Kampaň Chceme vedieť viac: O budúcnosti vzdelávania na slovensku

Regionálne školstvo sa dnes nedá riadiť /apríl-máj 2017/

20.6.2017 | Fedor Blaščák a Peter Dráľ | Vláda a reforma

Ministerstvo školstva aktuálne zapracúva pripomienky ku koncepcii Učiace sa Slovensko. Ministerstvo financií podrobuje výdavky na školstvo revízii. Tieto dva procesy nie sú dostatočne prepojené a vyhýbajú sa základnej otázke.

 

K Učiacemu sa Slovensku sa už vyjadrili mnohí. Málokto však poukázal na to, že štvrtá kapitola dokumentu, o systéme riadenia a financovania regionálneho školstva, je nielen najkratšia, ale aj najvágnejšia a najmenej ambiciózna. A pritom práve systém riadenia je základným predpokladom pre úspešný manažment zmien v školstve, nech už budú akékoľvek. Preto je zarážajúce, ak reformný dokument v tichosti obišiel problematiku zložitej inštitucionálnej štruktúry, rôznych úrovní  a mechanizmov riadenia aj spôsobov financovania a neponúka analýzu súčasného stavu, ani ucelený návrh zmien. Priznanie, že neexistuje „systematická  analýza výdavkov na vzdelávanie ako aj systému financovania“, žeposledný podobný dokument je ešte z roku 2007“ (s. 148) môže byť v tejto diskusii pre jedných argument, pre iných výhovorka.

 

Žiaľ, autori medzi svojimi zdrojmi neuvádzajú ani správu Najvyššieho kontrolného úradu Financovanie regionálneho školstva z roku 2016, ktorá síce nie je systematickou analýzou, no na vybranej vzorke 12 miest a obcí, ktoré vo funkcii zriaďovateľa pôsobia vo vzťahu k 146 školám a školským zariadeniam,  podrobne opisuje systém financovania základného školstva.

 

Správa NKÚ konštatuje: „Zložitosť financovania regionálneho školstva pramení z jeho viaczdrojovosti, čo má vplyv predovšetkým na administratívnu náročnosť sledovania výdavkov podľa zdrojov. ... Veľa porušení všeobecne záväzných právnych predpisov bolo spôsobené aj množstvom administratívy vyplývajúcej z daných predpisov.“ (s. 28)

 

Manažment zmien v školstve brzdí systém roztrieštený na tisícky zriaďovateľov, viaczdrojové financovanie a rôzne medzistupne rozhodovania aj finančných tokov. Na konštatovanie, že je to zbytočne zložitý a neefektívny systém, netreba mať poruke ani hotovú revíziu výdavkov. Stačí si v základných školských zákonoch inou farbou označiť, kto za čo zodpovedá. A to sme ešte nepostúpili na úroveň podzákonných noriem, rôznych vyhlášok, smerníc a nariadení. A ešte sme sa nešli pýtať riaditeľov škôl, ako to celé vyzerá naozaj v každodennej prevádzke. Toto všetko totiž končí na ich stole a pri súčasnom nastavení sa to dá zvládnuť presne tak, ako konštatoval NKÚ. Otázky o kvalite vzdelávania to zároveň odsúva na štvrtú koľaj.

 

Tieto zistenia a ich súvislosti Učiace sa Slovensko nijako nereflektuje. Darmo však budeme debyrokratizovať metodické a pedagogické dokumenty, ak neznížime to, čo riaditeľom zaberá najviac času a energie namiesto toho, aby sa sústredili na skvalitňovanie vzdelávacieho procesu, podporu žiakov a učiteľov a budovanie pozitívnej klímy v školskej komunite.

 

Peniaze ako najväčší problém?

