Dve otázky pre

9.2.2013 | Admin | TREND

Zuzanu Zimenovú,
editorku portálu noveskolstvo.sk


Vo verejnej diskusii o problémoch slovenského školstva sa čoraz častejšie objavuje pojem „inkluzívne vzdelávanie“. Odkiaľ sa zobral a čo znamená?

Inkluzívne vzdelávanie je dobrý spôsob ako pritiahnuť k vzdelávaniu deti, ktoré v školskom systéme permanentne zlyhávajú, až z neho napokon vypadnú bez kvalifikácie. Inklúzia však neznamená uľahčenie vzdelávania tým, ktorým to v škole nejde, nebodaj na úkor tých, ktorým sa darí. Podstata inkluzívneho vzdelávania tkvie v tom, že sa školy zmenia z miesta, kde sa deťom pomyselne navlieka jedno číslo rovnakej školskej uniformy na miesto, kde sa rešpektuje rôznorodosť ich potrieb a kde učitelia dokážu ušiť každému jednému dieťaťu bez rozdielu vzdelávanie na mieru.


Ak by sme si mali stratégie inkluzívneho vzdelávania osvojiť, čo treba spraviť, aby ich slovenský vzdelávací systém vedel skutočne absorbovať?

Aby inkluzívny vzdelávací model naozaj fungoval, je potrebné každú jednu školu previesť zmenami organizačnými, personálnymi a zmenami v materiálno-technickom zabezpečení, ktoré v konečnom dôsledku zmenia samotnú podstatu školského systému. Previesť znamená nie hodiť im na krk ďalšie povinnosti, ale hlavne zabezpečiť podmienky na to, aby školy tieto zmeny zvládli. Školy potrebujú metodickú pomoc, expertných učiteľov pripravených na prácu s rôznorodým detským kolektívom, špeciálnych pedagógov a psychológov priamo v školskom teréne a nie vo vzdialených poradenských centrách, asistentov, praktikantov a dobrovoľníkov, ktorí budú vedieť učiteľom pomôcť. Potrebujú tiež špeciálne vybavenie na prácu s hendikepovanými deťmi, bezbariérové priestory, motivačné učebné pomôcky. To všetko niečo stojí , takže je to aj o zvýšení financií do školského systému, avšak nie do jeho starej štruktúry, ale do novej podoby.


Minirozhovor bol pôvodne uverejnený v týždenníku TREND.

TREND

Reforma školstva po druhé. Verejnosť môže posielať ministrovi pripomienky

Toto sú mýty o školstve, ktoré brzdia reformy

Návrhy na zmeny vo vzdelávaní ponúkajú aj alternatívy

Lepšie školy, lepší štát

Branislav Gröhling: Každý v školstve robí len vízie a vlastne sa nič nedeje

Pomalý štart školskej reformy

Smer drží školy v napätí

Ostrovský: Trpíme kultúrou, že je nutná len vysoká škola

Učiť sa, učiť sa nestačí

Dôležité nie je sa matematiku nabifľovať, ale získať kultúru myslenia

Školstvo v roku 2015: Smrť krasopisu a drilovania? U nás to nehrozí

Peter Pellegrini: Som nervózny: mám málo času

Aký je plat bežného učiteľa na Slovensku v porovnaní s Európou?

Daniel Sobel: Prečo sa rómskym deťom darí lepšie v Londýne ako na Slovensku

Čaplovičova normalizácia

Ako učiť, aby v triede nelietali mokré špongie

Radšej doma ako v štátnej škole. Ako funguje domáce vzdelávanie?

Koniec teroru: Ako naozaj zlepšiť vzdelávanie našich detí

Súkromné školy ako terč

Tajomstvo úspešných: Žiadna genetika, ale superprísni učitelia

Krista Kiuru: Školy viac napredujú, ak vtiahnu rodičov

TREND barometer k výsledkom PISA

Komu niet pomoci

Pozvánka na TREND CSR Forum: Aké zmeny urobiť v školstve?

Šibnutý inšpektor

Čaplovič: milí študenti, strčte si ten Cambridge niekam

Kolosálny nápad za miliardu

Trochu iná správa o stave školstva

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Leo Pahkin: Kedy Fíni myslia na červenú čiaru

Dve otázky pre

List vytiahnutý z koša

Nové školstvo a TREND