Kampaň Chceme vedieť viac: O budúcnosti vzdelávania na slovensku

Prvých 100 dní Dušana Čaploviča v kresle ministra školstva /júl 2012/

15.7.2012 | Zuzana Zimenová | Vláda a reforma

V mladosti chcel byť najskôr rušňovodičom, neskôr farárom. Na strednej škole začal holdovať histórii. Nakoniec absolvoval históriu a dejiny. Vždy chcel pracovať vo vede a prednášať, čo aj dlhé roky robil. Hneď ako vstúpil do politiky v roku 2001, bolo jeho túžbou stať sa ministrom školstva. Tento sen sa mu splnil po desiatich rokoch.

Zmeny, ktoré Dušan Čaplovič počas svojich prvých 100 dní v kresle ministra školstva naštartoval, systém vzdelávania veľmi nevylepšujú. Každá z nich je namierená proti niečomu alebo niekomu, namiesto toho, aby sledovala pozitívne ciele. Minister Čaplovič sa tak vo funkcii uviedol ako veľmi negativisticky naladený politik.

Nespokojnosť s osemročnými gymnáziami

Vyhodnotenie externých maturít dopadlo pre osemročné a štvorročné gymnáziá porovnateľne, medzi výkonmi ich maturantov nebadať žiadne výrazné rozdiely. V štátom garantovanej písomnej časti maturitnej skúšky zvládli maturanti oboch typov škôl povinné gymnaziálne učivo približne na rovnakej úrovni, čo znamená, že všetky školy splnili štátom predpísané vzdelávacie ciele gymnaziálneho štúdia približne rovnako.

Keďže v osemročných gymnáziách postupuje výučba podľa rovnakých štátnych vzdelávacích programov ako v bežných základných školách a štvorročných gymnáziách, iný výsledok externých maturít sa ani nedal očakávať. Minister Čaplovič však jedno nereálne očakávanie mal. Predpokladal, že absolventi osemročných gymnázií budú dosahovať lepšie maturitné výsledky v porovnaní so spolužiakmi zo štvorročných gymnázií. Ich výnimočný študijný potenciál, na základe ktorého prestúpili na strednú školu skôr ako väčšina ich rovesníkov, sa mal podľa neho prejaviť aj pri maturite. A keďže sa nijako výrazne neprejavil, osemročné gymnáziá nemajú podľa neho opodstatnenie a časom by ich najradšej zrušil. V prvom kroku avizuje ich redukciu na zákonom stanovenú hranicu 5%.

Viniť osemročné gymnáziá z „iba dobrých“ výsledkov však nie je spravodlivé. Minister školstva ignoruje tri zásadné fakty. Po prvé, jediný test z vybraného predmetu nedokáže odhaliť skutočný potenciál študentov, preto nie je vhodným nástrojom na posudzovanie celkovej kvality školy. Na to majú slúžiť oveľa sofistikovanejšie kritériá, ktoré je potrebné vyhodnocovať dlhodobo a komplexne. Po druhé, ak už chce minister generalizovať, mal by pracovať aj s ďalšími možnosťami. Napríklad aj s takou, že sa chyba vôbec nestala, iba sa preukázala vysoká úroveň štvorročných gymnázií, ktoré dokážu dotiahnuť svojich maturantov na úroveň absolventov gymnázií osemročných. A po tretie, ak predsa len trvá na tom, že sa výnimočný potenciál žiakov v osemročných gymnáziách nejakým spôsobom zbrzdil, mal by začať poctivo pátrať po príčinách. Len školy za to viniť nemožno. Talent našich žiakov zabíja najmä zle nastavený vzdelávací systém, v ktorom štát všetkým predpisuje rovnaké učivo v rovnakom tempe bez ohľadu na to, akú školu navštevujú.

Priveľa gymnázií, primálo stredných odborných škôl

Cieľom vlády je posilniť stredné odborné školy, keďže na pracovnom trhu chýbajú kvalifikovaní remeselníci a ľudia s technickým vzdelaním. Minister školstva vidí dôvod tohto stavu v prílišnom počte gymnázií, preto sa snaží čísla gymnazistov umelo znižovať. Argumentuje tým, že práve gymnazisti nemajú v rukách remeslo, ktoré by im pomohlo zamestnať sa. Štatistiky však potvrdzujú opak, gymnazisti sú pri hľadaní práce oveľa úspešnejší ako absolventi stredných odborných škôl.

Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva majú absolventi gymnázií omnoho lepšie šance nájsť si prácu ako ich rovesníci z odborných škôl. V septembri 2011 bolo nezamestnaných len 5,55 percenta absolventov gymnázií oproti 22 až 32 percentám absolventov stredných odborných škôl. Výnimkou sú iba učni s nižším odborným vzdelaním, ktorých zostalo bez práce len necelé jedno percento. Štatistické údaje pritom potvrdzujú, že ide o dlhodobý jav, v predchádzajúcich obdobiach boli výsledky podobné.

Štatistické porovnania s ostatnými európskymi krajinami zároveň ukazujú, že na Slovensku vôbec nemáme priveľa gymnázií. Počet žiakov v stredných odborných školách niekoľko násobne prevyšuje počet gymnazistov, konkrétne čísla sú porovnateľné s európskym priemerom. Čo do počtu gymnazistov teda niet čo riešiť. Oveľa väčšiu pozornosť si však zasluhuje hrozivo nízka kvalita stredných odborných škôl. Konkrétne opatrenia na zvýšenie kvality v stredoškolskom prostredí však zatiaľ minister nezverejnil. Navrhol iba prospechový limit na prijatie žiakov do výberových stredných škôl (pre gymnáziá do 2,0 a pre stredné odborné školy s maturitou do 2,75 z povinných vyučovacích predmetov na konci druhého polroku štúdia predposledného ročníka štúdia na základnej škole a na konci prvého polroku posledného ročníka štúdia na základnej škole). To však nie je čarovný prútik na zvýšenie kvality, iba ďalšie zbytočné obmedzenie pre žiakov v už aj tak pritesných vzdelávacích cestách.

Neochotná spolupráca s firmami

Systém stredných odborných škôl v Slovenskej republike nie je nastavený na potreby trhu práce, ale na prežívanie školských budov a nepotrebných študijných odborov. Debata o tom ako to zmeniť prebieha v celej Európe, na Slovensku má však už roky bizarnú podobu sektorového rozdelenia podľa prekonaného modelu 20. storočia. Ani minister Čaplovič zatiaľ neprejavil porozumenie pre dynamiku pracovného trhu, keďže namiesto zrušenia nezmyselného plánovania pracovných miest budúcnosti štátnu reguláciu neregulovateľného iba pritvrdzuje. Spomienkový sentiment ho vedie k presvedčeniu, že jedine štát dokáže naplánovať prosperitu krajiny, preto kompetenciu stavovských a profesijných organizácií vytvárať plány potrieb trhu práce presúva na rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. Ďalší omyl nášho „retro“ ministra.

Nezmyselnosť plánovania budúcich potrieb v hospodárstve pripúšťajú dnes už dokonca aj majstri v reguláciách na úrovni Európskej únie. Anticipáciu potrieb pre konkrétne pracovné pozície považujú za nereálnu, jediné, čo má podľa nich zmysel, je príprava budúcej pracovnej sily na to, aby bola čo najviac flexibilná a dokázala držať krok s prudkými zmenami na trhu práce. V Stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zamestnanosť mladých ľudí, odborné kvalifikácie a mobilita“, vydaného v januári 2012, sa napríklad uvádza: „Nikto naozaj nevie, ako budú vyzerať pracovné miesta zajtrajška. Vzhľadom na celosvetovú hospodársku súťaž, technický vývoj, ako aj prisťahovalectvo a vysťahovalectvo sa rozhodujúcim faktorom budúcnosti stane flexibilita a prispôsobivosť. Prispôsobivosť bude hlavným parametrom tak pre jednotlivca, ako aj pre vzdelávací systém.“

Kvalifikácie sa získavajú a rozvíjajú po celý život vzdelávaním a prácou. Predpovedať potrebný počet murárov či programátorov na úrovni štátu je vopred prehratá snaha. Jediné, čo by mohlo pomôcť, je prehlbovanie partnerstva medzi podnikmi a vzdelávacím systémom. Využívanie kombinácie teoretického vyučovania v škole a výučby priamo na pracovisku by sa preto malo v budúcnosti viac rozšíriť. To by však znamenalo preniesť konkrétne vzdelávacie kompetencie priamo na firmy. O tom minister Čaplovič zatiaľ ani len neuvažuje.

Výpady voči súkromným školám

Nielen gymnáziá sú ministrovi Čaplovičovi tŕňom v oku, kriticky sa vyjadruje na adresu všetkých súkromných škôl. Tvrdí, že cirkevné a verejné školy sú v porovnaní so súkromnými školami omnoho kvalitnejšie. Nie je to však pravda. Napríklad v testovaní PISA 2009 dosiahli žiaci slovenských súkromných škôl významne lepšie výsledky, než žiaci slovenských verejných škôl, aj než je priemer krajín OECD. Testovanie 9 a maturity rovnako potvrdzujú, že medzi výsledkami verejných, cirkevných a súkromných škôl nie je štatisticky významný rozdiel. Minister Čaplovič teda nemá nijaké objektívne dôvody na kritiku súkromných škôl.

