Anna Chlupíková: Dôverujem svojim učiteľom

23.4.2013 | Admin | Dobrá škola

Má rada voľnosť a slobodu, je kreatívna v škole aj mimo nej, uprednostňuje jednoduché riešenia, má aktívny prístup k veciam, množstvo nadšenia a odvahu meniť stereotypy v školstve. Anna Chlupíková, riaditeľka Základnej školy v Novákoch.


V tom, že sa stane učiteľkou, mala jasno už dávno. Vyštudovala strednú pedagogickú školu a neskôr slovenčinu a hudobnú výchovu na Pedagogickej fakulte v Nitre. Učenie ju stále baví kvôli spontánnosti detí, možnosť hrať sa s nimi a tvoriť. Vie sa so žiakmi tešiť aj pochopiť ich problémy, chce s nimi snívať o možnostiach ich budúceho života a ukazovať im, ako hľadať krásu, pokoj, spolupatričnosť a radosť. Keď neučí a neriaditeľuje, šije patchworkové deky, pestuje bylinky a kvety, niekedy maľuje steny v byte, brúsi dvere a zvládla už aj mozaikovú dlažbu. Vyspovedala ju Lenka Kunová.


Tvoja škola robí množstvo neformálnych aj netradičných aktivít, aby ste sa viac zblížili s rodičmi svojich žiakov. Výsledkom je, že s vami rodičia spolupracujú omnoho ochotnejšie, ako to býva zvykom.

V rodičovi treba vidieť spolupracovníka, nie nepriateľa. Je to jeho dieťa, ktoré prichádza k nám do školy, rodič nám dôveruje, že sme odborníci, že mu splníme aspoň do istej miery jeho sny o jeho dieťati, že mu pomôžeme. Veľa sa o týchto postojoch v kolektíve rozprávame. Ochota učiteľov je prvoradá. Nemáme vyčlenené hodiny na konzultácie s rodičmi, okrem triednych schôdzok. Rodič môže komunikovať s učiteľom v akomkoľvek čase okrem vyučovacej hodiny, ak sa s ním dohodne. Školské mobilné telefóny v zborovniach slúžia v prvom rade na tieto účely. Podstatná je však kvalita vzdelávania. O tú nám musí ísť aj v komunikácii s rodičom.


Si zástankyňou voľnejšieho štátneho vzdelávacieho programu.

Pár ľudí, ktorí čítali môj rozhorčený príspevok spred dvoch rokov o zavádzaní voľnosti do škôl, asi neveriacky krúti hlavou, či to hovorí tá istá osoba. Áno, som to ja a nebojím sa priznať, že som svoje názory podstatne zmenila. Predchádzala tomu komunikácia, pozorovanie, študovanie iných pedagogických systémov, argumentácia ľudí z opačného pólu. O tom je asi náš život – aby sme neustrnuli a hľadali počas neho tú najoptimálnejšiu cestu. Mňa systém slobody vo vzdelávacom procese vďaka správnej diskusii a argumentácii presvedčil.


Čo konkrétne ťa presvedčilo?

Prestala som sa sústrediť na školu – ustanovizeň, na namáhavú prácu s tvorbou dokumentácie a začala som vidieť skôr dopad na dieťa. Pozrela som sa na systém nielen v našej škole, ale aj na problémy napr. v rómskych komunitách. Netreba vidieť len cieľ, ktorý si stavia ministerstvo, ale hlavne ten, ktorý si staviame my osobne: čo chcem v tej škole s tým Adamom, Jankom, Zuzkou dosiahnuť? Chcem ich naučiť. A čo keď to nevedia? Keď nemajú doma podmienky na vzdelávanie sa „v prúde“, keď im nejde všetko tak ako ostatným? Čo keď sú z málo podnetného prostredia? Čo musím zmeniť, aby dieťa neopakovalo ročník, ale zvládlo toto učivo? Ak počkám s týmto učivom do vyššieho ročníka, pomôže to dieťaťu? Istotne niečo iné zvládne druháčik v našej škole s podporou rodičov, plným peračníkom a bruškom, a druháčik z problémového prostredia, ktorý viac myslí na svoj hlad a učiteľ mu musí požičať aj ceruzku na písanie.


Čo považuješ za svoj najväčší úspech?

Náš pedagogický kolektív, ktorý buduje a formuje školu moderným smerom. Obdivujem tieto „dievčence a chlapcov“, čo všetko dokážu, akí sú zodpovední, pracovití, iniciatívni, tvoriví, ako „skočia“ na každý podnet k inovácii, spolupracujú, pýtajú sa, dávajú podnety, sú veselí i kritickí, hľadajúci čo najlepšie cesty spoločne, diskusiou... Veľmi si ich za to vážim a chcela by som pre nich vytvoriť čo najlepšie podmienky v zmysle materiálnom, ale najmä nemateriálnom.


Celý rozhovor s Annou Chlupíkovou bol pôvodne uverejnený v časopise Dobrá škola číslo 08 z apríla 2013 na stranách 8 až 10.

Dobrá škola

Nie som čarodejník, naozaj nie

Pre niekoho peklo, pre niekoho raj

Nepleťme tie peniaze do všetkého

Korupcia? Pridajme hodinu čestnosti

Pre iných bežné veci, pre nás sci-fi?

Čísla hovoria jasne – svet nám uteká

Nie je za čím banovať

Únava z blúdenia

Peter Dráľ: Treba odmeňovať iba kvalitu

Ako sa píše vízia

Radšej pomalšie, ale správne

Prečo som to urobil

Zakladám start-up

Môže za to škola?

Máme byť radi, keď OECD radí?

Vládnutie podľa PR-manuálov

Natieranie na ružovo nepomôže

Neviem, či sme mohli byť ďalej

Neviem ho definovať, ale spoznám ho

Zuzana Zimenová: Nepotrebujeme ďalšiu reformu

Keď politici počúvajú, treba hovoriť

Priveľa práva nás postupne zadusí

Diskusie treba, aj keď nič neriešia

Systém alebo panáčikovia?

Omnia sponte fluant...

Daň z pridanej slobody

Nie sme škodliví natierači

Výroky účastníkov workshopov kampane Chceme vedieť viac

Nie je nič dôležitejšie ako záujmy vlastnej strany

Wikipédia vie čoraz viac, ľudia čoraz menej

Čo sme sa dozvedeli v kampani Chceme vedieť viac

Moja revolúcia

O nemocniciach a školách

Šiesty ročník, štvrtý minister

Hodnoťte a plánujte, ale nie formálne

Chrám, výťah, poisťovňa... A čo ďalej?

Pozvánka na konferenciu: Cesty k dobrej škole

Chutný zákusok s pár kamienkami

Učiteľov musí byť vidieť a počuť

Človeče, zapoj sa!

Zmena je možná, no nádeje plané

Neo-PISA-teľná povrchnosť

Deťom chýba pomocná ruka

Stále niečo nové

Stretol som skutočného guru

Merajme, ale s mierou

O kamienkoch a knihách

Po rokoch opäť v školskej lavici

V Testovaní 9 sa podvádza!

Oceňujeme, že ste nás ocenili

Anna Chlupíková: Dôverujem svojim učiteľom

Ignorovať najlepších je hlúpe

Zemeguľa je vaša, držíme palce!

Čo z toho vyplýva pre školu?

Krátkozrakosť hraničiaca so slepotou

Nové školstvo a Dobrá škola