Nové Školstvo: Malo zmysel testovať deviatakov? /Polemika/

Malo zmysel testovať deviatakov? /Polemika/

22.4.2016 | Zuzana Zimenová a Vladimír Burjan | .týždeň

Keď Zuzana Zimenová spísala na svojom blogu deväť dôvodov, prečo tento rok vynechať Testovanie 9, strhla sa zaujímavá debata. Nebudú jeho výsledky skreslené štrajkom učiteľov? Oponuje jej Vladimír Burjan.

Zuzana Zimenová: Celoplošné testovanie deviatakov je potrebné zmeniť

Nespĺňa totiž očakávania, ktoré sa s ním spájajú. Tieto testy z dvoch predmetov majú slúžiť takmer na všetko – na zistenie úrovne vedomostí a zručností žiakov na konci základnej školy; na selekciu tých najlepších a najslabších z nich; ako vstupenka na strednú školu; ako indikátor kvality škôl a nástroj na zostavenie rebríčkov tých „najlepších“; na identifikáciu „kvalitných“ učiteľov; na výpočet tzv. pridanej hodnoty vo vzdelávaní. Jedným testom sa však toto všetko obsiahnuť nedá, preto to v skutočnosti ani nefunguje.

V apríli bola ideálna príležitosť vynechať aspoň jeden cyklus Testovania 9 a získaný čas, energiu aj financie venovať radšej úsiliu lepšie ho nastaviť. Tento školský rok je totiž výnimočný, a to hneď z viacerých dôvodov. Je poznačený štrajkom učiteľov, ktorý niektorým žiakom odkrojil podstatnú časť z prípravy na testovanie, čo môže skresliť nielen jeho výsledky, ale aj ich porovnanie s výsledkami z predchádzajúcich rokov.

Zároveň sa začína nové volebné obdobie, na začiatku ktorého si treba najprv zmysel testovania ujasniť a až potom v ňom pokračovať. Slovensku stále chýba vízia vzdelávania, čo pred voľbami konštatovali učitelia, odborníci aj predstavitelia viacerých politických strán. Rozumnejšie by preto bolo hľadať najprv zhodu na nových cieľoch vzdelávania a až potom pristúpiť k overovaniu toho, či sa plnia.

Väčší zmysel by taktiež dávalo urobiť najprv všetko pre to, aby sa mohli výsledky žiakov v testovaní zlepšovať. Samotné testovanie totiž úroveň vzdelania nezdvihne, na to treba skvalitniť každodenný proces učenia sa v školách a podať pomocnú ruku tým deťom, ktorým sa v učení nedarí.

Zamerať sa treba najmä na to, aby všetci žiaci základnú školu riadne dokončili, nie ľpieť na takej podobe testovania, ktorá vôbec neukáže, že ju niektorí ani nedokončia. Testovanie 9 totiž absolvujú len tie deti, ktoré sa do deviatej triedy skutočne dostanú. Na Slovensku však máme aj žiakov, ktorí ukončia povinnú školskú dochádzku v ôsmom alebo dokonca v siedmom ročníku základnej školy, pretože niektoré ročníky opakujú. Týchto žiakov testovanie vôbec nezachytí, čím sa jeho celkové výsledky skresľujú.

Na záver ešte jedna poznámka. Začiatkom apríla odborníci v USA vyzvali rodičov, aby svoje deti nepustili na tohtoročné celoplošné testovanie, ktoré sa v amerických školách masívne využíva od roku 2004. Tí istí odborníci, ktorí ho v USA naštartovali a roky podporovali, dnes upozorňujú na to, že testovanie nijako neskvalitnilo vzdelávanie, dokonca má naň negatívne dopady. Výskumy odhalili, že tlak na testovanie odvádza pozornosť učiteľov od skutočných potrieb detí. Od testovania sa v USA očakávalo, že pomôže školám vyrovnávať šance detí z chudobnejších rodín a z okrajových štvrtí. Ukázalo sa však, že v skutočnosti túto motiváciu neplní, dokonca nerovnaké šance na úspech v škole ešte viac konzervuje.

