Peter Dráľ: Preč so známkami v škole. Deťom do života nič nedajú

19.9.2016 | Jarmila Horáková | Nové školstvo v médiách

Súčasnú organizáciu vyučovania treba rozbiť a výučbu individualizovať, tvrdí analytik pre oblasť vzdelávania Peter Dráľ.




Českí odborníci na školstvo pred niekoľkými dňami v jednej publicistickej relácii nastolili otázku, či škola je základom života, alebo má byť život základom školy? Čo by ste odpovedali?

„Podľa mňa je základom života neustále učenie sa. Škola sama osebe nemusí byť nevyhnutnosťou. Ak však škola dokáže pripraviť mladých ľudí na to, aby sa dokázali celoživotne učiť, tak vtedy sa môže stať základom ich života. Ale naša škola sa od toho odkláňa.“


V čom?

„Stále bazíruje na veciach, ktoré študenti v reálnom živote nebudú potrebovať, a na druhej strane dostatočne nerozvíja tie, ktoré už dnes v pracovnom aj osobnom živote potrebujú. Hovoria to žiaci a cítia to tak aj mnohí učitelia. V tomto sa škola odkláňa od reality, stáva sa neužitočnou. Rád by som videl, aby sa škola vrátila k tomu, že jej základným poslaním je podporovať učenie sa človeka v interakcii s inými ľuďmi.“


Môže prísť v najbližších rokoch k zmene konzervatívnej podoby školy?

„Myslím si, že skôr či neskôr sa to bude musieť zmeniť, lebo inak škola ako inštitúcia stratí opodstatnenie. Čoraz viac dôležitých a potrebných vecí sa naučíme niekde inde. V zahraničí to už pochopili, v mnohých krajinách sa prinavrátili k tomu, že dôraz kladú na proces učenia, sledujú, ako sa deti učia, čo pri tom pociťujú, ako pracujú s pamäťou, ako vzájomne komunikujú. Keď sa to postaví na tomto základe, tak je šanca, že škola začne viac odzrkadľovať bežný život.“



Kedy sa tak stane?

„Ak to budeme odďaľovať a posúvať, tak sa to nakumuluje a potom to bude pomerne radikály zlom, ktorý nebude príjemný. Oveľa lepšie je nadviazať na prirodzené spôsoby učenia sa a systematicky podporovať ich využívanie v školách.“


Máte na mysli nejakú veľkú reformu, ako ohlasuje minister Plavčan?

„Od myšlienky, že zmeny v školstve a vo vzdelávaní prídu s nejakou veľkou reformou nariadenou zhora, by sme mali už konečne upustiť. Skôr sa treba pozrieť na to, ako môžeme cez malé zmeny pomáhať učiteľom a žiakom pracovať v školách inak, aby mali aj lepšie výsledky.“

 Ale ako ich dosiahnu?
„Potrebujeme nastaviť základný rámec tak, aby sa školám uvoľnili ruky a aby mohli malé „reformy“ robiť na svojej úrovni, v triedach, zborovniach a kabinetoch. A aby ich vyhodnocovali a podľa toho, čo sa osvedčilo, napredovali. Dlhé roky sme sa na veci súvisiace so vzdelávaním pozerali len čierno-bielo. Časť učiteľov, ktorá je v menšine, volá po väčšej slobode, väčšia časť učiteľov chce zase jasné pokyny, čo a akým spôsobom majú robiť.“


Ako by teda mala byť v budúcnosti nastavená školská vzdelávacia politika?

„Mala by ísť v ústrety jedným aj druhým. Tí, ktorí chcú slobodu, tým ju dá, a tí, ktorí potrebujú viac podpory a sprevádzania, tak tí to dostanú. Ale nie spôsobom, že všetkým „nariadime“ slobodu, ani nie tak, všetkým dopodrobna nakážeme, čo a ako majú robiť. Pozitívne zmeny prídu postupne len v dôsledne decentralizovanom prostredí s jasnými pravidlami, pomáhajúcou a ruky nezväzujúcou reguláciou.“


Nehovoríme o zmenách už v hodine dvanástej, keď je školstvo na pokraji kolapsu?