 

V úvode ku štvrtej kapitole autori Učiaceho sa Slovenska konštatujú, že „pre efektívne fungovanie regionálneho školstva musia mať všetci aktéri jasne definovanú svoju pozíciu,“  čím navodzujú očakávanie, že „jasnosť a efektívnosť“ sú už vlastnosti systému, ako je nastavený dnes. Opak je pravdou. Zložitosť riadenia a financovania malého školstva je a bude zásadným kameňom úrazu pokusov o zvyšovanie kvality a tiež efektivity vynakladaných zdrojov.

 

Namiesto návrhov, ako to zmeniť, kapitola začína tým, že nie sú peniaze. Úspech reformy podmieňujú navýšením ich objemu, pričom by malo ísť o ozaj dramatickú zmenu – v roku 2020 sa do školstva navrhuje posielať o 700-900 miliónov eur viac, než je tomu dnes. Reformátori sa pritom spoliehajú na ničnehovoriace konštatovanie, že „predmetom systému financovania na centrálnej úrovni je zabezpečiť zvýšenie verejných zdrojov“ (str. 147) a pokračujú tvrdením, že „pri súčasnej úrovni financovania výchovy a vzdelávania nie je možné očakávať zlepšenie kvality školstva...“ (s. 148). Vychádzajú pri tom z predpokladu, že Slovensko by sa malo v otázke podielu výdavkov do školstva na HDP posunúť k priemeru úrovne krajín OECD.

 

V poriadku, ibaže dokument v tejto kapitole nehovorí presne a jasne, na čo sa dodatočné peniaze majú použiť. Na platy učiteľov? Na vybavenie škôl? Na odborných a nepedagogických zamestnancov? Na metodický a podporný servis pre školy, na učebnice, tablety, plynové masky? Na všetko?

 

Ako chcú autori reformy presvedčiť ministra financií, aby im poslal stovky miliónov eur ročne navyše  a tváriť sa pri tom, že nám netreba žiadnu zásadnejšiu zmenu celého systému financovania a riadenia? Ešte aj pri požiadavke vrátiť kompetencie z ministerstva vnútra späť pod ministerstvo školstva, čo bude ľahšie presadiť technicky než politicky, sa nespomína nič, čo by súviselo s kompetenciami nižších úrovní. A pri zámere racionalizovať sieť základných a stredných škôl sa riešia iba detaily.

 

Na obciach a VÚC ako zriaďovateľoch škôl nie sú takmer žiadne právomoci umožňujúce zvyšovať ich kvalitu. Je preto škoda, že autori v tejto časti nenašli odvahu pomenovať fakt, že slovenské školstvo je kompetenčne a územne príliš roztrieštené na to, aby  sa v ňom dali riadiť zmeny. A že s tým treba niečo robiť.

 

Nechajme teraz bokom, či je reálne do roku 2020 do školstva naliať o zhruba 700 – 900 miliónov eur ročne viac bez poriadneho zhodnotenia toho, na čo sa peniaze v školstve míňajú už dnes.  V čase písania reformného dokumentu analýza výdavkov v školstve naozaj neexistovala. Dnes sa už však na nej pracuje a analytici ministerstva financií o tom zverejnili aj priebežnú správu . Ibaže dodatočné výdavky podľa nej nemajú byť naviazané na opatrenia Učiaceho sa Slovenska, ale na Národný program reforiem, ktorý obsahuje len zlomok z toho (s. 24 a 25), čo školský reformný dokument. A už dnes predvídané dodatočné náklady, ktoré priebežná správa spomína, sa týkajú iba výstavby Národného futbalového štadióna a zvyšovania platov učiteľov.

 

Úrovne riadenia, ich kompetencie a vplyv na efektívne vynakladanie zdrojov sa síce tiež spomínajú, no nijako neriešia. A kvalita je spomenutá iba v tom zmysle, že systém odmeňovania učiteľov dnes nemá dostatočnú väzbu na kvalitu vyučovania (s. 24).

