Reforma po slovensky: Základné omyly štátnych vzdelávacích programov /október 2008/

23.10.2008 | Branislav Pupala | Vláda a reforma

Do mozaiky spoločenských reforiem na Slovensku pribudla na ostatok ďalšia čiarka. Veď nielenže boli definitívne stanovené a prijaté základné kontúry reformy vzdelávania v podobe nového školského zákona a štátnych vzdelávacích programov, no reformným procesom dnes už fakticky žijú i samotné školy, ktoré ju cez svoje vlastné školské vzdelávacie programy majú naplno rozvinúť a doviesť do víťazného cieľa. Reformné karty teda boli namaľované, rozdané a teraz akoby už bolo len na hráčoch, akú kvalitnú hru s nimi rozohrajú.

Reformná stavba a jej základy

Tvorcovia kariet i stúpenci tejto školskej reformy sú s rozdanými kartami ak nie nadšení, tak aspoň spokojní. Bez reptania ich dokonca prijala celá pedagogická komunita, ktorá na svoje plecia prebrala prvý ťah nalinkovanej kartovej hry – tvorbu vlastných, tzv. školských vzdelávacích programov. A súčasne, presne podľa scenára maliarov kariet, prebrala na seba zodpovednosť za úspešnosť celej hry – teda konkretizáciu a realizáciu reformy. Školy a učitelia bezvýhradne zodvihli hodenú rukavicu, keď nijako nezareagovali na vyhlásenia predstaviteľov rezortu, že následný osud reformy je už teraz naplno a výlučne v rukách škôl a učiteľov.

Iste, konkrétna podoba i potenciálny úspech reformy vzdelávania je v konečnom dôsledku v ich rukách. Avšak úspech reformy na strane škôl – a zároveň zníženie rizík jej zlyhania – je o to pravdepodobnejší, o čo kvalitnejšie rámcové podmienky pre reformu vzdelávania nastaví štát. V prípade, že sú tieto rámcové podmienky nastavené zle, sa riziko zlyhania reformy znásobuje a vina za možný neúspech padá na školy a na učiteľov dvakrát. Prvýkrát preto, že vôbec prijali či si nechali vnútiť zlé podmienky, druhýkrát preto, že na ich základe začali hrať hru, ktorej koniec môže mať podobu zrútenia reformného domčeka, ak stále hovoríme o reformnej kartovej hre. Otázkou samozrejme zostáva, či a aké reformné domčeky školy postavia na pochybných, od štátu dodaných základoch. Lebo možno povedať celkom otvorene a bez ostychu, že štátom dodané stavebné základy reformy majú priveľké trhliny a priveľa bublín na to, aby sa predpoklad, že na nich bude postavená pevná a dobre obývateľná reformná stavba, vôbec nenaplnil. A hoci je už dnes akosi neskoro hádzať hodenú rukavicu späť, tak istú úľavu môže priniesť aspoň pomenovanie spomenutých trhlín a vrátenie zodpovednosti za ich vytvorenie (a dôsledky) tomu, komu prináleží – teda na štátnej centrále školskej reformy, ktorá sa svojej zodpovednosti za jej osud (či možný neúspech) snaží dôsledne zbaviť.

Základné piliere a základné omyly

Reforma vzdelávania mala byť komplexná a jej základný rámec určil nový školský zákon. Ponechajme však tento zákon a jeho nespočetné trhliny (ktoré symbolicky začínajú hneď pri jeho krkolomnom názve) teraz bokom a ponechajme bokom aj výpočet vzdialenejších aspektov nastavenia reformného prostredia slovenského školstva. Sústreďme sa len to, čo malo byť z hľadiska ohlasovanej reformy vzdelávania azda to najpodstatnejšie – teda na vykonanie toľko ohlasovanej tzv. kurikulárnej transformácie našich škôl. Rámec tejto podstatnej časti reformy vzdelávania síce v hrubých obrysoch načrtol zákon, no jeho reálne a konkrétne línie nachádzame až v novovytvorených štátnych vzdelávacích programoch. Práve tieto dokumenty predstavujú spomenuté základy reformnej stavby, sú vyjadrením reálnych predstáv o konkrétnej podobe reformy vzdelávania, no súčasne sú aj priznaním vysokej dávky naivity, deformovaných a bludných predstáv o podstate, možnostiach a nastavení tejto reformy. Pokúsme sa teda pomenovať a načrtnúť najviditeľnejšie omyly a najproblematickejšie miesta štátnych vzdelávacích programov, teda tých dokumentov, ktoré dnes predstavujú ťažiskový, a preto aj najviac rizikový centrálny rámec vzdelávacej reformy na Slovensku.

