Ad: Planéta testov a garancií

28.1.2013 | Admin | .týždeň

Na článok Martina Mojžiša Planéta testov a garancií reagoval hovorca ministerstva školstva Michal Kaliňák. Jeho reakciu, ako i odpoveď Martina Mojžiša na ňu, nájdete nižšie.


Michal Kaliňák
Falošné pocity a skreslené informácie

Z úcty k čitateľom a s rešpektom k objektívnym informáciám považujeme za korektné informovať o faktoch, ktoré autor článku Planéta testov a garancií publikoval v ostatnom vydaní týždenníka .týždeň.

Týždenník .týždeň v aktuálnom vydaní ukázal, akým spôsobom môže novinár pracovať s informáciami bez toho, aby dodržiaval elementárne princípy profesionálnej žurnalistiky. Článok Planéta testov a garancií autora Martina Mojžiša sa snaží spochybniť jeden z krokov rezortu školstva v oblasti digitalizácie vzdelávacieho obsahu, nie však relevantnými faktmi, ale polopravdami, ktoré môžeme považovať za megaklamstvá. Spomínaný článok hrubo prekrúca fakty a ignoruje veci podložené konkrétnymi zápismi z rokovaní s dodávateľským konzorciom.

V prvom rade považujeme za dôležité vyvrátiť tvrdenia o skutočnej cene Planéty vedomostí. Vyhlásenia ministra Dušana Čaploviča o vyjednaní ceny na úrovni 6, 7 milióna eur (bez DPH), teda o 1 milión eur nižšej ako pri vyjednávaniach exministra Eugena Jurzycu, označil autor článku za „celkom evidentnú a zároveň detsky naivnú lož“. Faktom zostáva, že v zápisnici z rokovania medzi dodávateľským konzorciom a rezortom školstva zo dňa 28. augusta 2011 sa konštatuje, že ministerstvo navrhuje cenu za rozšírenú licenciu vo výške 7, 7 milióna eur (bez DPH). Pán Mojžiš si namiesto overenia faktov, ako to robia seriózni žurnalisti, radšej vytvoril konštrukciu, ktorá sa síce nezakladala na pravde, ale výrazne mu pomohla v zavádzaní čitateľov. Pripomíname, že dohodnutá cena podľa zápisnice neobsahuje služby, súvisiace s implementáciou Planéty vedomostí do Dátového centra, vyškolením učiteľov a prevádzkou helpdesku zo strany dodávateľov. Cena za služby bola v roku 2011 aj v súčasnosti stanovená na 2 milióny eur, a preto informácie pána ministra o tom, že konzorcium dodávateľov poskytlo ministerstvu celkovú zľavu vo výške 1 milión eur, platí.

Pán Mojžiš v článku okrem iného konštatuje: „Základným problémom nákupu Planéty vedomostí je jeho plošnosť a nehorázna predraženosť.“ Aj v tomto prípade ide o konštatovania na základe falošných pocitov a obchádzania faktov. Ak mu prekáža plošný nákup, evidentne nepozná úspory z rozsahu. Okrem toho ešte bývalé vedenie rezortu v roku 2011 zrealizovalo prieskum trhu a porovnateľný produkt na stránke www.yteach.com v tom čase stál 4 690 eur (bez DPH) na školu a rok. Išlo pritom iba o licenciu na anglickú verziu digitálneho učiva!

Spolupráca pána Mojžiša s bývalým štátnym tajomníkom rezortu na príprave článku je pochybná aj v súvislosti s vyjadreniami pána Jaroslava Ivanča o tom, že rezort školstva si nenechal vypracovať porovnanie Planéty vedomostí s podobným produktom – Bránou poznania. Na rezorte pritom máme analýzu, ktorú si nechal vypracovať exminister Jurzyca Ústavom informácií a prognóz školstva. Napriek tomu, že analýza existuje, mal ju k dispozícii aj pán štátny tajomník Ivančo a pán Mojžiš vedel o jej existencii, falošnými tvrdeniami sa snažil spochybniť súčasné vedenie ministerstva, a nie tie informačné zdroje, ktoré mu evidentne nehovorili pravdu.

Pán Mojžiš v článku bez podloženej faktografie kritizoval aj garanciu kvality a zádržné. Preto ešte raz zdôrazňujeme, že kontrolu kvality nebudú za rezort vykonávať odborní garanti od dodávateľa, ktorých spomína pán Mojžiš, ale odborníci Štátneho pedagogického ústavu.

Napriek tomu, že pán Mojžiš sa v článku snaží spochybniť mechanizmus zádržného, faktom zostáva, že splátky sú rozdelené na tri roky, a nie, ako píše autor článku, na 4 mesiace. Rezort garantuje, že zádržné nebude vyplatené skôr ako v roku 2014.

