14.4.2006 | Branislav Pupala a Zuzana Humajová | Nové školstvo v médiách

Základný kontext problému

Bývalý minister školstva Martin Fronc zverejnil pár dní po svojom odchode z vlády návrh nového školského zákona. Jeho dlho avizovaný zámer dotiahnuť reformu obsahu vzdelávania až na úroveň legislatívnej normy tak dostal konkrétnu podobu. Na tlačovej besede oznámil, že nový školský zákon predloží do parlamentu ako poslanecký návrh. Dalo by sa polemizovať, či bolo takéto načasovanie správnym rozhodnutím alebo či sa s predstavením tak zásadného materiálu, akým dlho očakávaný školský zákon bezpochyby je, neotáľalo príliš dlho. Otázne je aj to, či bolo účelné pár mesiacov pred voľbami takúto komplikovanú tému otvárať. Napriek tomu, že odpovede na podobné otázky môžu mať viacero tvárí - od pochybnej predvolebnej rétoriky politických strán až po a priori odmietavé stanoviská v odborných kruhoch – nečakaný zvrat v tradičnom scenári zamlčiavania všetkého, čo sa zákona týka, priniesol jedno nesporné pozitívum. Zverejnením návrhu zákona sa odbornej aj laickej verejnosti dostal konečne do rúk text, o ktorom je možné a zároveň potrebné diskutovať.

Na koncipovaní nového školského zákona sa podieľali viacerí mimorezortní odborníci, ktorí sa dlhodobo venujú pripomienkovaniu procesu reformy vzdelávania a ktorí prostredníctvom konkrétnych návrhov a čiastkových projektov permanentne participujú na optimalizácii reformného prostredia vo vzdelávacom systéme. Nestáva sa často, aby dokázali politici, úradníci ministerstva školstva, odborníci z nezávislých inštitúcií, zo štátom riadených organizácií a z prostredia vysokých škôl natoľko efektívne spolupracovať, aby sa im podarilo nájsť v náročnom procese projektovania novej legislatívy potrebný konsenzus. V prípade návrhu predkladaného školského zákona sa tak stalo a práve to by mohlo byť zárukou, že návrh nie je iba vykalkulovanou bodkou za reformným pôsobením jednej politickej strany v rezorte školstva, ale na odbornej úrovni pripraveným materiálom, ktorého hlavnou úlohou je nastaviť všetky potrebné mechanizmy vo vzdelávacom prostredí, aby sa proces reformy podarilo naštartovať aj v oblasti obsahu vzdelávania.

Pri hľadaní vhodného konceptu návrhu školského zákona zvažovali autori návrhu zákona viacero skutočností. Okrem objektívnej politickej reality, nemilosrdne vymedzujúcej čas, ktorý bol reálne k dispozícii, zavážila pri rozhodovaní najmä skutočnosť, že v dvoch dôležitých oblastiach vzdelávacieho systému, v oblasti financovania škôl a v oblasti štátnej správy a školskej samosprávy, sa už medzičasom podarilo prijať potrebné legislatívne opatrenia. Vďaka dvom novým samostatným zákonom sa v školskom prostredí prešlo na normatívny model financovania, decentralizovala sa štátna správa a prostredníctvom školskej samosprávy sa vytvorili dôležité nástroje verejnej kontroly. Financovanie a riadenie škôl sú podstatnou súčasťou vzdelávacieho systému, bez ktorých by žiaden komplexný návrh zákona nemohol byť skutočne komplexným. V súčasnosti by však bolo zbytočné a vzhľadom na nepredvídateľnú politickú situáciu v istom zmysle aj nezodpovedné znovu v rámci komplexného návrhu školského zákona otvárať diskusiu aj o zmenách, ktoré sa už v školskom prostredí presadiť podarilo.

Oblasť a dosah pokrytia

Návrh školského zákona môže mať rôznu podobu. Môže mať podobu pevnej, široko koncipovanej legislatívnej normy, ktorá komplexne a detailne rieši celú problematiku výchovy a vzdelávania a ktorá sa okrem oblasti verejného vzdelávania a vzdelávacích inštitúcií zaoberá aj ostatnými komponentmi výchovno-vzdelávacej sústavy v ich vzájomných väzbách a vzťahoch. Alebo môže nadobudnúť podobu iba základného legislatívneho rámca, ktorý definuje jednotlivé nástroje na postupnú realizáciu potrebných zmien vo vzdelávacom systéme a vymedzí spôsob a podmienky prebudovania systémových mechanizmov na všetkých úrovniach. Predkladaný návrh zákona je z viacerých dôvodov koncipovaný práve ako základný legislatívny rámec vo vzťahu k samotnému jadru problému – verejnému vzdelávaniu.

Aj keď predložená verzia zákona si vyžaduje obrusovanie na základe širšieho dialógu a verejných diskusií, jeho nastavenie je už teraz také, že vytvára v podstate všetky predpoklady na započatie reformy vzdelávania (najmä obsahovej reformy), po ktorej sa volá už dávno a ktorej princípy odborná komunita dobre pozná. Preto by bolo rozumné pripomenúť a zrekapitulovať, ako sa zmienený návrh zákona s týmto problémom vyrovnáva a aký potenciál má, pokiaľ ide o jeho význam a dosah v rámci vzdelávacej reformy.

Keďže za základným poňatím návrhu zákona stojí idea, aby sa dotýkal jadra verejného pedagogického priestoru a vplyvu, centruje svoju pozornosť takmer výlučne na zabezpečenie podmienok účinného a moderného vzdelávania. Na prvý pohľad akoby išlo o redukovanie a nerešpektovanie všeobecne zdieľanej idey, že nový zákon má komplexne a komplementárne pokrývať oblasť vzdelávania i oblasť výchovy, pokiaľ tieto procesy chceme vnímať separovane či dokonca kontradikčne. Za touto redukciou však nestojí opomínanie výchovy, ale jasné vedomie toho, že vzdelávanie bolo a stále aj je základným nástrojom verejnej výchovy, socializácie a prostriedkom kultúrneho vývinu jednotlivcov, ako aj prostriedkom na reprodukciu a zabezpečenie spoločného zdieľania základných kultúrnych hodnôt.

Nemožno opomínať, že vzdelávanie ako spoločensky akceptovaná forma pedagogického vplyvu v masovom rozsahu a v koncentrovanej intenzite umožňuje osvojenie základných aspektov a úrovní kultúrnej gramotnosti, zabezpečuje prenos uznávaných hodnôt a kultúrneho dedičstva, ako aj stimulovanie špecifických záujmov a potrieb jednotlivca. Z hľadiska spoločenského dosahu vzdelávania ide zo strany štátnej starostlivosti (a jej kodifikácie v príslušnom zákone) najmä o tie jeho úrovne, ktoré sa týkajú celej alebo väčšiny populácie, teda povinného vzdelávania až po úroveň vyššieho sekundárneho vzdelávania, pretože prostredníctvom nich je možné zabezpečiť všeobecný rozvoj jednotlivcov naprieč celou generáciou. V tomto zmysle sa vzdelávanie považuje za základný prostriedok verejných výchovných aktivít spoločnosti s nespochybniteľnými socializačnými dôsledkami a možnosťami.