Tvorba štátnych vzdelávacích programov ako nástroja na reformu obsahu vzdelávania mala niekoľko podstatných východísk. Z nich za kľúčové možno považovať nasledovné: Po prvé, existencia štátnych vzdelávacích programov (vo väzbe na školské vzdelávacie programy) je zaštítená ideou dvojúrovňového modelu obsahu vzdelávania. Po druhé, zásadná revízia a transformácia vlastného obsahu vzdelávania sa mala metodologicky oprieť o nový konceptuálny prvok – o definovanie tzv. vzdelávacích oblastí. A po tretie, náhľad na tvorbu konkrétnych prvkov učiva vo vzdelávacích programoch mal byť prispôsobený modernému konceptu tzv. kľúčových (a ďalších) kompetencií. V uplatňovaní všetkých týchto ohlasovaných východísk štátne vzdelávacie programy očividne zlyhali, čím strácajú akýkoľvek reálny potenciál na takú reformu vzdelávania, akú ešte aj dnes sľubujú a aká sa od nich očakáva.

Pokrútená idea dvojúrovňového kurikula

Vytvorená podoba štátnych vzdelávacích programov dala možnosť nahliadnuť na skutočne „špecifické“ a súčasne veľmi rozpačité chápanie dvojúrovňového (či tzv. participatívneho) modelu tvorby obsahu vzdelávania. A to najmä pokiaľ ide o vzťah medzi týmito dvoma úrovňami – teda o väzbu štátneho a školského vzdelávacieho programu. Najprv treba uviesť jednu zásadnú všeobecnú poznámku. Naši reformátori intuitívne, avšak neskryto pracovali s naivnou predstavou, že ak na prvej úrovni projektovania kurikula stojí centrum (štát), tak na druhej úrovni sú to nevyhnutne a jedine školy a učitelia. Učiteľom a vedeniam škôl sa tak vo všeobecnosti z jedného dňa na druhý pripísali nové kvalifikačné schopnosti týkajúce sa koncepčnej a vývojovej práce na tvorbe obsahu vzdelávania, dokonca napr. na úrovni tvorby celkom nových vyučovacích predmetov. Pripísali sa im také kvalifikačné predpoklady a výkony, ktoré sa za normálnych okolností (a pri reálnom chápaní toho, čo sa vlastne od nich chce) dajú získať iba dlhodobou špecializovanou prípravou. Od učiteľov sa očakávajú produkty, ktoré sú taktiež za normálnych okolností dlhodobo – počítajúc na dlhé roky, nie na pár mesiacov - tvorené v špecializovaných vývojových tímoch fungujúcich „na plný úväzok“. A rovnako sa od učiteľov očakáva, že pri tvorbe vzdelávacích programov budú nasadení do riešenia takých vývojových úloh, ktoré za dlhé desaťročia nevyriešili mnohé tímy didaktických expertov. Akosi sa celkom pozabudlo na dve zásadné veci: že učitelia sú predovšetkým expertmi na prácu v triede a že vývoj druhej úrovne obsahu vzdelávania nepatrí do náplne práce učiteľov a vedení škôl, ale do dobre distribuovaných a dobre motivovaných expertných tímov. Účasť škôl na druhej úrovni kurikula má mať podobu voľby a realizácie už hotových parciálnych vzdelávacích projektov a programov na základe viac alebo menej širokej ponuky takýchto projektov pre konkrétne vzdelávacie oblasti či predmety. Na ceste medzi štátnym vzdelávacím programom a školskými vzdelávacími programami sa teda u nás vytvorilo jedno obrovské vákuum vytvárajúce falošnú ilúziu slobody škôl pri koncipovaní vlastnej činnosti. Riziká a dôsledky takejto ilúzie sú však predvídateľné a nenechajú na seba dlho čakať.

