Hodnotenie Návrhu koncepcie dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v SR /máj 2007/

17.5.2007 | Zuzana Humajová | Vláda a reforma

Návrh koncepcie dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v SR

/Materiál Ministerstva školstva SR predložený na medzirezortné pripomienkové konanie dňa 4. mája 2007 je k dispozícii na stiahnutie tu./


Reformný kontext predkladaného materiálu


V predkladacej správe k materiálu sa uvádza:

Návrh koncepcie dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v SR sa predkladá na rokovanie vlády SR v súlade s Plánom práce vlády SR na rok 2007. Hlavným podnetom na vypracovanie Koncepcie dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v SR je Programové vyhlásenie vlády SR, v ktorom sa okrem iného uvádza, že vláda „navrhne dvojúrovňový model vzdelávacích programov na štátnej a školskej úrovni.“ Účelom predkladaného materiálu je predovšetkým reagovať na Národný program výchovy a vzdelávania v SR (2001), v ktorom sa uvádza, že v súlade s trendom v Európskej únii sa bude pre základné a stredné školy vytvárať dvoj¬úrovňový model obsahu vzdelávania: štátne orgány určia štátne kurikulum, ktoré bude obsahovať všeobecné ciele vzdelávania, základné učivo, záväzné cieľové požiadavky na výkon žiakov – štandardy, spôsoby overovania dosahovania štandardov a modelové vzdelávacie programy rešpektujúce odporúčania existujúcich, vzdelávaniu a výchove relevantných strategických dokumentov vlády. Návrh koncepcie dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v SR významným spôsobom nadväzuje na Stratégiu celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva, schválenú uznesením vlády SR č. 382/2007 zo dňa 25. apríla 2007.


Vzdelávacie programy v odbornom vzdelávaní


Návrh koncepcie dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania (ďalej len Koncepcia) zavádza v odbornom vzdelávaní nový kľúčový pojem – vzdelávací program. Vzdelávací program stavia do centra vzdelávacieho procesu a chápe ho ako východiskový bod pre žiaka pri výbere jeho vzdelávacej cesty1, čo znamená, že žiak si viac nebude vyberať školu podľa názvu, v ktorom sa skrýva jej vzdelávací obsah, ale vyberie si vzdelávací program, ktorý chce absolvovať a bude hľadať inštitúciu, ktorá mu ho zabezpečí.

V Koncepcii však nie je nikde ani zmienka o tom, čo konkrétne to bude pre žiaka (a školy) znamenať. Koncepcia nedáva odpovede na otázky, ktoré sa pri čítaní materiálu postupne vynárajú: Bude môcť ktorákoľvek škola, zaradená v sieti škôl, poskytovať akýkoľvek vzdelávací program (ak splní podmienky na jeho zabezpečenie)? Bude môcť jedna škola poskytovať aj viacero rôznych programov súčasne? Bude táto ponuka limitovaná v rámci jedného odboru, resp. skupiny odborov, alebo bude môcť byť koncipovaná širšie, teda v rámci všetkých odborov? Bude môcť tým pádom napríklad aj gymnázium poskytovať niektoré programy odborného vzdelávania popri svojej štandardnej všeobecnovzdelávacej ponuke? Bude môcť žiak jednej školy flexibilne využívať jej širokú vzdelávaciu ponuku tak, že bude môcť súčasne absolvovať viacero vzdelávacích programov z rôznych odborov? Bude si môcť žiak individuálne zostaviť vlastnú vzdelávaciu cestu zo vzdelávacích ponúk viacerých škôl? Ak by boli odpovede na tieto otázky prevažne kladné, došlo by zákonite k zmene doterajších charakteristík jednotlivých stredných škôl (vrátane gymnázií). Školy by začali poskytovať flexibilnejšiu vzdelávaciu ponuku, čoho prirodzeným dôsledkom by bolo (aspoň v niektorých prípadoch) postupné stieranie hraníc medzi ich zameraním, ktoré im dnes diktujú učebné osnovy, vymedzujúce prípravu na jednotlivé povolania. Školy by tak mohli poskytovať „pod jednou strechou“ vzdelávanie vo viacerých odboroch, na rôznych úrovniach (s maturitou, bez maturity, s možnosťou nadstavbového štúdia a pod.) a prostredníctvom rôznych foriem štúdia (externé, diaľkové, dištančné a pod.). Dá sa predpokladať, že uvedené zmeny a ich dôsledky by razantne zmenili vzdelávacie prostredie vo vnútri škôl a tým aj celý školský systém odborného vzdelávania.