Verejný záujem o istú mieru regulácie výchovy sa preto predovšetkým týka záujmu o reguláciu podmienok vzdelávania, pričom reforma vzdelávania je vyjadrením potreby tejto regulácie. Predložený návrh zákona, ktorým sa reguluje celá základná oblasť verejnej výchovy detí a mládeže, sa práve z týchto dôvodov cielene a výhradne zaoberá vzdelávaním v školách poskytujúcich stupeň vzdelania od nultého po vyššie sekundárne vzdelávanie. Týmto zámerom sa zdôvodňuje nielen názov návrhu zákona, ale celá jeho štruktúra, oblasti, ktoré pokrýva, a pojmy, ktoré vymedzuje a v ktorých sa pohybuje. Zodpovedá mu základné vymedzenie vzdelávania a vzdelania, jeho princípov a cieľov, upúšťajúc od vzletných avšak neuchopiteľných a legislatívne nefunkčných slovných zvratov o jedinečnosti a harmonickosti šťastných, naplnených a sebarealizujúcich sa osobností.

Podmienky kurikulárnej transformácie

Návrh zákona pokrýva všetky podmienky štrukturálnych zmien vzdelávacieho systému v súlade so všeobecne akceptovanými trendmi jeho vývoja vo svete. Nie je účelné ich na tomto mieste opisovať všetky, pripomeňme len tie najpodstatnejšie. Na prvom mieste treba spomenúť, že návrh zákona konečne vytvára rámec podmienok na rozbehnutie už dávno vyžadovanej kurikulárnej transformácie. Zakotvuje, legitimizuje a uvádza do života model dvojúrovňového kurikula, a to prostredníctvom definovania rámcových vzdelávacích programov a školských vzdelávacích programov. Len stručne pripomenieme, že tie rámcové predstavujú nástroj štátu na zabezpečenie hodnotovej a vzdelanostnej homogenity v určitých výkonových hladinách populácie, tie školské vytvárajú podmienky na zohľadňovanie konkrétnych potrieb, požiadaviek, podmienok a hľadísk bezprostrednej sociálnej komunity a kontextov života ľudí v nej. Vytvára sa teda priestor na komplementaritu všeobecných a univerzálnych požiadaviek spoločnosti na úroveň vzdelania v širokom sociálnom priestore na jednej strane a adaptácie vzdelávacej ponuky voči špecifickým okolnostiam a charakteristikám lokálnych kontextov na strane druhej.

Okrem štrukturálneho dopadu dvojúrovňového modelu kurikula, ktorým sa rieši rozumná miera participatívnosti a diverzity v jeho vývoji a realizácii, tento model vytvára základ systematickej transformácie vecnej podstaty vzdelávacích obsahov. Nemieni sa tým však len mechanická redukcia prvkov učiva v jednotlivých predmetoch, ale vytvorenie možnosti na koncepčnú revíziu a nové premyslenie jednotlivých obsahových komponentov vzdelávania, aby mohli skutočne prispieť k formovaniu kultúrnej gramotnosti detí a žiakov. Návrh zákona totiž operuje v kategórii vzdelávacích oblastí (nie preskribovaných predmetov), ktorých hranice vyznačia širšie manévrovacie pole pre varianty konkrétnych didaktických projektov pre tieto oblasti. Širšie, no jasné vymedzenie a ohraničenie vzdelávacích oblastí v rámcových vzdelávacích programoch je tiež dobrou podmienkou na tvorbu pestrejšej palety konkrétnych kurikulárnych materiálov (učebných, manuálových a metodických textov pre konkrétnu výučbu) v otvorenom trhovom prostredí.

Návrhom zákona zakotvený dvojúrovňový model kurikula je vyjadrením vysokej dôvery v profesionalitu školských pedagogických zborov a ich manažmentu. Tvorba školského vzdelávacieho programu bude náročnou, mimoriadne zodpovednou a najmä celkom reálnou projektovou aktivitou v činnosti vzdelávacej inštitúcie, ktorá však vytvorí konkrétny rámec a normu jej vlastnej činnosti. Tvorba tohto projektu si vyžiada si vysokú dávku koncepčnej spoluúčasti všetkých pedagogických pracovníkov školy. No z hľadiska schopnosti podieľať sa na tvorbe takéhoto projektu ide presne o to, ako sa pedagogickým pracovníkom mení ich profesijný profil v zmysle zmeny ich profesie od modelu kompetencií ohraničených triedou k rozšíreným kompetenciám rozvíjajúcim zodpovednosť a vplyv každého učiteľa voči celej škole a jej širšiemu prostrediu. Táto skutočnosť je na druhej strane veľkou výzvou pre servisné pedagogicko–metodické pracoviská, od ktorých sa najmä v prvých fázach zavádzania modelu bude očakávať zvýšená a permanentná pomoc pri projektových aktivitách konkrétnych škôl a učiteľov.

Postupné zavádzanie modelu dvojúrovňového kurikula je v návrhu zákona systematicky opatrené nevyhnutnými regulačnými mechanizmami. Ide na jednej strane o Kurikulárnu radu ako orgán zriaďovaný vládou SR (nie ministerstvom), zabezpečujúcu realizáciu základných záväzkov a očakávaní štátu voči vzdelávaniu. Na druhej strane ide o nezávislých vzdelávacích expertov regulujúcich kompatibilitu školských vzdelávacích programov s rámcovými programami. Inovácia vzdelávacej politiky a jej reality je zabezpečená cyklickou revitalizáciou Národného programu výchovy a vzdelávania, ktorá sa predpokladá v sedemročných intervaloch. Súčasťou regulačných mechanizmov vzdelávacích prostredí je aj vymedzenie systému externého a interného hodnotenia škôl a žiakov.

Odbory vzdelávania, stupne vzdelávania a školy

Organizačná architektúra vzdelávania prostredníctvom vzdelávacích programov sa ďalej opiera o kategóriu odborov vzdelávania a stupňov vzdelávania. Odbory vzdelávania predstavujú stabilný východiskový klasifikačný systém všetkých ucelených vzdelávacích oblastí, stupne vzdelania umožňujú vertikálne vymedziť reálne predstavy o výstupných charakteristikách účastníkov vzdelávania. Rámcové i školské vzdelávacie programy sú špecificky viazané práve na vymedzené odbory a stupne vzdelávania, takže ich väzba na školy ako také je skôr organizačnou a formálnou, teda sekundárnou záležitosťou. Poňatie vzdelávania cez kategórie odborov, stupňov a programov vzdelávania (teda nie primárne cez štruktúru školských inštitúcií) je podstatnou črtou návrhu zákona. Vytvára sa tu platforma na lepšie prepojenie formálneho i neformálneho vzdelávania, ako aj na širšie možnosti škôl pri vytváraní vzdelávacej ponuky, keď povedzme konkrétna škola môže mať vo svojom vzdelávacom programe zakomponované viaceré odbory vzdelávania alebo pôsobnosť v zabezpečovaní viacerých stupňov vzdelávania. Prostredníctvom odborov a stupňov vzdelávania sa súčasne harmonizuje slovenský vzdelávací systém s medzinárodnými kategorizačnými prístupmi, čím sa stáva prehľadnejším, zrozumiteľnejším a porovnateľnejším.