K výhradám pána Mojžiša voči ďalšiemu testovaniu Planéty vedomostí konštatujeme, že testovacia prevádzka sa nevzťahuje na obsah digitálneho učiva, ale na testovanie spôsobu jeho implementácie v podmienkach dátového centra rezortu a spôsobu poskytovania prevádzkových služieb a služieb helpdesku.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na rozdiel od pána Mojžiša má na tieto výhrady nespochybniteľné dôkazy, čo na jednej strane spochybňuje obsah článku, ako aj kvality jeho autora. Staré slovenské príslovie hovorí, že nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina. V tomto prípade platí, že ani zo zaujatého človeka nebude profesionálny novinár.


Autor je riaditeľ Tlačového a informačného odboru Ministerstva školstva.

Článok bol pôvodne uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 21. januára 2013 a nájdete ho tu.




Martin Mojžiš
Vážený pán hovorca,

predom môjho listu Vás čo najsrdečnejšie pozdravujem a súčasne vyjadrujem radosť nad tým, že ste rozšírili rady kritikov našej redakcie. Sme radi, že popri predsedníčke Ústavného súdu nás pranieruje aj osobnosť Vášho formátu.

Nemôžem sa však zbaviť dojmu, že v našej komunikácii došlo k určitým nedorozumeniam. Pokúsim sa vymenovať aspoň tie najvýznamnejšie.

V prvom rade považujem za dôležité vyjasniť si rozdiel medzi dokonavým a nedokonavým vidom. Morfológia slovenského jazyka uvádza, že slovesá nedokonavého vidu označujú deje, ktoré vnímame ako plynúce či prebiehajúce. Naproti tomu slovesá dokonavého vidu označujú deje vnímané ako ucelený, uzavretý fakt. Čiže „jednal“, respektíve „vyjednával“ sú slovesá nedokonavé, zatiaľ čo „vyjednal“ je sloveso dokonavé.

Ak teda píšete, že minister Čaplovič vyjednal cenu o milión eur nižšiu, než o akej minister Jurzyca vyjednával, potom porovnávate dokonavý vid s nedokonavým. V takom prípade však nestačí uviesť, čo sa píše v zápisnici z 28. augusta, potrebné sú zápisnice zo všetkých rokovaní (najmä tie zo septembra a začiatku októbra).

Je možné, že vzhľadom na pracovné zaneprázdnenie nemáte čas prechádzať všetky zápisnice a zisťovať, ako sa cena v priebehu času menila. Nevadí, ja to urobím. Povzbudený Vaším informovaním o obsahu zápisnice z obchodného rokovania som v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám požiadal o sprístupnenie všetkých zápisníc, týkajúcich sa rokovaní predstaviteľov ministerstva s dodávateľmi Planéty vedomostí. O výsledku budem Vás aj ostatných čitateľov .týždňa informovať. Mimochodom, na potrebu preštudovania všetkých zápisníc ste ma upozornili porovnávaním dokonavého a nedokonavého vidu práve Vy, za čo som Vám vďačný. Minister vo mne túto potrebu nevyvolal, pretože on porovnával dva dokonavé vidy. Povedal doslova: „Som rád, že sa nám podarilo vyrokovať cenu nižšiu, ako bola cena dohodnutá mojím ministerským predchodcom.“ Tento výrok je síce naozaj evidentnou a detsky naivnou lžou, pretože Eugen Jurzyca nijakú cenu nedohodol, ale aspoň nepredstavuje nijaký gramaticko-logický oriešok.

K ďalším nedorozumeniam už len heslovito. Úspory z rozsahu poznám, ale nie každý plošný nákup je úsporou z rozsahu (ak budem predávať obyčajné jabĺčka po 100 eur za kus, ale Vám ich predám pri nákupe nad tisíc kusov po 50 eur za kus, asi sa tým nebudete chváliť ako úsporami z rozsahu). S Jaroslavom Ivančom som nespolupracoval o nič viac, ako s Vami – položil som mu otázky a on mi na ne odpovedal (otázkami som sa snažil v rámci svojich schopností „overiť fakty, ako to robia seriózni žurnalisti“). O analýze, ktorú nechal vypracovať exminister Jurzyca na ÚIPŠ, som nevedel a aj keby som o nej vedel, vôbec by som jej nedôveroval (názor by som zmenil, len ak by vysvitlo, že na ÚIPŠ bolo zamestnané orákulum, ktoré dokáže v priebehu niekoľkých dní až týždňov porovnať s presnosťou na percento dva produkty, z ktorých prinajmenšom jeden obsahuje 30 000 vzdelávacích materiálov). Keď už som pri tej dôvere, veľké nádeje by som nevkladal ani do kontroly kvality, ktorú budú za rezort vykonávať odborníci Štátneho pedagogického ústavu (ktorí v minulosti akreditovali aj kurzy numerológie, nehovoriac o tom, že „stratili“ časť odborných posudkov na Planétu vedomostí). Nuž, a k tomu, že som kritizoval garanciu kvality a zádržné „bez podloženej faktografie“ hádam len toľko, že zopár faktov som predsa len našiel, a to v podpísanej zmluve, ktorú aj Vám vrelo odporúčam aspoň zbežne preletieť (vynikajúcim cvičením čítania s porozumením je vzájomná previazanosť článkov 7.2, 7.3, 5.1 zmluvy a článku 1.1 prílohy č. 5). Ak náhodou zmluvu nemáte priamo k dispozícii, je verejne dostupná na www.ezmluvy.sk/zmluva/744344.

