Domáce vyučovanie zamrzlo na prvom stupni

16.12.2014 | Denisa Gdovinová | .týždeň

Čo je nové v Českej republike? Takouto otázkou sa začal seminár o domácom vzdelávaní v Ivanke pri Dunaji. Pre slovenských rodičov, ktorí vzdelávajú deti doma, totiž v tejto oblasti nie je nové nič.


Paragraf o individuálnom vzdelávaní sa objavil v školskom zákone v roku 2008. Odvtedy sa nezmenil a rodičom – homeschoolerom sa zdá nepostačujúci. Čakali, že veci sa postupne budú meniť a domáca škola sa stane normálnou alternatívou, hoci s presne stanovenými mantinelmi. „Ministerstvo nás neberie ako relevantných partnerov,“ tvrdí Viera Krajčovičová, ktorá stojí na čele združenia Domáce vzdelávanie na Slovensku. Združenie má asi štyridsať zaregistrovaných členov, ale nadšencov domácej školy na Slovensku je okolo dvesto. Oproti Česku, kde je homeschoolerov už viac ako osemsto, je ich hlasy počuť stále málo.

.neberú nás vážne
Títo rodičia sú zvyknutí preberať dôležité záležitosti počas detského džavotu a hrmotania autíčok. Veď majú deti doma celý deň. Najväčší problém vidia v tom, že zákon umožňuje vzdelávať deti individuálne len na prvom stupni základnej školy. „Chápeš? Neviem, čo budem robiť. Nechcem ho dať do školy,“ hovorí rozčúlene mama štvrtáka a rozmýšľa nad jediným riešením, „asi pôjdeme do Česka.“
Možnosť vzdelávať deti doma aj na druhom stupni je v Českej republike v experimentálnom overovaní. To znamená, že školskí odborníci od roku 2007 ešte stále sledujú deti, ktoré sa vzdelávajú doma, a porovnávajú ich výsledky s deťmi z klasických škôl. Vďaka pozitívnym výsledkom overovania exminister školstva Petr Fiala pripravil zákon, ktorý by umožňoval aj druhý stupeň individuálneho vyučovania. Nový český minister Marcel Chládek však nie je nadšencom homechoolerov a Fialov zákon stopol. No aj keď minister domácemu vzdelávaniu nefandí, druhý stupeň stále pokračuje, aspoň vo forme experimentu. A slovenskí homeschooleri len ticho závidia.
Slovenská spoločnosť priateľov domácej školy vznikla na Slovensku v roku 2004 pod vedením Jany Pajgerovej s víziou zakotviť domáce vzdelávanie v zákone. V roku 2012 vedenie združenia prebrala Viera Krajčovičová, už pod novým názvom – Domáce vzdelávanie na Slovensku. Viesť intenzívnejší dialóg s ministerstvom sa im však stále nedarí. Bývalý štátny tajomník Štefan Chudoba prisľúbil začiatok experimentálneho overovanie aj na Slovensku. Podmienkou bolo zohnať dvanásť detí. „Aj keď to bolo náročné, deti sme našli. Z ministerstva som však dostala odpoveď, že už druhý deň po našom rokovaní sa rozhodli, že experiment nebude,“ hovorí Viera Krajčovičová. Ťažisko problémov homeschoolerov tak zostáva v tom, že nie sú braní celkom vážne. A to aj zo strany samotných škôl. Tie na každého žiaka, ktorý je vzdelávaný doma, dostanú iba 10 percent pôvodného príspevku. České školy dostávajú 25 percent. „Škola má povinnosť raz za pol roka žiaka preskúšať. Učiteľky to teda musia robiť v podstate zadarmo.“
Oproti Česku sa slovenskí homeschooleri cítia pozadu. Veď Česi majú domáce vzdelávanie v zákone už od roku 1998. Viera Krajčovičová vidí aj to ako jeden z dôvodov. „Česi majú od začiatku domáce vzdelávanie nastavené inak. Pre rodičov je oveľa prístupnejšie. Ale sú aj viac otvorení novým myšlienkam a experimentom.“

