporu získavania vlastných zdrojov vysokých škôl. Cieľom je dostať postupne celkové výdavky na vysoké školstvo na úroveň priemeru krajín OECD. Dostupné dáta ukazujú, že Slovensko v roku 2013 vynaložilo na vysokoškoláka 6 824 dolárov, kým priemer krajín OECD bol 9 719 dolárov, čo je bezmála o tretinu viac. O čosi lepšie vychádza porovnanie podielu verejných výdavkov na vysoké školstvo s celkovými verejnými výdavkami – tam je rozdiel menej ako štvrtinový (2,4 percenta na Slovensku ku 3,1-percentnému priemeru OECD). Niekde medzi týmito dvomi hodnotami vychádza porovnanie verejných výdavkov na vysoké školstvo k HDP krajiny, keď Slovensko vynaložilo na vysoké školy jedno percento a priemer krajín OECD bol 1,3 percenta.


Aj v roku 2013 pritom platilo, že podiel verejných a súkromných výdavkov do školstva bol v OECD 3:1 a na Slovensku až 8:1. „Vzhľadom na možnosti spoločnosti bude otvorená diskusia o spoplatnení štúdia pre študentov prijatých nad limit verejných zdrojov. Treba zvážiť, či k zvýšeniu dostupnosti vysokoškolského vzdelávania môže prispieť, ak by vysoká škola mohla prijať platiacich študentov nad rámec tých, ktorých podporil z verejných zdrojov štát,“ opatrne k tomu dodávajú autori reformných cieľov.


Ďalší postup


Rezort školstva bude o dokumente rokovať s reprezentáciami vysokých škôl na úrovni rektorov, dekanov aj doktorandov. Za okrúhly stôl budú pozvaní aj zástupcovia odborov, zamestnávateľských zväzov a odborníci na oblasť vzdelávania. „Účelom je predstaviť odbornej verejnosti základný rámec pripravovaných zmien v oblasti vysokých škôl, rozprúdiť odbornú diskusiu, dosiahnuť čo najširšiu zhodu na ich finálnej podobe a získať spätnú väzbu v podobe konkrétnych podnetov,“ vysvetľujú autori v dokumente. Tie rezort následne zohľadní pri vypracovaní Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý by mala následne schváliť vláda a na úrovni politickej deklarácie aj parlament.


Článok bol pôvodne uverejnený v týždenníku TREND dňa 14. novembra 2016 a nájdete ho tu.


  VŠ - príliž mnoho
     Ján Pintér   23.12.2016 19:28

   


Ak sa chcete zapojit do diskusie k článkom, prosím, zaregistrujte sa.
Ak ste už na našom portáli registrovaný, prosím, prihláste sa.

Vláda a reforma

Malé víťazstvo socializmu nad kapitalizmom za 35 miliónov eur /apríl 2018/

Výzva ministrovi vnútra a ministerke školstva /marec 2018/

Odluka škôl od samospráv nepomôže /február 2018/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2017 /január 2018/

Premiér Fico orbanizuje slovenské školstvo /december 2017/

Otvorený list o inklúzii /november 2017/

Rozpočet a reforma spolu neladia /október 2017/

K riadeniu a financovaniu školstva /september 2017/

Každý školský rok víta deti v školách iný minister /august 2017/

K zverejnenému počtu asistentov učiteľa /júl 2017/

Prehliadka strateného času /jún 2017/

Regionálne školstvo sa dnes nedá riadiť /apríl-máj 2017/

Vajce vs. sliepka v slovenskom školstve /marec 2017/

Hromadná pripomienka za asistentov učiteľov /február 2017/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2016 /január 2017/

