Kolosálny nápad za miliardu

29.5.2013 | Pavel Sibyla | TREND

Ministerstvo školstva ide prepájať školy s firmami. Po svojom


V časoch, keď po zime nenasleduje jar, ale rovno leto, ubúda aj istôt, na ktoré sa Slovák môže kedykoľvek spoľahnúť. Jednou z mála je odpoveď na otázku „ste spokojní s pripravenosťou absolventov slovenských škôl?“. Pravdepodobnosť, že všetci náhodne oslovení šéfovia firiem odpovedia „ani náhodou“, je stopercentná. Socialistická vláda Smeru-SD a jej minister školstva nedbajúc na svoj predvolebný slogan chcú s touto istotou skoncovať. Že ako?

Rezort vedený Dušanom Čaplovičom trápi predovšetkým úroveň a početnosť absolventov odborných škôl – vysokých, no hlavne stredných. Gymnazistov je vraj primnoho, obchodné akadémie núdzu o študentov takisto nemajú a s humanitnými či umeleckými odbormi akoby bolo škoda strácať čas.



Slovo má trh

Od nástupu ministra do funkcie sa na Slovensku objavilo niekoľko expertov z Fínska a zo Švajčiarska. Keď bola reč o stredných odborných školách, z ich úst zaznievalo: ak chcete absolventov pre život, prepojte školy s firmami. Vo Fínsku v roku 1998 zaviedli pre „negymnazistov“ povinnosť absolvovať za tri roky aspoň polročnú prax vo firme. Študent si zamestnávateľa hľadá sám a o tom, čo sa u neho naučil, podáva učiteľovi správu. A kontakt s realitou získava aj učiteľ.
Korene švajčiarskeho prístupu sú o pár storočí staršie – väčšina dnešných stredoškolákov boli vtedy tovariši a zamestnávateľské zväzy cechmi. V súčasnom švajčiarskom systéme duálneho vzdelávania si žiak po základnej škole hľadá firmu (majstra), v ktorej sa vyučí. Až potom mu školská samospráva pridelí školu. V nej sa bude deň či dva v týždni odborne a všeobecne vzdelávať, zvyšok týždňa strávi vo firme. Okrem toho, že učeň získava zručnosti a poznatky z reálneho firemného života, má tento systém ďalšiu veľkú prednosť – generuje len toľko a takých absolventov, koľko ich je v danom čase treba. Pedagógov Švajčiari držia v kontakte s realitou vďaka podmienke, že odborné predmety môžu vyučovať len tí, ktorí na pol úväzku pracujú v odbore.

Štruktúru a obsah stredného odborného školstva vo Švajčiarsku tak utvára trh. To neznamená, že by v krajine hodinárov nemali ministerstvo školstva a rôzne výbory na regionálnej úrovni. No na rozdiel od Slovenska tam štát v prípade vzdelávania poskytuje skôr odbornú a manažérsku podporu, ako by určoval, koľko zváračov by o tri roky malo opustiť brány škôl a čo presne by mali ovládať.

Na Slovensku nemožno hovoriť o duálnom vzdelávaní ani omylom. Podľa údajov ministerstva školstva absolvovalo pred dvomi rokmi prax priamo vo firmách len necelých šesť percent žiakov stredných odborných škôl. V súčasnosti je to ešte o dva percentné body menej. Ľudia z ministerstva švajčiarsky či fínsky systém poznajú. No kto sa nádeja, že pod Tatrami ich idú zavádzať, bude sklamaný.



Kolos

Polovica apríla 2013 v jednom z hotelov v centre Bratislavy. V konferenčnej miestnosti čakajú zástupcovia dvoch zamestnávateľských zväzov a piatich komôr. Podľa úsmevov na ich tvárach sa zdá, že s účasťou novinárov sú spokojní. Po začatí tlačovky s názvom Meníme systém školstva úsmevy miznú. „Aký je súčasný stav? Neexistuje žiadna regulácia žiakov zo základných škôl. Žiak sa stal tovarom, lebo školy dostanú za neho peniaze,“ spustí predseda sekcie vzdelávania Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Jaroslav Holeček. Dodá, že Slovensko „bolo v roku 1991 na prvom mieste v pripravenosti absolventov“.

