Zmena hodnotenia testu z matematiky bola zbytočná a odborne pomýlená /marec 2011/
9.4.2011 | Vladimír Burjan | Vláda a reforma
Postup NÚCEM-u pri hodnotení matematického testu v tohtoročnom Testovaní 9 vyvolal vlnu nevôle medzi učiteľmi a žiakmi. Pokúsim sa stručne a zrozumiteľne vysvetliť niektoré princípy teórie školských testov, z ktorých vyplýva, že postup NÚCEM-u bol zbytočný, kontraproduktívny a z odborného hľadiska nesprávny.
Pre tých, čo túto „kauzu“ nezachytili, stručná rekapitulácia: po vyhodnotení tohtoročného Testovania 9 sa ukázalo, že tri úlohy (z dvadsiatich) v matematickom teste mali veľmi nízku úspešnosť. Presné čísla zatiaľ nepoznáme, ale zrejme tieto úlohy zvládlo menej ako 10 % žiakov. Pracovníci NÚCEM-u boli tou¬to skutočnosťou zjavne zaskočení (v minulosti sa ešte takéto nízke úspešnosti v Testovaní 9 nevyskytli), videli v tom problém a cítili potrebu ho riešiť. Rozhodli sa preto uvedené tri úlohy anulo-vať, a to takým spôsobom, že všetkým deviatakom za ne automaticky pripísali po 1 bode. (Všetky úlohy v teste boli jednobodové.) Pedagogická verejnosť na tento krok zareagovala dosť kriticky. Časť učiteľov mala pocit, že vo vyhodnotení sú chyby (až dodatočne sa vyjasnilo, že nejde o chybu, ale o zámernú zmenu hodnotenia). Ďalší namietali, že tí žiaci, ktorí sa s problematickými úlohami počas testovania trápili a vyriešili niektoré z nich správne, sú úpravou hodnotenia znevýhodnení (čo je pravda). No a veľká časť pedagógov podozrieva NÚCEM, že záme¬rom tohto kroku bolo umelo zdvihnúť priemernú úspešnosť testu z matematiky, ktorá by inak bola „nežiaduco“ nízka.
V tejto súvislosti sa vynára niekoľko otázok: bola nízka úspešnosť troch otázok naozaj problémom? Bolo potrebné na tento problém reagovať úpravou hodnotenia? Ak áno, aké boli možnosti? Bol zvolený postup správny? Aby sme na tieto otázky mohli odpovedať, musíme si najskôr položiť a zodpove¬dať jednu dôležitú otázku ohľadom spomínaného testu: chce byť Testovanie 9 overovacím testom (t. j. testom absolútneho výkonu) alebo rozlišovacím testom (t. j. testom relatívneho výkonu)? Táto skutočnosť má totiž zásadný vplyv na to, ako narábame pri tvorbe a vyhodnocovaní testu s položkami, ktoré majú príliš vysokú alebo príliš nízku úspešnosť.
1. Predpokladajme na chvíľu, že Testovanie 9 chce byť overovacím testom.
Cieľom overovacieho testu je overiť, do akej miery zvládli konkrétni jednotlivci (alebo celá populácia) po-žiadavky dané kurikulom a štandardmi. Pri tvorbe takéhoto testu sa preto striktne vychádza z kurikula a zahrňuje sa do neho všetko podstatné, čo sa mali žiaci naučiť. Na obťažnosť jednotlivých položiek sa pritom neprihliada – tá vyplýva z obťažnosti jednotlivých častí učiva. Jednoducho povedané: ak kurikulum predpisuje, že sa žiaci niečo mali naučiť, tak to máme testovať. A výsledky ukážu, do akej miery sa to naozaj naučili. Hovoríme, že meriame absolútny výkon respondentov, teda ich výkon vo vzťahu ku štandar¬dom a ku kurikulu, nie vo vzťahu k iným respondentom. Tomuto cieľu musí byť prispôsobená aj konštrukcia testu. Jeho autori pri tvorbe testu neriešia náročnosť položiek, ale sa maximálne sústreďujú na to, aby presne odrážali predpísané učivo. Výsledky takéhoto testu slúžia na to, aby sme o konkrétnom žiakovi (alebo o celej populácii) vedeli čo najpresnejšie povedať, čo z učiva zvládol a čo nie. Výsledky sú teda predovšetkým ukazovateľom rozsahu a kvality vedomostí konkrétnych žiakov, ale aj efektívnosti vzdelávacieho systému, či primeranosti kurikula. Výsledky takéhoto testu sa však nehodia (z viacerých dôvodov) na porovnávanie žiakov navzájom.