.viac než len úlohy
„Čo vám napadne pri téme – ako si oblízať lakeť?“ pýta sa Ivana Korytková, ktorá vymýšľa alternatívne spôsoby detského vyučovania na webstránke Elefantino. A rodičia neváhajú. Aj na takomto banálnom príklade by vysvetlili ľudské svaly, geometrické tvary či rôznorodosť každého človeka – niekto je ohybnejší a niekto rozpráva viac. Kreativita je v domácom vzdelávaní kľúčová. V klasickej triede je žiakov zvyčajne viac než dvadsať a učiteľ sa nemôže venovať všetkým individuálne.
Homeschooler sa môže venovať učivu kreatívne a naučiť deti rozmýšľať inak. „Dnes už netreba deťom naliať litre informácií do hlavy, musíme ich naučiť vyznať sa v tom,“ hovorí mama, ktorá učí doma svoje štyri dcéry. „Nechcela by som, aby moje deti iba čakali iba na to, kedy sa ich niekto niečo opýta.“ A preto chcú učiť inak. Matematiku vyučujú v parku, slovenčinu napríklad v obchode. „Učím ich hľadať nezmysly v obchodných letákoch. Napríklad stopercentná zľava. Oproti čomu? Ako je to možné?“ Ivane Korytkovej sa nepáči, ako má klasické školstvo na všetko riešenie. „V živote často neexistuje len jedno riešenie. Deťom dávam aj nejednoznačné úlohy a o riešeniach diskutujeme.“
Rodičia, zvyknutí na kreativitu, majú veľkú nechuť voči komisionálnym skúškam. Tie musí dieťa absolvovať každý polrok v kmeňovej škole a pre deti je to často stresujúci zážitok. „Postavia sa pred ne traja učitelia a dieťa je pod veľkým tlakom,“ hovoria rodičia svoje zážitky. „Niektorí učitelia sa dokonca snažia dokázať, že deti z domácej školy vedia menej.“ Viere Krajčovičovej sa pozdáva systém preskúšania s portfóliom, ktorý majú v Česku. „Dieťa si prinesie všetky pracovné zošity a projekty, ktoré spravilo a vysvetľuje učiteľom, čo všetko už vie. Jeden český žiak to volá chlubírna.“
Okrem kreativity chcú rodičia deťom vštepiť najmä životné hodnoty a vybudovať charakter – tým by mal disponovať aj sám rodič. Hrozí preto aj nebezpečenstvo zneužívania domácej výchovy, mohli by sa jej zmocniť aj pochybné sekty. Uvedomujú si to aj ľudia, ktorí domácu školu propragujú. Viera Krajčovičová oslovila združenie Integra a Cirkevný odbor Ministerstva kultúry SR, ktoré sa zaoberajú výskumom siekt, aby zistila ich vplyv na homeschooling. „Sekty si väčšinou vytvárajú vlastné školy. Možno by bolo vhodné, aby zákon odlíšil domáce vzdelávanie a komunitné – teda také, kde viacero rodičov dá deti do výučby jednému človeku. Tam môže vznikať väčšie nebezpečenstvo.“  Byť rodičom, ktorý vzdeláva deti doma, je veľkou zodpovednosťou. A najmä je to alternatíva, a tá dnes zaujíma mnohých rodičov, ktorí nemajú dôveru v klasické školstvo.


Článok bol pôvodne uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 7. decembra 2014 a nájdete ho tu.

.týždeň

.pod lampou: Svet, ktorý zahodil vzdelanosť?

Malo zmysel testovať deviatakov? /Polemika/

Akých sto dní?

Ako pohnúť spiacim slonom?

Pán premiér, čo máte prázdniny?

Môj návod ako štrajkovať

Akreditácie – choroba alebo liek?

Naše školstvo je zlé

Marek Tesar: Ako sa učí na Novom Zélande

Krajina bez ideí?

Politika do škôl patrí

Viac otázok než odpovedí

Vysoké školy: Univerzity, absolventi, prax

Vlado Burjan: Učenie potrebuje odluku od štátu

Vzdelávanie bez limitov

Juraj Draxler: Každá strana má biznis pozadie

Zoznámte sa: Juraj Draxler

Domáce vyučovanie zamrzlo na prvom stupni

Milióny vyhodené do vzduchu

Budúcnosť našich detí nie je ružová

Planéta /ne/vedomostí

Neviditeľné deti

Rastú nám digitálni dementi?

Čaplovičovo vysvedčenie

Ako zachrániť remeslo

Duch socializmu žije v našich školách

Zuzana Zimenová: Chceme vedieť viac je obojsmerná informačná kampaň

Bez priateľov nezmôžeme nič

Čo je zrkadlom našej spoločnosti

Aby nevznikla stratená generácia

Vďaka Bielym vranám!

V školstve vládne totalita

Keď Čaplovič napráva Mikolaja

Naučte děti číst

Slovensko pôsobí tak, ako keby spalo

Viac muziky za menej peňazí?

Podpora učiteľa spojila Košice s Bratislavou

Učitelia sa zobudili, čosi sa deje

Prebudení učitelia

Kľúčom sú dobré verejné základné školy

Učitelia sa musia prestať báť

Učiteľ si vyrába pomôcky sám a kontroluje ministerstvo

Štrajk učiteľov, zrada a porážka

Mali sme inšpekciu

Dve správy o stave školstva

Pridávajú školy hodnotu?

Školské testy – dobrý sluha, zlý pán

Merať či nemerať vo vzdelávaní?

Inšpekcia, byrokracia, a tak vôbec

Pohľad zvonku

Načo je komu školská inšpekcia?

Pedagogika videná očami biológie

Reforma školstva – pohľad z riaditeľne

Reforma či perestrojka?

Ad: Planéta testov a garancií

Planéta testov a garancií

Nové školstvo a .týždeň