Európska óda na vzdelanie /apríl 2010/

13.4.2010 | Zuzana Humajová-Zimenová | Vláda a reforma

Lisabonská stratégia / EÚ 2020

/Materiál schválený vládou SR dňa 3. marca 2010 je k dispozícii na stiahnutie tu./



Koncepty znalostnej ekonomiky, celoživotného vzdelávania a rozvoja kľúčových kompetencií radikálne popierajú klasickú európsku tradíciu všeobecnej vzdelanosti. Môžu viesť nie k zvyšovaniu vzdelanostnej úrovne, ale paradoxne k devalvácii vzdelania. To, že sú všetky aktuálne reformy vzdelávacích systémov v európskych krajinách zamerané na podporu práve týchto konceptov, ešte neznamená, že ide o zaručený recept na skvalitnenie vzdelávania.

Nekritickou adoráciou Lisabonskej stratégie došlo k formálnemu spojeniu cieľov ekonomickej úspešnosti s cieľmi vo vzdelávaní až do takej miery, že sa napokon zliali v spoločný pochod k „trvalo udržateľnej“ ekonomickej prosperite. Dnes sa už automaticky predpokladá, že ekonomický úspech krajiny závisí od vzdelanostnej úrovne jej obyvateľov a naopak, že na kvalitu vzdelania pozitívne vplýva čoraz intenzívnejšie prepojenie škôl s hospodársku praxou. Proces produkcie ekonomického blahobytu a proces na produktivitu orientovaného vzdelávania sa všeobecne vnímajú ako spojené nádoby úspechu. Háčik je v tom, že sa zatiaľ nedá spoľahlivo preukázať, že to tak v skutočnosti naozaj funguje. Vízia znalostnej ekonomiky, narodená z vrúcneho objatia pragmatických ekonómov s idealistickými politikmi, ostáva stále len na papieri, doslova na tonách zbytočne minutého papiera v podobe rôznych akčných plánov a operačných programov. Jej praktická aplikácia je však problematická.

Slovensko verí sociálnym inžinierom

Dnes je už isté, že prvá desaťročnica Lisabonskej stratégie skončila neúspechom a druhú čaká podobný osud, keďže je len ďalším odvarom tej pôvodnej. Existuje legitímna pochybnosť, že „znalostný boom“ je iba prázdny politický konštrukt.

Lisabonská stratégia je dnes všeobecne akceptovaným zaklínadlom pokroku. Aj Slovensko sa k nej hlási a plne podporuje jej pokračovanie do roku 2020. Slovenská vláda v marci schválila lisabonské priority na ďalšie obdobie a očakáva „vytvorenie udržateľného sociálneho trhového hospodárstva“, ktoré bude ešte viac „inkluzívnejšie, inteligentnejšie a ekologickejšie“. Realizáciu tohto cieľa majú zabezpečiť „výrazne prorastové a zároveň nákladovo efektívne politiky“, čo v oblasti vzdelávania znamená „vytvorenie plne funkčného vedomostného trojuholníka vzdelávanie – výskum – inovácie, zvýšenie dôrazu na rozvoj kľúčových kompetencií a intenzívnejšie prepojenie systémov vzdelávania s trhom práce“. Výpovedná hodnota týchto fráz je nulová, nebezpečné sú však v tom, že otvárajú dvere konkrétnym opatreniam, nad ktorými sa nedá len tak mávnuť rukou.

Skryté riziká Lisabonskej stratégie

V ére znalostnej spoločnosti rastie tlak na flexibilitu, mobilitu, kreativitu a inovatívnosť, ktoré sú všeobecne vnímané ako základ úspechu. Cenená je aktivita, variabilita, funkčnosť, adaptabilita a aplikovateľnosť. V rámci masívneho celoplošného presadzovania Lisabonskej stratégie prenikli tieto zázračné prísady receptu na úspech do všetkých spoločenských štruktúr a v podobe nespochybniteľného imperatívu sa stali hybnou silou ich vnútornej premeny. Týmto hrubým zjednodušením reformných zámerov sa však poprela špecifická dynamika jednotlivých oblastí spoločenskej mozaiky.