V prospech súkromných škôl hrajú aj viaceré ďalšie faktory. Podľa výsledkov meraní OECD väčšina školských systémov zo súkromných škôl profituje, pretože pomáhajú vytvárať konkurenčné prostredie, ktoré núti k rozvoju aj verejné školy. Súkromné školy tak prispievajú k dvíhaniu latky celkovej úrovne vzdelávania v krajine. Výskumy zároveň potvrdzujú, že v súkromných školách sa viac dbá na kvalitu učiteľov a na disciplínu žiakov ako vo verejných školách, čo pôsobí aj na verejné školy motivačne.

Súkromné školy tvoria u nás 6,16% z celkového počtu základných a stredných škôl, z toho tvorí ich podiel v základnom školstve len 1,73%. Počet žiakov vo verejných a súkromných školách je na Slovensku porovnateľný napríklad s číslami vo Fínsku, v porovnaní s ostatnými krajinami OECD sú tieto čísla pod stanoveným priemerom. Viac žiakov v štátnych školách majú také krajiny ako Rusko, Azerbajdžan či Turecko. Na pozadí týchto čísel a skutočností nemá preto ministrova antipatia voči súkromným školám žiadne opodstatnenie.

Minister Čaplovič napriek tomu navrhuje obmedziť existenciu súkromných škôl opatrením, ktorým presúva na VÚC právomoc rozhodovať o počte novootvorených prvých tried všetkých stredných škôl, vrátane súkromných. Tým vkladá do rúk VÚC právomoc rozhodovať o budúcnosti školy konkurenčného zriaďovateľa, čo môže mať na súkromné školy negatívne, až likvidačné dopady. Voči tomuto návrhu sa ohradila Asociácia súkromných škôl v pripomienkovom konaní, aj rodičia, ktorí spustili podpisovú akciu k hromadnej pripomienke.

Nedôvera voči učiteľom

Minister zastavil revíziu učebných osnov, ktorá mala od septembra 2013 priniesť školám väčšiu voľnosť pri vyučovaní. Od roku 2009 štát školám predpisuje rozsah povinného učiva iba v rámci vzdelávacieho stupňa, teda už nie po jednotlivých ročníkoch, ale na dlhšie časové obdobie. Učitelia dostali príležitosť rozvrhnúť vyučovanie podľa vlastného uváženia, samostatne rozhodnúť, či so žiakmi preberú povinné učivo napríklad občianskej náuky v jednom ročníku, alebo im ho rozložia do viacerých ročníkov. Štátny pedagogický ústav chcel v uvoľňovaní rúk učiteľov pokračovať a plánoval redukciu rozsahu vedomostí, ktoré štát školám predpisuje v jednotlivých predmetoch. Minister Čaplovič však kormidlo otočil – chce sa vrátiť k rozpisu učiva na jednotlivé ročníky a predmety a zvýšiť počet povinných predmetov.

Je to krok späť k jednotnej škole. Pohľad na dieťa ako na uniformnú jednotku, ktorá dostane od štátu rovnakú dávku učiva, je dnes už prekonaný. Pevné osnovy znemožňujú učiteľom pracovať s deťmi podľa ich individuálnych potrieb, nevedia sa prispôsobiť jeho tempu. Takýto prístup k žiakom je v rozpore napríklad aj s fínskym modelom, ktorý minister Čaplovič tak obdivuje. Je preto otázne, či vôbec rozumie podstate toľko diskutovaného fínskeho úspechu.

Čo prinesú ďalšie dni?

Už po 100 dňoch vieme, čo sa dá očakávať od ministra, ktorý namiesto toho, aby presadzoval zmeny, ktoré postavia náš vzdelávací systém z hlavy na nohy, hľadá iba nových nepriateľov. Je pravdepodobné, že v snahe sprísniť pravidlá a posilniť zodpovednosť štátu uzavrie vzdelávací systém voči externým inovatívnym impulzom. K potrebnému spestreniu vzdelávacích ciest nedôjde ani v tomto volebnom období. Nedá sa očakávať ani otvorenie trhu s učebnicami a so vzdelávacími programami pre učiteľov, ani zrušenie kreditového systému v ich kontinuálnom vzdelávaní. Nemožno predpokladať ani zrušenie platových tabuliek a nastolenie spravodlivosti v odmeňovaní učiteľov podľa skutočného výkonu, čo je zlá správa najmä pre tých obetavých a šikovných.