Ako by sa teda bolo malo postupovať s troma príliš ťažkými úlohami v prípade, keby Testovanie 9 bolo overovacím testom? V prvom rade by sa malo preskúmať, či otázky skutočne boli v súlade s kurikulom a s výkonovými štandardmi. Ak neboli, takéto položky nemali v teste čo robiť a bola by to pomerne vážna chyba autorov testu. V takomto prípade by asi bolo zmysluplné položky anulovať. Určite by však bol vhodnejší iný spôsob, než zvolil NÚCEM, a síce vyškrtnúť ich z testu, nikomu za ne nezarátať žiadne body a maximál¬ny možný počet bodov znížiť na 17. Nedošlo by tak k umelému „nafúknutiu“ úspešnosti, ktoré sa mnohým (oprávnene) nepozdáva. A počet žiakov, u ktorých sa upravuje skóre, by bol minimálny. Títo žiaci by však neboli vyradením úloh nijako poškodení, pretože pri overovacom teste sa výsledky žiakov navzájom neporovnávajú. Ak by sa však ukázalo, že otázky boli plne v súlade s kurikulom a štandardmi, potom sa s nimi nemalo robiť nič. Jednoducho odhalili isté časti učiva, ktoré sme síce plánovali žiakov naučiť, v praxi sa nám to však nepodarilo. To však rozhodne nie je dôvod na zmenu hodnotenia, ktoré iba objektívne odráža úroveň vedomostí žiakov v daných oblastiach. Malo by sa však niečo urobiť buď s kurikulom, ktoré je príliš ambiciózne a preplnené, alebo s hodinovou dotáciou, ktorá mu nezodpovedá, alebo s metódami vyučovania. Rozhodne však nie so samotnými úlohami. Poslov zlých správ netreba zabíjať, treba im načúvať...
2. Predpokladajme na chvíľu, že Testovanie 9 chce byť rozlišovacím testom.
Cieľom rozlišovacieho testu je zmerať úroveň istých vedomostí či schopností v danej skupine žiakov a čo najviac zvýrazniť rozdiely medzi žiakmi, rozlíšiť ich od seba navzájom. Tento typ testov sa používa najmä na prijímacích skúškach, keď počet uchádzačov prevyšuje počet voľných miest. Cieľom tohto typu testu nie je vypovedať o jednotlivcoch, čo konkrétne z kurikula zvládli a čo nie. Cieľom je vhodným sumárnym údajom (testovým skóre) vyjadriť ich celkovú úroveň, a to tak, aby meranie čo najviac zvýraznilo rozdiely medzi tými s najvyššou úrovňou a tými s najnižšou úrovňou. V tomto prípade meriame relatívny výkon respondentov, teda ich výkon v porovnaní s inými respondentmi, nie vo vzťahu ku štandardom a kurikulu. Tomuto cieľu musí byť prispôsobená aj konštrukcia takéhoto testu. Pri jeho tvorbe sa (na rozdiel od overujúceho testu) kladie veľký dôraz na primeranú obťažnosť položiek. Do rozlišovacieho testu by totiž mali byť zaradené iba stredne náročné položky, s úspeš¬nosťou okolo 50 – 60 %. Príliš ľahké a príliš ťažké položky do takéhoto testu nepatria. Prečo? Pretože nepomáhajú rozlíšiť dobrých a slabých. Ak 90 % žiakov zodpovie nejakú otázku nesprávne, skoro nič sa z toho nedozvieme o rozdieloch v ich vedomostiach či schopnostiach. Taká položka zbytočne zabrala vzácne miesto v teste a ni¬čím neprispela k jeho rozlišovacej schopnosti. To isté platí o príliš ľahkých položkách. Pri tvorbe kvalitného rozlišovacieho testu by sa preto malo postupovať tak, že sa položky vopred pilotujú (overujú) na vzorkách respondentov, aby sa empiricky zistila ich obťažnosť. Príliš ľahké a príliš ťažké položky sa potom v ostrom teste nepoužijú.