Sú teda zmeny, ktoré Koncepcia navrhuje, natoľko zásadné, že počítajú s novým nastavením celého systému? V Koncepcii nie sú odpovede na túto základnú otázku dostatočne artikulované. Naopak, v Koncepcii je zjavná skôr snaha zachovať a potvrdiť štruktúru vzdelávacích inštitúcií v takej podobe, akú má dnes2, čím sa reformný potenciál navrhovaného modelu vzdelávacích programov značne oslabuje.


Dvojúrovňový model vzdelávacích programov


Koncepcia nenavrhuje dôsledné systémové zmeny ale iba zmeny vo vnútri známeho inštitucionálneho systému. Čo nové sa teda udeje?

Školy budú môcť slobodne3 tvoriť vlastné vzdelávacie programy pri zachovaní doterajších charakteristík. Sloboda vzdelávania bude spočívať v tom, že sa obsah vzdelávania bude tvoriť na dvoch úrovniach – na štátnej a na školskej. Tento návrh je zásadným príspevkom do diskusie o potrebe decentralizácie školského systému v rovine obsahu vzdelávania. Pozrime sa však bližšie na model, ktorý Koncepcia navrhuje.

Dvojúrovňový model vzdelávacích programov (štátna úroveň – školská úroveň) dnes už nie je v reformnom diskurze nijakou novinkou. V kontexte slovenského školstva ho po prvý krát spomína Milénium (pozri tu), o jeho konkretizáciu sa pokúšali doteraz všetky návrhy nového školského zákona. Ako model rámcových (RVP) a školských vzdelávacích programov (ŠVP) sa dostal do povedomia pedagogickej i laickej verejnosti najmä po reformných zmenách v Českej republike, kde sa prednedávnom tieto pojmy uviedli do vzdelávacej praxe. Po zverejnení ostatného návrhu školského zákona z dielne Konzervatívneho inštitútu (KI), KDH a OKS vo februári 2006 (pozri tu) a Reformnej stratégie KI v marci tohto roka (pozri tu) začal tento model nadobúdať jasnejšie kontúry aj v slovenskom pedagogickom prostredí. S pojmami RVP a ŠVP sa už vyše roka pracuje aj na rezortnej úrovni – v Projekte kurikulárnej transformácie Štátneho pedagogického ústavu (pozri tu).

Koncepcia obsah pojmov RVP a ŠVP neposúva do novej polohy, naopak, je iba potvrdením ich všetkých doteraz artikulovaných významov4, dokonca si osvojuje argumentáciu autorov ostatného návrhu nového školského zákona aj pri definovaní skráteného pojmu „vzdelávací program“, oproti väčšinovo preferovanému spojeniu „výchovno-vzdelávací program“ 5, (pozri dôvodovú správu k návrhu zákona tu a tu).

Napriek týmto zjavným paralelám sa Koncepcia pokúša istým spôsobom vymedziť z kontinuálneho reformného procesu a pre dvojúrovňový model zavádza nové označenia. Namiesto dnes už vo verejnej diskusii akceptovaných pojmov RVP a ŠVP navrhuje používať pojmy štátny vzdelávací program (ŠVP) a školský vzdelávací program (ŠKVP). V kontexte doterajšieho reformného diskurzu je však toto zavedenie nových pojmov samoúčelné a kontraproduktívne. Nielenže neprispieva k vytvoreniu komplexného obrazu očakávaných zmien, ale verejnosti môže sťažiť identifikáciu kľúčových reformných prvkov a tým aj stotožnenie sa s pripravovanými reformnými krokmi.