Naivne veľkorysá a extrémna predstava o učiteľoch vytvárajúcich obsahové projekty vzdelávania je však centrálnou úrovňou paradoxne úplne popretá iným – opačným extrémom. Učitelia a školy na základe rozhodnutia centra nemajú popri svojej extrémnej „tvorivej slobode“ určenej na vývoj vzdelávacích obsahov žiadnu možnosť voľby pri výbere učebníc. Rezort školtva chce i naďalej strážiť obsah, ktorý učitelia budú učiť. Takže na jednej strane centrum cez štátne vzdelávacie programy ponúka učiteľom falošný priestor slobody pre celý komplex kurikulárneho vývoja, na druhej strane ich cez tzv. učebnicovú politiku (ktorá je faktickou súčasťou štátneho programu vzdelávania) deklasuje na mediátorov nadiktovaných učebnicových textov. Absolútne kontroverzná distribúcia kurikulárnych kompetencií na učiteľov a vedenie škôl zo strany centra nesvedčí o ničom inom, len o nepochopení základných mechanizmov projektovania obsahu vzdelávania, o deformovaní idey dvojúrovňového modelovania obsahu vzdelávania a o nechápaní funkcií jednotlivých kurikulárnych materiálov v procese vzdelávania. Ak napr. centrum považuje učebnice za zásadný prvok štátnej regulácie obsahu vzdelávania, tak sa proste veľmi mýli a dáva najavo svoje neporozumenie základným mechanizmom pedagogického prostredia, pretože túto funkciu plnia výhradne učebné osnovy alebo vzdelávacie štandardy.

Ďalším ukážkovým príkladom deformovaného prístupu k tvorbe dvojúrovňového kurikula cez štátne vzdelávacie programy je prístup k tvorbe jeho azda najpodstatnejšej časti – k učebným plánom. Vzťah medzi štátnou úrovňou a školskou úrovňou učebného plánu je tu natvrdo predostretý tak, že vlastne ani neexistuje školský učebný plán (ako podstatná súčasť školského vzdelávacieho programu), ale len ako akýsi doplnok štátneho učebného plánu v podobe vytvoreného priestoru na voliteľné predmety (celkom signifikantne sa aj učebný plán školského vzdelávacieho programu nazýva školským len pre voliteľnú časť učebného plánu). Takže veľkolepý projekt dvojúrovňového modelu tvorby vzdelávacích programov sa zredukoval na starý známy koncept tradičných učebných plánov s povinnou (štátnou) zložkou a so zložkou voliteľnou. To, že školy dnes majú širší virtuálny priestor vo voliteľnej zložke neznamená vôbec nič ani v prípade, ak ním budú saturovať zúžený priestor na predmety z povinnej zložky učebného plánu, a ani v prípade, ak v ňom budú experimentovať s rozličnými pedagogickými hitmi. V každom prípade je však scestné najmä to, že takýto mechanizmus tvorby učebných plánov zdegradoval školský vzdelávací program v jeho podstatnej časti na akýsi doplnok učebného plánu zo štátneho vzdelávacieho programu. Celý proces produktívnej tvorby školských vzdelávacích programov sa zredukoval na mechanické vytváranie byrokratických slohových prác, na ktorých sa školy mohli „tvorivo“ vyšantiť.