Nakoniec mi dovoľte, pán hovorca, pristaviť sa trochu pri Vašom tvrdení, že „testovacia prevádzka sa nevzťahuje na obsah digitálneho učiva, ale na testovanie spôsobu jeho implementácie v podmienkach dátového centra rezortu a spôsobu poskytovania prevádzkových služieb a služieb helpdesku“. V tomto sa mýlite – stačí si pozrieť článok 2 prílohy č. 5 k zmluve, kde sa priamo hovorí o „intenzívnom testovaní digitálneho vzdelávacieho obsahu“ aj o „riešení obsahových nezrovnalostí“ počas 9-mesačnej pilotnej a testovacej fázy. Oveľa dôležitejšie, než Váš omyl, je však to, v čom sa nemýlite – podľa zmluvy sa naozaj bude deväť mesiacov testovať okrem obsahu aj implementácia a poskytovanie služieb v dátovom centre rezortu školstva. Dovolím si pripomenúť, že toto dátové centrum vybudovala za prvej Ficovej vlády firma Siemens IT Solutions and Services – v prvej etape takmer za 9 miliónov eur, v druhej za ďalších 4,5 milióna eur. IT divízia sa neskôr od Siemensu odčlenila a dnes vystupuje ako Atos IT Solutions and Services. Práve Atos predal spolu s Agemsoftom ministerstvu Planétu vedomostí.

Na čo potrebuje firma Atos deväť mesiacov na testovanie inštalácie v dátovom centre, ktoré sama vybudovala? Nemalo by to ísť za všetky tie prachy predsa len trochu rýchlejšie? A prečo bude mať počas tohto testovania, ktoré sa navyše začne až niekedy v apríli, prístup k Planéte vedomostí iba 300 škôl, čiže len každá desiata škola? Nezdá sa vám, že aj z tohto hľadiska podpísal minister mimoriadne nevýhodnú zmluvu?


Autor je vysokoškolský učiteľ a redaktor časopisu .týždeň.

Článok bol pôvodne uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 21. januára 2013 a nájdete ho tu.


Martin Mojžiš: Digitálny analfabet

Zdroj: .týždeň, www.tyzden.sk


.týždeň

.pod lampou: Svet, ktorý zahodil vzdelanosť?

Malo zmysel testovať deviatakov? /Polemika/

Akých sto dní?

Ako pohnúť spiacim slonom?

Pán premiér, čo máte prázdniny?

Môj návod ako štrajkovať

Akreditácie – choroba alebo liek?

Naše školstvo je zlé

Marek Tesar: Ako sa učí na Novom Zélande

Krajina bez ideí?

Politika do škôl patrí

Viac otázok než odpovedí

Vysoké školy: Univerzity, absolventi, prax

Vlado Burjan: Učenie potrebuje odluku od štátu

Vzdelávanie bez limitov

Juraj Draxler: Každá strana má biznis pozadie

Zoznámte sa: Juraj Draxler

Domáce vyučovanie zamrzlo na prvom stupni

Milióny vyhodené do vzduchu

Budúcnosť našich detí nie je ružová

Planéta /ne/vedomostí

Neviditeľné deti

Rastú nám digitálni dementi?

Čaplovičovo vysvedčenie

Ako zachrániť remeslo

Duch socializmu žije v našich školách

Zuzana Zimenová: Chceme vedieť viac je obojsmerná informačná kampaň

Bez priateľov nezmôžeme nič

Čo je zrkadlom našej spoločnosti

Aby nevznikla stratená generácia

Vďaka Bielym vranám!

V školstve vládne totalita

Keď Čaplovič napráva Mikolaja

Naučte děti číst

Slovensko pôsobí tak, ako keby spalo

Viac muziky za menej peňazí?

Podpora učiteľa spojila Košice s Bratislavou

Učitelia sa zobudili, čosi sa deje

Prebudení učitelia

Kľúčom sú dobré verejné základné školy

Učitelia sa musia prestať báť

Učiteľ si vyrába pomôcky sám a kontroluje ministerstvo

Štrajk učiteľov, zrada a porážka

Mali sme inšpekciu

Dve správy o stave školstva

Pridávajú školy hodnotu?

Školské testy – dobrý sluha, zlý pán

Merať či nemerať vo vzdelávaní?

Inšpekcia, byrokracia, a tak vôbec

Pohľad zvonku

Načo je komu školská inšpekcia?

Pedagogika videná očami biológie

Reforma školstva – pohľad z riaditeľne

Reforma či perestrojka?

Ad: Planéta testov a garancií

Planéta testov a garancií

Nové školstvo a .týždeň