Zachovanie systému


Koncepcia navrhuje zaviesť dvojúrovňový model vzdelávacích programov v rámci jestvujúceho školského systému a nepredpokladá ďalšie reformné kroky, ktoré s obsahovými zmenami priamo súvisia (zmeny vo financovaní vzdelávacích programov, v učebnicovej politike, v systéme ďalšieho vzdelávania učiteľov a v systéme priamo riadených organizácií). Naopak, Koncepcia slúži ako potvrdenie súčasných štruktúr školského systému, vrátane systému priamo riadených organizácií.

Koncepcia navrhuje, aby sa zmeny na štátnej úrovni zabezpečovali prostredníctvom známych a overených štátnych štruktúr (Štátny inštitút odborného vzdelávania, Štátny pedagogický ústav, Štátna školská inšpekcia, metodické centrá), čím de facto už dopredu oslabuje deklarovaný zámer decentralizovať systém odborného vzdelávania. Koncepcia nepredpokladá prenos zodpovednosti za štátne vzdelávacie programy na úroveň nezávislého odborného orgánu s posilnenými právomocami, akým by mohla byť napr. Kurikulárna rada so svojimi novo vytvorenými pracovnými skupinami (pre porovnanie pozri návrh nového školského zákona, druhá časť, štvrtý diel, Kurikulárna rada tu) a zodpovednosť za kvalitu vzdelávania (za tvorbu štátnych vzdelávacích programov, overovanie, kontrolu a hodnotenie školských vzdelávacích programov) ponecháva aj naďalej výlučne v rukách ministerských úradníkov (pre porovnanie pozri návrh školského zákona, druhá časť, tretí diel, osvedčenie školských vzdelávacích programov tu). Súčasnú štruktúru pracovných skupín pre jednotlivé skupiny odborov potvrdzuje v súčasnej polohe poradného orgánu, vybaveného nedostatočnými kompetenciami6.

Na školskej úrovni Koncepcia navrhuje preniesť viac zodpovednosti na samotného riaditeľa školy, čím iba posilňuje jeho súčasné postavenie. Neponúka vyvážené rozdelenie zodpovednosti medzi vedenie školy, pedagogický tím, zriaďovateľa školy a školskú samosprávu, čo je pre reálne decentralizovaný vzdelávací model priam nevyhnutné.


Zmeny v obsahu vzdelávania


Čo sa teda bude na školách učiť „po novom“? Zásadné zmeny, ktoré Koncepcia navrhuje v obsahu vzdelávania, sa dajú zhrnúť ako obrat od tradičnej školy ku konceptu tvorivo-humanistickej výchovy7. To významne mení ciele vzdelávania8. Do popredia záujmu sa dostáva žiak, jeho jedinečná osobnosť a individuálne záujmy9, pričom sa navrhuje posilnenie najmä výchovných aspektov vzdelávacieho procesu10. Pre potreby kvalitného odborného vzdelávania a prípravy je to však príliš málo. Odporúčania Koncepcie sú príliš všeobecné, jednopolohové a nedostatočné, a to nielen v rovine vzdelávacích cieľov11, ale aj v rovine stratégie, ako tieto ciele naplniť (redukuje sa na zavedenie vzdelávacích programov a zavedenie štandardov vo vzdelávacích programoch). V Koncepcii absentujú konkrétne návrhy na riešenie akútnych problémov, v ktorých sa odborné vzdelávanie priam topí a s ktorými súvisia vysoké čísla nezamestnaných absolventov, resp. mladých ľudí s príliš nízkym, nedokončeným alebo žiadnym vzdelaním. Slabý záujem o odborné vzdelávanie (zvlášť v niektorých odboroch), nedostatočná príprava žiakov na rýchlo sa meniaci pracovný trh, nepružná odozva na stále sa zvyšujúce požiadavky na kvalifikovanú pracovnú silu, málo efektívne prepojenie vzdelávania s praxou, to sú len tie najviac viditeľné problémy, ktoré sa zvyknú v reformných diskusiách bežne používať. Skutočné problémy odborného školstva sú však oveľa komplexnejšie a hlbšie. Koncepcia ich však neidentifikuje, nediagnostikuje a neprináša návrhy na ich riešenie. Do popredia kladie iba tie vzdelávacie ciele, ktoré motivujú žiakov k ďalšiemu vzdelávaniu v rámci celoživotného vzdelávania, učia ho uspieť v prostredí, v ktorom sa manuálna práca nahrádza novými technológiami, v ktorom je potrebné neustále prichádzať s inováciami, tvorivo riešiť problémy a viesť pracovný kolektív. Koncepcia nového modelu odborného vzdelávania, zvlášť taká, ktorá deklaruje, že zahŕňa aj špecifiká prípravy žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, by mala mať širší záber (jej súčasťou by mal byť napr. model riešenia potrieb žiakov z problémového sociálneho prostredia, ktorý by definoval ich špecifické postavenie vo vzdelávacom systéme, identifikoval hlavné príčiny, pre ktoré z neho predčasne vypadávajú a navrhoval konkrétne opatrenia na zlepšenie ich motivácie a výkonu).