Ako by sa teda malo postupovať s troma príliš ťažkými úlohami v prípade, keby Testovanie 9 bolo rozli-šovacím testom? Nuž, v takom prípade by sa v ňom také ťažké otázky vôbec nemali objaviť. Bola by to konštrukčná chyba testu, ktorá padá na hlavy jeho autorov. Ak by sa to však už stalo, rozhodne by bolo naj¬rozumnejšie nemeniť ich hodnotenie. Prečo? Pretože aj keď má položka úspešnosť iba 10 %, predsa len aspoň trochu rozlišuje (odlíšila tých 10 % najlepších, ktorí ju vyriešili, aj keď všetkých ostatných „hodila do jedného vreca“). Ak za ňu dáme všetkým bod, vyrobíme tým položku, ktorá nediskriminuje (nerozlišuje) ani trochu, teda z hľadiska rozlišovacieho testu tú najhoršiu možnú položku. Ak by sme sa teda na Testovanie 9 pozerali ako na rozlišovací test, bol krok NÚCEM-u nezmyselný a kontraproduktívny: z troch zle rozlišujúcich položiek vyrobili tri vôbec nerozlišujúce položky a zbytočne tak celkovú rozlišovaciu schopnosť testu ešte viac znížili. Zhoršili tak jeho (aj tak už dosť slabú) použiteľnosť pre účely prijímacích skúšok.
Možno si kladiete otázku, prečo sme zbytočne uvažovali aj o rozlišovacích, aj o overovacích testoch a ne-skúmali iba ten prípad, ktorý sa vzťahuje na Testovanie 9. Odpoveď je jednoduchá: Testovanie 9 je akýmsi čudesným hybridom oboch týchto typov. Na jednej strane sú stredné školy vyzývané, aby ho zohľadňovali v prijímacom konaní, čo je možné iba pri rozlišovacom teste. Na druhej strane sa každý rok na tlačových konferenciách robia z výsledkov Testovania 9 závery o úrovni vzdelávania v SR, čo je možné iba pri overovacom teste. Pri rozlišovacom teste je to nezmyselné, pretože ten musí byť zámerne konštruovaný tak, aby jeho úspešnosť bola okolo 50 – 60 %! A ak si myslíte, že v našich ekonomických podmienkach je rozumným riešením zabiť dve muchy jednou ranou a vytvoriť akýsi univerzálny „overovaco-rozlišovací“ test, musím vás sklamať: z mnohých principiálnych dôvodov nie je možné, aby akýkoľvek školský test bol súčasne dobrým rozlišovacím aj dobrým overovacím testom. Aj z toho mála, čo sme tu uviedli, je zrejmé, že overovací test musí byť konštruovaný a vyhodnocovaný celkom inak ako rozlišovací. Snaha vytvoriť jeden test pre oba účely musí nutne skončiť jediným spôsobom: vytvorením testu nevhodného na oboje, čo je, žiaľ, prípad nášho Testovania 9.
Takže, aby som to zhrnul: v danej situácii bolo jednoznačne najrozumnejšie neurobiť vôbec nič. Pone-chať tri úlohy tak, ako dopadli a nemeniť hodnotenie. Namiesto toho sa otvorene a do hĺbky porozprávať o tom, čo tie tri problematické úlohy tes¬tovali, či sú naozaj v súlade s kurikulom a štandardmi, prečo ich žiaci nezvládli, čo sa s tým bude do budúcnosti robiť, kto tvoril testy, či autori testu rozumejú princípom tvorby školských testov (a nielen matematike), či boli otázky pilotované, no najmä: či má byť Testovanie 9 do budúcnosti overovacím alebo rozlišovacím testom. To všetko by bolo bývalo omnoho užitočnejšie ako neuvážená zmena hodnotenia, ktorá mnoho učiteľov a žiakov nahnevala a nič pozitívne nepriniesla. A odvolávanie sa na to, že takýto postup používajú aj renomované zahraničné inštitúcie, je celkom zavádzajúce. Príliš ťažké (a príliš ľahké) úlohy sa síce naozaj škrtajú, avšak predovšetkým vo fáze pilotovania a zosta¬vo¬vania testu. Dodatočné vyraďovanie takýchto úloh počas vyhodnocovania môže mať opodstatnenie jedine vtedy, ak sa používajú celkom iné metódy hodnotenia testov (napr. IRT a iné parametrické modely). Aplikovať takýto postup v rámci tzv. klasického modelu používaného u nás je celkom nenáležité.
Autor je riaditeľom spoločnosti EXAM testing.