Je nevyhnutné a úplne pochopiteľné, že návrh vymedzuje aj inštitucionálnu vzdelávaciu základňu prostredníctvom definovania druhov a typov škôl, ktoré sa opierajú o primárny vzťah ku konkrétnym odborom a stupňom vzdelávania. Treba pripomenúť aspoň to, že napr. po dlhej dobe sa primárne vzdelávanie rieši prostredníctvom päťročného prvého stupňa základnej školy, čím sa potláčajú nezrovnalosti vo vertikálnej štruktúre slovenského školského systému. Kategorizácia vzdelávania cez stupne vzdelávania je súčasne racionálnym argumentom na zaradenie materských škôl do sústavy škôl.

Návrh zákona pokrýva počiatočné stupne vzdelávania po úroveň vyššieho sekundárneho, resp. vyššieho odborného vzdelania. Jeho podstatnou súčasťou je preto vymedzenie povinnej školskej dochádzky a podmienok jej plnenia. Povinná školská dochádzka je vzhľadom na isté limitujúce súvislosti vymedzená ako desaťročná a zo svojej podstaty predpokladá svoje plnenie v školskom prostredí. Zavádza sa však aj osobitná forma plnenia školskej dochádzky prostredníctvom individuálneho vzdelávania napr. v domácom prostredí, čím sa do istej miery umožňuje realizácia idey tzv. domácej školy. Miera realizácie tejto idey je limitovaná dvomi okolnosťami. S ohľadom na Ústavu SR nie je možné v návrhu zákona zaviesť namiesto kategórie povinnej školskej dochádzky kategóriu povinného vzdelávania, čo predstavuje v podstate formálnu bariéru širšieho prístupu k domácemu vzdelávaniu. Limitovanie tejto formy vzdelávania má však aj pozitívne motívy, ktoré zdôvodňujú preferovanie povinného vzdelávania v školskom prostredí. Tie vyplývajú najmä z poznatkov sociológie školy a sociológie vzdelávania, ktoré dokladujú, že popri plnení vzdelávacích funkcií má pobyt v škole tzv. scholarizačné účinky, ktoré sú nevyhnuté a nenahraditeľné v procese sekundárnej socializácie detí a ich hladkého prechodu do behu verejného života.

Pedagogickí zamestnanci

Keďže sa návrh zákona istým spôsobom dotýka všetkých subjektov vzdelávania (na úrovni práv a povinností najmä detí, žiakov a ich zákonných zástupcov), je do návrhu zakomponovaná aj časť týkajúca sa zamestnancov škôl, osobitne pedagogických zamestnancov. V nej sa definujú predpoklady výkonu práce pedagogických zamestnancov, ich kategorizácia a štruktúra kvalifikačných požiadaviek vo vzťahu k jednotlivým subkategóriám pedagogických zamestnancov. Tu je potrebné zdôrazniť najmä dve veci. Návrh zákona je v tejto časti spracovaný tak, že dáva do súladu kategórie pedagogických zamestnancov i kvalifikačné požiadavky na nich s už rozbehnutou novou štruktúrou vysokoškolského vzdelávania v pedagogických študijných odboroch. Spolu s tým upravuje kategorizáciu pedagogických zamestnancov s ohľadom na novozavedenú klasifikácii stupňov vzdelávania. Druhá vec je tá, že do kategórie pedagogických zamestnancov sú zaradení všetci profesionáli, ktorí sa priamo alebo sprostredkovane v podmienkach školy podieľajú na realizácii pedagogickej činnosti škôl voči deťom, žiakom i rodičom. Preto okrem učiteľov, vychovávateľov, asistentov učiteľov a vychovávateľov sú tu ako pedagogickí zamestnanci definovaní aj výchovno-poradenskí a terapeuticko-výchovní zamestnanci (napr. školský špeciálny pedagóg či školský psychológ) pôsobiaci v danom pedagogickom prostredí.

Ďalšie súvislosti a záver

Je zjavné, že návrh zákona obsahuje a rieši ďalšie iné okolnosti a súvislosti potrebné na zabezpečenie fungujúceho vzdelávacieho priestoru v našich podmienkach. Netreba ich tu všetky spomínať ani rozvádzať, už aj preto, že návrh zákona je verejnosti dostupný na viacerých internetových zdrojoch. Objasnili sme však aspoň základné ideové pozadie a nosné aspekty tohto návrhu, aby bolo zrejmé, aké podmienky i možnosti by mohla účinnosť zákona zabezpečiť pre faktické zmeny v našom vzdelávacom systéme. Čitateľovi je zrejme jasné, že autori tohto textu mali popri ďalších ľuďoch z odbornej komunity priamy dosah na tvorbu tohto návrhu zákona, čo azda dokladuje, že jeho tvorba bola odborným, nie politickým ani úradníckym aktom. Posun tohto návrhu do verejnosti je preto dostatočným podnetom na diskusiu nad konkrétnym variantom legislatívneho ukotvenia transformácie vzdelávania, ktorá umožní dúfať, že stagnácia slovenského vzdelávacieho systému nie je výsledkom alibistického postoja odbornej komunity odvolávajúcej sa na nečinnosť či neschopnosť vrcholných zodpovedných inštancií.

Branislav Pupala je profesorom, pôsobí na Katedre predškolskej a elementárnej pedagogiky Trnavskej univerzity, spolupracuje s Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika v oblasti reformy vzdelávania.

Zuzana Humajová je analytičkou Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Autori spolupracovali na príprave návrhu zákona o vzdelávaní.

Článok bol uverejnený v Pedagogických rozhľadoch 02/2006.