Ďalší rečník – zakladateľ firmy Auto-Impex, dnes koordinátor pre radu vlády Július Hron, predstaví transformáciu systému stredného odborného školstva, na ktorej vraj zamestnávatelia s ministerstvom robili od vlaňajšieho mája. Projektor premietne na plátno náčrt antickej budovy s piatimi piliermi. „Postaviť“ ju majú regionálna samospráva, odbory, štátna správa a zamestnávatelia. Spôsobom, že okrem iného budú na päť rokov dopredu určovať, akých a koľko ľudí budú firmy potrebovať. Podľa toho župy a štát rozhodnú, koľko tried prvých ročníkov v tom-ktorom odbore škole dovolia otvoriť. Na základných školách by sa tiež malo rozbehnúť kariérne poradenstvo, lebo, ako TRENDU povedal štátny tajomník rezortu školstva Štefan Chudoba, rodičia deťom radia podľa vlastných, tridsať rokov starých skúseností.

Na základných školách sa má zaviesť polytechnická výchova a vraj sa nezabudne ani na modernizáciu škôl. Vďaka Národnej sústave kvalifikácií, na ktorú chce minister D. Čaplovič minúť zhruba 24 miliónov eur, by malo byť jasnejšie, čo má absolvent na konci štúdia ovládať. „Je to kolos, ktorý bude náročné dostať do života,“ zakončí svoju prezentáciu J. Hron.



Veľké peniaze, malé ciele

Snaha, aby firmy definovali, čo má študent strednej odbornej školy vedieť, sa začala ešte za ministra Jána Mikolaja. Financovanie prepájania firiem a škôl, vybavenie dielní či vzdelávanie majstrov mal zabezpečiť Fond odborného vzdelávania a prípravy. Fond vznikol zo zákona v roku 2010 a prispievať doň mali zamestnávatelia so stavovskými organizáciami. Dodnes však do neho neprišlo ani euro.

V prvej verzii Správy o stave školstva na Slovensku, ktorá prenikla do médií, sa pri týchto faktoch objavila rukou napísaná poznámka „Hron sľúbil, že to naštartuje“. J. Hron je riaditeľom fondu. Ako neskôr povedal pre TREND, peniaze by mali do fondu pritiecť od platcov daní vo forme povinného príspevku podobne, ako je to pri Literárnom fonde. „Chcem to riešiť systémovo, ale momentálne o tom nediskutujeme,“ hovorí J. Hron. Netreba. Peňazí na „kolos“ je totiž dosť aj v iných fondoch. V eurofondoch.

Aktivity predstavené na spomínanej tlačovke ide ministerstvo školstva financovať prostredníctvom niekoľkých národných projektov, ktoré budú realizovať jeho organizácie. Ten najväčší s názvom Rozvoj stredného odborného vzdelávania rozbieha Štátny inštitút odborného vzdelávania (ŠIOV) a daňovníkov vyjde na 44 miliónov eur. Najviac peňazí má ísť na „inovatívne formy metód výučby“, kde ŠIOV sľubuje, že na 400 stredných školách rozbehne „spoluprácu, networking, vzájomné učenie sa, transfer know-how a disemináciu odbornej problematiky v oblasti implementácie zámeru reformy odborného vzdelávania a prípravy...“. Školy by mali získať aj nové didaktické pomôcky v podobe IT techniky a softvérových licencií. Po troch rokoch má vzniknúť jeden inovovaný alebo novovytvorený učebný materiál a jeden z merateľných „dopadov“ projektu za 1,3 miliardy korún má byť, že z 35-tisíc študentov, ktorých sa projekt dotkne, si 15 percent v horizonte jedného roku nájde prácu alebo bude pokračovať v štúdiu.

Na projekte bude interne či externe pracovať 532 ľudí, na ktorých mzdy sa minie takmer desať miliónov eur. Budú medzi nimi aj zástupcovia firiem, ktoré si prilepšia minimálne o 1,2 milióna eur. Najmä vzhľadom na rozpočet projektu, na ktorého financovanie ŠIOV podpísal s ministerstvom zmluvu už pred dvomi mesiacmi, je zarážajúce, že ešte do minulého týždňa o ňom ŠIOV nemal na svojej stránke ani riadok. Zmenilo sa to až po upozornení TRENDU.