Podoba vzdelávacích oblastí

Štátne vzdelávacie programy sú však najviac spájané s prísľubom, že budú kľúčovým prvkom vlastnej reformy vzdelávacích obsahov. Ako sa tento prísľub naplnil (či skôr nenaplnil) sa dá veľmi dobre odčítať z metodológie tejto reformy, v ktorej malo jednu z kľúčových úlohu zohrať rozpracovanie konceptu tzv. vzdelávacích oblastí. Na začiatok treba jasne povedať, že rozumná práca s týmto konceptom môže mať pri revidovaní vzdelávacích obsahov skutočne veľmi produktívnu funkciu. Veď metodologicky čisté definovanie vzdelávacích oblastí vytvára nosnú predstavu o tom, aké základné prvky ľudskej kultúry majú byť vzdelávaním sprostredkované a ako má vyzerať vzdelávacia dráha človeka naprieč celým školským systémom a naprieč jednotlivými vzdelávacími stupňami. To samozrejme predpokladá stabilitu týchto vzdelávacích oblastí bez ohľadu na to, o akom stupni vzdelávania sa hovorí. Koncepčne čisté stanovenie vzdelávacích oblastí má dať súčasne jasný signál na spoľahlivé diferencovanie prvkov obsahu vzdelávania a ich kultúrne špecifiká, aby bolo zrejmé, čo do vzdelávania patrí a aké hodnoty reprezentuje. Pri stanovovaní vzdelávacích oblastí je naozaj potrebné oslobodiť sa od zaužívaných vyučovacích predmetov, aby ich revízia bola vôbec možná, nech je akokoľvek pravdepodobné, že v konečnom dôsledku nová konkretizácia vzdelávacích predmetov vyústi do podobnej predmetovej štruktúry obsahu vzdelávania, ako sa spontánne vyvinula svojou historickou cestou.

O čom však vypovedajú vytvorené štátne vzdelávacie programy? Jednoducho o tom, že do reformy obsahu vzdelávania bol koncept vzdelávacích oblastí zavlečený násilne, nesprávne a nepoužiteľne, bez funkčného miesta v metodológii reformy obsahu vzdelávania. Hoci sa v štátnom vzdelávacom programe s týmto konceptom verbálne pracuje, existuje viacero veľmi zreteľných signálov, že pri revízii vzdelávacích obsahov nebol nijako produktívne využitý a celá práca s ním má podobu nadbytočnej a ničomu neslúžiacej verbalistickej virtuozity. Z toho je zrejmé, prečo sa celá obsahová reforma zvrhla v princípe na horšie alebo lepšie škrtanie existujúcich učebných osnov bez zjednocujúcej idey o transformácii obsahu vzdelávania ako celku.

Dôkazy o absolútne nadbytočnom a nefunkčnom používaní konceptu vzdelávacích oblastí pri tvorbe štátnych vzdelávacích programov sú evidentné. Prvý z nich celkom zreteľne vypovedá o tom, že vzdelávacie oblasti sa nepoňali ako východiskový koncept na konkretizáciu obsahu vzdelávania. Naopak, autori reformy sa vonkoncom nedokázali odpútať od existujúcej štruktúry učebných predmetov a vzdelávacie oblasti vytvorili na báze zgrupovania existujúcich predmetov do väčších celkov, čo je úplne zbytočný a nefunkčný krok. Preto sa napríklad stalo to, čo je úplne komické a s konceptom vzdelávacích oblastí úplne nesúladné, že jednotlivé vzdelávacie stupne majú odlišne stanovené vzdelávacie oblasti (keďže mali odlišné vyučovacie predmety). Keď sa budeme baviť len o základnej škole, tak je napr. absurdné, že primárny stupeň vzdelávania má stanovenú vzdelávaciu oblasť „Príroda a spoločnosť“ (čo je zjavne odvodené od tradície štruktúry príslušných vyučovacích predmetov), no sekundárny stupeň vzdelávania má už stanovené iné vzdelávacie oblasti - „Človek a príroda“ a „Človek a spoločnosť“, čo má zase zjavný vzťah k štruktúre existujúcich vyučovacích predmetov na druhom stupni základnej školy. Ponechajme teraz stranou otázku, že tak, ako tieto spomenuté oblasti, aj mnohé ďalšie už len zo svojho názvu signalizujú rozpačitosť ich definovania, keďže ani len nenaznačujú kritérium ich definovania (lebo, čisto ilustračne, nezmyselne stanovená väzba oblasti „Človek a príroda“ môže rovnako ako na prírodovedný diskurz odkazovať aj na diskurz umelecký, čo svedčí o zlom určení kritériá na diferenciáciu týchto oblastí). Napĺňanie takto kriteriálne nečistých vzdelávacích oblastí potom nemohlo vyzerať inak, len tak, že sa do nich vkladal existujúci, hoci akokoľvek zoškrtaný vzdelávací obsah vyučovacích predmetov, a že k metodologicky čistej revízii vzdelávacieho obsahu nemohlo prísť ani náhodou.

