Domáca škola, mravov stodola /november 2011/

27.12.2011 | Zuzana Zimenová | Vláda a reforma

Nech sú motívy rodičov, vzdelávajúcich svoje ratolesti doma akokoľvek rôznorodé, jedna vec ich spája bez ohľadu na vierovyznanie, spoločenský status či životný štýl. Vôľa učiť svoje deti radšej doma je vyjadrením ich negatívneho postoja k masovému školskému vzdelávaniu.

Právna existencia tzv. domácej školy znamená legálnu alternatívu k väčšinovému prúdu vzdelávania v riadnych školách. Ako je táto alternatíva v praxi využívaná, resp. či má využitie tejto možnosti stúpajúcu alebo klesajúcu tendenciu, signalizuje, do akej miery rodičia dôverujú školskému systému v danej krajine. Vzhľadom na požiadavky, ktoré v novembri 2011 do parlamentu predložili vo svojej novele poslanci Jana Žitňanská a Radoslav Procházka, treba pripustiť, že dôvera istej skupiny rodičov v školský systém klesá. Zaujímavé sú najmä dôvody, pre ktoré sa tak deje.

Nedôvera rodičov v školské prostredie

Ak isté skupiny rodičov usilujú o také zmeny v alternatíve k školskému vzdelávaniu, ktoré im vzdelávanie detí doma uľahčia, možno predpokladať tri veci. Po prvé že tí, ktorí už domáce vzdelávanie praktikujú, s ním majú dobrú skúsenosť a chcú v ňom pokračovať bez obmedzení aj potom, čo ich deti odrastú. Po druhé, že sa postupne rozširuje skupina rodičov, ktorí by chceli začať učiť deti doma, ale právna úprava im v tom kladie prekážky. Pravidlá, ktorými rezort školstva domáce vzdelávanie zväzuje, sú príliš prísne a splniť ich dokáže len mizivé percento rodičovskej populácie, preto sa ich snažia zmäkčiť. Po tretie, treba pripustiť, že ak počet rodičov, ochotných vziať vzdelávanie svojich detí do vlastných rúk narastá, ide o vyjadrenie stúpajúcej nespokojnosti oboch spomenutých skupín s daným stavom vecí v školách. Ľudia, využívajúci domáce vzdelávanie nie sú čudáci, ale občania, ktorí si jednoducho po zrelej úvahe vyberajú z daných možností pre nich tú najlepšiu.

Fenomén domácej školy a jej aktuálnu podobu treba vnímať v širšom kontexte. To, že žije a že sa mu darí, je dobrou správou o reálnej existencii viacerých vzdelávacích ciest. Ak sa však bližšie pozrieme na to, do akého vzdelávacieho systému je táto vzdelávacia alternatívna zasadená, niet veľa dôvodov na radosť.

Dynamika spoločnosti predbieha vzdelávací systém

Súčasná spoločnosť je charakteristická akcelerujúcou vnútornou dynamikou, takmer vo všetkých oblastiach našich životov prebiehajú dramatické zmeny. Mnohé vnímame ako uľahčenie každodennej práce a zvýšenie komfortu, niektoré pociťujeme ako záťaž a celkom prirodzene sa im bránime. Naša spoločnosť je kotol, v ktorom to stále vrie a okolo ktorého neustále prebieha zvada o výslednej chuti polievky, ktorú by chcel každý okoreniť podľa svojho gusta. Politické turbulencie, dlhová kríza, dirigizmus európskych elít, provinčná zadubenosť tých našich, nereálne túžby politikov udržať trvalo neudržateľný hospodársky rast, to všetko je však len rámec, v ktorom každý z nás žije svoje každodenné malé zápasy o prežitie. Tlak na jednotlivca, aby prijímal čoraz viac drobných osobných rozhodnutí, sa prehlbuje po vertikálnej osi až na hranicu osobnej intimity.

