Odluka škôl od samospráv nepomôže /február 2018/

18.2.2018 | Peter Dráľ | Vláda a reforma

Silnejšia úloha štátu lepšie výsledky neprinesie. V reakcii na neutešený stav slovenského školstva sa čoraz častejšie ozýva volanie po „silnejšej úlohe štátu“. To je často spojené s nostalgickým spomínaním na usporiadanie správy školstva z minulosti. Málokedy však po takýchto apeloch prichádzajú aj dobre zdôvodnené návrhy, ktoré by reagovali na súčasnosť a vychádzali z poctivej analýzy. A takmer nikdy nepreukazujú ani to, v čom by vlastne školám, učiteľom a žiakom prospeli.

 

Za viac nostalgický než racionálny možno považovať aj návrh na odňatie zriaďovateľskej kompetencie obciam vo vzťahu k základným školám a vyšším územným celkom voči školám stredným. Podobné nápady opomínajú, čo v školstve funguje a môže fungovať lepšie.

 

Kanadská odbočka

 

Český expert na školstvo Arnošt Veselý v texte publikovanom v odbornom časopise Orbis Scholae v roku 2013 konštatuje, že väčšina vzdelávacích reforiem vo svete bola vedená predstavou, že na zlepšenie výsledkov sú potrebné radikálne zmeny v systéme riadenia. Mnoho štátov tak v snahe zvýšiť kvalitu vzdelávania zásadne menilo zákony, prerozdeľovalo kompetencie (decentralizovalo, či naopak centralizovalo), menilo vzdelávacie štandardy či spôsob overovania výsledkov. Málokedy však takéto reformy skutočne viedli k skvalitneniu výučby a k lepším výsledkom žiakov. V lepšom prípade zlepšenie nenastalo, v horšom malo negatívny vplyv na spokojnosť aktérov, aj na ich reálny výkon.

 

Ako kontrast k prelomovým zmenám Veselý ponúka reformu školstva v kanadskej provincii Ontário. Je jedným z mála príkladov pozitívnej zmeny, dosiahnutej počas relatívne krátkeho času, kde boli kľúčovými slovami „budovanie kapacít“, „líderstvo“ či „zlaďovanie“. Nehľadal sa pritom „zázračný recept“, ale zavádzali sa premyslené čiastkové opatrenia, ktoré boli hodnotené podľa toho, či zlepšujú vyučovanie v každej jednej triede a u každého jedného žiaka. Reforma zároveň stavala na tom, čo už v systéme fungovalo.

 

V slovenskom školstve nemáme vyriešenú základnú rovnicu, z ktorej sa mnohé odvíja, pretože nepoznáme hodnoty troch základných neznámych. V prvom rade nemáme rozpracované výkony, ktoré od školstva ako celku a od jednotlivých škôl požadujeme. Preto nevieme určiť, aké finančné, materiálne, ale aj ľudské a odborné zdroje na podávanie takýchto výkonov potrebujeme. A napokon, nemáme jasne pomenované výsledky, ktoré pri daných výkonoch a zdrojoch od školstva očakávame. Preto nedokážeme celistvo posúdiť, v čom súčasný systém riadenia školám a zriaďovateľom pomáha a v čom im hádže polená pod nohy. Preto dnes nevieme zodpovedne povedať, aké konkrétne kompetenčné zmeny treba prijať, aby školy dosahovali lepšie výsledky.

 

Pri definovaní hodnoty za peniaze nám nepomohla ani revízia výdavkov na školstvo, pretože z danej rovnice riešila, aj to len čiastočne, vynakladané finančné zdroje. Vynakladané, nie investované! Ak by sme chceli hovoriť o „investovaných“, potrebovali by sme vedieť práve to, aké sú požadované výkony a očakávané výsledky.

 

Aj s ohľadom na tento deficit sú všetky otázky riadenia školstva sekundárne, lebo iba reagujú na súčasnú roztrieštenosť systému. Ten funguje v režimoch originálnych a prenesených kompetencií, má neprehľadné finančné toky, nedostatočne monitoruje kvalitu a nevyvodzuje zodpovednosť za nekvalitu, duplicitne zbiera dáta a nedostatočne ich využíva na tvorbu politiky, disponuje neefektívnou školskou sieťou, absentujú v ňom podporné služby a dostatok odborného personálu. Pokusy o riešenie týchto problémov ale neodpovedajú na základnú otázku: čo, s akými zdrojmi a výsledkami vlastne v školstve chceme dosahovať?