Keď sa ešte raz vrátime k už spomenutej zvláštnej logike štátnych – školských učebných plánov, tak v súvislosti s ich vzťahom k vzdelávacím oblastiam, ktorý by sa práve tu mal inštrumentálne najviac prejaviť, narazíme na skutočnú kuriozitu.. K deklarovaným vzdelávacím oblastiam patria len povinné predmety, voliteľná časť učebného sa ocitla úplne mimo nich. To by malo signalizovať absurdnú ideu, že voliteľná časť vzdelávacieho obsahu nezapadá do kultúrnych rámcov našich základných predstáv o vzdelávacích hodnotách. Myslím však, že sa netreba obávať akéhosi sofistikovaného zámeru centrálnych reformátorov, a že aj tu znovu ide len o hrubý omyl spojený s falošnou predstavou o funkciách vzdelávacích oblastí pri projektovaní obsahu vzdelávania.

Ešte raz treba pripomenúť, že stanovenie vzdelávacích oblastí, ak má mať koncepčný zmysel, musí byť stabilné voči všetkým vzdelávacím stupňom, ktoré pokrývajú všeobecné vzdelávanie. Týka sa teda aj vzdelávania predprimárneho, o to bytostnejšie, keď sa materské školy v tejto reforme stali súčasťou systému škôl. Metodologické nezvládnutie reformy ako takej je potom flagrantne nápadné pri sledovaní štátneho vzdelávacieho programu pre materské školy. Tu si totiž jeho tvorcovia doslova vymysleli vlastnú logiku načrtnutia vzdelávacích oblastí (úplne scestne sa tu hovorí o vzdelávacích oblastiach perceptuálno-motorickej, kognitívnej a socio-emocionálnej, čo sú obsahovo prázdne kategórie), takže obsah vzdelávania materských škôl ostáva naďalej odstavený od vzdelávacej kontinuity s primárnym vzdelávaním, ktorá bola tak vehementne sľubovaná. Táto skutočnosť okrem toho, že znova vypovedá o nekoncepčnej práci pri reforme obsahu vzdelávania ako takej vypovedá aj o ďalších skutočnostiach. Najmä o tom, že zaradenie materských škôl do sústavy škôl sa stalo celkom neproduktívnym a formálnym reformným aktom, keďže práca na obsahu predprimárneho vzdelávania bola vykonaná úplne nekvalifikovane. A pokiaľ si z nadhľadu celej kurikulárnej reformy nikto ani len nevšimol, že kurikulum materskej školy je tvorené úplne mimo akej-takej logiky reformy následných stupňov vzdelávania, tak okrem toho, že to znova svedčí o absencii uceleného konceptu kurikulárnej reformy, svedčí to i o tom, že materské školy ostali napriek všetkým verbálnym deklaráciám mimo vážneho záujmu všetkých tých, ktorí stoja za celým konceptom reformy vzdelávania.