Vzťah medzi všeobecným a odborným vzdelávaním


V súčasnej dobe možno vo vzdelávacích systémoch viacerých krajín pozorovať postupné zbližovanie všeobecného a odborného vzdelávania, pričom vymedzenie vzťahu medzi nimi nie je jednoduché. Tvorí však základ, na ktorom je systém odborného vzdelávania postavený, pretože od tohto vymedzenia závisí napr., dĺžka štúdia, variabilita vzdelávacích ciest, ale aj miera adaptability absolventov. Vymedzenie vzťahu (optimálneho pomeru) medzi všeobecným a odborným vzdelávaním je kľúčom k nastaveniu celého systému. Koncepcia sa však tejto zásadnej otázke nevenuje vôbec.

S otázkou vzťahu medzi odborným a všeobecným vzdelávaním je úzko spojená aj problematika povinnej školskej dochádzky. Koncepcia nijako nezdôvodňuje zachovanie jej súčasnej vekovej hranice (16 rokov), nenavrhuje ani jej zníženie (na úroveň dosiahnutia nižšieho sekundárneho vzdelania, resp. 15 rokov), ani zvýšenie (na úroveň dosiahnutia vyššieho sekundárneho vzdelania, resp. 18 rokov). Pritom je práve táto otázka z viacerých dôvodov zásadná a treba si ju položiť skôr ako sa začnú vytvárať základy nového systému odborného vzdelávania. Od jej riešenia závisia základné kontúry jeho výsledného obrazu - určuje napr. mieru flexibility vzdelávacích programov, výšku dotácií na ich zabezpečenie, spôsob a mieru participácie budúcich zamestnávateľov na vzdelávaní a pod.


Záverečné zhrnutie


Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že jadrom Koncepcie je návrh dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v podobe, ktorá je z doteraz predkladaných rezortných návrhov najprogresívnejšia, treba s poľutovaním konštatovať, že reforma odborného vzdelávania a prípravy ostala aj v tomto koncepčnom materiáli stáť na polceste.


Autorka je analytičkou Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.


Poznámky:

[1] „Akýkoľvek program musí byť prehľadný, jasný a zrozumiteľný. Pri jeho tvorbe dodržiavame zásadu, že program tvoríme pre žiaka, ktorý si ho vyberá podľa vlastných ambícií a perspektív budúcnosti. Vzdelávacie programy predstavujú v sektore vzdelávania vzdelávaciu ponuku, čím prirodzene vytvárajú a formujú konkurenčné prostredie medzi školami“. (Koncepcia, str. 8).

