Pripomienky k Návrhu koncepcie predškolskej výchovy /január 2007/

19.1.2007 | Zuzana Humajová | Vláda a reforma

Návrh Koncepcie predškolskej výchovy v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy

/Materiál Ministerstva školstva SR predložený na na medzirezortné pripomienkové konanie dňa 16. januára 2007 je k dispozícii na stiahnutie tu./

Vzhľadom na nedostatok času, ktorý je potrebný na vypracovanie hlbšej analýzy predloženého materiálu, predkladám na diskusiu iba zásadné pripomienky, ktoré majú potenciál ovplyvniť najmä východiskovú filozofiu dokumentu a celkový charakter načrtnutej reformnej línie:

1. Napriek formálnemu vyjadreniu, že „Koncepcia predškolskej výchovy 21. storočia je orientovaná na dieťa, jeho akceptáciu ako aktívneho subjektu svojho rozvoja“, zo štruktúry a obsahu materiálu zjavne vyplýva, že hlavným cieľom koncepcie nie je vytváranie priestoru na podporu individuálnych záujmov detí a ich rodičov a na uplatňovanie princípov slobodnej voľby a participácie vo vzdelávaní, ale vytvorenie legislatívnych podmienok na podporu jednotného systému povinnej predškolskej inštitucionálnej výchovy.

Tento cieľ sa nezhoduje s reformnou líniou, ktorá sa počas uplynulých rokov v školstve postupne – i keď veľmi pomaly a nedôsledne – napĺňala a v ktorej by bolo žiaduce aj v budúcnosti pokračovať.

2. Základným východiskom autorov koncepcie je presvedčenie, že rozvinuté predškolské inštitúcie sú hlavným predpokladom pre zdravý vývin detí do 6. roku veku: „V piatich rokoch už je nevyhnutné, aby si dieťa zvyklo na iné ako rodinné prostredie, aby si osvojilo základné vedomosti, zručností a návyky nevyhnutné pre ľahké zvládnutie požiadaviek v škole“. Toto presvedčenie opierajú o medzinárodné výskumy a dokumenty, v ktorých sa odporúča zaškoľovanie detí predškolského veku vo vzdelávacích inštitúciách.

V žiadnom zo spomínaných prameňov sa však toto odporúčanie neuvádza ako nevyhnutnosť socializovať päťročné deti v predškolských zariadeniach. Túto úlohu môže plniť rovnako dobre – ak nie lepšie – fungujúca rodina a vo všetkých spomínaných prameňoch sú predškolské inštitúcie charakterizované práve ako podporný článok rodinnej výchovy. Úlohou predškolských zariadení je vytvárať podmienky na vyrovnávanie nežiaducich rozdielov u detí všade tam, kde rodina zlyháva a úlohou štátu je takéto záchranné mechanizmy podporovať. Základným východiskom modernej koncepcie predškolskej výchovy by preto mala byť snaha o vytvorenie vyváženého modelu podporných mechanizmov a nie snaha o návrat k povinnej predškolskej výchove. Je škoda, že koncepcia v tomto smere neprináša nijaké konkrétne návrhy.

3. Autori koncepcie podceňujú úlohu rodiny a výchovné kompetencie rodičov a preceňujú úlohu a funkcie materskej školy: „Zaškolenie 5-ročných detí v materskej škole sa bude považovať za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky. Týmto sa vyrieši dlhodobý problém nízkeho zaškolenia rómskych detí z menej podnetného prostredia a detí rodičov, ktorí nedoceňujú význam materskej školy... Zavedenie povinnosti ovplyvní aj rodičov, ktorí si teraz neuvedomujú význam materskej školy, rodičov rómskych detí, rodičov s nižším vzdelaním.“

Tento návrh je v príkrom rozpore s trendom zmeniť status rodiča vo vzdelávaní, posilňovať nielen jeho rodičovské kompetencie ale aj jeho zodpovednosť za deti, ktorých je zákonným zástupcom. Plne sa stotožňujem s názorom autorov koncepcie, ktorí – vychádzajúc z koncepcie UNESCO – tvrdia, že „výskumy dokazujú, že na socializáciu dieťaťa je dôležité obdobie do 6 rokov, keď sa utvárajú základy pre ďalšie učenie v škole. Nedostatky v rodinnom alebo širšom sociokultúrnom prostredí, nerešpektujúce detský vývin, majú v tomto veku vážnejšie negatívne dôsledky než inokedy“. Domnievam sa však, že problematickú situáciu istej skupiny jednotlivcov nemožno riešiť okliešťovaním slobodného priestoru všetkých rodičov a ich detí.