„Neviem, či je na pokraji kolapsu, lebo takéto komplikované systémy sú až neuveriteľne zotrvačné, aj keď už neplnia svoju funkciu. Ale keď si zoberieme bežný deň súčasného školáka v škole, tak to je skutočne na kolaps. Je zošnurovaný tým, že mu niekto hovorí, čomu sa má na hodine venovať, aj ako to má správne robiť, hodina je časovo ohraničená. Keď žiaka niečo konečne začne zaujímať, hodina sa skončí a nasleduje ďalšia, alebo keď sa učiteľ rozbehne, urobí niečo navyše, reaguje na žiakov, nestihne prebrať to, čo má predpísané. Ale takto by to nemalo fungovať.“


Nemusela by sa však v škole zmeniť organizácia dňa?

„Samozrejme. Musel by sa zmeniť rozvrh vyučovania, ktorý by sa neriadil tým, kde učí učiteľ, ale kde všade sa môže učiť žiak. To by si vyžadovalo nanovo zadefinovať, čo sa očakáva od učiteľov, čo majú vedieť a dokázať. My totiž nemáme dodnes zadefinované, čo by mal učiteľ v zmenených podmienkach vedieť a akým spôsobom to má preukázať. Nám stačí, aby učiteľ pri vstupe do školy ukázal papier o ukončenom vzdelávaní z vysokej školy a o svojej aprobácii, ale nemusí preukazovať, že vie pracovať s deťmi, že si vie organizovať čas, určiť ciele, zohľadňovať individuálne potreby žiakov, pracovať rôznymi metódami a v rôznej dynamike.“


Zmeniť by sa musela aj koncentrácia detí v triede.

„Isteže, lebo ak umožníme, že dieťa bude v škole vplývať na to, čo sa učí a akým spôsobom, tak potrebujeme tomu dať priestor, ba až fyzický pohyb. Mimochodom, pohyb deťom v školách podľa ich vyjadrení chýba najviac, fyzický aj mentálny.“


Ako by sa mohla trieda premeniť?

„Už by to nemohla byť uzavretá, stála a domnelo jednoliata skupina dvadsiatich detí na každej vyučovacej hodine. Potrebujeme stanoviť, čo by malo dieťa zvládnuť, čo by si malo rozvinúť v nejakom časovom úseku. Či to urobí hneď na druhý deň, za týždeň alebo za tri mesiace, je veľmi individuálne. Rovnako, či to dokáže samo, v spolupráci s rovesníkmi, s pomocou učiteľa či iného človeka. Takto flexibilne by to potom malo byť nastavené aj pri hodnotení.“


"Nám stačí, aby učiteľ pri vstupe do školy ukázal papier o ukončenom vzdelávaní z vysokej školy a o svojej aprobácii, ale nemusí preukazovať, že vie pracovať s deťmi, že si vie organizovať čas, určiť ciele, zohľadňovať individuálne potreby žiakov, pracovať rôznymi metódami a v rôznej dynamike.“

Peter Dráľ


Takže by sme už nemali v triedach školákov označkovaných nejakou známkou?

„Veď o to ide. Učiteľ by mal reálne chcieť, aby sa dieťa naučilo, čo potrebuje, aby to jednoducho dokázalo. Podstatné by teda nemalo byť, ako rýchlo sa to naučí alebo či niečo v nejakom momente ovláda na dvojku alebo štvorku, ale že to podstatné napokon zvládne.“


Čo k tomu treba?

„Flexibilnejšie nastavené hraničné body, nie školský polrok alebo rok, ale celý stupeň vzdelávania. V rámci toho budú mať školy aj učitelia voľnosť skúšať rôzne metódy s rôznymi žiakmi v rôznom čase, teda v dnešnom ponímaní v rôznych ročníkoch. Vyhodnocovanie by bolo priebežné. A nakoniec by malo byť záverečné vyhodnotenie. Nie však spôsobom prospel, neprospel či za akú známku, ale ukázať žiakovi, čo už vie dobre, v čom potrebuje pridať, v čom sa môže zlepšiť, na čom by mohol v blízkej budúcnosti popracovať a podobne. To je pre ďalšie štúdium aj celý ďalší život omnoho cennejšia informácia ako nejaká známka. A pre žiakov aj rodičov tiež omnoho uchopiteľnejšia ako nejaké číslo.“


Čiže by to malo smerovať k podpore žiakov k učeniu?