[2] “Koncepcia sa v celom rozsahu textu vzťahuje na oblasť výchovy a vzdelávania v stredných odborných školách, stredných odborných učilištiach, strediskách praktického vyučovania, strediskách odbornej praxe, pracoviskách praktického vyučovania, učilištiach a odborných učilištiach, vrátane výchovy a vzdelávania žiakov so špeciálnym výchovno-vzdelávacími potrebami. Rozhodujúca oblasť výchovy a vzdelávania v týchto školách a školských zariadeniach, ktorej cieľom je získať presne stanovené vedomosti a zručnosti potrebné na trhu práce sa v celom rozsahu textu označuje slovami „odborné vzdelávanie a príprava“. (Koncepcia, str. 1)

[3] „Ďalšie dôvody vzniku koncepcie súvisia s úsilím o zabezpečenie: a) zvýšenia zodpovednosti, profesionality, flexibility a slobody škôl (slobodné vystupovanie škôl vo svojom mene) reprezentujúcich odborné vzdelávanie a prípravu v Slovenskej republike, b) nových vstupov do odborného vzdelávania a prípravy tak, aby boli akceptované potreby štátu, potreby regionálneho a miestneho trhu práce ako aj vstupy orgánov územnej samosprávy a orgánov školskej samosprávy.“ (Koncepcia, str. 3)

[4] „Vzdelávací program bude predstavovať komplexný program riešenia cieľov, obsahu, metód a foriem výchovy a vzdelávania, stratégií a metód hodnotenia, organizácie a riadenia vzdelávania. Vývoj vzdelávacích programov je otvoreným procesom plánovania, realizácie a hodnotenia výchovy a vzdelávania, ktorý si vyžaduje rozhodovanie a praktické riešenie na úrovni štátu, školy a triedy. Základným pilierom tvorby vzdelávacích programov bude nová sústava integrovaných skupín odborov. Pojem „vzdelávací program“ bude ustanovený zákonom o výchove a vzdelávaní. Zároveň sa očakáva, že bude normatívnym spôsobom ustanovená jeho dvojúrovňová skladba (štátna úroveň, školská úroveň)“. (Koncepcia, str. 10-11)

[5] “...odporúča sa zaviesť do školskej legislatívy a školskej praxe pojem „vzdelávací program“. Prívlastok „vzdelávací“ sa používa vo význame spoločného názvu pre výchovu a vzdelávanie (education).” (Koncepcia, str. 10)

[6] „Závery, stanoviská a vyjadrenia odborných komisií majú charakter návrhov a odporúčaní a sú základným podkladom pre učebné plány, učebné osnovy a vzdelávacie štandardy v oblasti odborného vzdelávania a prípravy schvaľované Ministerstvom školstva SR“. (Koncepcia, str. 7)

[7] Jedným zo špecifických cieľov je “…premena tradičnej školy; hlavnou úlohou je vytváranie pevného základu pre celoživotné vzdelávanie, čo si vyžaduje premenu inštitucionálneho systému vzdelávania na nový systém vzdelávania, zmenu obsahu vzdelávania, metód a foriem výučby, ale aj zmenu kultúry a prostredia školy...“ (Koncepcia, str. 9) ...“Podmienkou pre úspešné zvládnutie tvorby vzdelávacích programov je adekvátna príprava učiteľa zameraná na schopnosti uplatňovania najnovších poznatkov pedagogickej teórie a praxe, schopnosti uplatňovať filozofiu a princípy humanisticky orientovanej pedagogiky s akcentom na rozvoj tvorivosti žiakov, používanie motivačných a aktivizačných metód vzdelávania.“ (Koncepcia, str. 11)

[8] „Koncepcia nie je založená na osvojovaní čo najväčšieho objemu faktov, ale smeruje k získaniu kľúčových, všeobecných a odborných kompetencií, ku komplexnejším a prakticky zameraným vedomostiam a zručnostiam, ktoré umožnia rozvoj a úspech jednotlivcov na základe vlastnej aktivity, sebauvedomenia a spolupráce nielen v známych situáciách, javoch a problémoch, ale aj v nových podmienkach ich riešenia. Vzdelávanie podľa nového modelu by malo žiakom poskytovať pocit psychickej spokojnosti a každý žiak by mal mať možnosť zažiť vlastný úspech. Žiaci by mali rozvíjať aj svoje sociálne spôsobilosti, ktoré im umožnia zmysluplnú existenciu v súčasnom dynamickom trhu práce.“ (Koncepcia, str. 2)