Nové školstvo v médiách

Ako sa parazituje na vzdelávaní Rómov

16.5.2023, Dušan Sloboda, Nové školstvo v médiách

O tom, ako tento štát systémovo zlyháva pri kontrole procesu poskytovania vzdelávania na stredných odborných školách, alebo od kauzy školy v Sečovciach po kauzu školy v Trebišove.

celý článok →

Zuzana Zimenová: Školský systém s pandémiou nepočítal

6.4.2020, Peter Hudák, Nové školstvo v médiách

Školy postupne spúšťali vyučovanie cez internet, učitelia okrem informácie, že majú učiť, nedostali od ministerstva žiadne inštrukcie. Každý sa s tým popasoval, ako vedel. O situácii v školstve sme sa zhovárali so Zuzanou Zimenovou, analytičkou pre oblasť vzdelávania z občianskeho združenia Nové školstvo.

celý článok →

Z prvej ruky na tému Koronavírus a problémy v školstve

4.4.2020, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Zatvorenie škôl a škôlok počas pandémie koronavírusu prišlo včas a bol to dobrý krok. Školy však nemali inštrukcie ešte od bývalého vedenia ministerstva, ako v kríze postupovať, a to bolo chybou. V relácii Z prvej ruky sa na tom zhodli odborníci na školstvo. Nové vedenie podľa nich čaká ťažká úloha.

celý článok →

Kontakty na tému Racionalizácia siete škôl

4.9.2019, Peter Dráľ, Nové školstvo v médiách

Máme na Slovensku veľa alebo málo škôl? Líši sa to na jednotlivých vzdelávacích stupňoch, teda na úrovni materských, zákkladných a stredných škôl? A aká je v tomto ohľade situácia v rôznych regiónoch?

celý článok →

Školy majú menej možností ako pred desiatimi rokmi, štát pridal hodiny matematiky a slovenčiny navyše

2.9.2018, Nové školstvo v médiách

Od veľkej reformy, ktorá mala dať základným školám výrazne viac slobody na špecializáciu, ubehlo už desať rokov. A ako to vyzerá v praxi po desiatich rokoch?

celý článok →

Učitelia v penzii nebudú mať automatické zmluvy, navrhuje Lubyová

13.8.2018, Nové školstvo v médiách

Ministerka školstva Martina Lubyová chce pre učiteľov zaviesť vekový strop 65 rokov, do ktorého smú učiť na školách. Smú aj potom, ak sa s nimi škola dohodne, no zmluva smie byť vždy len na jeden školský rok.

celý článok →

Estónske školstvo povoľuje mobily, nikto neprepadne a školy majú slobodu

7.6.2018, Nové školstvo v médiách

Ako je možné, že sa estónskym školám podarilo vyšvihnúť v medzinárodných rebríčkoch? Zvyšovali platy, rušili poloprázdne školy a tým, čo zostali, dali slobodu, vysvetľuje Mart Laidmets z ministerstva školstva.

celý článok →

Čo s osemročnými gymnáziami. Zrušiť, obmedziť alebo posilniť? Odpovedajú odborníci a politici

19.1.2018, Peter Dráľ, Nové školstvo v médiách

Čo robiť s osemročnými gymnáziami? Pomáhajú alebo naopak škodia školskému systému? Pýtali sme sa expertov a politikov, ktorí sa venujú školstvu, ako hodnotia 8-ročné gymnáziá. Či by mali aj naďalej fungovať a v akej forme.

celý článok →

Systémovému financovaniu asistentov učiteľov bráni Kažimírov rezort

28.3.2017, Nové školstvo v médiách

Vyše dvetisíc občanov sa minulý mesiac podpísalo pod hromadnú pripomienku verejnosti, v ktorej žiadali, aby boli financie na asistentov učiteľa nárokovateľné zo zákona a uhrádzané školám v plnej výške podľa skutočných potrieb. Ministerstvo školstva ich pripomienky na včerajšom rozporovom konaní neakceptovalo s odôvodnením, že takéto riešenie odmieta ministerstvo financií.

celý článok →

Z prvej ruky na tému Testy PISA

12.12.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Po troch rokoch v testoch PISA slovenskí školáci opäť pohoreli. Už výsledky z roku 2013 ukázali, že sme pod priemerom krajín OECD. Najnovšie výsledky zverejnené len pred pár dňami však ukázali, že tentokrát sme dosiahli historicky najhoršie skóre vo všetkých testovaných oblastiach. V prírodovednej, čitateľskej aj matematickej gramotnosti. Aké sú príčiny tohto stavu?

celý článok →

Odborníci varujú: Z nevzdelaných detí vyrastú povrchní a naivní občania

8.12.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Slabé výsledky slovenských detí, ktoré vyplynuli z medzinárodnej štúdie PISA, môže pocítiť celá spoločnosť. Keďže majú problém porozumieť čítanému textu, môžu z nich vyrásť naivní občania, neopatrní spotrebitelia a dôverčiví voliči.

celý článok →

Okrem ministra školstva Petra Plavčana chce pripraviť reformu školstva aj bývalý minister Ivan Mikloš

21.11.2016, Peter Dráľ, Nové školstvo v médiách

Deti na Slovensku sú v škole nešťastné, majú stále horšie výsledky v medzinárodných porovnaniach, naša veda nemá dostatočnú kvalitu. Tieto problémy chce riešiť projekt To dá rozum, ktorý pripravuje nezisková organizácia Mesa 10 a jej prezident a bývalý minister financií Ivan Mikloš.

celý článok →

Učiteľom sa myšlienky školskej reformy páčia, ale je to podľa nich sci-fi

21.11.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Individuálny prístup k žiakom nemožno od učiteľov vyžadovať bez toho, aby zároveň mali k dispozícii pomoc zo strany ďalších odborníkov, hovorí spoluautorka pripravovanej školskej reformy Zuzana Zimenová.

celý článok →

Bežný žiak je mýtus. Tolerujme individuality

11.11.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Spoluautorka téz pripravovaného Národného programu rozvoja vzdelávania Zuzana Zimenová v rozhovore pre Hospodárske noviny.

celý článok →

Sobotné dialógy na tému Reformy v regionálnom školstve

7.11.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy sa tento víkend stretli traja bývalí ministri školstva Martin Fronc, Juraj Draxler a Milan Ftáčnik.

celý článok →

Ako by školstvo mohlo vyzerať o desať rokov?

24.10.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Tím externých poradcov ministra školstva ponúkol na odbornú diskusiu ciele, ktoré rámcujú novú podobu vzdelávania do budúcna.

celý článok →

Z prvej ruky na tému Učiace sa Slovensko

21.10.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Tím poradcov ministra školstva ponúkol na odbornú diskusiu ciele, ktoré rámcujú novú podobu vzdelávania do budúcna. K téme v relácii Z prvej ruky na Rádiu Slovensko diskutovali dvaja z autorov téz materiálu s názvom Učiace sa Slovensko, analytička Nového školstva Zuzana Zimenová a exminister školstva Milan Ftáčnik.

celý článok →

Revolučné zmeny v školstve: Škola od piatich rokov aj nové známkovanie

19.10.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Povinné vzdelávanie už od piatich rokov, vysvedčenie na niekoľko strán, zmena predmetov aj viac peňazí pre učiteľov. Minister školstva v utorok predstavil ambiciózny dokument o budúcnosti slovenského školstva.

celý článok →

Plavčan predstavil plány rezortu, školstvo čakajú zmeny

19.10.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Žiak a jeho individuálny potenciál už nebude viac na okraji záujmu, ale učitelia ho budú rozvíjať. To je jeden z cieľov reformy školstva, na ktorý sa chce rezort zamerať.

celý článok →

Koniec prepadávaniu na prvom stupni. Ministerstvo prichádza s prevratným návrhom

19.10.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Ministerstvo školstva navrhuje, aby na prvom stupni základnej školy žiaci neopakovali ročník. Vyplýva to z téz k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania.

celý článok →

Ministerstvo školstva zverejnilo tézy k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania

19.10.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Tím poradcov ministra školstva ponúkol na odbornú diskusiu ciele, ktoré rámcujú novú podobu vzdelávania do budúcna. V prvej fáze predložil rezort na diskusiu návrh cieľov, ktoré by sa mali dosiahnuť v oblasti výchovy a vzdelávania detí a mládeže do 18 rokov v horizonte desiatich rokov. K téme sa pre Rádio Slovensko vyjadrovala aj analytička Nového školstva Zuzana Zimenová.

celý článok →

Kto stojí za navrhovanými zmenami vo vzdelávaní?