Našu pozornosť permanentne atakuje priehrštie rôznorodých lákavých možností. Výmenou sa väčšie pohodlie nás naša voľba niekedy pripraví o časť súkromia, aktívnym vstupom do kolotoča slobodného výberu však môžeme významne ovplyvniť kvalitu ponúkaných služieb. Práve tieto dva princípy efektívneho rozhodovania sú pre ľudí, zvyknutých na každodenné hľadanie tej najlepšej z daných možností, určujúce i pri výbere školy pre ich deti. Pri porovnávaní možností, ktoré majú v iných oblastiach svojho života a tých, ktoré im ponúka školstvo, veľmi ostro vnímajú zaostávanie ťažkopádneho, unifikovaného vzdelávacieho systému.

Kto vzdeláva deti doma?

Napätie medzi dynamickými zmenami vo vnútri spoločnosti a statickým odporom vzdelávacieho systému voči týmto zmenám celkom prirodzene generuje zomknuté skupiny občanov, u ktorých nespokojnosť s podobou mainstreamového vzdelávacieho prúdu postupne narastá. Nie sektári, či utiahnutí sociopati siahajú po možnosti nepúšťať svoje deti do školského kolektívu, ale spravidla bežní občania, žijúci aktívnym, individuálne vyhraneným životným štýlom. Niektorí z nich aj nahlas reagujú na rôzne aktuálne spoločenské trendy - zakladajú občianske združenia, organizujú workshopy, spisujú petície a otvorené listy a zároveň artikulujú vlastnú predstavu o spôsobe, akým má štátna vzdelávacia politika tieto trendy pretaviť do praktickej výučby v školách. Ak sa im ich predstavy do školského prostredia presadiť nedarí, narastá u nich frustrácia, ktorá môže vyústiť až do odmietnutia školy ako takej.

Hoci je niekedy odhodlanie učiť deti „radšej doma“ živené skupinovou frustráciou, konečné rozhodnutie rodiča býva výsostne individuálne. Motivácia rodičov k domácemu vzdelávaniu býva rôzna. Niektorým sa zdá, že štát nevládze držať krok s dobou, iní majú naopak pocit, že sa školy bezhlavému kopírovaniu aktuálnych trendov iba bezmocne prizerajú a rútia sa do záhuby. Ani laici, ani vzdelávací experti nemajú jednotný názor na kvalitu škôl (viď odkazy na aktuálnu súvisiacu diskusiu uvedené pod článkom). Jedným vadí prílišná zošnurovanosť vzdelávacieho prostredia, ďalším nevonia rozsah a hĺbka preberaného učiva. Niektorí majú problém s plytkou mravnou výchovou v školách, iní majú naopak pocit, že škola ich deti ohýba až príliš a na iný obraz, ako sa im páči. Predstavy o vzdelávacích prioritách sú rôznorodé a ani ľudia, podporujúci domáce vzdelávanie, nemajú jednotnú predstavu o tom, ako má vlastne učenie doma vyzerať. Zhodnú sa len v jednom – v názore, že vzdelávanie doma je pre ich deti lepšie ako chodenie do školy.

Vzdelávací systém má byť pre ľudí a nie naopak

Tvrdou pointou načrtnutého spoločenského kvasu a jeho dôsledkov v školskom prostredí je skutočnosť, že nech by bolo školské vzdelávanie akokoľvek moderne a neutrálne nastavené, skupiny rodičov, ktorých masové školské vzdelávanie neuspokojí, budú existovať vždy. Naša spoločnosť dospela (chvalabohu) do bodu, v ktorom je uvedomenie si vlastnej individuality a s tým spojeného práva na slobodu prejavu, rozhodovania a konania, nezvratné. S týmto faktom je treba začať v školskej politike počítať a treba ho seriózne komponovať i do reformných konceptov.

Aktéri vzdelávacej politiky rezortu školstva a akademickej obce však pred touto skutočnosťou radi zatvárajú oči. Roky sa snažia vytvoriť „mačkopsa“ – školský systém, ktorý má vyjsť v ústrety každému jednotlivcovi, pritom však ostane riadený rezortnými úradníkmi do najmenších detailov. Neuvedomujú si, že skutočná reforma školstva neznamená prispôsobenie centrálne regulovaného školského systému novým spoločenským potrebám, ale scitlivenie systému na reálne potreby jednotlivcov.