[9] „Koncepcia má za cieľ zvýšiť kvalitu, efektivitu, účinnosť a inovatívnosť vzdelávania na všetkých stupňoch vzdelania a zabezpečiť, aby: a) žiaci získali lepší vzťah k učeniu, b) sa rozvíjala vonkajšia a vnútorná motivácia žiakov, c) bola rozvíjaná individualita každého žiaka a jeho psychická stabilita, d) bola zabezpečená variabilita vzdelávacích programov na úrovni školy, e) nastala vnútorná premena podmienok školy, f) sa posilnila pedagogická autonómia, g) sa rozvíjala úroveň socializácie žiakov, h) sa rozvíjala tvorivosť žiakov, i) sa rozvíjali afektívne charakteristiky žiaka, j) sa zlepšilo postavenie Slovenskej republiky v medzinárodnom porovnávaní.“ (Koncepcia, str. 10)

[10] „Narastajúca agresivita mladých ľudí, zmena ich hodnotovej orientácie, ťažkosti pri vnímaní odlišných kultúr a hodnôt, tolerancia voči nezákonnému správaniu vedie k tomu, aby sa problém výchovy stal kľúčovým bodom v nových vzdelávacích programoch.“ (Koncepcia, str. 11)

[11] „Je potrebné, aby do profesionálneho života vstupovali ľudia vybavení adekvátnymi vedomosťami, schopnosťami a zručnosťami, fyzicky a psychicky schopní prispôsobovať sa aktuálnym zmenám spoločnosti. Uvedenému trendu sa musí svojou úrovňou a rozsahom vzdelávacích aktivít prispôsobiť v celom rozsahu aj systém vzdelávania a výchovy.“ (Koncepcia, str. 2)... „Strategickým cieľom koncepcie je umožniť flexibilnejšiu profiláciu absolventov podľa potrieb štátu, potrieb regionálneho trhu práce, podmienok školy, vývoja študijných a učebných odborov, schopností a záujmov žiakov a zároveň zabezpečiť, aby sa všetkým žiakom poskytlo porovnateľné vzdelanie zodpovedajúce potrebám a požiadavkám trhu práce a občianskeho života.“ (Koncepcia, str. 9)

Vláda a reforma

Prečo medzi mladými voličmi vyhráva Kotleba? /november 2018/

Kríza v školstve /október 2018/

Rok Lubyovej /september 2018/

Čo prinieslo leto /júl-august 2018/

Tento způsob reformy školstva zdá se mi poněkud nešťastným /jún 2018/

Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania /máj 2018/

Malé víťazstvo socializmu nad kapitalizmom za 35 miliónov eur /apríl 2018/

Výzva ministrovi vnútra a ministerke školstva /marec 2018/

Odluka škôl od samospráv nepomôže /február 2018/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2017 /január 2018/

Premiér Fico orbanizuje slovenské školstvo /december 2017/

Otvorený list o inklúzii /november 2017/

Rozpočet a reforma spolu neladia /október 2017/

K riadeniu a financovaniu školstva /september 2017/

Každý školský rok víta deti v školách iný minister /august 2017/

K zverejnenému počtu asistentov učiteľa /júl 2017/

Prehliadka strateného času /jún 2017/

Regionálne školstvo sa dnes nedá riadiť /apríl-máj 2017/

Vajce vs. sliepka v slovenskom školstve /marec 2017/

Hromadná pripomienka za asistentov učiteľov /február 2017/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2016 /január 2017/