Vláda a reforma
Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2021 /december 2021/
31.12.2021, Anna Dráľová, Vláda a reforma
O chýbajúcom funkčnom strednom článku riadenia a podpory v školstve /november 2021/
15.12.2021, Peter Dráľ, Vláda a reforma
Spor o vysokoškolskú reformu /október 2021/
30.11.2021, Anna Dráľová, Vláda a reforma
Sumarizovali sme spor ministerstva školstva a univerzít o vysokoškolskú reformu.
1.10.2021, Edujobs.sk, Vláda a reforma
Čo prinieslo leto /júl-august 2021/
20.9.2021, Anna Dráľová, Vláda a reforma
Stratégia inkluzívneho vzdelávania? Sme svedkami Potemkinovej dediny /jún 2021/
30.6.2021, Viktor Križo, Vláda a reforma
Deťom pobyt v nepripravených škôlkach veľmi nepomôže /máj 2021/
8.6.2021, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Tri správy o vplyve pandémie na deti a vzdelávanie /apríl 2021/
17.5.2021, Anna Dráľová, Vláda a reforma
Domáce vzdelávanie sa vynára zo šedej zóny len čiastočne /marec 2021/
21.4.2021, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Nezvládnutá údržbárčina v školstve /február 2021/
16.3.2021, Peter Dráľ, Vláda a reforma
Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2020 /január 2021/
6.1.2021, Anna Dráľová, Vláda a reforma
Plán premárnených príležitostí? /december 2020/
9.12.2020, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Keď plán predbehne cieľ /november 2020/
8.12.2020, Peter Dráľ, Vláda a reforma
Reformné plány a diskusia o nich /október 2020/
12.11.2020, Anna Dráľová, Vláda a reforma
Vzdelávanie na diaľku prehlbuje rozdiely /september 2020/
8.10.2020, Anna Dráľová, Vláda a reforma
Analytici IVP zverejnili správu o dištančnej výučbe počas prvej vlny pandémie.
Čo prinieslo leto /júl-august 2020/
8.9.2020, Anna Dráľová, Vláda a reforma
Dopady uzatvorenia škôl podľa britského modelu /jún 2020/
30.6.2020, Peter Dráľ, Vláda a reforma
Porovnanie dvoch programových vyhlásení troch vlád v školstve /máj 2020/
5.6.2020, Peter Dráľ, Vláda a reforma
Ako zostať vo vzdelávaní blízko na diaľku? /apríl 2020/
21.4.2020, Anna Dráľová, Vláda a reforma
Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením /marec 2020/
17.3.2020, IVP a ÚHP, Vláda a reforma
Odporúčania To dá rozum pre skvalitnenie školstva na Slovensku /február 2020/
2.3.2020, Peter Dráľ, Vláda a reforma
Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2019 /január 2020/
8.1.2020, Anna Dráľová, Vláda a reforma
Výsledky PISA opäť nepotešili /december 2019/
30.12.2019, Anna Dráľová a Peter Dráľ, Vláda a reforma
Školstvo potrebuje zmeny, no neopravujme hodiny sekerou /november 2019/
17.12.2019, Peter Dráľ, Vláda a reforma
To dá rozum, že chceme vedieť viac! /október 2019/
3.12.2019, Peter Dráľ, Vláda a reforma
Zistenia Komisie naďalej viac zarmucujú ako tešia / september 2019/
17.10.2019, Peter Dráľ, Vláda a reforma
Čo prinieslo leto /júl-august 2019/
4.9.2019, Peter Dráľ, Vláda a reforma
OECD o práci učiteľov na Slovensku /jún 2019/
3.7.2019, Peter Dráľ, Vláda a reforma
Dokedy sa budeme učiť nohami namiesto hlavou? /máj 2019/
3.6.2019, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
V parlamente zasadla komisia pre inklúziu /apríl 2019/
10.5.2019, Anna Dráľová, Vláda a reforma
Dobré a zlé správy o deťoch a vzdelávaní /marec 2019/
24.4.2019, Anna Dráľová, Vláda a reforma
Petícia za stiahnutie návrhu nového zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch /február 2019/
15.3.2019, Vláda a reforma
Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2018 /január 2019/
11.1.2019, Anna Dráľová, Vláda a reforma
Štátny rozpočet nemyslí na zlepšenie kvality podporných služieb v školách /december 2018/
9.12.2018, Inklukoalícia, Vláda a reforma
Prečo medzi mladými voličmi vyhráva Kotleba? /november 2018/
27.11.2018, Juraj Smatana, Vláda a reforma
Kríza v školstve /október 2018/
23.10.2018, Vláda a reforma
5.9.2018, Peter Dráľ, Vláda a reforma
Čo prinieslo leto /júl-august 2018/
4.9.2018, Peter Dráľ, Vláda a reforma
Tento způsob reformy školstva zdá se mi poněkud nešťastným /jún 2018/
15.6.2018, Renáta Hall, Vláda a reforma
Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania /máj 2018/
30.5.2018, Vláda a reforma
Malé víťazstvo socializmu nad kapitalizmom za 35 miliónov eur /apríl 2018/
30.4.2018, Fedor Blaščák, Vláda a reforma
Slovensko je zem zasľúbená odbornému školstvu, ktoré nefunguje.
