Viac otázok než odpovedí

1.4.2015 | Renáta Králiková | .týždeň

V posledných týždňoch boli publikované viaceré dáta o súčasnom a budúcom uplatnení absolventov vysokých škôl na trhu práce. Tieto dáta otvárajú viac otázok než poskytujú odpovedí.


Údaje pochádzajú najmä z kruhov ministerstva školstva (bývalý Ústav informácií a prognóz školstva - ÚIPŠ, Centrum vedecko-technických informácií SR - CVTI, portál lepsieskoly.sk) a doplnené boli aj štúdiu Inštitútu finančnej politiky (IFP) a dátami z portálu Profesia.sk. Takéto výskumy sú, bezpochyby, dôležité. Vnímam ale otáznosť výpovednej hodnoty niektorých dát, čo sa deje primárne v neprospech spoločenských a humanitných vied. Toto je problematické, pretože presné a relevantné dáta sú kľúčové pre navrhunutie účinnej zmeny, ktorá by viedla k zvýšeniu kvality a dlhodobej zamestnateľnosti absolventov vysokých škôl.


.v čom je problém

Prvým z problémov je predpoklad, že masifikácia nášho vysokého školstva, negatívne ovplyňuje zamestnateľnosť jeho absolventov. Masifikácia však je vecou minulosti a my dnes skôr čelíme otázkam čo spraviť s jej dôsledkami. Počet vysokoškolákov u nás kulminoval v roku 2008, keď ich bolo takmer 228-tisíc. Zároveň sme aj pri rýchlom raste počtu vysokoškolákov v počte vysokoškolsky vzdelaných ľudí v ekonomicky aktívnej populácii 25 až 64 ročných zostali ďaleko za priemerom OECD. Od roku 2009 počet vysokoškolákov kontinuálne klesá na necelých 188 tisíc v roku 2013. Podľa Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) pokles bude pokračovať o približne ďalších 20 – 25 tisíc študentov v najbližších ôsmich rokoch.

Zaujímavé je, že dokonca v rokoch 2004 – 2013 počet záujemcov o vysokú školu na Slovensku podľa ministerstva školstva klesol o tri percentá viac než v rovnakom období klesol počet 19-ročných ľudí. Zároveň dlhodobo rastie počet Slovákov študujúcich v zahraničí a v roku 2012 dosiahol podľa OECD takmer 15 percent z celkovej populácie vysokoškolákov, čo je jedno z najvyšších čísiel v OECD. Naopak len polovicu priemeru OECD krajín dosahujeme v tom koľko zahraničných študentov prilákame. Do zahraničia pritom odchádzajú šikovnejší študenti, ktorí tam často aj ostanú. To znamená, že dopady geografického poklesu sú u nás ešte zhoršené nevyváženou mobilitou študentov. ARRA na margo poklesu počtu vysokoškolákov konštatuje, že už dnes sa nevyužíva tretina výučbovej kapacity v prvých ročníkoch, ktorú je potrebné využiť na zvýšenie kvality výučby a výskumu.


.vyberte si svoje číslo

Ďalším problémom sú niektoré z používaných dát a to konkrétne údaje z portálu Profesia.sk. Tieto dáta sa objavili v denníku N ako aj na portáli ministerstva školstva. V denníku N mali údaje z Profesie ukázať, že absolventi viacerých spoločenských a humanitných odborov sa vo veľkej väčšine uchádzajú o stredoškolské pozície (napríklad, že len 18 percent absolventov histórie si hľadalo zamestnanie vo svojom odbore). No výskum bývalého ÚIPŠ z roku 2013 ukázal, že väčšina absolventov humanitných a spoločenských vied (75 percent dennej formy štúdia) pracuje na vysokoškolských miestach a horšie na tom sú ich kolegovia z prírodných vied (68 percent) a z poľnohospodárstva, lesníctva a veterinárnych vied (57 percent). Výskum bývalého ÚIPŠ tiež ukázal, že väčšina absolventov humanitných a spoločenských vied je zamestnaných vo svojom odbore. Iné dáta z Profesie používa aj portál ministerstva školstva lepsieskoly.sk a to konkrétne na vytvorenie rebríčka záujmu zamestnávateľov o absolventov vysokých škôl. V oboch prípadoch je problém v tom, že v databázach Profesie nie je reprezentatívna vzorka zamestnávateľov ani absolventov, ale sú tam len ľudia a firmy, ktorí tam chcú z rôznych dôvodov byť.