4. Z materiálu celkovo cítiť istú nostalgiu za obdobím spred roka 1989: „Zákon č. 95/1948 Sb. o základnej úprave jednotného školstva (školský zákon) právne, organizačne a ideovo zjednotil školstvo, uzákonil zásadu zriaďovania výlučne len štátnych škôl... Od 50-tych rokov 20. storočia v súvislosti s posilnením zamestnanosti žien nastala potreba predškolských zariadení, čo malo pozitívny vplyv na rozvoj siete predškolských zariadení... Po roku 1980 štát dbal na úroveň predškolskej výchovy, posilnil sa výskum v tejto oblasti, vypracovali sa nové základné pedagogické dokumenty a metodiky pre materské školy, jasle a materské školy, nastal kvantitatívny i kvalitatívny rozvoj predškolských zariadení, ktoré mohli okrem štátu zriaďovať aj závody a družstvá... Obdobie rokov 1945 – 1989 znamená etapu, v ktorej vznikol svojho druhu rozvinutý, kompaktný a ucelený systém predškolskej výchovy. Za vyše 40 rokov sa dosiahla v rozvoji a vybavenosti siete predškolských zariadení špičková úroveň. Predškolská výchova za vyše jeden a pol storočia svojej existencie prešla na Slovensku cestu od skromných opatrovateľských začiatkov po moderné výchovno-vzdelávacie inštitúcie...“ a nesúhlas so spoločenským vývojom po roku 1989: „Spoločensko-ekonomické zmeny na Slovensku sa po roku 1990 prejavili vo vývoji inštitucionálnej predškolskej výchovy výrazne negatívne...Nedocenenie predškolskej výchovy nielen zo strany spoločnosti, ale aj z rezortu školstva, pokles populácie, nezáujem zriaďovateľov o prevádzkovanie materských škôl spôsobili likvidáciu materských škôl... Sieť materských škôl sa stabilizovala až v roku 1996, kedy aj vedenie ministerstva školstva prejavilo záujem o predškolskú výchovu v materských školách... Existenciu materských škôl negatívne ovplyvnila reforma verejnej správy. Posilnili sa kompetencie samosprávnych orgánov, od roku 2003 ministerstvo školstva už neposkytovalo finančné prostriedky materským školám zriadených obcou, čím stratilo aj vplyv na stabilizáciu siete materských škôl a mzdové ohodnotenie zamestnancov materských škôl...“

Dôležitou úlohou súčasnosti je však vytvoriť nový, efektívne fungujúci model otvoreného, flexibilného vzdelávacieho systému, postavený na princípoch slobody, subsidiarity, participácie a konkurencie. To znamená pokračovať v trende, ktorý narúšaním osvedčených direktívnych mechanizmov a zabehnutých stereotypov v centralizovanom školstve síce na prvý pohľad vnáša do vzdelávacieho systému isté problémy, ale zároveň vytvára potrebné predpoklady na žiaducu emancipáciu všetkých aktérov vzdelávania – nielen učiteľov ale aj žiakov a ich rodičov. Snahu zvrátiť vývoj opačným smerom vnímam vzhľadom na akútnu potrebu uskutočnenia reformy školstva ako kontraproduktívnu.

5. Autori koncepcie za jeden z hlavných argumentov, podporujúcich zavedenie povinného predškolského vzdelávania uvádzajú, že „v piatich rokoch už je nevyhnutné, aby si dieťa zvyklo na iné ako rodinné prostredie, aby si osvojilo základné vedomosti, zručností a návyky nevyhnutné pre ľahké zvládnutie požiadaviek v škole“.

Tento argument je vzhľadom na pripravovanú reformu obsahu vzdelávania irelevantný. Vzdelávacie obsahy na základnej škole treba prispôsobiť potrebám detí, nie deti potrebám základných škôl. Z vyššie uvedených pripomienok vyplýva, že nie je nevyhnutné celoplošne urýchľovať socializáciu detí inštitucionálnou formou a materská škola nemusí byť nevyhnutne a povinne „prvou výchovno-vzdelávacou inštitúciou ako prvým spoločenstvom detí“.

6. Autori koncepcie uvádzajú, že „obsahové zmeny a s nimi súvisiaca práca na tvorbe programu predškolskej výchovy a vzdelávania budú korešpondovať s obsahovou reformou základnej školy, ktorá kontinuálne nadviaže na vzdelávanie detí v materskej škole.