Výzva ministrovi vnútra a ministerke školstva /marec 2018/
Odluka škôl od samospráv nepomôže /február 2018/
18.2.2018, Peter Dráľ, Vláda a reforma
Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2017 /január 2018/
11.1.2018, Anna Dráľová, Vláda a reforma
Premiér Fico orbanizuje slovenské školstvo /december 2017/
30.12.2017, Peter Dráľ, Vláda a reforma
Otvorený list o inklúzii /november 2017/
27.11.2017, Koalícia za spoločné vzdelávanie, Vláda a reforma
Rozpočet a reforma spolu neladia /október 2017/
9.10.2017, Peter Dráľ, Vláda a reforma
K riadeniu a financovaniu školstva /september 2017/
30.9.2017, Peter Dráľ, Vláda a reforma
Každý školský rok víta deti v školách iný minister /august 2017/
31.8.2017, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
K zverejnenému počtu asistentov učiteľa /júl 2017/
Prehliadka strateného času /jún 2017/
30.6.2017, Iniciatíva slovenských učiteľov, Vláda a reforma
Regionálne školstvo sa dnes nedá riadiť /apríl-máj 2017/
20.6.2017, Fedor Blaščák a Peter Dráľ, Vláda a reforma
Vajce vs. sliepka v slovenskom školstve /marec 2017/
3.4.2017, Peter Dráľ, Vláda a reforma
Hromadná pripomienka za asistentov učiteľov /február 2017/
28.2.2017, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2016 /január 2017/
8.1.2017, Anna Dráľová, Vláda a reforma
Preto volíme, ako volíme /december 2016/
21.12.2016, Zuzana Kepplová, Vláda a reforma
Reformný tím navrhol prekopať vysoké školstvo od základu /november 2016/
1.12.2016, Tomáš Nejedlý, Vláda a reforma
Oceňujeme prvý krok /október 2016/
16.10.2016, Peter Dráľ, Vláda a reforma
Školstvo – chce to zmenu /september 2016/
19.9.2016, Ivan Mikloš, Vláda a reforma
Školy nedokážu čeliť extrémizmu, pretože sú neslobodné /august 2016/
4.9.2016, Vlado Rafael, Vláda a reforma
Sú pre Fica s Kažimírom učiteľky kravy a vedci teliatka? /júl 2016/
11.8.2016, Martin Mojžiš, Vláda a reforma
Rodičia otvorili v parlamente viacero problémov nášho školstva /jún 2016/
1.7.2016, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Porušovanie základných práv detí vo vzdelávaní na Slovensku /máj 2016/
22.5.2016, Zuzana Zimenová, Jana Dubovcová, Vláda a reforma
Deti nie sú v centre záujmu vzdelávania /apríl 2016/
15.4.2016, Jozef Miškolci, Lucia Kováčová, Zuzana Zimenová, Peter Dráľ, Miroslava Hapalová a Jarmila Lajčáková, Vláda a reforma
Vzdelávanie a školstvo v programoch politických strán a hnutí /marec 2016/
2.3.2016, Peter Dráľ a Dušan Sloboda, Vláda a reforma
Bilancia programového vyhlásenia vlády /február 2016/
9.2.2016, Iniciatíva slovenských učiteľov, Vláda a reforma
Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2015 /január 2016/
Fico s Kažimírom sú hrobári slovenského školstva /december 2015/
29.12.2015, Jozef Miškolci, Vláda a reforma
Zatriasť školstvom nestačí /november 2015/
2.12.2015, Peter Dráľ, Vláda a reforma
Najvyšší súd podporil inkluzívne vzdelávanie /október 2015/
30.10.2015, Maroš Matiaško, Vláda a reforma
Vláda zbabrala aj opravnú skúšku z reformy školstva /september 2015/
4.9.2015, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Päť dôvodov na obavy /august 2015/
24.8.2015, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Správy z prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní /júl 2015/
Školstvo potrebuje impulz /jún 2015/
19.6.2015, Andrej Kiska, Vláda a reforma
Kam smerujú eurofondy vo vzdelávaní na Slovensku? /máj 2015/
12.5.2015, Dušan Sloboda, Vláda a reforma
Čo potrebujú angličtinári /apríl 2015/
12.4.2015, Anna Oslancová a Marcela Kováčová, Vláda a reforma
Hromadná pripomienka proti okliešteniu školskej samosprávy /marec 2015/