Zato však možno čoskoro očakávať zrušenie normatívneho financovania na žiaka a ochromenie spravodlivosti vo finančných tokoch, smerujúcich na školy. Minister Čaplovič už dlhšiu dobu avizuje, že chce, aby školy dostávali financie nie "na žiaka" ale "na triedu", a že im za kvalitu rád priplatí. Čo však bude považovať za kvalitu a ako ju bude merať, zatiaľ nevedno. Ak siahne po podobne povrchných a neobjektívnych nástrojoch na jej hodnotenie, na základe ktorých rozhodol o „nekvalite“ našich gymnázií, nemajú školy dôvod na radosť. Aspoň nie tie kvalitné, ktoré príležitosť na zviditeľnenie znova nedostanú.


Autorka je analytička pre oblasť vzdelávania a editorka portálu noveskolstvo.sk.

  Od slov k činom!
     augustín ondrejkovič   16.7.2012 8:30
  odpoved
     Juraj Droppa   17.7.2012 12:02

   


Ak sa chcete zapojit do diskusie k článkom, prosím, zaregistrujte sa.
Ak ste už na našom portáli registrovaný, prosím, prihláste sa.

Vláda a reforma

Sú pre Fica s Kažimírom učiteľky kravy a vedci teliatka? /júl 2016/

Rodičia otvorili v parlamente viacero problémov nášho školstva /jún 2016/

Porušovanie základných práv detí vo vzdelávaní na Slovensku /máj 2016/

Deti nie sú v centre záujmu vzdelávania /apríl 2016/

Vzdelávanie a školstvo v programoch politických strán a hnutí /marec 2016/

Bilancia programového vyhlásenia vlády /február 2016/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2015 /január 2016/

Fico s Kažimírom sú hrobári slovenského školstva /december 2015/

Zatriasť školstvom nestačí /november 2015/

Najvyšší súd podporil inkluzívne vzdelávanie /október 2015/

Vláda zbabrala aj opravnú skúšku z reformy školstva /september 2015/

Päť dôvodov na obavy /august 2015/

Správy z prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní /júl 2015/

Školstvo potrebuje impulz /jún 2015/

Kam smerujú eurofondy vo vzdelávaní na Slovensku? /máj 2015/

Čo potrebujú angličtinári /apríl 2015/

Hromadná pripomienka proti okliešteniu školskej samosprávy /marec 2015/

Je nový Štátny vzdelávací program skutočne inovovaný? /február 2015/

Duálny model po slovensky /január 2015/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2014 /december 2014/

Fico si vylepšuje imidž Pellegrinim, na školstvo kašle /november 2014/

Svet ešte nikdy nebol tak nedorobený /október 2014/

Ilúzie o vzdelávaní na Slovensku /september 2014/

Kam kráča ministerstvo školstva /august 2014/

Pellegrini plní Kažimírov sľub /júl 2014/

Zverejňujeme ministerské návrhy na zmeny kľúčových zákonov v školstve /jún 2014/

O budúcnosti školstva rozhoduje jeden človek /máj 2014/

Koncentrácia moci školstvo nezachráni /apríl 2014/

Inšpirujme sa tým, čo funguje /marec 2014/

Hlas detí zatiaľ nepočuť /február 2014/

Čaplovičov švédsky stôl /január 2014/

Chceme vedieť viac /december 2013/

Všetko, čo nie je v poriadku, treba zverejniť! /november 2013/

Málo miest v škôlkach má riešenie! /október 2013/

Čaplovičove národné projekty /september 2013/

Štátne týranie vs. blaho detí /august 2013/

Správa z vládneho auditu vykonanom na ministerstve školstva /júl 2013/

Varovanie ministrom: Školy nie sú lego! /jún 2013/

O skutočnom duálnom modeli vzdelávania /máj 2013/

Čaplovičova utajená správa o stave školstva /apríl 2013/

Zmätky a precitnutia ministra Čaploviča /marec 2013/

Testovanie podľa INEKO – chybné rady Čaplovičovi /február 2013/

Ide o deti /január 2013/

Inkluzívne vzdelávanie /december 2012/

Zvýšme učiteľom platy a posuňme diskusie ďalej /november 2012/

Nový vzdelávací systém pre všetkých /október 2012/

K tupinám z debaty o platoch v školstve /september 2012/

Centrálne plánovaný absolvent /august 2012/

Prvých 100 dní Dušana Čaploviča v kresle ministra školstva /júl 2012/

„Akčný“ pán a jeho „akčný“ plán /jún 2012/

Výzva Iniciatívy rodičov za dobré školy /máj 2012/

Čaplovič nie je svätý Juraj a nebojuje s drakom /apríl 2012/

Volebný odpočet /marec 2012/

Ako (a načo) čítať volebné programy strán /február 2012/

Ako ohlupovať národ /január 2012/

Základná línia vzdelávacej politiky na Slovensku a jej reflexia vo verejnej diskusii /december 2011/