 

Zodpovednosť za kvalitu

 

To, že revízia výdavkov analyzuje systém tak, ako je dnes nastavený, je logické. To, že Učiace sa Slovensko nerieši, ako by systém riadenia vyzerať mal, je zvláštne. A to, že ani jeden dokument nejde do hĺbkového skúmania efektívnosti a jeho previazania na kvalitu vzdelávania, je dôvod, pre ktorý aj po ich schválení nebudeme vedieť posúdiť, akú hodnotu vlastne chceme za vynaložené peniaze vo vzdelávaní dosiahnuť, ani prečo ju dnes nedosahujeme. Zatiaľ iba oddelene snívame o hodnote a popritom selektívne revidujeme peniaze.

 

V koncepčnom a analytickom uvažovaní o systéme slovenského školstva sa opäť vytráca to najpodstatnejšie – jasné pomenovanie a vymedzenie kompetencií a zodpovednosti za kvalitu vzdelávania a jeho výsledkov. Kontrolná otázka: kto je vlastne zodpovedný za zhoršujúce sa výsledky našich žiakov? Štátna správa? Ministerstvo školstva, vnútra či financií? Riaditelia a učitelia? Zriaďovatelia? ZMOS? ŠPÚ? MPC? Rodičia?

 

Autori reformnej koncepcie nepredložili žiaden ucelený návrh rozloženia kompetencií a zodpovednosti jednotlivých aktérov v systéme školstva. V úvode štvrtej kapitoly sa síce konštatuje, že „efektívnosť systému je ovplyvňovaná jeho štruktúrou, ktorá je navrhovaná tak, aby čo najlepšie slúžila cieľom výchovy a vzdelávania,“ no kapitola žiaden takýto návrh neobsahuje. To, že „ich pozície im musia byť jasné“ je triviálnym želaním.

 

Autori revízie výdavkov sa naproti tomu nezameriavajú na skúmanie efektívnosti rôznych úrovní riadenia a financovania regionálneho školstva, pod drobnohľad si vzali „len“ sieť škôl, platy učiteľov a výdavky na fungovanie ministerstva školstva a jeho organizácií. Odpoveď na kľúčovú otázku: Ako posilniť zodpovednosť za kvalitu vzdelávania na jednotlivých úrovniach riadenia a čo nás to bude stáť?, tak ostáva aj naďalej nezodpovedaná.

 

Kvalitatívny posun vzdelávacieho systému presahuje kompetencie rezortu školstva, ten je tu len vstupnou bránou.  No reforma systému riadenia je ten kľúč, lebo len ten dokáže vytvárať podmienky pre zavádzanie a manažovanie zmien, nech sú akékoľvek. Základnou otázkou, na ktorú potrebujeme nájsť odpoveď je, ako zabezpečiť, že nám zo systému riadenia nevypadne zodpovednosť za kvalitu, za zavádzanie pedagogických inovácií, zmysluplnú metodickú podporu učiteľov a napĺňanie vzdelávacích potrieb rozmanitých žiakov. V týchto veciach sa bezo zmeny spravovania školstva nepohneme.

 

Diskusia k článku Regionálne školstvo sa dnes nedá riadiť /apríl-máj 2017/ je zatiaľ bez príspevkov.


Ak sa chcete zapojit do diskusie k článkom, prosím, zaregistrujte sa.
Ak ste už na našom portáli registrovaný, prosím, prihláste sa.

Vláda a reforma

Prehliadka strateného času /jún 2017/

Regionálne školstvo sa dnes nedá riadiť /apríl-máj 2017/

Vajce vs. sliepka v slovenskom školstve /marec 2017/

Hromadná pripomienka za asistentov učiteľov /február 2017/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2016 /január 2017/