Kompetenčný slovník

K poslednému pilieru navrhnutej kurikulárnej transformácie – k zavedeniu konceptu kompetencií do tvorby cieľov a obsahu vzdelávania – už len pár poznámok. Východiskové materiály štátnych vzdelávacích materiálov sú skutočne plné kompetencií. Kompetencie sú „hlavným nástrojom dosiahnutia cieľov“, obsah vzdelávania sa tvorí na „kompetenčnom základe“, kompetencie sa budú využívať na „formuláciu vstupov ako aj výstupov zo vzdelávania“. Kompetencie sú proste všetkým – sú vstupom, sú obsahom, sú prostriedkom, sú cieľom. V našej reforme sa však stali najmä zaklínacím slovom, ktoré má vzbudiť dojem reformy, sú slovom, ktoré bolo prijaté, aby sme sa stali súčasťou veľkého reformno-politického slovníka. Všetko bez toho, aby bol jasne definovaný účel a produktívnosť tohto pojmu, aby bola objasnená, ak sa to vôbec dá, jeho inštrumentálna úloha pri projektovaní obsahu vzdelávania. Paradoxne však nič z toho nikomu nechýba. Odhliadnuc od toho, že pojem kompetencie sa funkčne viaže na odborný a profesijný výcvik, že pre všeobecné vzdelanie je úplne nadbytočný (dokonca pre potláčanie zmyslu všeobecnej vzdelanosti až nebezpečný), tak v našich štátnych vzdelávacích programoch, okrem jeho nadmierneho frekvenčného výskytu, veľa vody nenamútil. Za kompetenciami sa tu totiž stále skrývajú štandardné vedomosti či schopnosti žiakov, ktoré dokážeme sformulovať aj bez toho, aby sme pedagogický slovník rozšírili o ďalší nadbytočný termín. Takže aj v tomto prípade hra na reformu skončila skôr verbálnymi tancami, ako reálnym koncepčným zásahom do podstaty existujúceho vzdelávacieho obsahu.

Záver

Nikdy som sa netajil svojim presvedčením, že slovenskú verziu školskej reformy za žiadnu reformu nepovažujem. Uviedol som aspoň pár rukolapných dôvodov, ktoré ma v tomto presvedčení upevňujú, a ktoré zjavne ukazujú, že táto reforma je zle nastavená už vo svojich východiskách. Jej výsledky sú azda len v tom, že politická čiarka bola udelená, mocenské ambície niektorých reformátorov ukojené a školám a učiteľom štát udelil viac formálnej práce, ešte viac nezodpovedaných otázok ako odpovedí a navyše aj alibisticky prenesenú zodpovednosť za dôsledky reformy. Potešujúcou víziou nech je aspoň to, že táto reforma s najväčšou pravdepodobnosťou nebude ani úspešná ani neúspešná. Lebo o žiadnu reformu tu zjavne ani nejde.

Autor je profesor pedagogiky na Trnavskej univerzite a spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Vláda a reforma

Prečo medzi mladými voličmi vyhráva Kotleba? /november 2018/

Kríza v školstve /október 2018/

Rok Lubyovej /september 2018/

Čo prinieslo leto /júl-august 2018/

Tento způsob reformy školstva zdá se mi poněkud nešťastným /jún 2018/

Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania /máj 2018/

Malé víťazstvo socializmu nad kapitalizmom za 35 miliónov eur /apríl 2018/

Výzva ministrovi vnútra a ministerke školstva /marec 2018/

Odluka škôl od samospráv nepomôže /február 2018/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2017 /január 2018/

Premiér Fico orbanizuje slovenské školstvo /december 2017/

Otvorený list o inklúzii /november 2017/

Rozpočet a reforma spolu neladia /október 2017/

K riadeniu a financovaniu školstva /september 2017/

Každý školský rok víta deti v školách iný minister /august 2017/

K zverejnenému počtu asistentov učiteľa /júl 2017/

Prehliadka strateného času /jún 2017/

Regionálne školstvo sa dnes nedá riadiť /apríl-máj 2017/

Vajce vs. sliepka v slovenskom školstve /marec 2017/

Hromadná pripomienka za asistentov učiteľov /február 2017/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2016 /január 2017/