20.3.2015, Ondrej Dostál a Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Je nový Štátny vzdelávací program skutočne inovovaný? /február 2015/
18.3.2015, Veronika Adamčíková, Vláda a reforma
Duálny model po slovensky /január 2015/
19.2.2015, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Čo sa udialo | Súhrn vybraných postrehov z diania v školstve v roku 2014 /december 2014/
12.1.2015, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Fico si vylepšuje imidž Pellegrinim, na školstvo kašle /november 2014/
28.11.2014, Zuzana Petková, Vláda a reforma
Svet ešte nikdy nebol tak nedorobený /október 2014/
1.10.2014, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
O tom, ako veľmi sú si vzdialené slovenský a nemecký pohľad na odborné vzdelávanie.
Ilúzie o vzdelávaní na Slovensku /september 2014/
15.9.2014, Peter Zajac, Vláda a reforma
Kam kráča ministerstvo školstva /august 2014/
2.9.2014, Radovan Krčmárik, Vláda a reforma
Pellegrini plní Kažimírov sľub /júl 2014/
7.8.2014, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Zverejňujeme ministerské návrhy na zmeny kľúčových zákonov v školstve /jún 2014/
30.6.2014, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
O budúcnosti školstva rozhoduje jeden človek /máj 2014/
6.6.2014, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Koncentrácia moci školstvo nezachráni /apríl 2014/
8.4.2014, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Inšpirujme sa tým, čo funguje /marec 2014/
5.4.2014, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Hlas detí zatiaľ nepočuť /február 2014/
28.2.2014, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Čaplovičov švédsky stôl /január 2014/
31.1.2014, Peter Schutz, Vláda a reforma
Chceme vedieť viac /december 2013/
31.12.2013, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Všetko, čo nie je v poriadku, treba zverejniť! /november 2013/
18.11.2013, Aliancia Fair-play a VIA IURIS , Vláda a reforma
Málo miest v škôlkach má riešenie! /október 2013/
11.11.2013, Jana Žitňanská, Vláda a reforma
Tisíce detí nemajú miesto v škôlke. A pritom existuje jednoduché riešenie.
Čaplovičove národné projekty /september 2013/
10.9.2013, Miroslav Beblavý, Vláda a reforma
Príbeh plytvania a kšeftovania s peniazmi v školstve.
Štátne týranie vs. blaho detí /august 2013/
6.9.2013, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Správa z vládneho auditu vykonanom na ministerstve školstva /júl 2013/
8.8.2013, Vlado Crmoman, Vláda a reforma
Varovanie ministrom: Školy nie sú lego! /jún 2013/
13.6.2013, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
O skutočnom duálnom modeli vzdelávania /máj 2013/
10.5.2013, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Čaplovičova utajená správa o stave školstva /apríl 2013/
17.4.2013, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Zmätky a precitnutia ministra Čaploviča /marec 2013/
26.3.2013, Dušan Sloboda, Vláda a reforma
Testovanie podľa INEKO – chybné rady Čaplovičovi /február 2013/
13.3.2013, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
10.2.2013, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Inkluzívne vzdelávanie /december 2012/
28.12.2012, Zuzana Zimenová a Vladimír Burjan, Vláda a reforma
Zvýšme učiteľom platy a posuňme diskusie ďalej /november 2012/
12.12.2012, Vladimír Burjan, Vláda a reforma
Nový vzdelávací systém pre všetkých /október 2012/
29.10.2012, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
K tupinám z debaty o platoch v školstve /september 2012/
18.9.2012, Dušan Sloboda, Vláda a reforma
Centrálne plánovaný absolvent /august 2012/
6.8.2012, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Vládne návrhy oživujú centrálne modelovanie vzdelávania budúcej pracovnej sily.
