Wikipédia vie čoraz viac, ľudia čoraz menej

30.11.2014 | Vladimír Burjan | Dobrá škola

V priebehu niekoľkých dní som bol náhodným svedkom dvoch situácií, nad ktorými odvtedy dosť premýšľam.


Fotografická výstava. Starší pár, obaja môžu mať okolo sedemdesiat, sa zastavuje pri jednej z vystavených fotografií. Muž číta z popisu: „Portrét nemeckého spisovateľa Bertolda Brechta.“ Žena sa zamyslí a hovorí: „Brecht? Nepoznám.“


Chodba na vysokoškolskom internáte. Dve študentky sa pripravujú na skúšku. Zrazu jedna hovorí: „Tak toto keby som dostala, neviem povedať vôbec nič. Nejaký An-dy War-hol.“ Spolužiačka sa začuduje: „Ty nepoznáš Warhola?“ „Nie, nikdy som to meno nepočula,“ priznáva prvá.


Tretiu príhodu zapadajúcu do série mi rozprával priateľ. Deviateho novembra vzal dvoch stopárov – 23-ročného murára a jeho 17-ročnú priateľku, učiacu sa za kuchárku-čašníčku. Dal sa s nimi do reči a po chvíli ich začal skúšať, či vedia, aké je 9. novembra výročie (darmo, učiteľ sa nezaprie). Netušili. Po nápovede, že ide o významnú udalosť z roku 1989, tipli víťazstvo nad fašizmom. Ani pomôcka „Berlín“ nezabrala. Keď im priateľ prezradil, že mal na mysli pád Berlínskeho múru, zaskočili ho otázkou: „Akého múru?“ Nemali ani tušenie o existencii nejakého múru, ani východného a západného Nemecka.


Hoci ide o zdanlivo banálne epizódky, stále sa k nim vraciam. A na vlastné počudovanie sa neviem rozhodnúť, čo si o nich vlastne myslím. Moje prvé reakcie boli také ako vaše (aspoň predpokladám). Niečo v zmysle „preboha, kam to ľudstvo speje, toto je úplný úpadok vzdelanosti a civilizácie.“ Po čase sa však vo mne začali ozývať pochybnosti: je neznalosť Bertolda Brechta naozaj takým zásadným problémom? Ja predsa tiež nepoznám najväčšieho juhoamerického básnika. A všetky informácie o Brechtovi či Warholovi sú vzdialené iba tri kliky. Neskôr ma však opäť prepadli obavy: ako dopadne táto krajina, ak ju zveríme do rúk mladej generácii, ktorá nevie, že tu 28 rokov šarapatil Berlínsky múr?


Ešte si to počas zimných prázdnin musím premyslieť. Môžete mi napísať, ako to vidíte vy. A do roku 2015 vstúpte šťastnou nohou!


Autor je riaditeľom spoločnosti EXAM testing a šéfredaktorom časopisu Dobrá škola.

Článok bol pôvodne uverejnený v časopise Dobrá škola.

Dobrá škola

Nie som čarodejník, naozaj nie

Pre niekoho peklo, pre niekoho raj

Nepleťme tie peniaze do všetkého

Korupcia? Pridajme hodinu čestnosti

Pre iných bežné veci, pre nás sci-fi?

Čísla hovoria jasne – svet nám uteká

Nie je za čím banovať

Únava z blúdenia

Peter Dráľ: Treba odmeňovať iba kvalitu

Ako sa píše vízia

Radšej pomalšie, ale správne

Prečo som to urobil

Zakladám start-up

Môže za to škola?

Máme byť radi, keď OECD radí?

Vládnutie podľa PR-manuálov

Natieranie na ružovo nepomôže

Neviem, či sme mohli byť ďalej

Neviem ho definovať, ale spoznám ho

Zuzana Zimenová: Nepotrebujeme ďalšiu reformu

Keď politici počúvajú, treba hovoriť

Priveľa práva nás postupne zadusí

Diskusie treba, aj keď nič neriešia

Systém alebo panáčikovia?

Omnia sponte fluant...

Daň z pridanej slobody

Nie sme škodliví natierači

Výroky účastníkov workshopov kampane Chceme vedieť viac

Nie je nič dôležitejšie ako záujmy vlastnej strany

Wikipédia vie čoraz viac, ľudia čoraz menej

Čo sme sa dozvedeli v kampani Chceme vedieť viac

Moja revolúcia

O nemocniciach a školách

Šiesty ročník, štvrtý minister

Hodnoťte a plánujte, ale nie formálne

Chrám, výťah, poisťovňa... A čo ďalej?

Pozvánka na konferenciu: Cesty k dobrej škole

Chutný zákusok s pár kamienkami

Učiteľov musí byť vidieť a počuť

Človeče, zapoj sa!

Zmena je možná, no nádeje plané

Neo-PISA-teľná povrchnosť

Deťom chýba pomocná ruka

Stále niečo nové

Stretol som skutočného guru

Merajme, ale s mierou

O kamienkoch a knihách

Po rokoch opäť v školskej lavici

V Testovaní 9 sa podvádza!

Oceňujeme, že ste nás ocenili

Anna Chlupíková: Dôverujem svojim učiteľom

Ignorovať najlepších je hlúpe

Zemeguľa je vaša, držíme palce!

Čo z toho vyplýva pre školu?

Krátkozrakosť hraničiaca so slepotou

Nové školstvo a Dobrá škola