 

Požiadavka presunúť školy „pod „štát, teda obmedziť alebo rovno zrušiť zriaďovateľskú pôsobnosť samospráv, je rovnaká ako požiadavka centralizovať služby v zdravotníctve či doprave v domnelej nádeji, že štát sa predsa o ne musí už z princípu lepšie postarať. Nemusí a rozhodnutie týmto smerom prináša množstvo rizík, pretože nerozlišuje medzi tým, čo je v ich správe funkčné a čo nie. Očakávať lepšie výsledky po jednej, akokoľvek veľkej zmene, ktorou by presun zriaďovateľských kompetencií nepochybne bol, je hlúpe.

 

Cesta k dobre spravovanému školstvu

 

Kanadský príklad ukazuje, že treba stavať na tom, čo funguje. V spleti správ o stave slovenského školstva je síce takmer kacírske vysloviť myšlienku, že aj v ňom niečo funguje, no tu je skrytý zaujímavý paradox. Často sa o školstve hovorí ako o ťažkopádnom, zotrvačnom systéme, ktorý sa nedá zmeniť zo dňa na deň. No aj vďaka tejto zotrvačnosti v ňom nie je až také ľahké demontovať ani funkčné veci a vypudiť všetkých kompetentných ľudí.

 

Aj na Slovensku sú školy, v ktorých učitelia odvádzajú veľmi dobrú prácu a ktoré sú riadené kompetentnými riaditeľmi. Aj u nás sú zriaďovatelia, inšpektori či štátni úradníci, ktorí sú kvalifikovaní a nápomocní. Iste, pri žiadnej z týchto úrovní riadenia nemožno povedať, že je kvalitná ako celok. Ľudia, ktorí riadeniu škôl rozumejú, sú roztrúsení medzi rôzne úrovne školskej správy a samosprávy. Kľúčové je skoncentrovať ich kapacity a zistiť, čože to vlastne pri riadení funguje.

 

Riaditelia viacerých škôl z rôznych kútov Slovenska na otázku, ako sa dá taká široká agenda vôbec zvládnuť, odpovedali v zásade rovnako: dôverovať, delegovať, participatívne riadiť vo vnútri a z povinností kladených zhora robiť len to naozaj nevyhnutné. Zamestnanci školských úradov v samosprávach potvrdili to isté z iného uhla: aby sa ich školy mohli sústrediť na výchovu a vzdelávanie, odbremenili ich od byrokracie spojenej s prevádzkou, verejnými obstarávaniami, personalistikou a kadečím iným, na čo školy aj tak nemajú dosť ľudí a know-how. Potvrdili, že kvalitný výkon zriaďovateľskej pôsobnosti sa darí za troch podmienok: ak je miestna sieť škôl ekonomicky udržateľná, ak si školy navzájom nekonkurujú a ak sa v zastupiteľstvách o školstve nepolitikárči. Zaiste, mať splnené všetky tri podmienky naraz je vzácnosť, no dá sa premyslenými zmenami zákonov podporiť aj tam, kde dnes nie je.

 

V slovenských mikroregiónoch vznikli spoločné školské úrady, ktoré poskytujú servis školám aj v takých obciach, ktoré na to nemajú kapacity. Mnohé samosprávy dofinancovávajú to, čo sa z normatívov nevykryje. Mnohí štátni úradníci v regiónoch slúžia ako primárny kontakt, ak riaditeľ potrebuje kvalifikovanú radu.

 

Problém nie je dole

 

Problém slovenského školstva netkvie v tom, že je do veľkej miery riadené ľuďmi „tam dole“. Problém je v tom, že títo ľudia musia pôsobiť v komplikovanej spleti pravidiel, ktorá im bráni sústrediť sa na vzdelávanie, poradenstvo a servis. Kľúčom k zlepšeniu preto nie je uťahovať im opraty a preberať za nich zodpovednosť, ale vytvoriť im podmienky, aby mohli svoju prácu vykonávať kvalitne. Nepotrebujeme viac, ale menej rozhodovania od stola. Nepotrebujeme odluku od miestnej, ale naopak od centrálnej úrovne.

