Dve otázky pre

[ 10.2.2013, TREND]

Zuzanu Zimenovú,
editorku portálu noveskolstvo.sk


Vo verejnej diskusii o problémoch slovenského školstva sa čoraz častejšie objavuje pojem „inkluzívne vzdelávanie“. Odkiaľ sa zobral a čo znamená?

Inkluzívne vzdelávanie je dobrý spôsob ako pritiahnuť k vzdelávaniu deti, ktoré v školskom systéme permanentne zlyhávajú, až z neho napokon vypadnú bez kvalifikácie. Inklúzia však neznamená uľahčenie vzdelávania tým, ktorým to v škole nejde, nebodaj na úkor tých, ktorým sa darí. Podstata inkluzívneho vzdelávania tkvie v tom, že sa školy zmenia z miesta, kde sa deťom pomyselne navlieka jedno číslo rovnakej školskej uniformy na miesto, kde sa rešpektuje rôznorodosť ich potrieb a kde učitelia dokážu ušiť každému jednému dieťaťu bez rozdielu vzdelávanie na mieru.


Ak by sme si mali stratégie inkluzívneho vzdelávania osvojiť, čo treba spraviť, aby ich slovenský vzdelávací systém vedel skutočne absorbovať?

Aby inkluzívny vzdelávací model naozaj fungoval, je potrebné každú jednu školu previesť zmenami organizačnými, personálnymi a zmenami v materiálno-technickom zabezpečení, ktoré v konečnom dôsledku zmenia samotnú podstatu školského systému. Previesť znamená nie hodiť im na krk ďalšie povinnosti, ale hlavne zabezpečiť podmienky na to, aby školy tieto zmeny zvládli. Školy potrebujú metodickú pomoc, expertných učiteľov pripravených na prácu s rôznorodým detským kolektívom, špeciálnych pedagógov a psychológov priamo v školskom teréne a nie vo vzdialených poradenských centrách, asistentov, praktikantov a dobrovoľníkov, ktorí budú vedieť učiteľom pomôcť. Potrebujú tiež špeciálne vybavenie na prácu s hendikepovanými deťmi, bezbariérové priestory, motivačné učebné pomôcky. To všetko niečo stojí , takže je to aj o zvýšení financií do školského systému, avšak nie do jeho starej štruktúry, ale do novej podoby.


Minirozhovor bol pôvodne uverejnený v týždenníku TREND.