Napríklad tam nie sú absolventi, ktorí si nájdu prácu bez pomoci Profesie. Zo zamestnávateľov tam nemusia byť všetci relevantní zamestnávatelia zo štátneho, verejného, či tretieho sektora, ktorí práve môžu byť zamestnávateľmi absolventov spoločenských a humanitných vied. Dáta z Profesie sú teda o ľuďoch a organizáciách v databázach tejto agentúry a nie o celkovej populácii absolventov a firiem na Slovensku.

S informáciou o žiadanosti absolventov na Profesii je spojený ešte jeden problém. Tento ukazovateľ je vytvorený na základe dopytu zamestnávateľov v rokoch 2011 až 2013. Je otázne do akej miery je táto informácia relevantná pre dnešného uchádzača o štúdium, ktorý skončí školu ako bakalár o 3 alebo, v drvivej väčšine prípadov, ako magister o 5 rokov, teda v roku 2018 alebo 2020. Vtedy aj zamestnávatelia z databázy Profesie môžu hľadať úplne iných absolventov než pred 5-timi alebo 9-timi rokmi.

Ďalším problémom dát je ich vzájomný nesúlad. Napríklad zatiaľ čo výskum bývalého ÚIPŠ hovorí, že 75 percent absolventov denného a 83 percent externého štúdia druhého stupňa považovalo výber svojho odboru za správny, tak CVTI uvádza, že to bolo len 54 percent absolventov VŠ. ÚIPŠ bol výrazne optimistickejší aj ohľadom práce vo vyštudovanom odbore keď hovoril, že až 62 percent absolventom druhého stupňa VŠ štúdia pracuje vo svojom (38 percent) alebo príbuznom (24 percent) odbore, kým podľa CVTI len 54 percent absolventov vysokých škôl pracuje vo svojom odbore. Zároveň, zatiaľ čo CVTI v denníku N vo svojom grafe ukazuje, že najviac sa vo svojom odbore zamestnajú veterinári (94 percent), tak UIPŠ zistil, že len 57 percent absolventov poľnohospodárstva, lesníctva a veterinárnych vied sa zamestnalo vo svojom odbore. Problémom tu môže byť, že zatiaľ čo CVTI zobral oddelene absolventov veteriny, tak bývalý UIPŠ ich zaradil do väčšej skupiny odborov. Uvedené príklady nesúladu môžu plynúť z rôzneho výberu respondetov (napr. len absolventi druhého stupňa vs. všetci absolventi, absolventi za dlhšie alebo kratšie obdobie) alebo definovania meraných indikátorov (pýtame sa len na uplatnenie v odbore a nie v príbuznom odbore, širšie alebo užšie definovanie odborov). Otázka je, ktoré čísla lepšie merajú realitu a ktoré si vyberú tvorcovia vysokoškolskej politiky?


.ide o zručnosti

Meranie odborov samostatne alebo v rôznych skupinách môže byť problematické pre humanitné a spoločenskovedné odbory, ktoré sú značne rôznorodé. Niekedy sú uvádzané ako kompaktné celky – napríklad pri prezentácii projektu CVTI (Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti) sa hovorilo o pretlaku absolventov v spoločenských vedách en bloc. Inokedy sa z nich arbitrárne niektoré vyberú ako vysoká zamestnanosť vo vyštudovanom odbore pri práve (CVTI v denníku N), či nízka zamestnanosť vo vyštudovanom odbore sociálna práca (Inštitút finančnej politiky) a ďalšie odbory sa ponechajú v skupine spoločenských vied. Pričom ako ukazuje vyššie uvedený príklad veteriny, situácia môže byť v rôznych odboroch pri zamestnanosti ich absolventov dosť odlišná.