Proces vzdelávania je dlhodobou, pomalou a systematickou záležitosťou, čo nie celkom ladí s flexibilným modelom dynamicky sa rozvíjajúcej ekonomiky. A tak ho Lisabonská stratégia v mene plánovaného hospodárskeho rastu, zvyšovania zamestnanosti a sociálnej inklúzie čoraz viac znásilňuje. Vytláča z neho overené tradičné modely a nahrádza ich zjednodušeným výcvikom pracovnej sily. Od škôl na všetkých stupňoch, základnými počnúc a vysokými končiac, vyžaduje čoraz intenzívnejšie prepojenie s praxou a tréning najmä praktických zručností. Tým však popiera samotnú podstatu vzdelania. Degraduje ho iba na prípravu výkonnej pracovnej sily, čím okliešťuje jeho hlbší zmysel.

Slepota liberálnych ekonómov

Znalostná ekonomika nie je reálny model voľného trhu. Je to politikum, ktoré patrí do rovnakej rodiny sociálnych konštruktov ako komunistický model spoločne budovaného blahobytu. Medzi jej viditeľné negatíva patrí mohutná vlna regulácií, ktorá zaliala prakticky všetky ľudské činnosti. Spolu s mrhaním peňazí európskych daňovníkov v eurofondoch, ktorými sa financujú častejšie nehorázne nezmysly ako užitočné projekty, podmýva základy vnútornej motivácie ľudí k aktívnemu životu, ich slobodné rozhodovanie, osobnú zodpovednosť a okliešťuje možnosti individuálneho úspechu.

Všade tam, kde koncept znalostnej ekonomiky rozvinul svoje regulačné chápadlá, snažia sa zástancovia voľného trhu o očistenie zdeformovaného ekonomického prostredia. Nepleťme si však ich prirodzenú nechuť k reguláciám s odmietaním konceptu znalostnej ekonomiky ako celku. Vo vzťahu k Lisabonskej stratégii sa mnohí z nich správajú krátkozrako. Vystupujú síce na obranu slobodného trhu, avšak prienik zázračných prísad úspešnosti do všetkých oblastí spoločenského života považujú aj mnohí z nich za impulz pokroku. Mocenský ťah na bránku v oblasti vzdelávania, zjednodušene zadefinovaný práve násilným previazaním vzdelávania s dynamikou trhu práce, ostáva nimi stále nepovšimnutý. A pritom práve v ňom dobre vidno fatálne zlyhanie konštruktu umelo nadizajnovanej prosperity a nástup nového diktátu neslobody v širšom spoločenskom kontexte.

Lisabonský pochod k novej totalite

Keďže z pojmu znalostná ekonomika vyplýva, že sa týka procesu vzdelávania, neprekvapuje, že spoločne so snahou zadefinovať novú ekonomickú paradigmu vynaložila európska elita veľké úsilie aj na „preoranie“ vzdelávania. Papierové verzie eurospeakových pojmov znalostná ekonomika, celoživotné vzdelávanie a kľúčové kompetencie si postupne prerážajú cestu do vzdelávacej reality.