„Áno, tu by nešlo o to, či žiak splnil alebo nesplnil očakávanie práve vtedy, keď učiteľ niečo podľa osnov preberá a rozdáva za to známky. Lebo dnes dochádza k situácii, že ak sa žiakovi nakumuluje viac známok, hneď ho zaradíme medzi jednotkárov, trojkárov či štvorkárov bez toho, aby sme vedeli, čo reálne vie a čo všetko ešte môže zvládnuť. Známky človeku do života vonkoncom nič nedávajú, v ničom mu nepomôžu. On potom nevie, v čom sú jeho silné stránky, akým spôsobom sa mu najlepšie učí, čo by mohol robiť v budúcnosti. Tento typ uvažovania o učení v našich školách veľmi chýba.“


Čo by sa teda malo zmeniť v organizácii vyučovania?

„Potrebujeme rozbiť klasický rozvrh hodín, rozložiť ho na menšie kúsky, individualizovať ho, rovnako aj obsah vyučovania, metódy, dať väčšiu možnosť deťom vstupovať do toho, ako sa budú učiť a učiteľom poskytnúť v školách komplexnú, dostupnú podporu a spätnú väzbu.“



Očakávame od dnešného učiteľa priveľa?

„Dosť často aj protichodné veci. Očakávame, že bude expert vo svojej oblasti, aj keď podľa mňa má predovšetkým ovládať to, aby iných pri učení sprevádzal. Čiže on nepotrebuje byť expertný fyzik, ale expert na učenie o fyzikálnych javoch a ich prepájanie na bežný život žiaka. To je veľký rozdiel. Tu už nie je najdôležitejší obsah, ale proces, spôsob a metódy. A na to, aby to dokázal takto robiť v praxi, potrebuje väčšiu flexibilitu, spoluprácu s kolegami a inými odborníkmi.“


Vzdelávanie by nemalo podľa vás zostať iba záležitosťou pedagógov?

„Určite nie, potrebujeme doň intenzívnejšie zapojiť rôzne profesie, ktoré s učením majú niečo spoločné – psychológov, špeciálnych pedagógov, ale aj ľudí najrôznejších profesií, praktikov.“


Ako by mala vyzerať škola budúcnosti? Mali by byť jej priestory flexibilné, napríklad bez lavíc?

„Škola budúcnosti by už nemala byť len priestorom na formálne vzdelávanie v ohraničenom veku. Mala by viac odzrkadľovať potreby spoločnosti, mal by to byť priestor, ktorý dokáže rozvíjať zručnosti, vedomosti človeka v ktorejkoľvek fáze života. Mala by byť oveľa flexibilnejšia a otvorenejšia. Nemala by mať izolované triedy, zavretú knižnicu, informačné pracoviská. Priestory školy a tried treba otvoriť navonok i dovnútra. Často aj nenáročnými úpravami, variabilným nábytkom, presunmi, efektívnejším využitím spoločných priestorov, oddychovými zónami, miestami na stretávanie sa rôznych ľudí.“


Takže aj zmena interiéru školy pomôže zmeniť obsah i proces  učenia sa?

„Pravdaže. Aj takto sa dá škola zmeniť zdola. Ale na to potrebujeme zhora zmeniť podmienky, nanovo nastaviť pravidlá i očakávania, zjednodušiť rozhodovacie procesy, dať viac moci aj dôvery tým, čo vzdelávaním dennodenne žijú. Kvalitatívne lepšie školstvo sa nedá robiť ani nariadením zhora, ani neriadeným samovývojom zdola. Toto musia byť dve spojené nádoby.“



PETER DRÁĽ (35)

Niekoľko rokov pracuje s učiteľmi, žiakmi a mladými ľuďmi, spoznáva školské prostredie a chce sa dozvedieť čo najviac o budúcnosti vzdelávania. Hovorí, že má papier na všeličo a patent na nič. Okrem iného doučoval väzňov v newyorskej väznici. Posledné roky sa angažuje v kampani Chceme vedieť viac a pôsobí aj ako výskumný pracovník na vysokej škole.