Pri informáciách o uplatnení sa vo vyštudovanom odbore sa objavujú aj všeobecnejšie problémy. Dôležitým problémom je, že z pohľadu študenta nemusí byť podstatné, či mu vzdelanie umožní zamestnať sa v konkrétnom odbore, ale skôr či mu poskytne zručnosti, s ktorými si nájde zaujímavú a prípadne dobre platenú prácu. Z tohto pohľadu je výhodou ak odbor absolventom umožňuje zamestnať sa v rôznych profesiách. Takáto flexibilita je pri neustále sa meniacich potrebách trhu práce dôležitá. Zároveň širšie definované zručnosti sú primárne doménov humanitných a spoločenských vied. Pre dobrú zamestnateľnosť ich absolventov je dôležité, aby tieto zručnosti získali v dostatočnej kvalite.

Práve kvalita odborných a generických zručností je to čo by nás pri absolventoch vysokých škôl malo zaujímať najviac, pričom sa jej venuje len málo pozornosti. Kvalitané zručnosti, viac ako konkrétny vyštudovaný odbor, umožnia absolventom zamestnať sa v dlhodobom horizotne a u rôznych zamestnávateľov a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Zároveň kvalitní a kreatívni absolventi sa nielen zamestnajú, ale aj vytvoria nové pracovné príležitosti. Výchova takýchto absolventov by mala byť primárnym cieľom ministerstva. Od tohto by sa na základe kvalitných dát mala odvíjať analýza súčasného stavu, jeho príčin a definovanie možných nástrojov na riešenie existujúcich problémov.


Autorka je analytička Inštitútu SGI.


Článok bol pôvodne uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 9. marca 2015 a nájdete ho tu.

.týždeň

.pod lampou: Svet, ktorý zahodil vzdelanosť?

Malo zmysel testovať deviatakov? /Polemika/

Akých sto dní?

Ako pohnúť spiacim slonom?

Pán premiér, čo máte prázdniny?

Môj návod ako štrajkovať

Akreditácie – choroba alebo liek?

Naše školstvo je zlé

Marek Tesar: Ako sa učí na Novom Zélande

Krajina bez ideí?

Politika do škôl patrí

Viac otázok než odpovedí

Vysoké školy: Univerzity, absolventi, prax

Vlado Burjan: Učenie potrebuje odluku od štátu

Vzdelávanie bez limitov

Juraj Draxler: Každá strana má biznis pozadie

Zoznámte sa: Juraj Draxler

Domáce vyučovanie zamrzlo na prvom stupni

Milióny vyhodené do vzduchu

Budúcnosť našich detí nie je ružová

Planéta /ne/vedomostí

Neviditeľné deti

Rastú nám digitálni dementi?

Čaplovičovo vysvedčenie

Ako zachrániť remeslo

Duch socializmu žije v našich školách

Zuzana Zimenová: Chceme vedieť viac je obojsmerná informačná kampaň

Bez priateľov nezmôžeme nič

Čo je zrkadlom našej spoločnosti

Aby nevznikla stratená generácia

Vďaka Bielym vranám!

V školstve vládne totalita

Keď Čaplovič napráva Mikolaja

Naučte děti číst

Slovensko pôsobí tak, ako keby spalo

Viac muziky za menej peňazí?

Podpora učiteľa spojila Košice s Bratislavou

Učitelia sa zobudili, čosi sa deje

Prebudení učitelia

Kľúčom sú dobré verejné základné školy

Učitelia sa musia prestať báť

Učiteľ si vyrába pomôcky sám a kontroluje ministerstvo

Štrajk učiteľov, zrada a porážka

Mali sme inšpekciu

Dve správy o stave školstva

Pridávajú školy hodnotu?

Školské testy – dobrý sluha, zlý pán

Merať či nemerať vo vzdelávaní?

Inšpekcia, byrokracia, a tak vôbec

Pohľad zvonku

Načo je komu školská inšpekcia?

Pedagogika videná očami biológie

Reforma školstva – pohľad z riaditeľne

Reforma či perestrojka?

Ad: Planéta testov a garancií

Planéta testov a garancií

Nové školstvo a .týždeň