Preto volíme, ako volíme /december 2016/

Reformný tím navrhol prekopať vysoké školstvo od základu /november 2016/

Oceňujeme prvý krok /október 2016/

Školstvo – chce to zmenu /september 2016/

Školy nedokážu čeliť extrémizmu, pretože sú neslobodné /august 2016/

Sú pre Fica s Kažimírom učiteľky kravy a vedci teliatka? /júl 2016/

Rodičia otvorili v parlamente viacero problémov nášho školstva /jún 2016/

Porušovanie základných práv detí vo vzdelávaní na Slovensku /máj 2016/

Deti nie sú v centre záujmu vzdelávania /apríl 2016/

Vzdelávanie a školstvo v programoch politických strán a hnutí /marec 2016/

Bilancia programového vyhlásenia vlády /február 2016/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2015 /január 2016/

Fico s Kažimírom sú hrobári slovenského školstva /december 2015/

Zatriasť školstvom nestačí /november 2015/

Najvyšší súd podporil inkluzívne vzdelávanie /október 2015/

Vláda zbabrala aj opravnú skúšku z reformy školstva /september 2015/

Päť dôvodov na obavy /august 2015/

Správy z prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní /júl 2015/

Školstvo potrebuje impulz /jún 2015/

Kam smerujú eurofondy vo vzdelávaní na Slovensku? /máj 2015/

Čo potrebujú angličtinári /apríl 2015/

Hromadná pripomienka proti okliešteniu školskej samosprávy /marec 2015/

Je nový Štátny vzdelávací program skutočne inovovaný? /február 2015/

Duálny model po slovensky /január 2015/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2014 /december 2014/

Fico si vylepšuje imidž Pellegrinim, na školstvo kašle /november 2014/

Svet ešte nikdy nebol tak nedorobený /október 2014/

Ilúzie o vzdelávaní na Slovensku /september 2014/

Kam kráča ministerstvo školstva /august 2014/

Pellegrini plní Kažimírov sľub /júl 2014/

Zverejňujeme ministerské návrhy na zmeny kľúčových zákonov v školstve /jún 2014/

O budúcnosti školstva rozhoduje jeden človek /máj 2014/

Koncentrácia moci školstvo nezachráni /apríl 2014/

Inšpirujme sa tým, čo funguje /marec 2014/

Hlas detí zatiaľ nepočuť /február 2014/

Čaplovičov švédsky stôl /január 2014/

Chceme vedieť viac /december 2013/

Všetko, čo nie je v poriadku, treba zverejniť! /november 2013/

Málo miest v škôlkach má riešenie! /október 2013/

Čaplovičove národné projekty /september 2013/

Štátne týranie vs. blaho detí /august 2013/

Správa z vládneho auditu vykonanom na ministerstve školstva /júl 2013/

Varovanie ministrom: Školy nie sú lego! /jún 2013/

O skutočnom duálnom modeli vzdelávania /máj 2013/

Čaplovičova utajená správa o stave školstva /apríl 2013/

Zmätky a precitnutia ministra Čaploviča /marec 2013/

Testovanie podľa INEKO – chybné rady Čaplovičovi /február 2013/

Ide o deti /január 2013/

Inkluzívne vzdelávanie /december 2012/

Zvýšme učiteľom platy a posuňme diskusie ďalej /november 2012/

Nový vzdelávací systém pre všetkých /október 2012/

K tupinám z debaty o platoch v školstve /september 2012/

Centrálne plánovaný absolvent /august 2012/

Prvých 100 dní Dušana Čaploviča v kresle ministra školstva /júl 2012/

„Akčný“ pán a jeho „akčný“ plán /jún 2012/

Výzva Iniciatívy rodičov za dobré školy /máj 2012/

Čaplovič nie je svätý Juraj a nebojuje s drakom /apríl 2012/

Volebný odpočet /marec 2012/

Ako (a načo) čítať volebné programy strán /február 2012/

Ako ohlupovať národ /január 2012/

Základná línia vzdelávacej politiky na Slovensku a jej reflexia vo verejnej diskusii /december 2011/