Preto volíme, ako volíme /december 2016/

Reformný tím navrhol prekopať vysoké školstvo od základu /november 2016/

Oceňujeme prvý krok /október 2016/

Školstvo – chce to zmenu /september 2016/

Školy nedokážu čeliť extrémizmu, pretože sú neslobodné /august 2016/

Sú pre Fica s Kažimírom učiteľky kravy a vedci teliatka? /júl 2016/

Rodičia otvorili v parlamente viacero problémov nášho školstva /jún 2016/

Porušovanie základných práv detí vo vzdelávaní na Slovensku /máj 2016/

Deti nie sú v centre záujmu vzdelávania /apríl 2016/

Vzdelávanie a školstvo v programoch politických strán a hnutí /marec 2016/

Bilancia programového vyhlásenia vlády /február 2016/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2015 /január 2016/

Fico s Kažimírom sú hrobári slovenského školstva /december 2015/

Zatriasť školstvom nestačí /november 2015/

Najvyšší súd podporil inkluzívne vzdelávanie /október 2015/

Vláda zbabrala aj opravnú skúšku z reformy školstva /september 2015/

Päť dôvodov na obavy /august 2015/

Správy z prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní /júl 2015/

Školstvo potrebuje impulz /jún 2015/

Kam smerujú eurofondy vo vzdelávaní na Slovensku? /máj 2015/

Čo potrebujú angličtinári /apríl 2015/

Hromadná pripomienka proti okliešteniu školskej samosprávy /marec 2015/

Je nový Štátny vzdelávací program skutočne inovovaný? /február 2015/

Duálny model po slovensky /január 2015/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2014 /december 2014/

Fico si vylepšuje imidž Pellegrinim, na školstvo kašle /november 2014/

Svet ešte nikdy nebol tak nedorobený /október 2014/

Ilúzie o vzdelávaní na Slovensku /september 2014/

Kam kráča ministerstvo školstva /august 2014/

Pellegrini plní Kažimírov sľub /júl 2014/

Zverejňujeme ministerské návrhy na zmeny kľúčových zákonov v školstve /jún 2014/

O budúcnosti školstva rozhoduje jeden človek /máj 2014/

Koncentrácia moci školstvo nezachráni /apríl 2014/

Inšpirujme sa tým, čo funguje /marec 2014/

Hlas detí zatiaľ nepočuť /február 2014/

Čaplovičov švédsky stôl /január 2014/

Chceme vedieť viac /december 2013/

Všetko, čo nie je v poriadku, treba zverejniť! /november 2013/

Málo miest v škôlkach má riešenie! /október 2013/

Čaplovičove národné projekty /september 2013/

Štátne týranie vs. blaho detí /august 2013/

Správa z vládneho auditu vykonanom na ministerstve školstva /júl 2013/

Varovanie ministrom: Školy nie sú lego! /jún 2013/

O skutočnom duálnom modeli vzdelávania /máj 2013/

Čaplovičova utajená správa o stave školstva /apríl 2013/

Zmätky a precitnutia ministra Čaploviča /marec 2013/

Testovanie podľa INEKO – chybné rady Čaplovičovi /február 2013/

Ide o deti /január 2013/

Inkluzívne vzdelávanie /december 2012/

Zvýšme učiteľom platy a posuňme diskusie ďalej /november 2012/

Nový vzdelávací systém pre všetkých /október 2012/

K tupinám z debaty o platoch v školstve /september 2012/

Centrálne plánovaný absolvent /august 2012/

Prvých 100 dní Dušana Čaploviča v kresle ministra školstva /júl 2012/

„Akčný“ pán a jeho „akčný“ plán /jún 2012/

Výzva Iniciatívy rodičov za dobré školy /máj 2012/

Čaplovič nie je svätý Juraj a nebojuje s drakom /apríl 2012/

Volebný odpočet /marec 2012/

Ako (a načo) čítať volebné programy strán /február 2012/

Ako ohlupovať národ /január 2012/

Základná línia vzdelávacej politiky na Slovensku a jej reflexia vo verejnej diskusii /december 2011/