19.10.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Dňa 18. októbra 2016 sme predstavili tézy národného programu zástupcom médií. Minister školstva pozval novinárov na pracovné raňajky, na ktorých sme spoločne s nimi takmer dve hodiny diskutovali o plánovaných zmenách v školstve.

celý článok →

Povinná dochádzka od 5 rokov, známky nahradí slovné hodnotenie. Plavčan ukázal, ako chce zmeniť školstvo

18.10.2016, Peter Dráľ, Nové školstvo v médiách

Minister školstva opísal, ako by malo vyzerať školstvo o desať rokov. Známkovanie by sa malo obmedziť, učitelia by mali viac zarábať, deti by strávili v školskom systéme o dva roky viac od piatich do sedemnástich rokov.

celý článok →

V rezorte školstva sa rozbieha diskusia k novému národnému programu výchovy a vzdelávania

17.10.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

V rezorte školstva sa rozbieha veľká diskusia k novému národnému programu výchovy a vzdelávania. Ministerstvo zverejnilo na svojej internetovej stránke základné ciele reformy. Okrúhle stoly odborníkov by sa mali začať ešte tento mesiac. K téme sa pre Rádio Slovensko vyjadrovala aj analytička Nového školstva Zuzana Zimenová.

celý článok →

Začal konzultačný proces o základných tézach národného programu rozvoja vzdelávania

13.10.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Ministerstvo školstva zverejnilo tézy národného programu rozvoja vzdelávania, ktorý pripravuje tím jeho externých poradcov. Cieľom je predstaviť odbornej verejnosti základný rámec pripravovaných zmien v oblasti výchovy a vzdelávania, začať odbornú diskusiu a získať spätnú väzbu vo forme konkrétnych podnetov.

celý článok →

Peter Dráľ: Preč so známkami v škole. Deťom do života nič nedajú

19.9.2016, Jarmila Horáková, Nové školstvo v médiách

Súčasnú organizáciu vyučovania treba rozbiť a výučbu individualizovať, tvrdí analytik pre oblasť vzdelávania Peter Dráľ v rozhovore pre denník SME.

celý článok →

Vzdelávanie detí zo sociálne nepodnetného prostredia je dlhoročným problémom slovenského školstva

22.6.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

"Ak sa neposilní v školách individuálny prístup k žiakom a učitelia im nebudú viac pomáhať pri učení, budú niektoré deti stále prepadávať z ročníka do ročníka a nedokončia ani základnú školu, " hovorí analytička Nového školstva Zuzana Zimenová pre Rádio Slovensko.

celý článok →

Získali sme Cenu Nadácie Orange za rok 2015

2.6.2016, Nové školstvo v médiách

V rámci Ceny Nadácie Orange v kategórii Vzdelávanie sme získali 2. miesto za aktívne včlenenie témy vzdelávania do centra verejného záujmu v rámci kampane Chceme vedieť viac.

celý článok →

Učitelia pýtajú 140 eur, Plavčan ide zháňať peniaze

25.5.2016, Peter Dráľ a Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Rozsah reformy školstva určí štátny rozpočet. Časť učiteľov sa pripravuje na jesenné protesty.

celý článok →

Školstvo bude s Plavčanom zachraňovať exminister aj kritici systému

16.5.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Externými poradcami ministra budú známi odborníci z regionálneho aj vysokého školstva, medzi nimi aj kritici systému.

celý článok →

Nové školstvo nominované na Cenu Nadácie Orange

3.5.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Občianske združenie Nové školstvo je nominované na Cenu Nadácie Orange za kampaň Chceme vedieť viac, ktorou sa na Slovensku už viac ako dva roky snažíme rozprúdiť diskusiu o potrebných zmenách vo vzdelávaní. Do kampane sme zapojili nielen učiteľov a odborníkov, ale aj samotné deti, rodičov a širokú verejnosť. Tí všetci by si toto ocenenie zaslúžili!

celý článok →

Päť problémov vládneho programu v školstve

21.4.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Vládny program v oblasti vzdelávania na obdobie 2016 - 2020 je plný polovičatých sľubov, ktoré veľmi nepomôžu ani učiteľom, ani deťom a ani ich rodičom.

celý článok →

Prehodnotia, čo sa bude učiť

19.4.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Žiakov a učiteľov čaká najväčšia reforma za dvadsaťpäť rokov. Takto vládny program ohlásil minister školstva. Opäť sa majú prepisovať učebné osnovy. Minister si želá, aby žiaci chodili do školy s radosťou. Vláda sľubuje učiteľom viac priestoru, aby mohli dopĺňať učivo tak, ako to potrebujú žiaci.

celý článok →

Deviataci majú za sebou testovanie

6.4.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Napriek tomu, že Testovanie 9 je v našom školskom systéme pomerne silno zakorenené, stále nespĺňa nadmerné očakávania, ktoré s ním obvykle bývajú spojené.

celý článok →

Priority v školstve vznikali narýchlo a povrchne

17.3.2016, Peter Dráľ, Nové školstvo v médiách

Nekonkrétne, spísané narýchlo a bez časových a číselných záväzkov. Takto zhodnotili návrh programových priorít vlády školskí pracovníci a aktivisti. Zhodujú sa, že programové priority evidentne vznikali narýchlo a bez prítomnosti odborníkov na vzdelávanie.

celý článok →

Nemôžeme čakať, že zmeny v školstve prídu samé od seba

22.2.2016, Peter Dráľ, Nové školstvo v médiách

Peter Dráľ, spoluiniciátor kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku vysvetľuje, čo sa musí zmeniť vo fungovaní slovenského školstva.

celý článok →

K veci: Rokovanie odborárov a ministra školstva o spoločnej deklarácii

19.2.2016, Peter Dráľ, Nové školstvo v médiách

Školskí odborári a organizácie pôsobiace v školstve rokovali s ministrom o podpise spoločnej deklarácie. K téme sa v relácii K veci Rádia Slovensko vyjadroval aj Peter Dráľ z Nového školstva.

celý článok →

K veci: Rokovanie školských odborov o podobe memoranda

11.2.2016, Peter Dráľ, Nové školstvo v médiách

Školské odbory a ďalšie profesijné organizácie chcú pripraviť memorandum pre politické strany. Požiadavky majú smerovať k zvýšeniu úrovne výchovy, vzdelávania a vedy a k zlepšeniu sociálno-ekonomického postavenia všetkých zamestnancov školstva. K téme sa v relácii K veci Rádia Slovensko vyjadroval aj Peter Dráľ z Nového školstva.

celý článok →

Najväčší problém slovenského školstva. Podarí sa ho zmeniť?