 

Z tohto pohľadu je zámer preniesť správu školstva späť pod gesciu jedného ministerstva polovičatým krokom. Za ním musí nasledovať dôrazná decentralizácia vo vnútri rezortu, zjednodušenie spravovania školstva a jeho posilnenie v regiónoch – áno, aj vyčlenením školskej správy od hasičov a pracovníkov katastra. Kapacitne, odborne a finančne je nevyhnutné posilniť zriaďovateľov, ktorí v prípade samospráv svoje školy nezriadili, ale zdedili. A vo väčšine prípadov v zlom stave, na ktorý sa primárne sústredili. Časom mnohé samosprávy dokázali svoje školy postaviť na nohy aspoň materiálne. Dnes sa mnohé potrebujú naučiť postarať sa aj o to, s čím cirkevní a súkromní zriaďovatelia svoje školy už zriaďovali – teda aj o kvalitu výchovy a vzdelávania. A niesť za výsledky škôl aj zodpovednosť.

 

Funkčná samosprávna sieť

 

Na Slovensku však nestačí iba zvyšovať počet dobre riadených škôl s osvietenými zriaďovateľmi. Potrebujeme funkčnú správu siete, na čo je nevyhnutné skoncentrovať ľudské zdroje, prepojiť kompetentného úradníka samosprávy s tým zo štátnej správy, s inšpektorom či odborníkom z poradne. Potrebujeme prepojiť riaditeľov a zriaďovateľov, aby sa na miestnej úrovni nespravovala každá školička zvlášť, ale ako ozajstná sieť poskytovateľov.

 

Aj štát má nezastupiteľnú úlohu pri správe školstva. Potrebuje si vylepšiť nástroje na monitorovanie kvality a výsledkov a na zabezpečenie rovnosti šancí pre všetky deti, v čom dnes zlyháva. Všetky ostatné tendencie mikromanažovať obsah vzdelávania či chod škôl je nevyhnutné odstrániť, pretože zo Stromovej sa každá škola riadiť nedá.

 

Zaiste, môžeme diskutovať, či je samosprávne riadenie škôl efektívne na obecnej či krajskej úrovni. V každom prípade je však pre slovenské školstvo vhodnejšie ako centrálna správa. Aby však mohlo samosprávne riadenie dobre fungovať, musíme investovať do ľudí a zriaďovatelia musia prevziať zodpovednosť za kvalitu vzdelávania. Jedinou dilemou pri snahe o lepšie spravované školstvo nie je to, či posilniť rozhodovanie na miestnej úrovni, ale či je to možné pri nedokončenej decentralizácii celej verejnej správy a neuskutočnenej komunálnej reforme.

 


Autor je analytik vzdelávania a riaditeľ občianskeho združenia Nové školstvo.


Text bol pôvodne uverejnený v odbornom časopise DOBRÁ ŠKOLA (www.casopisdobraskola.sk).

Diskusia k článku Odluka škôl od samospráv nepomôže /február 2018/ je zatiaľ bez príspevkov.


Ak sa chcete zapojit do diskusie k článkom, prosím, zaregistrujte sa.
Ak ste už na našom portáli registrovaný, prosím, prihláste sa.

Vláda a reforma

Malé víťazstvo socializmu nad kapitalizmom za 35 miliónov eur /apríl 2018/

Výzva ministrovi vnútra a ministerke školstva /marec 2018/

Odluka škôl od samospráv nepomôže /február 2018/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2017 /január 2018/

Premiér Fico orbanizuje slovenské školstvo /december 2017/

Otvorený list o inklúzii /november 2017/

Rozpočet a reforma spolu neladia /október 2017/

K riadeniu a financovaniu školstva /september 2017/

Každý školský rok víta deti v školách iný minister /august 2017/

K zverejnenému počtu asistentov učiteľa /júl 2017/

Prehliadka strateného času /jún 2017/

Regionálne školstvo sa dnes nedá riadiť /apríl-máj 2017/

Vajce vs. sliepka v slovenskom školstve /marec 2017/

Hromadná pripomienka za asistentov učiteľov /február 2017/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2016 /január 2017/