Jarmila Horáková. Rozhovor bol publikovaný v denníku SME dňa 17. septembra 2016.

Nové školstvo v médiách

Ako sa parazituje na vzdelávaní Rómov

Zuzana Zimenová: Školský systém s pandémiou nepočítal

Z prvej ruky na tému Koronavírus a problémy v školstve

Kontakty na tému Racionalizácia siete škôl

Školy majú menej možností ako pred desiatimi rokmi, štát pridal hodiny matematiky a slovenčiny navyše

Učitelia v penzii nebudú mať automatické zmluvy, navrhuje Lubyová

Estónske školstvo povoľuje mobily, nikto neprepadne a školy majú slobodu

Čo s osemročnými gymnáziami. Zrušiť, obmedziť alebo posilniť? Odpovedajú odborníci a politici

Systémovému financovaniu asistentov učiteľov bráni Kažimírov rezort

Z prvej ruky na tému Testy PISA

Odborníci varujú: Z nevzdelaných detí vyrastú povrchní a naivní občania

Okrem ministra školstva Petra Plavčana chce pripraviť reformu školstva aj bývalý minister Ivan Mikloš

Učiteľom sa myšlienky školskej reformy páčia, ale je to podľa nich sci-fi

Bežný žiak je mýtus. Tolerujme individuality

Sobotné dialógy na tému Reformy v regionálnom školstve

Ako by školstvo mohlo vyzerať o desať rokov?

Z prvej ruky na tému Učiace sa Slovensko

Revolučné zmeny v školstve: Škola od piatich rokov aj nové známkovanie

Plavčan predstavil plány rezortu, školstvo čakajú zmeny

Koniec prepadávaniu na prvom stupni. Ministerstvo prichádza s prevratným návrhom

Ministerstvo školstva zverejnilo tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania

Kto stojí za navrhovanými zmenami vo vzdelávaní?

Povinná dochádzka od 5 rokov, známky nahradí slovné hodnotenie. Plavčan ukázal, ako chce zmeniť školstvo

V rezorte školstva sa rozbieha diskusia k novému národnému programu výchovy a vzdelávania

Začal konzultačný proces o základných tézach národného programu rozvoja vzdelávania

Peter Dráľ: Preč so známkami v škole. Deťom do života nič nedajú

Vzdelávanie detí zo sociálne nepodnetného prostredia je dlhoročným problémom slovenského školstva

Získali sme Cenu Nadácie Orange za rok 2015

Učitelia pýtajú 140 eur, Plavčan ide zháňať peniaze

Školstvo bude s Plavčanom zachraňovať exminister aj kritici systému

Nové školstvo nominované na Cenu Nadácie Orange

Päť problémov vládneho programu v školstve

Prehodnotia, čo sa bude učiť

Deviataci majú za sebou testovanie

Priority v školstve vznikali narýchlo a povrchne

Nemôžeme čakať, že zmeny v školstve prídu samé od seba

K veci: Rokovanie odborárov a ministra školstva o spoločnej deklarácii

K veci: Rokovanie školských odborov o podobe memoranda

Najväčší problém slovenského školstva. Podarí sa ho zmeniť?

Je učiteľský štrajk prelom?

Večera s Havranom o budúcnosti slovenskej školy

Štrajku učiteľov nahráva predvolebný čas

RTVS o atlase predstáv

Zuzana Zimenová: Voľnosť v škole neznamená chaos

Zuzana Zimenová: Prípravné ročníky neoberú deti o detstvo a slabším dajú šancu

Fico odškrtol modulové školy ako posledné opatrenie z vládneho balíčka

Rádio Slovensko o kampani Chceme vedieť viac

O zmene financovania školstva treba diskutovať

II. okrúhly stôl ministra školstva Juraja Draxlera

Matematikári a chemikári budú ohrozeným druhom

Draxler očísloval žiakov, šudentov aj škôlkarov

Učia deti hospodáriť s peniazmi

Sú domáce úlohy pre rodičov? A kedy je lepšie, aby ich nechali na deti

Prijímajú gymnáziá „slabých“ žiakov?