Konečným cieľom je úplná zamestnanosť a tá sa má dosiahnuť vyššou vzdelanosťou. Lepšie čísla vo vzdelanosti sa dosiahnu naordinovanou sociálnou inklúziou. Všetci dostanú rovnakú príležitosť na vzdelanie a aby tie čísla pekne vychádzali, postupne sa zníži úroveň vzdelania. Učiť sa bude menej a len to, čo je potrebné pre praktický život. Vyrovná sa to tým, že človek sa bude musieť vzdelávať permanentne, „celoživotne“. Síce mozaikovito a bez hlbšieho kontextu, zato však podľa aktuálnych potrieb pracovného trhu, zviazaného plánovanými číslami. Zmyslom vzdelávania sa stane celoživotná aktualizácia pracovného potenciálu. A honba za kreditmi, pretože kvalita potenciálu bude vyjadrená práve počtom získaných kreditov. Za týmto účelom sa bude postupne štandardizovať nielen formálne, ale i neformálne vzdelávanie, teda aj to, do ktorého doteraz vstupovali jednotlivci dobrovoľne, vo svojom voľnom čase a podľa individuálnych záujmov. Kredity sa prideľujú iba za absolvovanie akreditovaných vzdelávacích programov, čo znamená, že i v tejto sfére vzdelávania musia nastúpiť regulácie. Nepôjde už o kreativitu jednotlivcov, ani o pestrosť vzdelávacieho prostredia, ani o slobodnú voľbu. Dobre mienená výzva na permanentné sebazdokonaľovanie sa postupne zmení na nový diktát neslobody.

Socialistická disciplinácia kedysi zväzovala všetko, čo patrilo do sféry „verejnej“. Avšak práve tým, že jej nástroje nátlaku a kontroly boli výlučne externej povahy, oveľa ťažšie prenikala do súkromnej sféry človeka. Bruselskej politickej agende sa to dnes darí s hrozivou ľahkosťou.

Hluchonemí pedagógovia

Prísne ekonomický pohľad na vzdelávanie nedáva odpovede na otázky, čo je zmyslom vzdelania, a čo vlastne treba reformovať, a najmä ako na to. Zmysluplné reformné koncepty by mali hľadať v prvom rade konkrétnu podobu efektívneho vzdelávania, nie ho nasilu vtláčať do virtuálnych ekonomických modelov, v ktorých sa nedokáže rozvíjať. S tým súvisia otázky do akej miery má reformný proces vo vzdelávaní kopírovať požiadavky trhu práce a kde leží kritický bod, za ktorým je prienik do sveta praxe impulzom už nie na inováciu, ale na devalváciu vzdelania.

Na tieto otázky by mali v prvom rade odpovedať pedagógovia, sociológovia, či psychológovia. Odborný diskurz na tieto témy však nevedú, iba rezignovane mlčia. Aj oni naivne naskočili na lisabonský vlak. Zrejme aj preto, že cestovný lístok je zároveň vstupenkou k hojnosti v eurofondových jedálenských vozňoch. Práve ich pasivita však zmenila vzdelávací priestor na arénu výlučne politicko-ekonomického boja, a to podpiľuje konár ozajstnému rozvoju vzdelanosti.

Autorka je analytička Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Článok bol pôvodne uverejnený v Konzervatívnych listoch 03/2010.

Lisabonská stratégia / EÚ 2020 via Wordle


Vláda a reforma

Prečo medzi mladými voličmi vyhráva Kotleba? /november 2018/

Kríza v školstve /október 2018/

Rok Lubyovej /september 2018/

Čo prinieslo leto /júl-august 2018/

Tento způsob reformy školstva zdá se mi poněkud nešťastným /jún 2018/

Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania /máj 2018/

Malé víťazstvo socializmu nad kapitalizmom za 35 miliónov eur /apríl 2018/

Výzva ministrovi vnútra a ministerke školstva /marec 2018/

Odluka škôl od samospráv nepomôže /február 2018/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2017 /január 2018/

Premiér Fico orbanizuje slovenské školstvo /december 2017/

Otvorený list o inklúzii /november 2017/

Rozpočet a reforma spolu neladia /október 2017/

K riadeniu a financovaniu školstva /september 2017/

Každý školský rok víta deti v školách iný minister /august 2017/

K zverejnenému počtu asistentov učiteľa /júl 2017/

Prehliadka strateného času /jún 2017/

Regionálne školstvo sa dnes nedá riadiť /apríl-máj 2017/

Vajce vs. sliepka v slovenskom školstve /marec 2017/

Hromadná pripomienka za asistentov učiteľov /február 2017/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2016 /január 2017/