Paradoxy vzdelávacej politiky

Štát dodnes nezadefinoval jasné reformné priority, iba sa potáca v pokusoch odvrátiť úplnú katastrofu prepadu úrovne vzdelania čiastkovými, často krát nezmyslenými opatreniami, ktoré problémy v školstve nijako neriešia. Ani jeden ponovembrový minister školstva si nesadal do kresla s tým, že by školský systém základných a stredných škôl poznal, naozaj mu rozumel a mal aj jasnú predstavu o tom, ako zefektívniť jeho fungovanie a skvalitniť výstupy. Doteraz boli všetci ministri školstva skôr súčasťou rezortných problémov, nie súčasťou ich riešení, dosluhujúceho ministra Eugena Jurzycu nevynímajúc. Jeho zopár váhavých krokov, ktoré na svojom poste urobil, boli zväčša šliapnutia vedľa.

Možno sa teda čudovať rodičom, že školám prestávajú dôverovať? V systéme, v ktorom stále nie je jasné, ako majú vyzerať vzdelávacie štandardy, sa jednoducho nedá spoľahnúť na to, že štát je najlepším garantom vysokej kvality vzdelávania. Niet žiadnej záruky, že sa nebude unifikovať ešte aj predškolské vzdelávanie, že sa v mene sociálnej inklúzie nezrušia osemročné gymnáziá, že sa nesiahne rodičom na právo slobodného výberu školy, alebo že sa neurobí kopa iných hlúpostí, ktoré nám v tejto chvíli ani nezídu na um, zato politikom pokojne z večera do rána. V takejto situácii je celkom pochopiteľné, že chce mať istá skupina rodičov zodpovednosť za vzdelanie svojich detí čo najdlhšie vo vlastných rukách.

Domáca škola je pre týchto rodičov dôležitou alternatívou. Pre tápajúci rezort školstva je dôležitá tiež – mohla by byť lakmusovým papierikom, z ktorého sa dá odčítať spokojnosť verejnosti s kvalitou škôl. A kým sa v školstve nič zásadné nezmení, má význam pre nás všetkých – je potrebnou poistkou tlakového hrnca, v ktorom vrie spoločenský rozvoj.


Autorka je analytička Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.


Súvisiace názory:


21. november 2011


SME: Vlado Rafael: Kresťanskí demokrati chcú vzdelávať podľa sekty


22. november 2011


SME: Radoslav Procházka: Ad: Kresťanskí demokrati chcú vzdelávať podľa sekty


28. november 2011


.týždeň: Čo s domácou školou?


.týždeň: Moje dieťa je dyslektik


.týždeň: Branislav Pupala a Ondrej Kaščák: Pohľad kritikov

Vláda a reforma

Prečo medzi mladými voličmi vyhráva Kotleba? /november 2018/

Kríza v školstve /október 2018/

Rok Lubyovej /september 2018/

Čo prinieslo leto /júl-august 2018/

Tento způsob reformy školstva zdá se mi poněkud nešťastným /jún 2018/

Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania /máj 2018/

Malé víťazstvo socializmu nad kapitalizmom za 35 miliónov eur /apríl 2018/

Výzva ministrovi vnútra a ministerke školstva /marec 2018/

Odluka škôl od samospráv nepomôže /február 2018/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2017 /január 2018/

Premiér Fico orbanizuje slovenské školstvo /december 2017/

Otvorený list o inklúzii /november 2017/

Rozpočet a reforma spolu neladia /október 2017/

K riadeniu a financovaniu školstva /september 2017/

Každý školský rok víta deti v školách iný minister /august 2017/

K zverejnenému počtu asistentov učiteľa /júl 2017/

Prehliadka strateného času /jún 2017/

Regionálne školstvo sa dnes nedá riadiť /apríl-máj 2017/

Vajce vs. sliepka v slovenskom školstve /marec 2017/

Hromadná pripomienka za asistentov učiteľov /február 2017/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2016 /január 2017/