Štát opäť diktuje učivo

Ktoré školy majú najväčšiu pridanú hodnotu?

Čo treba zmeniť na základných školách? Prístup učiteľov k žiakom

Máme zlé školy s nešťastnými deťmi. Niekde ešte chodia cez prestávky do kruhu

Základná škola má dať deťom rozhľad a morálne zásady (prieskum)

Viac žiakov, viac peňazí? Také financovanie škôl by sa už malo zmeniť

Učebnice angličtiny dostanú žiaci na prvom stupni základných škôl zadarmo, deti na druhom stupni si za ne budú musieť platiť

Ako sa podľa verejnosti vyvíja slovenské školstvo?

Ako zmeniť slovenské školstvo? Problém nie je len v peniazoch

Aký je zmysel Testovania 9?

O budúcnosti detí nemá rozhodovať jeden test

Základné školy prídu o tvorivý priestor

Súčasné nastavenie vzdelávania vyhovuje iba jednej tretine žiakov

Zuzana Zimenová: Najväčšia chyba školstva? Nepočuť hlas verejnosti

Čo robiť, aby bakalári neboli bez práce?

Kamarátsky učiteľ je príjemná predstava!

Žiakom na základných školách sa mení učivo

Diskusia o školstve má prvé výsledky

Žiaci by chceli mať v školách oddychové zóny

Piss off, PISA?

Rezort školstva chce prispievať školám na učebnice

Školy by mali dostať všetkých asistentov, o ktorých žiadali

Zuzana Zimenová: Len inováciami v „povinnej“ literatúre vášeň pre čítanie neprebudíme

Po dvoch mesiacoch prázdnin sa otvorili brány vyše 3300 základných a stredných škôl

Začal sa školský rok 2014/2015

Školská inšpekcia by sa nemala zaoberať nepodstatnými vecami

Na začiatku školského roka bude chýbať asi štvrtina učebníc

Prijímanie žiakov na stredné školy bude od septembra prísnejšie

Školám budú opäť chýbať učebnice

Inklúzia – šanca urobiť z integrácie výhodu do života

Inklúzia alebo individuálne potreby detí v škole na prvom mieste

Čaploviča nahradí na poste ministra školstva Pellegrini

Školy dúfajú, že nový minister sa nebude zaúčať dva roky

Málo dokončil, slabým nepomohol. Taký bol Čaplovič

Na top ministerstvá mieria ľudia z úzadia

Školstvo rozhoduje o ťažiskových zákonoch a Čaplovič má odísť

Deti i dospelí sa zhodujú: Školy by mali byť pre deti, a nie naopak!

Z prvej ruky: Výsledky monitoru a socio-ekonomické vplyvy na vzdelávanie

Povinná bude už iba angličtina

Deti z okresov s najvyššou mierou nezamestnanosti dopadli v testovaní deviatakov najhoršie

Problémy s čitateľskou gramotnosťou pretrvávajú

Prečo sa investície do detí vyplatia

Poľskí študenti sú v Európe hviezdy, školstvu pomohla radikálna reforma

O školstve, reforme vzdelávania a kampani CHCEME VEDIEŤ VIAC

Zuzana Zimenová: Cieľom je, aby rodina a škola navzájom nebojovali

Pezinský workshop o budúcnosti vzdelávania

Štát chce vziať milióny súkromným školám

K presunu učiteľov do pôsobnosti štátu

Zuzana Zimenová: Do školy vo Fínsku chodia deti rady

Firmám majú chýbať stovky tisíc absolventov

Školstvo zabudlo na deti

Čaplovič naruší zabehnutý systém

SKU žiada menej testovať čitateľskú gramotnosť

Testovanie PISA preukázalo zlyhávanie nášho vzdelávacieho systému

Z prvej ruky: Požiadavky na zmeny monitora deviatakov

K návrhom na zmeny v Testovaní 9

Konečne sa môžu vyjadriť rodičia

Zástupcovia stavovských a profesných organizácií na maturitách

Začína sa kampaň, ktorá má naštartovať diskusiu o budúcnosti vzdelávania

Čo robiť, aby sa deti učili lepšie?