11.2.2016, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Môže do cieľa dobehnúť ten, kto každú chvíľu mení smer? Podobné je to so školstvom. Len ťažko môže napredovať, keď sa vždy po voľbách menia jeho priority. Experti už roky upozorňujú, že vzdelávaciemu systému chýba dlhodobá vízia. Podarí sa to zmeniť?

celý článok →

Je učiteľský štrajk prelom?

2.2.2016, Nové školstvo v médiách

Učitelia a zdravotné sestry vyšli do ulíc, ich hlas znie v médiách a situácia zaskočila aj politikov. Prišiel konečne čas, keď tieto témy hýbu Slovenskom?

celý článok →

Večera s Havranom o budúcnosti slovenskej školy

20.1.2016, Peter Dráľ, Nové školstvo v médiách

Vladimír Crmoman, prezident Slovenskej komory učiteľov, Dušan Jaura, riaditeľ gymnázia C. S. Lewisa a Peter Dráľ z kampane Chceme vedieť viac hovorili o budúcnosti slovenskej školy v relácii RTVS Večera s Havranom.

celý článok →

Štrajku učiteľov nahráva predvolebný čas

15.1.2016, Peter Dráľ, Nové školstvo v médiách

Predvolebný čas je práve tou „výhodou“, pre ktorú by hroziaci štrajk učiteľov mohol byť úspešnejší ako ten v roku 2012.

celý článok →

RTVS o atlase predstáv

11.1.2016, Nové školstvo v médiách

O Atlase predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, ktorý sme po dvojročnej práci v rámci kampane Chceme vedieť viac prezentovali koncom roka 2015, informovala RTVS.

celý článok →

Zuzana Zimenová: Voľnosť v škole neznamená chaos

21.12.2015, Mama a ja, Nové školstvo v médiách

Škola by mala byť o radosti, kreativite, slobode prejavu, bez strachu a zbytočného stresu, s pocitom úspechu pre každého. Zuzana Zimenová v pokračovaní rozhovoru pre mesačník Mama a ja.

celý článok →

Zuzana Zimenová: Prípravné ročníky neoberú deti o detstvo a slabším dajú šancu

13.12.2015, Mama a ja, Nové školstvo v médiách

V základných školách by sa postupne malo prejsť na takú formu výučby, pri ktorej dostane každé dieťa individuálnu podporu pre svoj rozvoj. Pomôcť by mohli aj prípravné ročníky. Zuzana Zimenová v rozhovore pre mesačník Mama a ja.

celý článok →

Fico odškrtol modulové školy ako posledné opatrenie z vládneho balíčka

11.12.2015, Peter Dráľ, Nové školstvo v médiách

Vláda podporila rozšírenie kapacít základných škôl sumou sedem miliónov eur. Povedal to premiér Robert Fico na tlačovej besede na Základnej škole v Senci, Ide jednu zo škôl, ktorá využila peniaze z balíčka na vybudovanie dostavby. Peter Dráľ sa k téme vyjadroval pre Rádiožurnál Rádia Slovensko.

celý článok →

Rádio Slovensko o kampani Chceme vedieť viac

7.12.2015, Peter Dráľ, Nové školstvo v médiách

Nielen o atlase, ale i o kampani ako takej sa s Petrom Dráľom ako jedným z jej spoluiniciátorov rozprával redaktor Rádia Slovensko Michal Katuška. Vypočujte si rozhovor zo dňa 2. decembra 2015.

celý článok →

O zmene financovania školstva treba diskutovať

30.11.2015, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Ak by sa v systéme financovania školstva malo niečo meniť, bolo by potrebné odznovu všetko prehodnotiť a dohodnúť sa na tom, ako sa má školstvo ďalej rozvíjať.

celý článok →

II. okrúhly stôl ministra školstva Juraja Draxlera

28.11.2015, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Ak skutočne chceme zlepšiť vzdelávanie na Slovensku, sústrediť sa musíme najmä na hľadanie nových spôsobov, ako zlepšiť výučbu v triedach, posilniť individuálny prístup k deťom a podporiť učiteľov v ich náročnej práci.

celý článok →

Matematikári a chemikári budú ohrozeným druhom

27.10.2015, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách

Budúci učitelia sa vyhýbajú odborným predmetom. Učiteľské programy chémie, biológie a matematiky sú takmer prázdne.

celý článok →

Draxler očísloval žiakov, šudentov aj škôlkarov

Učia deti hospodáriť s peniazmi

Sú domáce úlohy pre rodičov? A kedy je lepšie, aby ich nechali na deti

Prijímajú gymnáziá „slabých“ žiakov?

Štát opäť diktuje učivo

Ktoré školy majú najväčšiu pridanú hodnotu?

Čo treba zmeniť na základných školách? Prístup učiteľov k žiakom

Máme zlé školy s nešťastnými deťmi. Niekde ešte chodia cez prestávky do kruhu

Základná škola má dať deťom rozhľad a morálne zásady (prieskum)

Viac žiakov, viac peňazí? Také financovanie škôl by sa už malo zmeniť

Učebnice angličtiny dostanú žiaci na prvom stupni základných škôl zadarmo, deti na druhom stupni si za ne budú musieť platiť

Ako sa podľa verejnosti vyvíja slovenské školstvo?

Ako zmeniť slovenské školstvo? Problém nie je len v peniazoch

Aký je zmysel Testovania 9?

O budúcnosti detí nemá rozhodovať jeden test

Základné školy prídu o tvorivý priestor

Súčasné nastavenie vzdelávania vyhovuje iba jednej tretine žiakov

Zuzana Zimenová: Najväčšia chyba školstva? Nepočuť hlas verejnosti

Čo robiť, aby bakalári neboli bez práce?

Kamarátsky učiteľ je príjemná predstava!

Žiakom na základných školách sa mení učivo

Diskusia o školstve má prvé výsledky

Žiaci by chceli mať v školách oddychové zóny

Piss off, PISA?

Rezort školstva chce prispievať školám na učebnice

Školy by mali dostať všetkých asistentov, o ktorých žiadali

Zuzana Zimenová: Len inováciami v „povinnej“ literatúre vášeň pre čítanie neprebudíme

Po dvoch mesiacoch prázdnin sa otvorili brány vyše 3300 základných a stredných škôl

Začal sa školský rok 2014/2015

Školská inšpekcia by sa nemala zaoberať nepodstatnými vecami

Na začiatku školského roka bude chýbať asi štvrtina učebníc

Prijímanie žiakov na stredné školy bude od septembra prísnejšie

Školám budú opäť chýbať učebnice

Inklúzia – šanca urobiť z integrácie výhodu do života

Inklúzia alebo individuálne potreby detí v škole na prvom mieste

Čaploviča nahradí na poste ministra školstva Pellegrini

Školy dúfajú, že nový minister sa nebude zaúčať dva roky

Málo dokončil, slabým nepomohol. Taký bol Čaplovič

Na top ministerstvá mieria ľudia z úzadia

Školstvo rozhoduje o ťažiskových zákonoch a Čaplovič má odísť

Deti i dospelí sa zhodujú: Školy by mali byť pre deti, a nie naopak!