Preto volíme, ako volíme /december 2016/

Reformný tím navrhol prekopať vysoké školstvo od základu /november 2016/

Oceňujeme prvý krok /október 2016/

Školstvo – chce to zmenu /september 2016/

Školy nedokážu čeliť extrémizmu, pretože sú neslobodné /august 2016/

Sú pre Fica s Kažimírom učiteľky kravy a vedci teliatka? /júl 2016/

Rodičia otvorili v parlamente viacero problémov nášho školstva /jún 2016/

Porušovanie základných práv detí vo vzdelávaní na Slovensku /máj 2016/

Deti nie sú v centre záujmu vzdelávania /apríl 2016/

Vzdelávanie a školstvo v programoch politických strán a hnutí /marec 2016/

Bilancia programového vyhlásenia vlády /február 2016/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2015 /január 2016/

Fico s Kažimírom sú hrobári slovenského školstva /december 2015/

Zatriasť školstvom nestačí /november 2015/

Najvyšší súd podporil inkluzívne vzdelávanie /október 2015/

Vláda zbabrala aj opravnú skúšku z reformy školstva /september 2015/

Päť dôvodov na obavy /august 2015/

Správy z prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní /júl 2015/

Školstvo potrebuje impulz /jún 2015/

Kam smerujú eurofondy vo vzdelávaní na Slovensku? /máj 2015/

Čo potrebujú angličtinári /apríl 2015/

Hromadná pripomienka proti okliešteniu školskej samosprávy /marec 2015/

Je nový Štátny vzdelávací program skutočne inovovaný? /február 2015/

Duálny model po slovensky /január 2015/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2014 /december 2014/

Fico si vylepšuje imidž Pellegrinim, na školstvo kašle /november 2014/

Svet ešte nikdy nebol tak nedorobený /október 2014/

Ilúzie o vzdelávaní na Slovensku /september 2014/

Kam kráča ministerstvo školstva /august 2014/

Pellegrini plní Kažimírov sľub /júl 2014/

Zverejňujeme ministerské návrhy na zmeny kľúčových zákonov v školstve /jún 2014/

O budúcnosti školstva rozhoduje jeden človek /máj 2014/

Koncentrácia moci školstvo nezachráni /apríl 2014/

Inšpirujme sa tým, čo funguje /marec 2014/

Hlas detí zatiaľ nepočuť /február 2014/

Čaplovičov švédsky stôl /január 2014/

Chceme vedieť viac /december 2013/

Všetko, čo nie je v poriadku, treba zverejniť! /november 2013/

Málo miest v škôlkach má riešenie! /október 2013/

Čaplovičove národné projekty /september 2013/

Štátne týranie vs. blaho detí /august 2013/

Správa z vládneho auditu vykonanom na ministerstve školstva /júl 2013/

Varovanie ministrom: Školy nie sú lego! /jún 2013/

O skutočnom duálnom modeli vzdelávania /máj 2013/

Čaplovičova utajená správa o stave školstva /apríl 2013/

Zmätky a precitnutia ministra Čaploviča /marec 2013/

Testovanie podľa INEKO – chybné rady Čaplovičovi /február 2013/

Ide o deti /január 2013/

Inkluzívne vzdelávanie /december 2012/

Zvýšme učiteľom platy a posuňme diskusie ďalej /november 2012/

Nový vzdelávací systém pre všetkých /október 2012/

K tupinám z debaty o platoch v školstve /september 2012/

Centrálne plánovaný absolvent /august 2012/

Prvých 100 dní Dušana Čaploviča v kresle ministra školstva /júl 2012/

„Akčný“ pán a jeho „akčný“ plán /jún 2012/

Výzva Iniciatívy rodičov za dobré školy /máj 2012/

Čaplovič nie je svätý Juraj a nebojuje s drakom /apríl 2012/

Volebný odpočet /marec 2012/

Ako (a načo) čítať volebné programy strán /február 2012/

Ako ohlupovať národ /január 2012/

Základná línia vzdelávacej politiky na Slovensku a jej reflexia vo verejnej diskusii /december 2011/