Projekt pre vybraných

Polhodinová prechádzka po dielňach trnavskej Strednej odbornej školy polytechnickej stačí, aby človek vedel, na čo by sa dali milióny eur účelne minúť. Mnohé zo zariadení v dielni majú viac rokov ako študenti, ktorí na nich pracujú. Riaditeľ školy Roman Michalička si ťažká aj na fakt, že škole starnú majstri. A noví kvôli nízkym platom na dvere neklopú.

S umiestňovaním študentov na prax do firiem však na trnavskej polytechnike problém nemajú. „Požiadavky firiem prevyšujú naše možnosti,“ tvrdí riaditeľ a vyvracia tak názor Š. Chudobu, podľa ktorého záujem firiem treba finančne stimulovať. „Treba ich presviedčať, nech sa zapoja do duálneho vzdelávania. Ale ide to ľahko, keď im ukážeme, že sa to oplatí,“ povedal TRENDU Josef Widmer zo švajčiarskeho ministerstva hospodárstva, vzdelávania a výskumu a svoje tvrdenie doložil prieskumom z roku 2009. Lenže, myslel to inak ako Š. Chudoba: hrubé náklady švajčiarskych firiem v tom roku na prípravu a mzdy študentov dosiahli 4,3 miliardy eur. Hodnota práce, ktorú odviedli, však bola podľa firiem o 381 miliónov eur vyššia.

No späť k trnavskej škole. Jej riaditeľ o národnom projekte počul, no vie aj, že na vybavenie dielní sa mu z neho neujde. V rámci projektu sa má aj overovať systém duálneho vzdelávania, no len na 21 vybraných pilotných školách. Tie nevyberal ŠIOV, ale ľudia zo zamestnávateľských zväzov a stavovských organizácií. Trnavská polytechnika medzi nimi nie je. Nechýbajú však medzi nimi dve súkromné školy vrátane tej hutníckej pri Železiarňach Podbrezová.

Aj z kritérií, podľa ktorých sa tieto školy vyberali, je zrejmé, že štát tu ide overovať niečo, čo už na nich funguje – teda spoluprácu s firmami. Stovky ďalších škôl budú musieť tri roky počkať, pokým dôjde rad aj na ne. Otázne je, či sa nájde dosť peňazí na výplaty projektových manažérov a faktúry IT firiem aj potom, keď sa „kolos“ na celú sieť stredných škôl bude zavádzať. J. Hron nákladnosť tejto operácie odhadol na jednu miliardu eur.


Článok bol pôvodne uverejnený v týždenníku TREND dňa 16. mája 2013 a nájdete ho tu.

TREND

Reforma školstva po druhé. Verejnosť môže posielať ministrovi pripomienky

Toto sú mýty o školstve, ktoré brzdia reformy

Návrhy na zmeny vo vzdelávaní ponúkajú aj alternatívy

Lepšie školy, lepší štát

Branislav Gröhling: Každý v školstve robí len vízie a vlastne sa nič nedeje

Pomalý štart školskej reformy

Smer drží školy v napätí

Ostrovský: Trpíme kultúrou, že je nutná len vysoká škola

Učiť sa, učiť sa nestačí

Dôležité nie je sa matematiku nabifľovať, ale získať kultúru myslenia

Školstvo v roku 2015: Smrť krasopisu a drilovania? U nás to nehrozí

Peter Pellegrini: Som nervózny: mám málo času

Aký je plat bežného učiteľa na Slovensku v porovnaní s Európou?

Daniel Sobel: Prečo sa rómskym deťom darí lepšie v Londýne ako na Slovensku

Čaplovičova normalizácia

Ako učiť, aby v triede nelietali mokré špongie

Radšej doma ako v štátnej škole. Ako funguje domáce vzdelávanie?

Koniec teroru: Ako naozaj zlepšiť vzdelávanie našich detí

Súkromné školy ako terč

Tajomstvo úspešných: Žiadna genetika, ale superprísni učitelia

Krista Kiuru: Školy viac napredujú, ak vtiahnu rodičov

TREND barometer k výsledkom PISA

Komu niet pomoci

Pozvánka na TREND CSR Forum: Aké zmeny urobiť v školstve?

Šibnutý inšpektor

Čaplovič: milí študenti, strčte si ten Cambridge niekam

Kolosálny nápad za miliardu

Trochu iná správa o stave školstva

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Dve otázky pre

Leo Pahkin: Kedy Fíni myslia na červenú čiaru

Dve otázky pre

List vytiahnutý z koša

Nové školstvo a TREND