Z prvej ruky: Výsledky monitoru a socio-ekonomické vplyvy na vzdelávanie

Povinná bude už iba angličtina

Deti z okresov s najvyššou mierou nezamestnanosti dopadli v testovaní deviatakov najhoršie

Problémy s čitateľskou gramotnosťou pretrvávajú

Prečo sa investície do detí vyplatia

Poľskí študenti sú v Európe hviezdy, školstvu pomohla radikálna reforma

O školstve, reforme vzdelávania a kampani CHCEME VEDIEŤ VIAC

Zuzana Zimenová: Cieľom je, aby rodina a škola navzájom nebojovali

Pezinský workshop o budúcnosti vzdelávania

Štát chce vziať milióny súkromným školám

K presunu učiteľov do pôsobnosti štátu

Zuzana Zimenová: Do školy vo Fínsku chodia deti rady

Firmám majú chýbať stovky tisíc absolventov

Školstvo zabudlo na deti

Čaplovič naruší zabehnutý systém

SKU žiada menej testovať čitateľskú gramotnosť

Testovanie PISA preukázalo zlyhávanie nášho vzdelávacieho systému

Z prvej ruky: Požiadavky na zmeny monitora deviatakov

K návrhom na zmeny v Testovaní 9

Konečne sa môžu vyjadriť rodičia

Zástupcovia stavovských a profesných organizácií na maturitách

Začína sa kampaň, ktorá má naštartovať diskusiu o budúcnosti vzdelávania

Čo robiť, aby sa deti učili lepšie?

Štart kampane Chceme vedieť viac

Prijímanie študentov na vysoké školy

Ministerstvo chce, aby súkromné školy dostávali menej

Návrat do školy

Škôlky, jasle, opatrovateľské centrá. Stačí to?

Delenie učiva do ročníkov je krok späť

Slovenskí žiaci patria k najnešťastnejším

Čaplovič chce škôlky pre deti od štyroch rokov zadarmo

Čaplovič chce, aby sa do škôl vrátila technická výchova

Školskí odborári miešajú hrušky s jablkami

Župy škrtli stredným školám desiatky tried

Kaliňák navrhol Čaplovičovi škrtnúť stovky úradníkov

NÚCEM pripravuje nové testovanie žiakov

Na Slovensku Fínov tak ľahko nedobehneme

Sobotné dialógy: Školstvo a vzdelávanie

Učni majú mať podľa odborníkov prax vo firmách zaplatenú

Experti verejnej komisie k reforme odborného vzdelávania na Slovensku

Naivný trik ministra Čaploviča

Rodičia a školy

Výsledky Testovania 9

Riaditeľov škôl by mal menovať a odvolávať zriaďovateľ

Minister školstva chce zmeniť kreditový systém pre učiteľov

Čakanie na prognózu potrieb pracovného trhu

Josef Widmer: Firmy vedia, čo je potrebné pre trh, nie štát

V politike: Školstvo podľa Dušana Čaploviča

Stredné školy by o dva roky mali otvárať triedy podľa odhadov zmien na trhu práce

Obmedzenie výberu škôl sa nepáči ani ich riaditeľom

Správy a komentáre na tému správa o stave školstva

Zruší sa rodičom slobodná voľba výberu školy?

Zruší sa slobodný výber školy?

Rodičia sa môžu stať rukojemníkmi nekvalitných škôl

Peniaze pre školstvo

Antiliberálna evanjelizácia nevedomého davu?

Žiakov má k sústruhu zlákať nový predmet

Povinná školská dochádzka

Škôlky v škole. Kto do nich investuje?

Písomné maturitné skúšky

Štát mení taktiku v podpore gymnázií

Prelomový obrat v školách nenastal

Je stredných škôl priveľa?

Racionalizácia a optimalizácia školskej siete

Reforma vzdelávania je vecou celej spoločnosti

Výber základnej školy

Fínske skúsenosti zo školstva môžu pomôcť Slovensku

Leo Pahkin: Veci sa nedajú zmeniť za noc a chce to čas

Osemročné gymnáziá čaká šetrenie, zatiaľ na úkor platov učiteľov

V Bratislave vystúpi fínsky expert na vzdelávanie Leo Pahkin

Školy v malých obciach ekonomicky neobstoja

Platy nie sú jediným problémom nášho školstva

Mechanické znižovanie počtu učiteľov?

Málotriedne školy treba pospájať. Citlivo a uvážene

Peniaze na vyššie platy by sa našli

Čaplovič ráta učiteľov svojsky

Reorganizácia školstva

Potrebujeme viac alebo menej učiteľov?

Učitelia si kurzom prilepšia len na sedem rokov

Školskí odborári u prezidenta žiadali zvýšenie platov

Úspech v olympiádach nie je meradlom kvality školy

Z učiteľov verejní činitelia? Viac problémov ako výhod

Reforma zhora?

Reforma zdola?

Platy učiteľov

Zvyšovanie nárokov na maturitnú skúšku

Aké školstvo chceme? Každá vláda iné

Učitelia a platy

Učitelia zatvoria školy. Na ako dlho ešte nevedia

Školstvo živí priveľa organizácií

Učiteľom štrajk nepomôže. Treba argumenty

Stále nevieme hodnotiť kvalitu školy

Testovanie žiakov základných škôl

V triedach môže byť od septembra aj 35 či 40 detí

Pred začiatkom školského roka bez učebníc

100 dní ministra školstva

Školstvo vraj nevyhovuje požiadavkám doby

Čaplovič vidí slovenské školstvo ako nevyhovujúce dobe

Čaplovič sa uviedol ako negativisticky naladený politik

Ako zvýšiť užitočnosť vzdelávania?

Kontroverzný dotazník

Štát nadiktuje, čo sa bude učiť

Rodičia sa búria proti zmenám v školstve

Neštátne školy sa boja o existenciu

Spoločná základná škola

Štát bude školám diktovať, čo učiť

Podľa kvality školy financovať nemôžeme

Uberú školám bez uplatnenia

Odborári: Štát nemá dávať na súkromné školy

Vyššie vzdelanie na trhu stále boduje

Školy sa už o žiakov možno nebudú biť

Gymnáziá padnú za obeť odborným školám

Priemer známok 1,5 pre prijatie na gymnázium? Jedni sú za, druhí proti

Chýbajú nové učebnice aj vysokoškolský zákon

Ktoré priority v školstve by mali byť kľúčové pre budúcu vládu?