Vzhľadom na pripomienky v bode 5 nesúhlasím s načrtnutou líniou a za kľúčové považujem programy základných škôl. Od nich by sa mali odvíjať programy predškolskej výchovy a nie naopak. Je samozrejmé, že oba koncepty by sa mali komplementárne dopĺňať, na čo bude potrebné myslieť už pri tvorbe tzv. rámcových vzdelávacích programov.

7. Zmysluplným návrhom je úloha „preradiť materské školy z kategórie školských zariadení do kategórie škôl a ich problematiku legislatívne riešiť v uvedenom zmysle v zákone o výchove a vzdelávaní“.

Tento krok je nevyhnutý aj vzhľadom na to, že je potrebné zosúladiť vzdelávacie stupne v slovenskom vzdelávacom systéme s medzinárodnou klasifikáciou ISCED. Zaradenie materských škôl do školskej sústavy tak vytvorí lepšie podmienky na potrebné skvalitnenie vzdelávania v materských školách.

8. Autori koncepcie uvádzajú, že z dôvodu zaradenia materských škôl do školskej sústavy bude nevyhnutné „definovať kľúčové kompetencie, prípadne štandardy výkonu dieťaťa v jednotlivých oblastiach rozvoja osobnosti dieťaťa pred vstupom do základnej školy“.

Táto úloha by mala byť leitmotívom koncepcie, spomínaná je však iba okrajovo, pričom je slovo „prípadne“ použité nenáležite, nakoľko dobré zadefinovanie štandardov bude v budúcnosti jedným z kľúčových predpokladov vytvorenia kvalitných vzdelávacích programov jednotlivých škôl.

9. Za jeden z hlavných nedostatkov koncepcie považujem nedostatočne vypracovanú stratégiu napĺňania jej hlavného cieľa: „zaviesť povinné, bezplatné zaškolenie 5-ročných detí v materských školách rôznymi formami vzdelávania, pričom sa povinné zaškolenie detí v materskej škole bude považovať za plnenie prvého roku povinnej školskej dochádzky, ktorá sa týmto predĺži na 11 rokov“. Pod rôznymi formami vzdelávania sa pritom rozumie prevádzka „poldenná, celodenná, týždenná i nepretržitá, podľa potrieb rodičov aj dvoj až trojhodinová“.

V koncepcii nie je uvedené, ktorá forma bude zodpovedať modelu povinného zaškoľovania. Ak bude mať rodič možný výber zo všetkých možností, bude okrem iného veľmi komplikované stanoviť napríklad výšku normatívu na jedného žiaka. To si pravdepodobne uvedomujú aj samotní autori, keďže na inom mieste v koncepcii uvádzajú, že „konkrétne formy predškolského vzdelávania a dĺžku prevádzky materskej školy stanoví riaditeľ po dohode so zriaďovateľom a v súlade s potrebami detí a rodičov“. To však zároveň naznačuje, že výber rodiča nutne narazí na isté limity, ktoré mu určí škola, takže variabilnosť predškolského vzdelávania bude predsa len obmedzená – z koncepcie však nevyplýva ako, v akých prípadoch a na základe akých kritérií.

Isté obmedzenie možnosti výberu je pochopiteľne nutným predpokladom na to, aby sa do materských škôl dostali práve deti z rizikového prostredia. Autori koncepcie dokonca uvádzajú, že „deti zo zanedbaného prostredia by mali chodiť do materskej školy najmenej od troch rokov veku“. Avšak práve z pohľadu praktického uskutočnenia takejto požiadavky nie je koncepcia dostatočne prepracovaná.

10. Vzhľadom na uvedené pripomienky, týkajúce sa základnej filozofie materiálu, nie je možné vyjadrovať sa v tejto chvíli k jednotlivým alternatívam modelu financovania materských škôl.

