Čaplovičovo vysvedčenie

18.6.2014 | Renáta Králiková | .týždeň

Pred rokom vypracovalo ministerstvo školstva ambicióznu Správu o stave školstva, ktorá chcela zlepšiť stav nášho školstva. Aký je jej osud? Asi taký, ako je celé ministrovanie Dušana Čaploviča.


Pred rokom som v tomto časopise privítala Správu o stave školstva, ktorá prinášala pre vysoké školy mnohé užitočné návrhy. Bola tu nádej, že vysokému školstvu svitnú lepšie časy. No za rok sa nestalo nič. Vláda túto Správu, a teda ani záväzky v nej uvedené, neschválila. V septembri 2013 Správa putovala do pripomienkového konania, a tam sa jej púť aj skončila. Minister školstva doteraz vláde správu ani len nepredložil. To má dosah aj na finančné záväzky voči školstvu, ktoré v správe deklaroval minister školstva. Naplniť ich malo ministerstvo financií, no tomu to môže prikázať vláda SR svojím uznesením. Vláda by mala aj navrhnúť adekvátne zmeny v štátnom rozpočte na schválenie v parlamente.


Veľa sme sa zatiaľ nedozvedeli ani o novom vysokoškolskom zákone, ktorý mal byť pripravený v rokoch 2013 – 2014. Podľa správy mal zákon obsahovať progresívne návrhy ako zefektívnenie a sprofesionalizovanie riadenia vysokých škôl, otvorenie univerzít odborníkom z praxe a zo zahraničia, podporu odmeňovania vysokoškolských pracovníkov podľa výkonu cez zrušenie centrálnych platových tabuliek či skvalitnenie práce akreditačnej komisie, rozvoj mladých vedcov a vytvorenie postdoktorandských pozícií. Významnou zmenou malo byť aj zavedenie dlhodobejšieho finančného rámca, ktorý by univerzitám umožnil plánovať si aktivity na niekoľko rokov vopred a správať sa tak viac strategicky. Je možné, že minister Čaplovič ešte nový vysokoškolský zákon predloží. O čo neskôr to však spraví, o to väčší je predpoklad, že bude málo odvážny a zmeny budú iba kozmetické. Kto už by si pred voľbami dobrovoľne pohneval predstaviteľov vysokých škôl?


Čaplovičova Správa mala ambiciózny cieľ – dosiahnuť do roku 2020 v oblasti verejných výdavkov na vysoké školy úroveň priemeru výdavkov v krajinách OECD. K tomuto cieľu sme sa mali postupne približovať a už v rokoch 2014 – 2016 sa mali medziročne zvyšovať zdroje pre vysoké školy o 20 miliónov eur. Stal sa však opak: univerzity tento rok dostali takmer o 1,3 milióna eur menej než v minulom roku. Takže namiesto toho, aby sme sa približovali k priemeru financovania v OECD, opäť sa od neho vzďaľujeme – v roku 2014 sme oproti plánu v mínuse o viac ako 21 miliónov eur.


Navyše tento rok sa univerzity dostali do rozpočtového provizória, keďže im ministerstvo školstva rozpísalo dotácie až v apríli. Takže vysoké školy nezískali žiadnu dlhodobejšiu istotu, že by vedeli, koľko peňazí dostanú na najbližšie roky, ako to predpovedala správa. Stal sa pravý opak. Tento rok im ministerstvo niekoľko mesiacov nevedelo povedať ani to, koľko dostanú na aktuálny rok. To univerzitám určite nepomáha v strategickom manažovaní zdrojov a v púšťaní sa do väčších projektov.