Štart kampane Chceme vedieť viac

Prijímanie študentov na vysoké školy

Ministerstvo chce, aby súkromné školy dostávali menej

Návrat do školy

Škôlky, jasle, opatrovateľské centrá. Stačí to?

Delenie učiva do ročníkov je krok späť

Slovenskí žiaci patria k najnešťastnejším

Čaplovič chce škôlky pre deti od štyroch rokov zadarmo

Čaplovič chce, aby sa do škôl vrátila technická výchova

Školskí odborári miešajú hrušky s jablkami

Župy škrtli stredným školám desiatky tried

Kaliňák navrhol Čaplovičovi škrtnúť stovky úradníkov

NÚCEM pripravuje nové testovanie žiakov

Na Slovensku Fínov tak ľahko nedobehneme

Sobotné dialógy: Školstvo a vzdelávanie

Učni majú mať podľa odborníkov prax vo firmách zaplatenú

Experti verejnej komisie k reforme odborného vzdelávania na Slovensku

Naivný trik ministra Čaploviča

Rodičia a školy

Výsledky Testovania 9

Riaditeľov škôl by mal menovať a odvolávať zriaďovateľ

Minister školstva chce zmeniť kreditový systém pre učiteľov

Čakanie na prognózu potrieb pracovného trhu

Josef Widmer: Firmy vedia, čo je potrebné pre trh, nie štát

V politike: Školstvo podľa Dušana Čaploviča

Stredné školy by o dva roky mali otvárať triedy podľa odhadov zmien na trhu práce

Obmedzenie výberu škôl sa nepáči ani ich riaditeľom

Správy a komentáre na tému správa o stave školstva

Zruší sa rodičom slobodná voľba výberu školy?

Zruší sa slobodný výber školy?

Rodičia sa môžu stať rukojemníkmi nekvalitných škôl

Peniaze pre školstvo

Antiliberálna evanjelizácia nevedomého davu?

Žiakov má k sústruhu zlákať nový predmet

Povinná školská dochádzka

Škôlky v škole. Kto do nich investuje?

Písomné maturitné skúšky

Štát mení taktiku v podpore gymnázií

Prelomový obrat v školách nenastal

Je stredných škôl priveľa?

Racionalizácia a optimalizácia školskej siete

Reforma vzdelávania je vecou celej spoločnosti

Výber základnej školy

Fínske skúsenosti zo školstva môžu pomôcť Slovensku

Leo Pahkin: Veci sa nedajú zmeniť za noc a chce to čas

Osemročné gymnáziá čaká šetrenie, zatiaľ na úkor platov učiteľov

V Bratislave vystúpi fínsky expert na vzdelávanie Leo Pahkin

Školy v malých obciach ekonomicky neobstoja

Platy nie sú jediným problémom nášho školstva

Mechanické znižovanie počtu učiteľov?

Málotriedne školy treba pospájať. Citlivo a uvážene

Peniaze na vyššie platy by sa našli

Čaplovič ráta učiteľov svojsky

Reorganizácia školstva

Potrebujeme viac alebo menej učiteľov?

Učitelia si kurzom prilepšia len na sedem rokov

Školskí odborári u prezidenta žiadali zvýšenie platov

Úspech v olympiádach nie je meradlom kvality školy

Z učiteľov verejní činitelia? Viac problémov ako výhod

Reforma zhora?

Reforma zdola?

Platy učiteľov

Zvyšovanie nárokov na maturitnú skúšku

Aké školstvo chceme? Každá vláda iné

Učitelia a platy

Učitelia zatvoria školy. Na ako dlho ešte nevedia

Školstvo živí priveľa organizácií

Učiteľom štrajk nepomôže. Treba argumenty

Stále nevieme hodnotiť kvalitu školy

Testovanie žiakov základných škôl

V triedach môže byť od septembra aj 35 či 40 detí

Pred začiatkom školského roka bez učebníc

100 dní ministra školstva

Školstvo vraj nevyhovuje požiadavkám doby

Čaplovič vidí slovenské školstvo ako nevyhovujúce dobe

Čaplovič sa uviedol ako negativisticky naladený politik

Ako zvýšiť užitočnosť vzdelávania?