Domáca škola, mravov stodola /november 2011/

Slabá záplata na deravé vrece /október 2011/

Planéta nehorázností /september 2011/

Čo si myslia učitelia o dnešnom stave v oblasti učebníc? /august 2011/

Horká pilulka na záver školského roka /júl 2011/

Reformu školstva brzdia systémové prekážky /jún 2011/

Čo všetko musí slovenský učiteľ /máj 2011/

Planéta vedomostí /apríl 2011/

Zmena hodnotenia testu z matematiky bola zbytočná a odborne pomýlená /marec 2011/

Otvorené listy ministrovi školstva /február 2011/

Policajti poznajú vízie svojho šéfa. A učitelia? /január 2011/

Kto nečíta, nevie. Kto číta, nerozumie? /december 2010/

Smutné voľby rektora /november 2010/

Vlažné korekcie Mikolajovej deformy /október 2010/

Angličtina do každého vrecka? /september 2010/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády v oblasti vzdelávania /august 2010/

Učiteľom treba dať slobodu /júl 2010/

Vzdelávací systém - odporúčania pre budúcu vládu /jún 2010/

Tradične žalostná gramotnosť /máj 2010/

Európska óda na vzdelanie /apríl 2010/

Kauza Waldorf na Slovensku /marec 2010/

Rodičia vynechaní z reformnej hry /február 2010/

Falošný vlastenecký diktát /január 2010/

Premýšľanie o reforme /december 2009/

Reforma školstva bez učebníc podľa Mikolaja /november 2009/

Absurdné divadlo v alternatívnych školách /október 2009/

Papieroví draci na predvolebnej oblohe /september 2009/

Druhý rok reformy klope na dvere /august 2009/

Rok jeden reformy vzdelávania bez reformy /júl 2009/

(druhý) pohľad obyčajného (m)učiteľa na reformu školstva /jún 2009/

Učiteľské noviny ako čistý kšeft /máj 2009/

Mikolajov papierový drak /apríl 2009/

Nevedomosť skrytá za ústretovosť /marec 2009/

10 dôvodov, prečo dať výpoveď kvôli Mikolajovi /február 2009/

Zahmlené kontúry školskej politiky /január 2009/

Národné učebnice? Deforma /december 2008/

Pochod veľkej septembrovej obsahovej reformy /november 2008/

Reforma po slovensky: Základné omyly štátnych vzdelávacích programov /október 2008/

Ciele ministerstva školstva sledujú viac kvantitu ako kvalitu /september 2008/

Reformná prskavka /august 2008/

Edičná politika plná pochybností /júl 2008/

Ministerstvo školstva schválilo vzorové školské programy /jún 2008/

Falošné pierka kačku na páva nepremenia /máj 2008/

Reforma? - hodnotenie Štátneho vzdelávacieho programu /apríl 2008/

Otvorená výzva ministrovi školstva /marec 2008/

Školstvo v roku 2007 /február 2008/

Nový školský zákon je omyl /január 2008/

Výsledky PISA 2006 – problém zo slepej uličky /december 2007/

EuroSZM - hodnotenie návrhu zákona o podpore a rozvoji práce s mládežou /november 2007/

Pripomienka za zachovanie rovnoprávnosti vo financovaní ZUŠ a školských zariadení /október 2007/

Hodnotenie návrhov nového školského zákona /september 2007/

Hodnotenie Mikolajovho školského zákona: nebude reformný /august 2007/

Hodnotenie legislatívneho zámeru zákona o výchove a vzdelávaní /júl 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách /jún 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v SR /máj 2007/

Minister školstva vymenoval Kurikulárnu radu /apríl 2007/

Centralizácia z kuchyne ministerstva školstva /marec 2007/

Hodnotenie koncepcie profesijného rozvoja učiteľov v kariérnom systéme /február 2007/

Pripomienky k Návrhu koncepcie predškolskej výchovy /január 2007/

Hodnotenie návrhu stratégie celoživotného vzdelávania /január 2007/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády /2006/