Prvých 100 dní Dušana Čaploviča v kresle ministra školstva /júl 2012/
15.7.2012, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
„Akčný“ pán a jeho „akčný“ plán /jún 2012/
9.6.2012, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Výzva Iniciatívy rodičov za dobré školy /máj 2012/
4.6.2012, Vláda a reforma
Čaplovič nie je svätý Juraj a nebojuje s drakom /apríl 2012/
26.4.2012, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
13.3.2012, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Ako (a načo) čítať volebné programy strán /február 2012/
9.3.2012, Vladimír Burjan, Vláda a reforma
Ako ohlupovať národ /január 2012/
5.2.2012, Martin Hanus, Vláda a reforma
Základná línia vzdelávacej politiky na Slovensku a jej reflexia vo verejnej diskusii /december 2011/
30.12.2011, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Domáca škola, mravov stodola /november 2011/
27.12.2011, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Slabá záplata na deravé vrece /október 2011/
1.11.2011, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Planéta nehorázností /september 2011/
29.9.2011, Martin Mojžiš, Vláda a reforma
Čo si myslia učitelia o dnešnom stave v oblasti učebníc? /august 2011/
17.9.2011, Veronika Adamčíková, Vláda a reforma
Horká pilulka na záver školského roka /júl 2011/
10.7.2011, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Reformu školstva brzdia systémové prekážky /jún 2011/
13.6.2011, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Mikolajove vákuum vytvárajúce falošnú ilúziu slobody škôl naďalej pretrváva.
Čo všetko musí slovenský učiteľ /máj 2011/
12.6.2011, Anna Chlupíková, Vláda a reforma
Planéta vedomostí /apríl 2011/
12.6.2011, Vláda a reforma
Zmena hodnotenia testu z matematiky bola zbytočná a odborne pomýlená /marec 2011/
9.4.2011, Vladimír Burjan, Vláda a reforma
Otvorené listy ministrovi školstva /február 2011/
30.3.2011, Juraj Droppa, Vláda a reforma
Policajti poznajú vízie svojho šéfa. A učitelia? /január 2011/
16.2.2011, Vladimír Burjan, Vláda a reforma
Kto nečíta, nevie. Kto číta, nerozumie? /december 2010/
12.1.2011, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Smutné voľby rektora /november 2010/
2.12.2010, Damas Gruska, Vláda a reforma
Vlažné korekcie Mikolajovej deformy /október 2010/
28.10.2010, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Angličtina do každého vrecka? /september 2010/
17.9.2010, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Hodnotenie programového vyhlásenia vlády v oblasti vzdelávania /august 2010/
13.9.2010, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma
Učiteľom treba dať slobodu /júl 2010/
5.8.2010, Vladimír Burjan, Vláda a reforma
Vzdelávací systém - odporúčania pre budúcu vládu /jún 2010/
15.6.2010, Zuzana Humajová-Zimenová, Vláda a reforma
Tradične žalostná gramotnosť /máj 2010/
17.5.2010, Zuzana Humajová-Zimenová, Vláda a reforma
Európska óda na vzdelanie /apríl 2010/
13.4.2010, Zuzana Humajová-Zimenová, Vláda a reforma
Kauza Waldorf na Slovensku /marec 2010/
15.3.2010, Zuzana Humajová-Zimenová, Vláda a reforma
Rodičia vynechaní z reformnej hry /február 2010/
21.2.2010, Zuzana Humajová-Zimenová, Vláda a reforma
Falošný vlastenecký diktát /január 2010/
15.1.2010, Zuzana Humajová-Zimenová, Vláda a reforma
Premýšľanie o reforme /december 2009/
3.1.2010, Martin Kríž, Vláda a reforma
Reforma školstva bez učebníc podľa Mikolaja /november 2009/
8.12.2009, Zuzana Humajová, Vláda a reforma
Prečo meškajú učebnice? Minister Mikolaj má na túto otázku stále nové odpovede...