Správa rozumne uvádzala, že na to, aby sa výskumníci viac zapájali do medzinárodných projektov a prilákali k nám zahraničných odborníkov, treba navýšiť prostriedky do Agentúry na podporu výskumu a vývoja aj do Národného štipendijného programu podporujúceho mobilitu výskumníkov. Kvalitný výskum sa totiž nedá robiť odrezane od sveta a bez znalosti najnovších trendov. Žiaľ, aj v tejto oblasti reálne kroky vlády idú opačným smerom. Národný štipendijný program dostal rovnakú sumu ako minulý rok. Zároveň dostal avízo, že na budúci rok mu budú zdroje skrátené. Agentúra na podporu výskumu a vývoja dostala tento rok o 1,7 milióna eur menej. Keďže Slovensko je dlhoročne, podobne ako pri financovaní vysokoškolského štúdia, aj vo financovaní vedy na chvoste krajín OECD, niet sa čo diviť informácii Najvyššieho kontrolného úradu z októbra 2013. Ten zistil, že naše univerzity sú len minimálne úspešné v získavaní výskumných grantov európskeho Siedmeho rámcového programu, teda najväčšieho nástroja EÚ na financovanie výskumu. Podľa NKÚ z každého eura, ktoré Slovensko do tohto programu prispeje, vieme získať späť 18 centov. Naši vedci teda nie sú schopní uspieť v medzinárodnej konkurencii pri získavaní výskumných grantov. Nuž, a vzhľadom na to, ako sa vláda rozhodla financovať výskum na Slovensku, sa situácia tak skoro ani nezmení. A milióny zo štrukturálnych fondov, ktoré dnes smerujú na budovanie vedeckých parkov, môžu byť zle investovanými peniazmi. Budeme mať špičkové laboratória, ale nebude v nich mať kto pracovať.


Takže aký má zmysel minuloročná Správa o stave školstva pre vysoké školy? Paradoxne, samotná Správa konštatovala, že ak vláda nenavýši finančné zdroje do vysokého školstva v porovnateľnej miere, ako je to vo vyspelom svete, tak to, čo si Správa dáva za cieľ, nemožno zrealizovať. Minister Čaplovič tak premrhá jedinečnú možnosť zreformovať vysoké školstvo.


Autorka je analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI).


Článok bol pôvodne uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 9. júna 2014 a nájdete ho tu.

.týždeň

.pod lampou: Svet, ktorý zahodil vzdelanosť?

Malo zmysel testovať deviatakov? /Polemika/

Akých sto dní?

Ako pohnúť spiacim slonom?

Pán premiér, čo máte prázdniny?

Môj návod ako štrajkovať

Akreditácie – choroba alebo liek?

Naše školstvo je zlé

Marek Tesar: Ako sa učí na Novom Zélande

Krajina bez ideí?

Politika do škôl patrí

Viac otázok než odpovedí

Vysoké školy: Univerzity, absolventi, prax

Vlado Burjan: Učenie potrebuje odluku od štátu

Vzdelávanie bez limitov

Juraj Draxler: Každá strana má biznis pozadie

Zoznámte sa: Juraj Draxler

Domáce vyučovanie zamrzlo na prvom stupni

Milióny vyhodené do vzduchu

Budúcnosť našich detí nie je ružová

Planéta /ne/vedomostí

Neviditeľné deti

Rastú nám digitálni dementi?

Čaplovičovo vysvedčenie

Ako zachrániť remeslo

Duch socializmu žije v našich školách

Zuzana Zimenová: Chceme vedieť viac je obojsmerná informačná kampaň

Bez priateľov nezmôžeme nič

Čo je zrkadlom našej spoločnosti

Aby nevznikla stratená generácia

Vďaka Bielym vranám!

V školstve vládne totalita

Keď Čaplovič napráva Mikolaja

Naučte děti číst

Slovensko pôsobí tak, ako keby spalo

Viac muziky za menej peňazí?

Podpora učiteľa spojila Košice s Bratislavou

Učitelia sa zobudili, čosi sa deje

Prebudení učitelia

Kľúčom sú dobré verejné základné školy

Učitelia sa musia prestať báť

Učiteľ si vyrába pomôcky sám a kontroluje ministerstvo

Štrajk učiteľov, zrada a porážka

Mali sme inšpekciu

Dve správy o stave školstva

Pridávajú školy hodnotu?

Školské testy – dobrý sluha, zlý pán

Merať či nemerať vo vzdelávaní?

Inšpekcia, byrokracia, a tak vôbec

Pohľad zvonku

Načo je komu školská inšpekcia?

Pedagogika videná očami biológie

Reforma školstva – pohľad z riaditeľne

Reforma či perestrojka?

Ad: Planéta testov a garancií

Planéta testov a garancií

Nové školstvo a .týždeň