V Bratislave, dňa 19. januára 2007

Autorka je analytička Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a členka Rady ministra pre regionálne školstvo

Vláda a reforma

Prečo medzi mladými voličmi vyhráva Kotleba? /november 2018/

Kríza v školstve /október 2018/

Rok Lubyovej /september 2018/

Čo prinieslo leto /júl-august 2018/

Tento způsob reformy školstva zdá se mi poněkud nešťastným /jún 2018/

Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania /máj 2018/

Malé víťazstvo socializmu nad kapitalizmom za 35 miliónov eur /apríl 2018/

Výzva ministrovi vnútra a ministerke školstva /marec 2018/

Odluka škôl od samospráv nepomôže /február 2018/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2017 /január 2018/

Premiér Fico orbanizuje slovenské školstvo /december 2017/

Otvorený list o inklúzii /november 2017/

Rozpočet a reforma spolu neladia /október 2017/

K riadeniu a financovaniu školstva /september 2017/

Každý školský rok víta deti v školách iný minister /august 2017/

K zverejnenému počtu asistentov učiteľa /júl 2017/

Prehliadka strateného času /jún 2017/

Regionálne školstvo sa dnes nedá riadiť /apríl-máj 2017/

Vajce vs. sliepka v slovenskom školstve /marec 2017/

Hromadná pripomienka za asistentov učiteľov /február 2017/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2016 /január 2017/

Preto volíme, ako volíme /december 2016/

Reformný tím navrhol prekopať vysoké školstvo od základu /november 2016/

Oceňujeme prvý krok /október 2016/

Školstvo – chce to zmenu /september 2016/

Školy nedokážu čeliť extrémizmu, pretože sú neslobodné /august 2016/

Sú pre Fica s Kažimírom učiteľky kravy a vedci teliatka? /júl 2016/

Rodičia otvorili v parlamente viacero problémov nášho školstva /jún 2016/

Porušovanie základných práv detí vo vzdelávaní na Slovensku /máj 2016/

Deti nie sú v centre záujmu vzdelávania /apríl 2016/

Vzdelávanie a školstvo v programoch politických strán a hnutí /marec 2016/

Bilancia programového vyhlásenia vlády /február 2016/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2015 /január 2016/

Fico s Kažimírom sú hrobári slovenského školstva /december 2015/

Zatriasť školstvom nestačí /november 2015/

Najvyšší súd podporil inkluzívne vzdelávanie /október 2015/

Vláda zbabrala aj opravnú skúšku z reformy školstva /september 2015/

Päť dôvodov na obavy /august 2015/

Správy z prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní /júl 2015/

Školstvo potrebuje impulz /jún 2015/

Kam smerujú eurofondy vo vzdelávaní na Slovensku? /máj 2015/

Čo potrebujú angličtinári /apríl 2015/

Hromadná pripomienka proti okliešteniu školskej samosprávy /marec 2015/

Je nový Štátny vzdelávací program skutočne inovovaný? /február 2015/

Duálny model po slovensky /január 2015/

Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2014 /december 2014/

Fico si vylepšuje imidž Pellegrinim, na školstvo kašle /november 2014/

Svet ešte nikdy nebol tak nedorobený /október 2014/

Ilúzie o vzdelávaní na Slovensku /september 2014/

Kam kráča ministerstvo školstva /august 2014/

Pellegrini plní Kažimírov sľub /júl 2014/

Zverejňujeme ministerské návrhy na zmeny kľúčových zákonov v školstve /jún 2014/

O budúcnosti školstva rozhoduje jeden človek /máj 2014/

Koncentrácia moci školstvo nezachráni /apríl 2014/

Inšpirujme sa tým, čo funguje /marec 2014/

Hlas detí zatiaľ nepočuť /február 2014/

Čaplovičov švédsky stôl /január 2014/

Chceme vedieť viac /december 2013/

Všetko, čo nie je v poriadku, treba zverejniť! /november 2013/

Málo miest v škôlkach má riešenie! /október 2013/

Čaplovičove národné projekty /september 2013/

Štátne týranie vs. blaho detí /august 2013/

Správa z vládneho auditu vykonanom na ministerstve školstva /júl 2013/

Varovanie ministrom: Školy nie sú lego! /jún 2013/

O skutočnom duálnom modeli vzdelávania /máj 2013/

Čaplovičova utajená správa o stave školstva /apríl 2013/

Zmätky a precitnutia ministra Čaploviča /marec 2013/

Testovanie podľa INEKO – chybné rady Čaplovičovi /február 2013/

Ide o deti /január 2013/

Inkluzívne vzdelávanie /december 2012/

Zvýšme učiteľom platy a posuňme diskusie ďalej /november 2012/

Nový vzdelávací systém pre všetkých /október 2012/

K tupinám z debaty o platoch v školstve /september 2012/

Centrálne plánovaný absolvent /august 2012/

Prvých 100 dní Dušana Čaploviča v kresle ministra školstva /júl 2012/

„Akčný“ pán a jeho „akčný“ plán /jún 2012/

Výzva Iniciatívy rodičov za dobré školy /máj 2012/

Čaplovič nie je svätý Juraj a nebojuje s drakom /apríl 2012/

Volebný odpočet /marec 2012/

Ako (a načo) čítať volebné programy strán /február 2012/

Ako ohlupovať národ /január 2012/

Základná línia vzdelávacej politiky na Slovensku a jej reflexia vo verejnej diskusii /december 2011/