Preto volíme, ako volíme /december 2016/

Reformný tím navrhol prekopať vysoké školstvo od základu /november 2016/

Oceňujeme prvý krok /október 2016/

Školstvo – chce to zmenu /september 2016/

Školy nedokážu čeliť extrémizmu, pretože sú neslobodné /august 2016/

Sú pre Fica s Kažimírom učiteľky kravy a vedci teliatka? /júl 2016/

Rodičia otvorili v parlamente viacero problémov nášho školstva /jún 2016/

Porušovanie základných práv detí vo vzdelávaní na Slovensku /máj 2016/

Deti nie sú v centre záujmu vzdelávania /apríl 2016/

Vzdelávanie a školstvo v programoch politických strán a hnutí /marec 2016/

Bilancia programového vyhlásenia vlády /február 2016/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2015 /január 2016/

Fico s Kažimírom sú hrobári slovenského školstva /december 2015/

Zatriasť školstvom nestačí /november 2015/

Najvyšší súd podporil inkluzívne vzdelávanie /október 2015/

Vláda zbabrala aj opravnú skúšku z reformy školstva /september 2015/

Päť dôvodov na obavy /august 2015/

Správy z prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní /júl 2015/

Školstvo potrebuje impulz /jún 2015/

Kam smerujú eurofondy vo vzdelávaní na Slovensku? /máj 2015/

Čo potrebujú angličtinári /apríl 2015/

Hromadná pripomienka proti okliešteniu školskej samosprávy /marec 2015/

Je nový Štátny vzdelávací program skutočne inovovaný? /február 2015/

Duálny model po slovensky /január 2015/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2014 /december 2014/

Fico si vylepšuje imidž Pellegrinim, na školstvo kašle /november 2014/

Svet ešte nikdy nebol tak nedorobený /október 2014/

Ilúzie o vzdelávaní na Slovensku /september 2014/

Kam kráča ministerstvo školstva /august 2014/

Pellegrini plní Kažimírov sľub /júl 2014/

Zverejňujeme ministerské návrhy na zmeny kľúčových zákonov v školstve /jún 2014/

O budúcnosti školstva rozhoduje jeden človek /máj 2014/

Koncentrácia moci školstvo nezachráni /apríl 2014/

Inšpirujme sa tým, čo funguje /marec 2014/

Hlas detí zatiaľ nepočuť /február 2014/

Čaplovičov švédsky stôl /január 2014/

Chceme vedieť viac /december 2013/

Všetko, čo nie je v poriadku, treba zverejniť! /november 2013/

Málo miest v škôlkach má riešenie! /október 2013/

Čaplovičove národné projekty /september 2013/

Štátne týranie vs. blaho detí /august 2013/

Správa z vládneho auditu vykonanom na ministerstve školstva /júl 2013/

Varovanie ministrom: Školy nie sú lego! /jún 2013/

O skutočnom duálnom modeli vzdelávania /máj 2013/

Čaplovičova utajená správa o stave školstva /apríl 2013/

Zmätky a precitnutia ministra Čaploviča /marec 2013/

Testovanie podľa INEKO – chybné rady Čaplovičovi /február 2013/

Ide o deti /január 2013/

Inkluzívne vzdelávanie /december 2012/

Zvýšme učiteľom platy a posuňme diskusie ďalej /november 2012/

Nový vzdelávací systém pre všetkých /október 2012/

K tupinám z debaty o platoch v školstve /september 2012/

Centrálne plánovaný absolvent /august 2012/

Prvých 100 dní Dušana Čaploviča v kresle ministra školstva /júl 2012/

„Akčný“ pán a jeho „akčný“ plán /jún 2012/

Výzva Iniciatívy rodičov za dobré školy /máj 2012/

Čaplovič nie je svätý Juraj a nebojuje s drakom /apríl 2012/

Volebný odpočet /marec 2012/

Ako (a načo) čítať volebné programy strán /február 2012/

Ako ohlupovať národ /január 2012/

Základná línia vzdelávacej politiky na Slovensku a jej reflexia vo verejnej diskusii /december 2011/