Preto volíme, ako volíme /december 2016/

Reformný tím navrhol prekopať vysoké školstvo od základu /november 2016/

Oceňujeme prvý krok /október 2016/

Školstvo – chce to zmenu /september 2016/

Školy nedokážu čeliť extrémizmu, pretože sú neslobodné /august 2016/

Sú pre Fica s Kažimírom učiteľky kravy a vedci teliatka? /júl 2016/

Rodičia otvorili v parlamente viacero problémov nášho školstva /jún 2016/

Porušovanie základných práv detí vo vzdelávaní na Slovensku /máj 2016/

Deti nie sú v centre záujmu vzdelávania /apríl 2016/

Vzdelávanie a školstvo v programoch politických strán a hnutí /marec 2016/

Bilancia programového vyhlásenia vlády /február 2016/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2015 /január 2016/

Fico s Kažimírom sú hrobári slovenského školstva /december 2015/

Zatriasť školstvom nestačí /november 2015/

Najvyšší súd podporil inkluzívne vzdelávanie /október 2015/

Vláda zbabrala aj opravnú skúšku z reformy školstva /september 2015/

Päť dôvodov na obavy /august 2015/

Správy z prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní /júl 2015/

Školstvo potrebuje impulz /jún 2015/

Kam smerujú eurofondy vo vzdelávaní na Slovensku? /máj 2015/

Čo potrebujú angličtinári /apríl 2015/

Hromadná pripomienka proti okliešteniu školskej samosprávy /marec 2015/

Je nový Štátny vzdelávací program skutočne inovovaný? /február 2015/

Duálny model po slovensky /január 2015/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2014 /december 2014/

Fico si vylepšuje imidž Pellegrinim, na školstvo kašle /november 2014/

Svet ešte nikdy nebol tak nedorobený /október 2014/

Ilúzie o vzdelávaní na Slovensku /september 2014/

Kam kráča ministerstvo školstva /august 2014/

Pellegrini plní Kažimírov sľub /júl 2014/

Zverejňujeme ministerské návrhy na zmeny kľúčových zákonov v školstve /jún 2014/

O budúcnosti školstva rozhoduje jeden človek /máj 2014/

Koncentrácia moci školstvo nezachráni /apríl 2014/

Inšpirujme sa tým, čo funguje /marec 2014/

Hlas detí zatiaľ nepočuť /február 2014/

Čaplovičov švédsky stôl /január 2014/

Chceme vedieť viac /december 2013/

Všetko, čo nie je v poriadku, treba zverejniť! /november 2013/

Málo miest v škôlkach má riešenie! /október 2013/

Čaplovičove národné projekty /september 2013/

Štátne týranie vs. blaho detí /august 2013/

Správa z vládneho auditu vykonanom na ministerstve školstva /júl 2013/

Varovanie ministrom: Školy nie sú lego! /jún 2013/

O skutočnom duálnom modeli vzdelávania /máj 2013/

Čaplovičova utajená správa o stave školstva /apríl 2013/

Zmätky a precitnutia ministra Čaploviča /marec 2013/

Testovanie podľa INEKO – chybné rady Čaplovičovi /február 2013/

Ide o deti /január 2013/

Inkluzívne vzdelávanie /december 2012/

Zvýšme učiteľom platy a posuňme diskusie ďalej /november 2012/

Nový vzdelávací systém pre všetkých /október 2012/

K tupinám z debaty o platoch v školstve /september 2012/

Centrálne plánovaný absolvent /august 2012/

Prvých 100 dní Dušana Čaploviča v kresle ministra školstva /júl 2012/

„Akčný“ pán a jeho „akčný“ plán /jún 2012/

Výzva Iniciatívy rodičov za dobré školy /máj 2012/

Čaplovič nie je svätý Juraj a nebojuje s drakom /apríl 2012/

Volebný odpočet /marec 2012/

Ako (a načo) čítať volebné programy strán /február 2012/

Ako ohlupovať národ /január 2012/

Základná línia vzdelávacej politiky na Slovensku a jej reflexia vo verejnej diskusii /december 2011/