Domáca škola, mravov stodola /november 2011/

Slabá záplata na deravé vrece /október 2011/

Planéta nehorázností /september 2011/

Čo si myslia učitelia o dnešnom stave v oblasti učebníc? /august 2011/

Horká pilulka na záver školského roka /júl 2011/

Reformu školstva brzdia systémové prekážky /jún 2011/

Čo všetko musí slovenský učiteľ /máj 2011/

Planéta vedomostí /apríl 2011/

Zmena hodnotenia testu z matematiky bola zbytočná a odborne pomýlená /marec 2011/

Otvorené listy ministrovi školstva /február 2011/

Policajti poznajú vízie svojho šéfa. A učitelia? /január 2011/

Kto nečíta, nevie. Kto číta, nerozumie? /december 2010/

Smutné voľby rektora /november 2010/

Vlažné korekcie Mikolajovej deformy /október 2010/

Angličtina do každého vrecka? /september 2010/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády v oblasti vzdelávania /august 2010/

Učiteľom treba dať slobodu /júl 2010/

Vzdelávací systém - odporúčania pre budúcu vládu /jún 2010/

Tradične žalostná gramotnosť /máj 2010/

Európska óda na vzdelanie /apríl 2010/

Kauza Waldorf na Slovensku /marec 2010/

Rodičia vynechaní z reformnej hry /február 2010/

Falošný vlastenecký diktát /január 2010/

Premýšľanie o reforme /december 2009/

Reforma školstva bez učebníc podľa Mikolaja /november 2009/

Absurdné divadlo v alternatívnych školách /október 2009/

Papieroví draci na predvolebnej oblohe /september 2009/

Druhý rok reformy klope na dvere /august 2009/

Rok jeden reformy vzdelávania bez reformy /júl 2009/

(druhý) pohľad obyčajného (m)učiteľa na reformu školstva /jún 2009/

Učiteľské noviny ako čistý kšeft /máj 2009/

Mikolajov papierový drak /apríl 2009/

Nevedomosť skrytá za ústretovosť /marec 2009/

10 dôvodov, prečo dať výpoveď kvôli Mikolajovi /február 2009/

Zahmlené kontúry školskej politiky /január 2009/

Národné učebnice? Deforma /december 2008/

Pochod veľkej septembrovej obsahovej reformy /november 2008/

Reforma po slovensky: Základné omyly štátnych vzdelávacích programov /október 2008/

Ciele ministerstva školstva sledujú viac kvantitu ako kvalitu /september 2008/

Reformná prskavka /august 2008/

Edičná politika plná pochybností /júl 2008/

Ministerstvo školstva schválilo vzorové školské programy /jún 2008/

Falošné pierka kačku na páva nepremenia /máj 2008/

Reforma? - hodnotenie Štátneho vzdelávacieho programu /apríl 2008/

Otvorená výzva ministrovi školstva /marec 2008/

Školstvo v roku 2007 /február 2008/

Nový školský zákon je omyl /január 2008/

Výsledky PISA 2006 – problém zo slepej uličky /december 2007/

EuroSZM - hodnotenie návrhu zákona o podpore a rozvoji práce s mládežou /november 2007/

Pripomienka za zachovanie rovnoprávnosti vo financovaní ZUŠ a školských zariadení /október 2007/

Hodnotenie návrhov nového školského zákona /september 2007/

Hodnotenie Mikolajovho školského zákona: nebude reformný /august 2007/

Hodnotenie legislatívneho zámeru zákona o výchove a vzdelávaní /júl 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách /jún 2007/

Hodnotenie Návrhu koncepcie dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v SR /máj 2007/

Minister školstva vymenoval Kurikulárnu radu /apríl 2007/

Centralizácia z kuchyne ministerstva školstva /marec 2007/

Hodnotenie koncepcie profesijného rozvoja učiteľov v kariérnom systéme /február 2007/

Pripomienky k Návrhu koncepcie predškolskej výchovy /január 2007/

Hodnotenie návrhu stratégie celoživotného vzdelávania /január 2007/

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády /2006/