Preto volíme, ako volíme /december 2016/

Reformný tím navrhol prekopať vysoké školstvo od základu /november 2016/

Oceňujeme prvý krok /október 2016/

Školstvo – chce to zmenu /september 2016/

Školy nedokážu čeliť extrémizmu, pretože sú neslobodné /august 2016/

Sú pre Fica s Kažimírom učiteľky kravy a vedci teliatka? /júl 2016/

Rodičia otvorili v parlamente viacero problémov nášho školstva /jún 2016/

Porušovanie základných práv detí vo vzdelávaní na Slovensku /máj 2016/

Deti nie sú v centre záujmu vzdelávania /apríl 2016/

Vzdelávanie a školstvo v programoch politických strán a hnutí /marec 2016/

Bilancia programového vyhlásenia vlády /február 2016/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2015 /január 2016/

Fico s Kažimírom sú hrobári slovenského školstva /december 2015/

Zatriasť školstvom nestačí /november 2015/

Najvyšší súd podporil inkluzívne vzdelávanie /október 2015/

Vláda zbabrala aj opravnú skúšku z reformy školstva /september 2015/

Päť dôvodov na obavy /august 2015/

Správy z prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní /júl 2015/

Školstvo potrebuje impulz /jún 2015/

Kam smerujú eurofondy vo vzdelávaní na Slovensku? /máj 2015/

Čo potrebujú angličtinári /apríl 2015/

Hromadná pripomienka proti okliešteniu školskej samosprávy /marec 2015/

Je nový Štátny vzdelávací program skutočne inovovaný? /február 2015/

Duálny model po slovensky /január 2015/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2014 /december 2014/

Fico si vylepšuje imidž Pellegrinim, na školstvo kašle /november 2014/

Svet ešte nikdy nebol tak nedorobený /október 2014/

Ilúzie o vzdelávaní na Slovensku /september 2014/

Kam kráča ministerstvo školstva /august 2014/

Pellegrini plní Kažimírov sľub /júl 2014/

Zverejňujeme ministerské návrhy na zmeny kľúčových zákonov v školstve /jún 2014/

O budúcnosti školstva rozhoduje jeden človek /máj 2014/

Koncentrácia moci školstvo nezachráni /apríl 2014/

Inšpirujme sa tým, čo funguje /marec 2014/

Hlas detí zatiaľ nepočuť /február 2014/

Čaplovičov švédsky stôl /január 2014/

Chceme vedieť viac /december 2013/

Všetko, čo nie je v poriadku, treba zverejniť! /november 2013/

Málo miest v škôlkach má riešenie! /október 2013/

Čaplovičove národné projekty /september 2013/

Štátne týranie vs. blaho detí /august 2013/

Správa z vládneho auditu vykonanom na ministerstve školstva /júl 2013/

Varovanie ministrom: Školy nie sú lego! /jún 2013/

O skutočnom duálnom modeli vzdelávania /máj 2013/

Čaplovičova utajená správa o stave školstva /apríl 2013/

Zmätky a precitnutia ministra Čaploviča /marec 2013/

Testovanie podľa INEKO – chybné rady Čaplovičovi /február 2013/

Ide o deti /január 2013/

Inkluzívne vzdelávanie /december 2012/

Zvýšme učiteľom platy a posuňme diskusie ďalej /november 2012/

Nový vzdelávací systém pre všetkých /október 2012/

K tupinám z debaty o platoch v školstve /september 2012/

Centrálne plánovaný absolvent /august 2012/

Prvých 100 dní Dušana Čaploviča v kresle ministra školstva /júl 2012/

„Akčný“ pán a jeho „akčný“ plán /jún 2012/

Výzva Iniciatívy rodičov za dobré školy /máj 2012/

Čaplovič nie je svätý Juraj a nebojuje s drakom /apríl 2012/

Volebný odpočet /marec 2012/

Ako (a načo) čítať volebné programy strán /február 2012/

Ako ohlupovať národ /január 2012/

Základná línia vzdelávacej politiky na Slovensku a jej reflexia vo verejnej diskusii /december 2011/