Preto volíme, ako volíme /december 2016/

Reformný tím navrhol prekopať vysoké školstvo od základu /november 2016/

Oceňujeme prvý krok /október 2016/

Školstvo – chce to zmenu /september 2016/

Školy nedokážu čeliť extrémizmu, pretože sú neslobodné /august 2016/

Sú pre Fica s Kažimírom učiteľky kravy a vedci teliatka? /júl 2016/

Rodičia otvorili v parlamente viacero problémov nášho školstva /jún 2016/

Porušovanie základných práv detí vo vzdelávaní na Slovensku /máj 2016/

Deti nie sú v centre záujmu vzdelávania /apríl 2016/

Vzdelávanie a školstvo v programoch politických strán a hnutí /marec 2016/

Bilancia programového vyhlásenia vlády /február 2016/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2015 /január 2016/

Fico s Kažimírom sú hrobári slovenského školstva /december 2015/

Zatriasť školstvom nestačí /november 2015/

Najvyšší súd podporil inkluzívne vzdelávanie /október 2015/

Vláda zbabrala aj opravnú skúšku z reformy školstva /september 2015/

Päť dôvodov na obavy /august 2015/

Správy z prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní /júl 2015/

Školstvo potrebuje impulz /jún 2015/

Kam smerujú eurofondy vo vzdelávaní na Slovensku? /máj 2015/

Čo potrebujú angličtinári /apríl 2015/

Hromadná pripomienka proti okliešteniu školskej samosprávy /marec 2015/

Je nový Štátny vzdelávací program skutočne inovovaný? /február 2015/

Duálny model po slovensky /január 2015/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2014 /december 2014/

Fico si vylepšuje imidž Pellegrinim, na školstvo kašle /november 2014/

Svet ešte nikdy nebol tak nedorobený /október 2014/

Ilúzie o vzdelávaní na Slovensku /september 2014/

Kam kráča ministerstvo školstva /august 2014/

Pellegrini plní Kažimírov sľub /júl 2014/

Zverejňujeme ministerské návrhy na zmeny kľúčových zákonov v školstve /jún 2014/

O budúcnosti školstva rozhoduje jeden človek /máj 2014/

Koncentrácia moci školstvo nezachráni /apríl 2014/

Inšpirujme sa tým, čo funguje /marec 2014/

Hlas detí zatiaľ nepočuť /február 2014/

Čaplovičov švédsky stôl /január 2014/

Chceme vedieť viac /december 2013/

Všetko, čo nie je v poriadku, treba zverejniť! /november 2013/

Málo miest v škôlkach má riešenie! /október 2013/

Čaplovičove národné projekty /september 2013/

Štátne týranie vs. blaho detí /august 2013/

Správa z vládneho auditu vykonanom na ministerstve školstva /júl 2013/

Varovanie ministrom: Školy nie sú lego! /jún 2013/

O skutočnom duálnom modeli vzdelávania /máj 2013/

Čaplovičova utajená správa o stave školstva /apríl 2013/

Zmätky a precitnutia ministra Čaploviča /marec 2013/

Testovanie podľa INEKO – chybné rady Čaplovičovi /február 2013/

Ide o deti /január 2013/

Inkluzívne vzdelávanie /december 2012/

Zvýšme učiteľom platy a posuňme diskusie ďalej /november 2012/

Nový vzdelávací systém pre všetkých /október 2012/

K tupinám z debaty o platoch v školstve /september 2012/

Centrálne plánovaný absolvent /august 2012/

Prvých 100 dní Dušana Čaploviča v kresle ministra školstva /júl 2012/

„Akčný“ pán a jeho „akčný“ plán /jún 2012/

Výzva Iniciatívy rodičov za dobré školy /máj 2012/

Čaplovič nie je svätý Juraj a nebojuje s drakom /apríl 2012/

Volebný odpočet /marec 2012/

Ako (a načo) čítať volebné programy strán /február 2012/

Ako ohlupovať národ /január 2012/

Základná línia vzdelávacej politiky na Slovensku a jej reflexia vo verejnej diskusii /december 2011/