Absurdné divadlo v alternatívnych školách /október 2009/
29.10.2009, Branislav Pupala, Vláda a reforma
Papieroví draci na predvolebnej oblohe /september 2009/
12.10.2009, Zuzana Humajová, Vláda a reforma
Druhý rok reformy klope na dvere /august 2009/
31.8.2009, Martin Kríž, Vláda a reforma
Rok jeden reformy vzdelávania bez reformy /júl 2009/
28.7.2009, Peter Zajac, Vláda a reforma
(druhý) pohľad obyčajného (m)učiteľa na reformu školstva /jún 2009/
16.6.2009, Dávid Králik, Vláda a reforma
Učiteľské noviny ako čistý kšeft /máj 2009/
2.6.2009, Eva Čobejová, Vláda a reforma
Mikolajov papierový drak /apríl 2009/
15.4.2009, Ondrej Dostál, Vláda a reforma
Status verejného činiteľa učiteľov pred agresívnymi žiakmi neochráni...
Nevedomosť skrytá za ústretovosť /marec 2009/
10.3.2009, Zuzana Humajová, Vláda a reforma
10 dôvodov, prečo dať výpoveď kvôli Mikolajovi /február 2009/
4.2.2009, Andrea Tóthová, Vláda a reforma
Zahmlené kontúry školskej politiky /január 2009/
15.1.2009, Branislav Pupala, Vláda a reforma
Národné učebnice? Deforma /december 2008/
17.12.2008, Beata Nemcová, Vláda a reforma
Pochod veľkej septembrovej obsahovej reformy /november 2008/
18.11.2008, Zuzana Humajová, Vláda a reforma
Reforma po slovensky: Základné omyly štátnych vzdelávacích programov /október 2008/
23.10.2008, Branislav Pupala, Vláda a reforma
Ciele ministerstva školstva sledujú viac kvantitu ako kvalitu /september 2008/
4.9.2008, INEKO, Vláda a reforma
Reformná prskavka /august 2008/
30.8.2008, Zuzana Humajová, Vláda a reforma
Edičná politika plná pochybností /júl 2008/
8.7.2008, Oľga Zápotočná, Vláda a reforma
Ministerstvo školstva schválilo vzorové školské programy /jún 2008/
27.6.2008, Zuzana Humajová, Vláda a reforma
Falošné pierka kačku na páva nepremenia /máj 2008/
28.5.2008, Zuzana Humajová, Vláda a reforma
Reforma? - hodnotenie Štátneho vzdelávacieho programu /apríl 2008/
16.5.2008, Martin Kríž, Vláda a reforma
Otvorená výzva ministrovi školstva /marec 2008/
4.3.2008, Vláda a reforma
Školstvo v roku 2007 /február 2008/
21.2.2008, Branislav Pupala a Zuzana Humajová, Vláda a reforma
Nový školský zákon je omyl /január 2008/
4.2.2008, Zuzana Humajová, Vláda a reforma
Výsledky PISA 2006 – problém zo slepej uličky /december 2007/
28.12.2007, Branislav Pupala, Vláda a reforma
EuroSZM - hodnotenie návrhu zákona o podpore a rozvoji práce s mládežou /november 2007/
12.12.2007, Zuzana Humajová, Vláda a reforma
Pripomienka za zachovanie rovnoprávnosti vo financovaní ZUŠ a školských zariadení /október 2007/
Hodnotenie návrhov nového školského zákona /september 2007/
10.9.2007, Zuzana Humajová, Vláda a reforma
Hodnotenie Mikolajovho školského zákona: nebude reformný /august 2007/
5.9.2007, Zuzana Humajová, Vláda a reforma
Hodnotenie legislatívneho zámeru zákona o výchove a vzdelávaní /júl 2007/
Hodnotenie Návrhu koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách /jún 2007/
25.6.2007, Anna Oslancová a Daniela Krajňáková, Vláda a reforma
17.5.2007, Zuzana Humajová, Vláda a reforma
Minister školstva vymenoval Kurikulárnu radu /apríl 2007/
10.5.2007, Zuzana Humajová, Vláda a reforma
Centralizácia z kuchyne ministerstva školstva /marec 2007/
17.4.2007, Viktor Nižňanský, Vláda a reforma
Hodnotenie koncepcie profesijného rozvoja učiteľov v kariérnom systéme /február 2007/
20.3.2007, Matúš Pošvanc, Vláda a reforma
Pripomienky k Návrhu koncepcie predškolskej výchovy /január 2007/
19.1.2007, Zuzana Humajová, Vláda a reforma
Hodnotenie návrhu stratégie celoživotného vzdelávania /január 2007/
7.1.2007, Zuzana Humajová, Vláda a reforma
Hodnotenie programového vyhlásenia vlády /2006/
29.12.2006, Zuzana Humajová, Vláda a reforma