Vladimír Burjan: Testy slúžia na diagnostiku, nie na terapiu

So Zuzanou Zimenovou dlhé roky spolupracujeme a naše názory na vzdelávanie sú si v mnohom blízke. Pokiaľ ide o testovanie, trochu sa rozchádzame. Ja považujem dobre koncipované testovanie za užitočnú súčasť vzdelávania, som však kritikom nekvalitných a nesprávne realizovaných testovaní. Zuzana je skeptickejšia – v dobré testy príliš neverí a tie zlé kritizuje ešte intenzívnejšie ako ja.

Nemyslím si, že trojtýždňový štrajk na niektorých školách by mal byť dôvodom na zrušenie Testovania 9 s odôvodnením, že žiaci zo štrajkujúcich škôl budú znevýhodnení. Toto testovanie má overiť výsledky deviatich rokov štúdia, teda zhruba 360 týždňov vyučovania. Navyše má preverovať vedomosti, ktoré majú byť žiaci schopní využívať v živote. V praxi tiež nebudú pred každým ich použitím opakovať.

Práve naopak, tento rok sa naskytla unikátna historická príležitosť na zaujímavý experiment. Máme možnosť porovnať výsledky žiakov, ktorí absolvovali nerušenú prípravu na Testovanie 9 s výsledkami žiakov, ktorých príprava bola o čosi kratšia. Ak by sa náhodou ukázalo, že prvá skupina žiakov dosiahla výrazne lepšie výsledky, bol by to dôkaz, že Testovanie 9 nemeria trvalé výstupy vzdelávania, ale krátkodobé efekty intenzívneho tréningu. A to by nebolo dobre.

Súhlasím, že koncepcia a ciele Testovania 9 nie sú dostatočne vyjasnené. Politici a ministerskí úradníci chcú toto testovanie využívať priveľa rôznymi spôsobmi, ktoré nie je možné dosiahnuť jedným testom. Pre každý účel sa totiž test konštruuje iným spôsobom a inak sa vyhodnocuje. Môžeme vytvoriť overujúci test určený na monitorovanie systému, test merajúci hĺbku vedomostí, tvorivosť či všeobecné predpoklady. Alebo môžeme vytvoriť dobre rozlišujúci test relatívneho výkonu vhodný na prijímacie či talentové skúšky. Ten však musí vyzerať celkom inak. Od Testovania 9 chceme všetko naraz, a to sa jednoducho nedá. Výsledkom je testovanie, ktoré ani jednu z očakávaných funkcií neplní príliš dobre.

K častej námietke, že testovanie neprispieva k zlepšeniu vedomostí žiakov, len toľko: testy plnia vo vzdelávaní rovnakú funkciu ako meracie prístroje v medicíne. Slúžia na diagnostiku, nie na terapiu. Ani v medicíne predsa neočakávame, že teplomer či tlakomer zlepšia zdravotný stav pacienta. Sú však užitočnou pomôckou pre lekára, ktorý na základe ich údajov určí terapiu.

Súhlasím, že keby sa tento rok Testovanie 9 neuskutočnilo, žiadna tragédia by sa nestala. To však možno povedať o väčšine vecí v školskom systéme. Keď sa rozbiehala tzv. Mikolajova reforma, školy nemali niekoľko rokov učebnice a systém sa nezrútil. Keby sme teraz na rok zrušili všetky vzdelávacie podujatia pre učiteľov, systém by sa nezrútil. Z toho však nevyplýva, že tie veci sú nepotrebné. Keby absentovali dlhšie, malo by to negatívne dopady. Dôsledkom zrušenia Testovania 9 by nebolo zrútenie systému, ale možno by vznikol o čosi horší systém. Osobne odporúčam nerušiť, ale radšej o tomto testovaní viac diskutovať a postupne ho skvalitňovať.

Článok bol pôvodne uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 11. apríla 2016 a nájdete ho tu.

.týždeň

Peter Dráľ: Iba vyššie platy školstvo nezlepšia

10.12.2019, Martin Vančo, .týždeň

Prijatie zákona je len začiatok reformného procesu. Slovensku dlhodobo chýbajú podporné mechanizmy pre tých aktérov, ktorí majú zmeny zavádzať do praxe. Tvrdí Peter Dráľ, riaditeľ občianskeho združenia Nové školstvo.

TÝŽDEŇ V ŠKOLSTVE MAILOM

Malo zmysel testovať deviatakov? /Polemika/

22.4.2016 | Zuzana Zimenová a Vladimír Burjan | .týždeň

.týždeň