Domáca škola, mravov stodola /november 2011/

Slabá záplata na deravé vrece /október 2011/

Planéta nehorázností /september 2011/

Čo si myslia učitelia o dnešnom stave v oblasti učebníc? /august 2011/

Horká pilulka na záver školského roka /júl 2011/

Reformu školstva brzdia systémové prekážky /jún 2011/

Čo všetko musí slovenský učiteľ /máj 2011/

Planéta vedomostí /apríl 2011/

Zmena hodnotenia testu z matematiky bola zbytočná a odborne pomýlená /marec 2011/

Otvorené listy ministrovi školstva /február 2011/

Policajti poznajú vízie svojho šéfa. A učitelia? /január 2011/

Kto nečíta, nevie. Kto číta, nerozumie? /december 2010/

Smutné voľby rektora /november 2010/

Vlažné korekcie Mikolajovej deformy /október 2010/

Angličtina do každého vrecka? /september 2010/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády v oblasti vzdelávania /august 2010/

Učiteľom treba dať slobodu /júl 2010/

Vzdelávací systém - odporúčania pre budúcu vládu /jún 2010/

Tradične žalostná gramotnosť /máj 2010/

Európska óda na vzdelanie /apríl 2010/

Kauza Waldorf na Slovensku /marec 2010/

Rodičia vynechaní z reformnej hry /február 2010/

Falošný vlastenecký diktát /január 2010/

Premýšľanie o reforme /december 2009/

Reforma školstva bez učebníc podľa Mikolaja /november 2009/

Absurdné divadlo v alternatívnych školách /október 2009/

Papieroví draci na predvolebnej oblohe /september 2009/

Druhý rok reformy klope na dvere /august 2009/

Rok jeden reformy vzdelávania bez reformy /júl 2009/

(druhý) pohľad obyčajného (m)učiteľa na reformu školstva /jún 2009/

Učiteľské noviny ako čistý kšeft /máj 2009/

Mikolajov papierový drak /apríl 2009/

Nevedomosť skrytá za ústretovosť /marec 2009/

10 dôvodov, prečo dať výpoveď kvôli Mikolajovi /február 2009/

Zahmlené kontúry školskej politiky /január 2009/

Národné učebnice? Deforma /december 2008/

Pochod veľkej septembrovej obsahovej reformy /november 2008/

Reforma po slovensky: Základné omyly štátnych vzdelávacích programov /október 2008/

Ciele ministerstva školstva sledujú viac kvantitu ako kvalitu /september 2008/

Reformná prskavka /august 2008/

Edičná politika plná pochybností /júl 2008/

Ministerstvo školstva schválilo vzorové školské programy /jún 2008/

Falošné pierka kačku na páva nepremenia /máj 2008/

Reforma? - hodnotenie Štátneho vzdelávacieho programu /apríl 2008/

Otvorená výzva ministrovi školstva /marec 2008/

Školstvo v roku 2007 /február 2008/

Nový školský zákon je omyl /január 2008/

Výsledky PISA 2006 – problém zo slepej uličky /december 2007/

EuroSZM - hodnotenie návrhu zákona o podpore a rozvoji práce s mládežou /november 2007/

Pripomienka za zachovanie rovnoprávnosti vo financovaní ZUŠ a školských zariadení /október 2007/

Hodnotenie návrhov nového školského zákona /september 2007/

Hodnotenie Mikolajovho školského zákona: nebude reformný /august 2007/

Hodnotenie legislatívneho zámeru zákona o výchove a vzdelávaní /júl 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách /jún 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v SR /máj 2007/

Minister školstva vymenoval Kurikulárnu radu /apríl 2007/

Centralizácia z kuchyne ministerstva školstva /marec 2007/

Hodnotenie koncepcie profesijného rozvoja učiteľov v kariérnom systéme /február 2007/

Pripomienky k Návrhu koncepcie predškolskej výchovy /január 2007/

Hodnotenie návrhu stratégie celoživotného vzdelávania /január 2007/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády /2006/