Domáca škola, mravov stodola /november 2011/

Slabá záplata na deravé vrece /október 2011/

Planéta nehorázností /september 2011/

Čo si myslia učitelia o dnešnom stave v oblasti učebníc? /august 2011/

Horká pilulka na záver školského roka /júl 2011/

Reformu školstva brzdia systémové prekážky /jún 2011/

Čo všetko musí slovenský učiteľ /máj 2011/

Planéta vedomostí /apríl 2011/

Zmena hodnotenia testu z matematiky bola zbytočná a odborne pomýlená /marec 2011/

Otvorené listy ministrovi školstva /február 2011/

Policajti poznajú vízie svojho šéfa. A učitelia? /január 2011/

Kto nečíta, nevie. Kto číta, nerozumie? /december 2010/

Smutné voľby rektora /november 2010/

Vlažné korekcie Mikolajovej deformy /október 2010/

Angličtina do každého vrecka? /september 2010/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády v oblasti vzdelávania /august 2010/

Učiteľom treba dať slobodu /júl 2010/

Vzdelávací systém - odporúčania pre budúcu vládu /jún 2010/

Tradične žalostná gramotnosť /máj 2010/

Európska óda na vzdelanie /apríl 2010/

Kauza Waldorf na Slovensku /marec 2010/

Rodičia vynechaní z reformnej hry /február 2010/

Falošný vlastenecký diktát /január 2010/

Premýšľanie o reforme /december 2009/

Reforma školstva bez učebníc podľa Mikolaja /november 2009/

Absurdné divadlo v alternatívnych školách /október 2009/

Papieroví draci na predvolebnej oblohe /september 2009/

Druhý rok reformy klope na dvere /august 2009/

Rok jeden reformy vzdelávania bez reformy /júl 2009/

(druhý) pohľad obyčajného (m)učiteľa na reformu školstva /jún 2009/

Učiteľské noviny ako čistý kšeft /máj 2009/

Mikolajov papierový drak /apríl 2009/

Nevedomosť skrytá za ústretovosť /marec 2009/

10 dôvodov, prečo dať výpoveď kvôli Mikolajovi /február 2009/

Zahmlené kontúry školskej politiky /január 2009/

Národné učebnice? Deforma /december 2008/

Pochod veľkej septembrovej obsahovej reformy /november 2008/

Reforma po slovensky: Základné omyly štátnych vzdelávacích programov /október 2008/

Ciele ministerstva školstva sledujú viac kvantitu ako kvalitu /september 2008/

Reformná prskavka /august 2008/

Edičná politika plná pochybností /júl 2008/

Ministerstvo školstva schválilo vzorové školské programy /jún 2008/

Falošné pierka kačku na páva nepremenia /máj 2008/

Reforma? - hodnotenie Štátneho vzdelávacieho programu /apríl 2008/

Otvorená výzva ministrovi školstva /marec 2008/

Školstvo v roku 2007 /február 2008/

Nový školský zákon je omyl /január 2008/

Výsledky PISA 2006 – problém zo slepej uličky /december 2007/

EuroSZM - hodnotenie návrhu zákona o podpore a rozvoji práce s mládežou /november 2007/

Pripomienka za zachovanie rovnoprávnosti vo financovaní ZUŠ a školských zariadení /október 2007/

Hodnotenie návrhov nového školského zákona /september 2007/

Hodnotenie Mikolajovho školského zákona: nebude reformný /august 2007/

Hodnotenie legislatívneho zámeru zákona o výchove a vzdelávaní /júl 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách /jún 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v SR /máj 2007/

Minister školstva vymenoval Kurikulárnu radu /apríl 2007/

Centralizácia z kuchyne ministerstva školstva /marec 2007/

Hodnotenie koncepcie profesijného rozvoja učiteľov v kariérnom systéme /február 2007/

Pripomienky k Návrhu koncepcie predškolskej výchovy /január 2007/

Hodnotenie návrhu stratégie celoživotného vzdelávania /január 2007/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády /2006/