Domáca škola, mravov stodola /november 2011/

Slabá záplata na deravé vrece /október 2011/

Planéta nehorázností /september 2011/

Čo si myslia učitelia o dnešnom stave v oblasti učebníc? /august 2011/

Horká pilulka na záver školského roka /júl 2011/

Reformu školstva brzdia systémové prekážky /jún 2011/

Čo všetko musí slovenský učiteľ /máj 2011/

Planéta vedomostí /apríl 2011/

Zmena hodnotenia testu z matematiky bola zbytočná a odborne pomýlená /marec 2011/

Otvorené listy ministrovi školstva /február 2011/

Policajti poznajú vízie svojho šéfa. A učitelia? /január 2011/

Kto nečíta, nevie. Kto číta, nerozumie? /december 2010/

Smutné voľby rektora /november 2010/

Vlažné korekcie Mikolajovej deformy /október 2010/

Angličtina do každého vrecka? /september 2010/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády v oblasti vzdelávania /august 2010/

Učiteľom treba dať slobodu /júl 2010/

Vzdelávací systém - odporúčania pre budúcu vládu /jún 2010/

Tradične žalostná gramotnosť /máj 2010/

Európska óda na vzdelanie /apríl 2010/

Kauza Waldorf na Slovensku /marec 2010/

Rodičia vynechaní z reformnej hry /február 2010/

Falošný vlastenecký diktát /január 2010/

Premýšľanie o reforme /december 2009/

Reforma školstva bez učebníc podľa Mikolaja /november 2009/

Absurdné divadlo v alternatívnych školách /október 2009/

Papieroví draci na predvolebnej oblohe /september 2009/

Druhý rok reformy klope na dvere /august 2009/

Rok jeden reformy vzdelávania bez reformy /júl 2009/

(druhý) pohľad obyčajného (m)učiteľa na reformu školstva /jún 2009/

Učiteľské noviny ako čistý kšeft /máj 2009/

Mikolajov papierový drak /apríl 2009/

Nevedomosť skrytá za ústretovosť /marec 2009/

10 dôvodov, prečo dať výpoveď kvôli Mikolajovi /február 2009/

Zahmlené kontúry školskej politiky /január 2009/

Národné učebnice? Deforma /december 2008/

Pochod veľkej septembrovej obsahovej reformy /november 2008/

Reforma po slovensky: Základné omyly štátnych vzdelávacích programov /október 2008/

Ciele ministerstva školstva sledujú viac kvantitu ako kvalitu /september 2008/

Reformná prskavka /august 2008/

Edičná politika plná pochybností /júl 2008/

Ministerstvo školstva schválilo vzorové školské programy /jún 2008/

Falošné pierka kačku na páva nepremenia /máj 2008/

Reforma? - hodnotenie Štátneho vzdelávacieho programu /apríl 2008/

Otvorená výzva ministrovi školstva /marec 2008/

Školstvo v roku 2007 /február 2008/

Nový školský zákon je omyl /január 2008/

Výsledky PISA 2006 – problém zo slepej uličky /december 2007/

EuroSZM - hodnotenie návrhu zákona o podpore a rozvoji práce s mládežou /november 2007/

Pripomienka za zachovanie rovnoprávnosti vo financovaní ZUŠ a školských zariadení /október 2007/

Hodnotenie návrhov nového školského zákona /september 2007/

Hodnotenie Mikolajovho školského zákona: nebude reformný /august 2007/

Hodnotenie legislatívneho zámeru zákona o výchove a vzdelávaní /júl 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách /jún 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v SR /máj 2007/

Minister školstva vymenoval Kurikulárnu radu /apríl 2007/

Centralizácia z kuchyne ministerstva školstva /marec 2007/

Hodnotenie koncepcie profesijného rozvoja učiteľov v kariérnom systéme /február 2007/

Pripomienky k Návrhu koncepcie predškolskej výchovy /január 2007/

Hodnotenie návrhu stratégie celoživotného vzdelávania /január 2007/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády /2006/