Kontroverzný dotazník

Štát nadiktuje, čo sa bude učiť

Rodičia sa búria proti zmenám v školstve

Neštátne školy sa boja o existenciu

Spoločná základná škola

Štát bude školám diktovať, čo učiť

Podľa kvality školy financovať nemôžeme

Uberú školám bez uplatnenia

Odborári: Štát nemá dávať na súkromné školy

Vyššie vzdelanie na trhu stále boduje

Školy sa už o žiakov možno nebudú biť

Gymnáziá padnú za obeť odborným školám

Priemer známok 1,5 pre prijatie na gymnázium? Jedni sú za, druhí proti

Chýbajú nové učebnice aj vysokoškolský zákon

Ktoré priority v školstve by mali byť kľúčové pre budúcu vládu?

Testovanie dospelých

Povinná angličtina sa spustila, podľa odborníkov ju učí hocikto

Ministerstvo školstva zvýši váhu externej maturity pri hodnotení

STV: Večer na tému reforma v školstve

Anketa: Ako hodnotíte prvý rok ministra Eugena Jurzycu?

Jurzycu už kritizujú za nečinnosť

Otvorený list vláde SR k návrhu Koncepcie výchovy a vzdelávania

Dospelých čakajú testy

Po deťoch otestuje OECD aj dospelých

Prezident stopol angličtinu

S pochopením textu majú problém aj dospelí

Platy väčšiny učiteľov od januára zamrznú

Na povinnú angličtinu chýbajú učitelia

Vyrastá nám generácia naivných voličov, tvrdia odborníci

Deviataci: Podpriemer v porozumení textu

Výsledky medzinárodnej štúdie PISA

Povinná angličtina v slovenskom kontexte

Slotov úradník ,,obletel" svet. Za 15-tisíc

Ako sa odrazí šetrenie samosprávy na kvalite vzdelávania?

Čaká sa na rozhodnutie o waldorfskej škole

Povinná školská dochádzka sa má predĺžiť o rok

Povinná angličtina od prvého ročníka môže priniesť viac rizík

Začiatok roka opäť bez učebníc

Učebnice na internete

Anketa: Je zavedenie povinnej angličtiny dobrým krokom?

Tretiaci a siedmaci ZŠ nemajú reformné učebnice

Plat učiteľa určí región

Otvorený trh s učebnicami

Alternatívne vzdelávanie

V zajatí nariadenia

Vzdelávací systém musí byť viac otvorený a flexibilný

Papierová reforma neoslovila žiakov ani školy

Zuzana Humajová-Zimenová: Školstvo potrebuje nový reformný koncept

Vysokým školám maturita nestačí

Školský zákon v praxi

Kto získa na kariérnom raste

Dejepis sa bude učiť inak

Školy zapisujú prvákov

Učebnice meškajú už pol roka

Osemročné gymnáziá bojujú o prežitie

Experimentálne bahno

Zuzana Humajová: Kvalita škôl u nás stále nie je celospoločenskou témou

Mikolaj zrušil osemročným gymnáziám latinské názvy

Štátny patent na rozum

Reformná šaráda ministra Mikolaja

Zánik slovného hodnotenia

Rýchlo šité učebnice

V srdci Slovenska bodujú malomestské školy

Rezortný kráľ je nahý!

Postavenie verejných činiteľov nezabezpečí učiteľom reálne lepšiu ochranu

Nový zákon o učiteľoch – danajský dar ministra Mikolaja ku Dňu učiteľov

Nové pravidlá pre slovné hodnotenie?

K slovnému hodnoteniu žiakov

Téma .týždňa: Dobrá škola: ako ju nájsť?