Domáca škola, mravov stodola /november 2011/

Slabá záplata na deravé vrece /október 2011/

Planéta nehorázností /september 2011/

Čo si myslia učitelia o dnešnom stave v oblasti učebníc? /august 2011/

Horká pilulka na záver školského roka /júl 2011/

Reformu školstva brzdia systémové prekážky /jún 2011/

Čo všetko musí slovenský učiteľ /máj 2011/

Planéta vedomostí /apríl 2011/

Zmena hodnotenia testu z matematiky bola zbytočná a odborne pomýlená /marec 2011/

Otvorené listy ministrovi školstva /február 2011/

Policajti poznajú vízie svojho šéfa. A učitelia? /január 2011/

Kto nečíta, nevie. Kto číta, nerozumie? /december 2010/

Smutné voľby rektora /november 2010/

Vlažné korekcie Mikolajovej deformy /október 2010/

Angličtina do každého vrecka? /september 2010/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády v oblasti vzdelávania /august 2010/

Učiteľom treba dať slobodu /júl 2010/

Vzdelávací systém - odporúčania pre budúcu vládu /jún 2010/

Tradične žalostná gramotnosť /máj 2010/

Európska óda na vzdelanie /apríl 2010/

Kauza Waldorf na Slovensku /marec 2010/

Rodičia vynechaní z reformnej hry /február 2010/

Falošný vlastenecký diktát /január 2010/

Premýšľanie o reforme /december 2009/

Reforma školstva bez učebníc podľa Mikolaja /november 2009/

Absurdné divadlo v alternatívnych školách /október 2009/

Papieroví draci na predvolebnej oblohe /september 2009/

Druhý rok reformy klope na dvere /august 2009/

Rok jeden reformy vzdelávania bez reformy /júl 2009/

(druhý) pohľad obyčajného (m)učiteľa na reformu školstva /jún 2009/

Učiteľské noviny ako čistý kšeft /máj 2009/

Mikolajov papierový drak /apríl 2009/

Nevedomosť skrytá za ústretovosť /marec 2009/

10 dôvodov, prečo dať výpoveď kvôli Mikolajovi /február 2009/

Zahmlené kontúry školskej politiky /január 2009/

Národné učebnice? Deforma /december 2008/

Pochod veľkej septembrovej obsahovej reformy /november 2008/

Reforma po slovensky: Základné omyly štátnych vzdelávacích programov /október 2008/

Ciele ministerstva školstva sledujú viac kvantitu ako kvalitu /september 2008/

Reformná prskavka /august 2008/

Edičná politika plná pochybností /júl 2008/

Ministerstvo školstva schválilo vzorové školské programy /jún 2008/

Falošné pierka kačku na páva nepremenia /máj 2008/

Reforma? - hodnotenie Štátneho vzdelávacieho programu /apríl 2008/

Otvorená výzva ministrovi školstva /marec 2008/

Školstvo v roku 2007 /február 2008/

Nový školský zákon je omyl /január 2008/

Výsledky PISA 2006 – problém zo slepej uličky /december 2007/

EuroSZM - hodnotenie návrhu zákona o podpore a rozvoji práce s mládežou /november 2007/

Pripomienka za zachovanie rovnoprávnosti vo financovaní ZUŠ a školských zariadení /október 2007/

Hodnotenie návrhov nového školského zákona /september 2007/

Hodnotenie Mikolajovho školského zákona: nebude reformný /august 2007/

Hodnotenie legislatívneho zámeru zákona o výchove a vzdelávaní /júl 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách /jún 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v SR /máj 2007/

Minister školstva vymenoval Kurikulárnu radu /apríl 2007/

Centralizácia z kuchyne ministerstva školstva /marec 2007/

Hodnotenie koncepcie profesijného rozvoja učiteľov v kariérnom systéme /február 2007/

Pripomienky k Návrhu koncepcie predškolskej výchovy /január 2007/

Hodnotenie návrhu stratégie celoživotného vzdelávania /január 2007/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády /2006/