Domáca škola, mravov stodola /november 2011/

Slabá záplata na deravé vrece /október 2011/

Planéta nehorázností /september 2011/

Čo si myslia učitelia o dnešnom stave v oblasti učebníc? /august 2011/

Horká pilulka na záver školského roka /júl 2011/

Reformu školstva brzdia systémové prekážky /jún 2011/

Čo všetko musí slovenský učiteľ /máj 2011/

Planéta vedomostí /apríl 2011/

Zmena hodnotenia testu z matematiky bola zbytočná a odborne pomýlená /marec 2011/

Otvorené listy ministrovi školstva /február 2011/

Policajti poznajú vízie svojho šéfa. A učitelia? /január 2011/

Kto nečíta, nevie. Kto číta, nerozumie? /december 2010/

Smutné voľby rektora /november 2010/

Vlažné korekcie Mikolajovej deformy /október 2010/

Angličtina do každého vrecka? /september 2010/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády v oblasti vzdelávania /august 2010/

Učiteľom treba dať slobodu /júl 2010/

Vzdelávací systém - odporúčania pre budúcu vládu /jún 2010/

Tradične žalostná gramotnosť /máj 2010/

Európska óda na vzdelanie /apríl 2010/

Kauza Waldorf na Slovensku /marec 2010/

Rodičia vynechaní z reformnej hry /február 2010/

Falošný vlastenecký diktát /január 2010/

Premýšľanie o reforme /december 2009/

Reforma školstva bez učebníc podľa Mikolaja /november 2009/

Absurdné divadlo v alternatívnych školách /október 2009/

Papieroví draci na predvolebnej oblohe /september 2009/

Druhý rok reformy klope na dvere /august 2009/

Rok jeden reformy vzdelávania bez reformy /júl 2009/

(druhý) pohľad obyčajného (m)učiteľa na reformu školstva /jún 2009/

Učiteľské noviny ako čistý kšeft /máj 2009/

Mikolajov papierový drak /apríl 2009/

Nevedomosť skrytá za ústretovosť /marec 2009/

10 dôvodov, prečo dať výpoveď kvôli Mikolajovi /február 2009/

Zahmlené kontúry školskej politiky /január 2009/

Národné učebnice? Deforma /december 2008/

Pochod veľkej septembrovej obsahovej reformy /november 2008/

Reforma po slovensky: Základné omyly štátnych vzdelávacích programov /október 2008/

Ciele ministerstva školstva sledujú viac kvantitu ako kvalitu /september 2008/

Reformná prskavka /august 2008/

Edičná politika plná pochybností /júl 2008/

Ministerstvo školstva schválilo vzorové školské programy /jún 2008/

Falošné pierka kačku na páva nepremenia /máj 2008/

Reforma? - hodnotenie Štátneho vzdelávacieho programu /apríl 2008/

Otvorená výzva ministrovi školstva /marec 2008/

Školstvo v roku 2007 /február 2008/

Nový školský zákon je omyl /január 2008/

Výsledky PISA 2006 – problém zo slepej uličky /december 2007/

EuroSZM - hodnotenie návrhu zákona o podpore a rozvoji práce s mládežou /november 2007/

Pripomienka za zachovanie rovnoprávnosti vo financovaní ZUŠ a školských zariadení /október 2007/

Hodnotenie návrhov nového školského zákona /september 2007/

Hodnotenie Mikolajovho školského zákona: nebude reformný /august 2007/

Hodnotenie legislatívneho zámeru zákona o výchove a vzdelávaní /júl 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách /jún 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v SR /máj 2007/

Minister školstva vymenoval Kurikulárnu radu /apríl 2007/

Centralizácia z kuchyne ministerstva školstva /marec 2007/

Hodnotenie koncepcie profesijného rozvoja učiteľov v kariérnom systéme /február 2007/

Pripomienky k Návrhu koncepcie predškolskej výchovy /január 2007/

Hodnotenie návrhu stratégie celoživotného vzdelávania /január 2007/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády /2006/