Domáca škola, mravov stodola /november 2011/

Slabá záplata na deravé vrece /október 2011/

Planéta nehorázností /september 2011/

Čo si myslia učitelia o dnešnom stave v oblasti učebníc? /august 2011/

Horká pilulka na záver školského roka /júl 2011/

Reformu školstva brzdia systémové prekážky /jún 2011/

Čo všetko musí slovenský učiteľ /máj 2011/

Planéta vedomostí /apríl 2011/

Zmena hodnotenia testu z matematiky bola zbytočná a odborne pomýlená /marec 2011/

Otvorené listy ministrovi školstva /február 2011/

Policajti poznajú vízie svojho šéfa. A učitelia? /január 2011/

Kto nečíta, nevie. Kto číta, nerozumie? /december 2010/

Smutné voľby rektora /november 2010/

Vlažné korekcie Mikolajovej deformy /október 2010/

Angličtina do každého vrecka? /september 2010/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády v oblasti vzdelávania /august 2010/

Učiteľom treba dať slobodu /júl 2010/

Vzdelávací systém - odporúčania pre budúcu vládu /jún 2010/

Tradične žalostná gramotnosť /máj 2010/

Európska óda na vzdelanie /apríl 2010/

Kauza Waldorf na Slovensku /marec 2010/

Rodičia vynechaní z reformnej hry /február 2010/

Falošný vlastenecký diktát /január 2010/

Premýšľanie o reforme /december 2009/

Reforma školstva bez učebníc podľa Mikolaja /november 2009/

Absurdné divadlo v alternatívnych školách /október 2009/

Papieroví draci na predvolebnej oblohe /september 2009/

Druhý rok reformy klope na dvere /august 2009/

Rok jeden reformy vzdelávania bez reformy /júl 2009/

(druhý) pohľad obyčajného (m)učiteľa na reformu školstva /jún 2009/

Učiteľské noviny ako čistý kšeft /máj 2009/

Mikolajov papierový drak /apríl 2009/

Nevedomosť skrytá za ústretovosť /marec 2009/

10 dôvodov, prečo dať výpoveď kvôli Mikolajovi /február 2009/

Zahmlené kontúry školskej politiky /január 2009/

Národné učebnice? Deforma /december 2008/

Pochod veľkej septembrovej obsahovej reformy /november 2008/

Reforma po slovensky: Základné omyly štátnych vzdelávacích programov /október 2008/

Ciele ministerstva školstva sledujú viac kvantitu ako kvalitu /september 2008/

Reformná prskavka /august 2008/

Edičná politika plná pochybností /júl 2008/

Ministerstvo školstva schválilo vzorové školské programy /jún 2008/

Falošné pierka kačku na páva nepremenia /máj 2008/

Reforma? - hodnotenie Štátneho vzdelávacieho programu /apríl 2008/

Otvorená výzva ministrovi školstva /marec 2008/

Školstvo v roku 2007 /február 2008/

Nový školský zákon je omyl /január 2008/

Výsledky PISA 2006 – problém zo slepej uličky /december 2007/

EuroSZM - hodnotenie návrhu zákona o podpore a rozvoji práce s mládežou /november 2007/

Pripomienka za zachovanie rovnoprávnosti vo financovaní ZUŠ a školských zariadení /október 2007/

Hodnotenie návrhov nového školského zákona /september 2007/

Hodnotenie Mikolajovho školského zákona: nebude reformný /august 2007/

Hodnotenie legislatívneho zámeru zákona o výchove a vzdelávaní /júl 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách /jún 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v SR /máj 2007/

Minister školstva vymenoval Kurikulárnu radu /apríl 2007/

Centralizácia z kuchyne ministerstva školstva /marec 2007/

Hodnotenie koncepcie profesijného rozvoja učiteľov v kariérnom systéme /február 2007/

Pripomienky k Návrhu koncepcie predškolskej výchovy /január 2007/

Hodnotenie návrhu stratégie celoživotného vzdelávania /január 2007/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády /2006/