Testovanie dospelých

Povinná angličtina sa spustila, podľa odborníkov ju učí hocikto

Ministerstvo školstva zvýši váhu externej maturity pri hodnotení

STV: Večer na tému reforma v školstve

Anketa: Ako hodnotíte prvý rok ministra Eugena Jurzycu?

Jurzycu už kritizujú za nečinnosť

Otvorený list vláde SR k návrhu Koncepcie výchovy a vzdelávania

Dospelých čakajú testy

Po deťoch otestuje OECD aj dospelých

Prezident stopol angličtinu

S pochopením textu majú problém aj dospelí

Platy väčšiny učiteľov od januára zamrznú

Na povinnú angličtinu chýbajú učitelia

Vyrastá nám generácia naivných voličov, tvrdia odborníci

Deviataci: Podpriemer v porozumení textu

Výsledky medzinárodnej štúdie PISA

Povinná angličtina v slovenskom kontexte

Slotov úradník ,,obletel" svet. Za 15-tisíc

Ako sa odrazí šetrenie samosprávy na kvalite vzdelávania?

Čaká sa na rozhodnutie o waldorfskej škole

Povinná školská dochádzka sa má predĺžiť o rok

Povinná angličtina od prvého ročníka môže priniesť viac rizík

Začiatok roka opäť bez učebníc

Učebnice na internete

Anketa: Je zavedenie povinnej angličtiny dobrým krokom?

Tretiaci a siedmaci ZŠ nemajú reformné učebnice

Plat učiteľa určí región

Otvorený trh s učebnicami

Alternatívne vzdelávanie

V zajatí nariadenia

Vzdelávací systém musí byť viac otvorený a flexibilný

Papierová reforma neoslovila žiakov ani školy

Zuzana Humajová-Zimenová: Školstvo potrebuje nový reformný koncept

Vysokým školám maturita nestačí

Školský zákon v praxi

Kto získa na kariérnom raste

Dejepis sa bude učiť inak

Školy zapisujú prvákov

Učebnice meškajú už pol roka

Osemročné gymnáziá bojujú o prežitie

Experimentálne bahno

Zuzana Humajová: Kvalita škôl u nás stále nie je celospoločenskou témou

Mikolaj zrušil osemročným gymnáziám latinské názvy

Štátny patent na rozum

Reformná šaráda ministra Mikolaja

Zánik slovného hodnotenia

Rýchlo šité učebnice

V srdci Slovenska bodujú malomestské školy

Rezortný kráľ je nahý!

Postavenie verejných činiteľov nezabezpečí učiteľom reálne lepšiu ochranu

Nový zákon o učiteľoch – danajský dar ministra Mikolaja ku Dňu učiteľov

Nové pravidlá pre slovné hodnotenie?

K slovnému hodnoteniu žiakov

Téma .týždňa: Dobrá škola: ako ju nájsť?

Mikolaj chce zmeniť podmienky použitia školného

Mikolaj siaha súkromným školám na peniaze

Ministerstvo školstva je brzdou reformy základných a stredných škôl

Peniaze EÚ pre školy: Väčšina neúspešných

Reformná „reality show“

Osemročné gymnáziá budú mať menej žiakov

Známka pre naše školstvo? Dva mínus

Mikolaj: Školám stačili prázdniny na prípravu na reformu

Minister školstva chce súkromným školám zakázať zisk

Financovanie súkromných škôl

Mikolaj chce súkromným školám siahnuť na zisk

Čo prináša do škôl reforma?

Mikolaj zatiaľ nezmení školské úrady

Učitelia musia čoskoro dokončiť školské programy

5 tisíc nových učiteľov jazykov?

Za výber šlabikára zaplatia rodičia

Bratislava učiteľa zaplatí len ťažko

Úradníci už školám poradili. Aj s chybami

Učitelia sú nespokojní s učebnicovou politikou

Ohrozený druh školy?

Ak reforma, tak s novými učebnicami

Reforma má stúpencov aj kritikov

Školy dostanú učebnice na predmety, hoci ich reforma mala zrušiť

Parlament včera schválil nový školský zákon

Nový zákon o výchove a vzdelávaní schválený

Na školské programy bude málo času

Vzdelávacie programy

Reforma spľasla

Šikovní učitelia podľa Mikolaja reformu vzdelávania zvládnu

Stredné školy po zmene: Naučia myslieť?

K povinnej škôlke

Učebnice si konkurovať nebudú

Veľký tresk školstvo znovu obíde

Stredná škola? Dva pokusy a dosť

Recept na školský zákon alebo ako psíček a mačička tortu piekli

KI: Ministerstvo školstva zlyháva v príprave reformy vzdelávania

KI: V septembri sa po novom učiť nebude

Školy dostanú počítače za miliardy

Fico chce poslať stredoškolákov do zahraničia

KI: Nový školský zákon je omyl

Sprísňujú sa kritériá pre učiteľov

Školy budú meniť učivo narýchlo

Každý piaty učiteľ počítač nepoužíva

Svet testoval žiakov, Slováci prepadli

Reforma školstva alebo kozmetické zmeny

Výchova – rodina, škola, ulica

Zuzana Humajová: Zhasne túžba po reforme

Učiteľstvo najlepších žiakov nepriťahuje

Školy dostanú svoju ústavu

Školská taška je pre prváka priťažká

Cudzie jazyky na školách

Moderný učiteľ v kontexte nového školského zákona (diskusia)

KI: Dve tváre nového školského zákona

Reformný školský rok

Zabudnutá škola hrou

Priority školstva

Zuzana Humajová: KI navrhuje Nové školstvo

KI: Mikolajov školský zákon nebude reformný

Kritici: Školská reforma nebude výrazná

Stredné školy a bakalársky titul?

Zuzana Humajová: Školám zmeny neprinesú väčšiu slobodu

Deťom štát nadiktuje nové učivo

S jazykmi sa začne skôr

Mikolaj narazil na priveľa úloh

Minister školstva chce jeden štátny školský úrad

K Stratégii celoživotného vzdelávania

Reforma školstva - vyrieši to nový zákon?

Humajová odmietla miesto v Kurikulárnej rade ministerstva školstva

Zuzana Humajová: Maturita má „starý šat“

Mikolaj: Školstvo? No bojujem

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Stratégia reformy školstva

Nostalgia komunistických expertov po predškolskej výchove

Nie povinnej materskej škole

Nový pohľad na nové školstvo

Škola ako trenažér

Posledný ročník materskej školy povinný nebude

Programové vyhlásenie vlády v oblasti školstva

Téma dňa: Aké zmeny nás čakajú v školstve?

Známka a kvalita školy

Hodnotenie krokov vlády v oblasti školstva v uplynulom období a volebné programy strán v oblasti školstva

Hodnotenie programového vyhlásenia vlády a reformy školstva

Politické gesto alebo potrebný impulz?

Šanca na štart reformy vzdelávania

Čas na školskú revolúciu

Yetti žije - aj reforma

Návrh nového školského zákona

Reforma vzdelávania je permanentný proces

Škola a tvorivosť

Zrútil sa mýtus o kvalitnom vzdelávaní