Domáca škola, mravov stodola /november 2011/

Slabá záplata na deravé vrece /október 2011/

Planéta nehorázností /september 2011/

Čo si myslia učitelia o dnešnom stave v oblasti učebníc? /august 2011/

Horká pilulka na záver školského roka /júl 2011/

Reformu školstva brzdia systémové prekážky /jún 2011/

Čo všetko musí slovenský učiteľ /máj 2011/

Planéta vedomostí /apríl 2011/

Zmena hodnotenia testu z matematiky bola zbytočná a odborne pomýlená /marec 2011/

Otvorené listy ministrovi školstva /február 2011/

Policajti poznajú vízie svojho šéfa. A učitelia? /január 2011/

Kto nečíta, nevie. Kto číta, nerozumie? /december 2010/

Smutné voľby rektora /november 2010/

Vlažné korekcie Mikolajovej deformy /október 2010/

Angličtina do každého vrecka? /september 2010/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády v oblasti vzdelávania /august 2010/

Učiteľom treba dať slobodu /júl 2010/

Vzdelávací systém - odporúčania pre budúcu vládu /jún 2010/

Tradične žalostná gramotnosť /máj 2010/

Európska óda na vzdelanie /apríl 2010/

Kauza Waldorf na Slovensku /marec 2010/

Rodičia vynechaní z reformnej hry /február 2010/

Falošný vlastenecký diktát /január 2010/

Premýšľanie o reforme /december 2009/

Reforma školstva bez učebníc podľa Mikolaja /november 2009/

Absurdné divadlo v alternatívnych školách /október 2009/

Papieroví draci na predvolebnej oblohe /september 2009/

Druhý rok reformy klope na dvere /august 2009/

Rok jeden reformy vzdelávania bez reformy /júl 2009/

(druhý) pohľad obyčajného (m)učiteľa na reformu školstva /jún 2009/

Učiteľské noviny ako čistý kšeft /máj 2009/

Mikolajov papierový drak /apríl 2009/

Nevedomosť skrytá za ústretovosť /marec 2009/

10 dôvodov, prečo dať výpoveď kvôli Mikolajovi /február 2009/

Zahmlené kontúry školskej politiky /január 2009/

Národné učebnice? Deforma /december 2008/

Pochod veľkej septembrovej obsahovej reformy /november 2008/

Reforma po slovensky: Základné omyly štátnych vzdelávacích programov /október 2008/

Ciele ministerstva školstva sledujú viac kvantitu ako kvalitu /september 2008/

Reformná prskavka /august 2008/

Edičná politika plná pochybností /júl 2008/

Ministerstvo školstva schválilo vzorové školské programy /jún 2008/

Falošné pierka kačku na páva nepremenia /máj 2008/

Reforma? - hodnotenie Štátneho vzdelávacieho programu /apríl 2008/

Otvorená výzva ministrovi školstva /marec 2008/

Školstvo v roku 2007 /február 2008/

Nový školský zákon je omyl /január 2008/

Výsledky PISA 2006 – problém zo slepej uličky /december 2007/

EuroSZM - hodnotenie návrhu zákona o podpore a rozvoji práce s mládežou /november 2007/

Pripomienka za zachovanie rovnoprávnosti vo financovaní ZUŠ a školských zariadení /október 2007/

Hodnotenie návrhov nového školského zákona /september 2007/

Hodnotenie Mikolajovho školského zákona: nebude reformný /august 2007/

Hodnotenie legislatívneho zámeru zákona o výchove a vzdelávaní /júl 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách /jún 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v SR /máj 2007/

Minister školstva vymenoval Kurikulárnu radu /apríl 2007/

Centralizácia z kuchyne ministerstva školstva /marec 2007/

Hodnotenie koncepcie profesijného rozvoja učiteľov v kariérnom systéme /február 2007/

Pripomienky k Návrhu koncepcie predškolskej výchovy /január 2007/

Hodnotenie návrhu stratégie celoživotného vzdelávania /január 2007/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády /2006/