Mikolaj chce zmeniť podmienky použitia školného

Mikolaj siaha súkromným školám na peniaze

Ministerstvo školstva je brzdou reformy základných a stredných škôl

Peniaze EÚ pre školy: Väčšina neúspešných

Reformná „reality show“

Osemročné gymnáziá budú mať menej žiakov

Známka pre naše školstvo? Dva mínus

Mikolaj: Školám stačili prázdniny na prípravu na reformu

Minister školstva chce súkromným školám zakázať zisk

Financovanie súkromných škôl

Mikolaj chce súkromným školám siahnuť na zisk

Čo prináša do škôl reforma?

Mikolaj zatiaľ nezmení školské úrady

Učitelia musia čoskoro dokončiť školské programy

5 tisíc nových učiteľov jazykov?

Za výber šlabikára zaplatia rodičia

Bratislava učiteľa zaplatí len ťažko

Úradníci už školám poradili. Aj s chybami

Učitelia sú nespokojní s učebnicovou politikou

Ohrozený druh školy?

Ak reforma, tak s novými učebnicami

Reforma má stúpencov aj kritikov

Školy dostanú učebnice na predmety, hoci ich reforma mala zrušiť

Parlament včera schválil nový školský zákon

Nový zákon o výchove a vzdelávaní schválený

Na školské programy bude málo času

Vzdelávacie programy

Reforma spľasla

Šikovní učitelia podľa Mikolaja reformu vzdelávania zvládnu

Stredné školy po zmene: Naučia myslieť?

K povinnej škôlke

Učebnice si konkurovať nebudú

Veľký tresk školstvo znovu obíde

Stredná škola? Dva pokusy a dosť

Recept na školský zákon alebo ako psíček a mačička tortu piekli

KI: Ministerstvo školstva zlyháva v príprave reformy vzdelávania

KI: V septembri sa po novom učiť nebude

Školy dostanú počítače za miliardy

Fico chce poslať stredoškolákov do zahraničia

KI: Nový školský zákon je omyl

Sprísňujú sa kritériá pre učiteľov

Školy budú meniť učivo narýchlo

Každý piaty učiteľ počítač nepoužíva

Svet testoval žiakov, Slováci prepadli

Reforma školstva alebo kozmetické zmeny

Výchova – rodina, škola, ulica

Zuzana Humajová: Zhasne túžba po reforme

Učiteľstvo najlepších žiakov nepriťahuje

Školy dostanú svoju ústavu

Školská taška je pre prváka priťažká

Cudzie jazyky na školách

Moderný učiteľ v kontexte nového školského zákona (diskusia)

KI: Dve tváre nového školského zákona

Reformný školský rok

Zabudnutá škola hrou

Priority školstva

Zuzana Humajová: KI navrhuje Nové školstvo

KI: Mikolajov školský zákon nebude reformný

Kritici: Školská reforma nebude výrazná

Stredné školy a bakalársky titul?

Zuzana Humajová: Školám zmeny neprinesú väčšiu slobodu

Deťom štát nadiktuje nové učivo

S jazykmi sa začne skôr

Mikolaj narazil na priveľa úloh

Minister školstva chce jeden štátny školský úrad

K Stratégii celoživotného vzdelávania

Reforma školstva - vyrieši to nový zákon?

Humajová odmietla miesto v Kurikulárnej rade ministerstva školstva

Zuzana Humajová: Maturita má „starý šat“

Mikolaj: Školstvo? No bojujem

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Nostalgia komunistických expertov po predškolskej výchove

Nie povinnej materskej škole

Nový pohľad na nové školstvo

Škola ako trenažér

Posledný ročník materskej školy povinný nebude

Programové vyhlásenie vlády v oblasti školstva

Téma dňa: Aké zmeny nás čakajú v školstve?

Známka a kvalita školy

Hodnotenie krokov vlády v oblasti školstva v uplynulom období a volebné programy strán v oblasti školstva

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády a reformy školstva

Politické gesto alebo potrebný impulz?

Šanca na štart reformy vzdelávania

Čas na školskú revolúciu

Yetti žije - aj reforma

Návrh nového školského zákona

Reforma vzdelávania je permanentný proces

Škola a tvorivosť

Zrútil sa mýtus o kvalitnom vzdelávaní